Oblivion3 - 1. kapitola

Překlad: Noemi

Bosý polonahý som vbehol na prízemie, potom von z domu v hustom snežení. Katina matka kvôli sneženiu uviazla vo Winchesteri, ale akonáhle som vošiel, pocítil som prítomnosť niekoho ďalšieho.

Dawson

Čo? Do pekla! Prišiel sem?

Vybehol som po schodoch; v skutočnosti ma to ani neprekvapilo. Myslím, akože ten fakt, že za úsvitu ráno o šiestej ho nájdem pri Kat, bol veľmi divný, ale Dawson...ten bol sám o sebe teraz divný.

Dvere do Katinej izby boli otvorené. Keď som vstúpil, našiel som Dawsona stáť pri okne, díval sa na dvor.  Kat zostala v posteli a vyzerala... do riti, ona vyzerala, akoby potrebovala vedľa seba už iba mňa.

Nebesá, ako mi chýbala.

Pohľadom prebehla po mojej tvári, potom ho zamerala na juh, no nakoniec sa vrátil na sever. Jemne sa začervenala.

„Máte pyžamovú párty? A mňa nepozvete?“

Dawson potichu prešiel okolo mňa, von na chodbu. Onedlho sa zatvorili vchodové dvere.

„Tak to by sme mali“ vzdychol som si. „V poslednej dobe z tohoto pozostáva môj život.“

Na Katinej tvári sa objavil súcit.

„To je mi ľúto“ – povedala.  Keď som počul jej zachrípnutý hlas, znovu som mal chuť niečo rozbiť.  Podišiel som k posteli.

„Chcem to vôbec vedieť, čo hľadal môj brat v tvojej spálni?“

„Nevedel spať“ – stíchla, keď som sa zohol a trhol prikrývkou. Chcela ju chytiť, ale keď som ňou znovu trhol, pustila ju.  „Povedal, že vás ruší“

Šuchol som sa pod prikrývku a otočil sa nabok, aby som videl Kat.

„Nás neruší“

Na jej tvári sa objavili pochybnosti a potom sa aj ona otočila nabok.

„Viem“ – nežným pohľadom si ma prezerala a veľmi som si želal, aby jej pohľad nasledovali aj jej ruky. „Povedal mi aj to, že mu pripomínam Beth“

Čo to má, kurva, zase znamenať? Zvraštil som čelo, keď sa Kat zadívala na strop.

„Nie tak, ako si ty myslíš“

„Úprimne. Akokoľvek mám rád svojho brata, obzvlášť ma neteší, že  trávi svoj čas v tvojej spálni“ Vyhladil som pár kučier z Katinej tváre a založil ich za  jej ucho. Kat striaslo z môjho dotyku a ja som sa usmial. „Mám nutkanie označiť si svoje územie“

„Zmĺkni!“

„Joj, zbožňujem, keď sa takto nasrdíš. Je to hrozne sexi.“

„Si nenapraviteľný“ – uškrnula sa. Tak som sa k nej pritiahol bližšie a pritúlil sa stehnom k jej stehnu.

„Teším sa, že tvoja matka je uväznená v snehu niekde inde.“

„Prečo?“ – dvihla spýtavo obočie.

Mykol som plecom. „Pochybujem, že by sa jej táto situácia páčila.“

„Oh, určite nie“

Ešte malé uhniezdenie a už nás od seba delil len vlások. Zahalila ma vôňa broskýň a vanilky, ktoré som cítil z Katinej pokožky.

„Povedala niečo o Willovi?“ – opýtal som sa.

Kútik Katiných úst klesol, mala po nálade.

„Len to, čo minulý týždeň, že odišiel na nejakú konferenciu, a že navštívi svoju rodinu, ale obaja vieme, že je to klamstvo“

Odporné, skurvené hovno.

„Tak sa zdá, že to dopredu plánoval, aby nebola jeho neprítomnosť nápadná.“

„Myslíš, že sa vráti? – opýtala sa Kat spod privretých rias. Opakom ruky som pohladil jej hodvábnu tvár.

„Bol by blázon“

Lenže o Willovi Michaelsovi už vieme, že je blázon.

Kat vzhliadla.

„Čo sa Dawsona týka...“

Stislo mi srdce;  moja ruka sa posúvala dole Katiným krkom.

„Neviem, čo by som mal urobiť“ – priznal som. Katin dych sa zasekol. Rukou som skĺzol na jej rameno, hladiac ju po rameni pod prikrývkou.

„Neprehovorí ku mne a sotva aj k Dee. Najčastejšie sa zatvorí vo svojej izbe, alebo sa túla po lese. A ja ho sledujem, a on o tom vie. Ale zato...“

„Potrebuje čas“ – Kat s nakloní dopredu a pobozká ma na špičku nosa. „Prešiel si mnohým, Daemon.“

Pohladil som ju rukou  po boku.

„Ja viem. Mimochodom...“  Teraz keď som ležal s Kat v jednej posteli, nechcel som sa sústrediť na nič iné, len na ňu.  Máme spolu len pár vzácnych minút, keď môžeme byť sami.  Otočil som sa k nej, prevalil ju na chrbát a oprel som sa rukami po oboch stranách jej hlavy, aby som ju nezadlávil – „zanedbávam svoje povinnosti“

Katine búrkovosivé oči znežneli.

„Trávim s tebou málo času“ – pobozkal som ju na pravý spánok a potom na ľavý - „ale preto ešte na teba myslím“

Položila ruku na moje rameno.

