SYS - 4. kapitola

Překlad: Janka Es
Kor.: Noemi

Ahojte,

Prinášam trošku svetla do Toddovej smrti – Presley to teraz nemá ľahké. Pekné čítanie prajem.

Samozrejme. To je všetko na čo môžem myslieť. Samozrejme, že sa to deje. Ak by nezmenil plán, mali by sme peniaze na zaplatenie našich účtov. Teraz neviem, ako  si budeme môcť dovoliť hypotéku. Naša pekáreň sa skoro láme – nie to ešte, aby som mala dosť na prežitie. Ďalšiu hodinu strávim prechádzaním kancelárie. Nikde nie je nič o financiách. Nemôžem nájsť výpisy z banky, účty z kreditiek, zvyšky účtov...nič. Neviem, či si možno neuchoval všetky účty v práci. Nájdem číslo na zadnej strane kreditky a začnem vytáčať.

„Čo myslíte tým, že mám nezaplatený účet?“ pýtam sa štvrtej spoločnosti pre platobné karty.

„V poznámkach sa uvádza, že váš manžel nastavil platobný plán, s ktorým nedokázal držať krok. Ak nezaplatíte minimálny zostatok do konca týždňa, budeme musieť zaslať účet do zbierky.“ Krv odchádza z môjho tela. Je to tá istá odozva, ktorú počujem z každej banky našich účtov. Desiatky ospravedlnení. Stovky sĺz.  A žiadna odpoveď na to, ako sa cez to dostať. Rozhodnem sa zavolať do kancelárie. Možno bude mať Jeff odpoveď, kde do pekla šli Toddove výplaty.

„Sterring, Dodd a March Investment.“ Kylin sladký hlas zazvoní v mojom uchu.

„Ahoj Kyla.“ roztrasene som vydýchla.“Tu je Presley Benson. Môžem hovoriť s Jeffom?“

Nemala som o tom čas premýšľať, ale nepamätám sa, žeby som ho videla na pohrebe. Všetko to mám roztrasené, strašná nočná mora.

„Oh, je mi to ľúto, počula som to...o Toddovi“ počula som jej znepokojenie.

„Ďakujem“ povedala som na autopilota. Počujem to už tak veľakrát, že to stratilo svoj zmysel. Je jej ľúto čoho? Že trpím? Ľúto, že chlapci sú teraz bez otca? Ľúto, že ste to nevideli prichádzať? Čo presne je kurva všetkým ľúto?

Prečistí si hrdlo: „Chcela som zavolať.“

„To je v poriadku“ upokojujem ju. „Je Jeff voľný?“

„Umm,..on je...on nie je.....dobre“ uzavrela. „Je momentálne mimo kancelárie.“

„Dobre“ hovorím zmätene „je  tam niektorý z Toddových vedúcich? Snažím sa získať nejaké informácie o jeho výplatách.“

Todd viedol všetky naše účty. Nemusela som sa obávať, pretože bol investor. Malo zmysel, aby kontroloval financie.

„Je mi  to ľúto, pani Benson“ jej hlas klesá. „Todd tu  už chvíľu nepracoval. Dostal svoju poslednú výplatu mesiace dozadu.“

„Čo?“

„Ja ne... môžem vás prepojiť na mzdové, ale neviem, čo  povedia.“

„Nerozumiem. V deň keď zomrel šiel do práce.“

„Dovoľte, aby som vás prepojila do Jeffovej hlasovej schránky“ povie rýchlo.

Skôr, ako stihnem čokoľvek povedať, počujem Jeffov hlas a potom pípnutie.

„Jeff, tu je Presley. Potrebujem, aby si mi zavolal. Som...proste volaj.“ Zavesím a zostanem prekvapene sedieť. Stratil svoju prácu? Zmenil spoločnosť a preto sme mali omeškanie? O čo tu, kurva, ide? Už toho viac nezvládnem. Nie sú tu žiadne peniaze, ktoré by prišli a musím platiť účty, o ktorých som ani nevedela, že ich máme. Musím sa obávať o jedlo a ako udržím strechu nad našimi hlavami. Ó, môj Bože. Dom.

Chytím telefón a volám veriteľovi.

„Ako ďaleko sme so splácaním hypotéky?“ pýtam sa. Zavriem oči a modlím sa, aby nakoniec splatil aspoň toto.

„Dom ide tento týždeň na uzavretie.“

Chytám si hrdlo ako sa snažím nadýchnuť. Ako by nám to mohol urobiť? Je to jedna rana za druhou. Celý čas klamal. Hnev ma drží a trasú sa mi prsty. Tento muž mal byť mojou skalou a toto je to, čo urobí? Trávi mesiace žitím nejakého aleternatívneho života? Vstanem a dávam sa do kroku.