„Viem, že máš toho veľa“

„Vieš?“

Prikývla.  Premiestnil som svoju váhu na pravú ruku  a pohladil som perami oblúk jej obočia, potom som ju chytil ľavou rukou za bradu, aby som jej naklonil dozadu tvár. Pozreli sme si do očí.

„Ako to ty znášaš?“

„Zvládam to.“ – odpovedala. „Nerob si kvôli mne starosti“

Prešiel som jej palcom po plnej pere.

„Tvoj hlas...“

Strhla sa a prečistila si hrdlo.

„Už je to oveľa lepšie.

Vôbec to nebolo lepšie.  Prstami som prechádzal po jej vzdorovitej sánke.

„Ešte nie celkom, ale už sa mi to skoro páči“

„Áno?“ – usmiala sa Kat a mne sa skoro zastavilo srdce.  Prikývol som a zľahka som ju pobozkal. Bola to maličká ochutnávka toho, po čom som túžil.

„Dá sa povedať, že je sexi“

Pravdupovediac bola Kat podľa mňa celá sexi. Znovu som ju pobozkal, tentoraz hlbšie, jazykom som vkĺzol medzi jej navreté pery. „Ten tvoj chraplavý hlas...ale stejne si želám, bárs by...“

„Nie!“ – chytila moju tvár do svojich dlaní. „Som v poriadku. A okrem toho sa máme, okrem mojich hlasiviek, obávať aj kvôli iným veciam. Toto je len nepatrná časť celého problému“

Dvihol som obočie; Kat sa zasmiala a potom zvážnela.

„Chýbal si mi“

„Viem. Nemôžeš bezo  mňa žiť“

„Tak to by som netvrdila“

„Priznaj to“

„No prosím, tvoje ego nám už zase prekáža“ – hecovala ma.

Pobozkal som ju na krk, rovno pod sánkou.

„V čom prekáža?“

„V dokonalej nálade“

Odfrkol som si.

„Len pripomínam, že to, čo nám stojí v ceste...“

„Nerieš to“ – prikázala mi, ale striaslo ju, a ja som sa ticho zasmial. Zdalo sa mi, že by veľmi rada počula o tom, čo nám „stojí v ceste“ a ja by som nemal voči tomu žiadne pripomienky.

Pohladil som ju rukou po stehne a ona ticho zalapala po dychu a ovinula nohou môj pás, čo mi spôsobilo potešenie.

„Máš také špinavé myšlienky! Chcel som len povedať, že som úplne dokonalý vo všetkom na čom záleží.“

Smejúc sa ma objala okolo krku.

„Jasne, si úplne nevinný“

„Nie, to som nikdy netvrdil“ – pritlačil som sa bokmi k jej bokom,  a keď zalapala po dychu skoro som nahlas zastonal. Skôr...

„Vinný? – Kat si pochovala tvár do môjho krku a celým telom sa ku mne privinula. „Áno, ale tajne je to aj milé. Preto ťa ľúbim“

Ľúbim ťa.

Tak toto sa mi nikdy nezunuje.  Aj teraz ma z toho úplne striaslo. Veľmi som túžil po tom, aby som len mohol jednoducho zovrieť Kat v náručí a držať ju tak v bezpečí.  Túžil som  stať sa  lepším...Luxenom pre ňu.  Prevalil som sa na bok,  objal som jej pás a tesne som si ju privinul k sebe.  Kat sa pohniezdila, zodvihla hlavu a s obavami sa mi pozrela do očí.

„Daemon?“

„Všetko je v poriadku“ – povedal som zachrípnuto kvôli nevysloveným pocitom. Pobozkal som ju na čelo.  Práve som musel zistiť kam ušiel Dawson. Či sa vrátil do lesa, alebo domov...len som nemal na to  vôbec chuť.Chcel som byť s Kat.

„Som ok. Len...ešte je skoro. Nie je škola a nemožno očakávať, že sa tu objaví tvoja matka, aby ťa oslovila tvojim celým menom. Tak trochu by sme sa mohli tváriť, akoby ten šialený svet ani neexistoval tam vonku.  Mohli by sme stráviť doobedie v  posteli ako bežní tinédžeri.“

„Páči sa mi ten nápad“

„Aj mne“

„No jasne“ – mrmlala si a dovtedy sa mrvila, kým sa úplne nezahniezdila ku mne. Veľmi sa mi táto poloha páčila. Cítil som, ako naše srdcia bijú v dokonalej súhre.

Spať takto, to by bol úplný raj. Pretiahol som ruku po  Katinej chrbtici, odpoveďou na to bolo, že sa napla do oblúka a ešte viac sa pritlačila ku mne. Veľmi-veľmi sa mi to páčilo. Možno predsa len nie je spánok ten najlepší nápad. Možno...

A vtedy vybuchlo okno vedúce do dvora a niečo veľké a biele cez neho vletelo dnu spoločne s úlomkami skla a snehu. Zvonilo mi v ušiach od vydeseného Katinho kriku. Vyskočil som z postele a premenil som sa do svojej pravej podoby. Moja prítomnosť zbavila izbu tmy, keď som obišiel Katinu postel.

Sväté hovno!

Kat preliezla na okraj svojej postele a pozrela sa na zem.

„Sväté hovno!“

Telo - do bieleho odeté mužské telo – ležalo na podlahe.

Bol mŕtvy.

Úplne.