„Ale..“ zavriem oči a vydýchnem. „Máme dve malé deti, môj manžel zomrel a obávam sa, že nemám šancu zaplatiť zostávajúcu čiastku.“ Rozpadám sa, keď objasňujem realitu mojej finančnej situácie.

„Rozumiem, madam.“ Jej hlas je plný sympatií, ktoré nechcem. „ Môžem vás dať môjmu nadriadenému, ale nemôžeme urobiť veľa, pokým nedostaneme platbu aspoň za posledné štyri mesiace.“

„Prosím“ žobrem, „ nemôžem prísť o tento dom.“

Prechádzam to celé znovu s nadriadeným. Je schopný mi dať ďalší mesiac, ale musím prísť s množstvom peňazí. Neexistuje spôsob, ako by sa to mohlo stať. Aj keby som mala dostatok šťastia a našla si prácu, nezarobím toľko peňazí. Nepoznám nikoho, kto by platil dvanásť rokov nezamestnanej matke so skúsenosťami s malou pekárňou veľké peniaze.

Potom, čo ukončím hovor píšem Angie a žiadam ju, aby prišla. Toto je katastrofa.

Môj svet znovu vybuchne. Som vyžmýkaná. A sama.

O desať minút neskôr počujem otváranie dverí.

„Som v kuchyni“ zvolám.

„Hej, čo sa deje?“ pýta sa Angie.

Prejdem tým, čo povedal poisťovací agent. Jej čeľusť padá, keď jej opisujem náš rozhovor. Cítim, ako sa podo mnou prepadáva zem a moje nádeje sa vyčerpávajú ako piesok v presýpacích hodinách. Čas plynie rovnako ako naše peniaze.

„Volala si do banky?“

„Áno,“ odpovedám, keď mi hnev preteká žilami. „Vyzerá to, že Todd nezaplatil našu hypotéku za  štyri mesiace. Vedela si, že už nepracuje pre Sterlinga?“ pýtam sa dúfajúc, že možno o tom vedela a ja trpím amnéziou.

„Nie, bol tam minulý týždeň. Volal mi minulý týždeň z kancelárie aby zistil, či by sme si mohli dať obed.“

„Čo“ pýtam sa úplne stratená. „Nerozumiem tomu. Kyla povedala, že tam už chvíľu nepracoval. Čo sa to sakra deje?“ začínam sa triasť.

„Ja neviem, Pres. Neviem, čo si myslieť.“

Tak to sme dve. „Máme úplne vyčerpané všetky naše kreditky a banka už začala proces uzatvorenia domu.“

„Oh, môj Bože.“

„Klamal mi. Povedal mi, že sme v pohode. Každý deň chodil do práce pre Krista. Som v prdeli. Nemôžem si dovoliť tento dom. Nemôžem zaplatiť ani služby.“ Postaví sa oproti a chytí ma za ramená. Vidím strach, ktorý sa jej rozšíril cez tvár.

„Môžeš žiť so mnou. Poďte bývať ty a chlapci do môjho bytu.“

 Zatváram oči, keď ju chytím za ruky. „ Nemôžeme.“

„Vezmem si pôžičku. Urobím niečo.“

„Angie“ vzdychnem.  „Nemôžeš urobiť nič z toho. Tvoj byt je len jedna spálňa v centre Philly. Si v rovnakom dlhu ako my. Pekáreň nám nedáva žiadne skutočné peniaze.“

S každou štipkou pravdy, ktorá opúšťa moje ústa je tu kúsok poznania o tom, čo sa stane keď to dopadne. Život, z ktorého som sa tak ťažko vymanila sa znova stane mojou realitou.

„Nemôžeš sa vrátiť do Tennessee. Nemôžeš to tu opustiť.“

„Ver mi, radšej by som si odrezala ruku, ako sa vrátila späť do Bell Buckle. Mám mesiac, možno dva na to,  aby som zistila, ako nás vykopať z tej diery v ktorej sme. Predtým, ako nájdem cestu von.

Prikývla. „Prídeme na to. Nemôžem ťa tiež stratiť.“

Vážne tomu do pekla verím, pretože ak nemôžeme kúzelne vyrobiť veľkú sumu peňazí, život, ktorý som za posledných osemnásť rokov poznala  sa má stať  vzdialenou spomienkou.

******

„Je mi to veľmi ľúto, pani Benson. V súčasnosti nie je banka schopná ponúknuť žiadne ďalšie predĺženia“ vysvetľuje mi štíhla žena.

Vyčerpala som všetky svoje možnosti. Bola som schopná si požičať nejaké peniaze, aby som  zachytila jeden mesiac, ale teraz sme opäť na začiatku. Na uskutočnenie ďalšej platby nebude dosť finančných prostriedkov. Už nemám k dispozícii žiadnu pomoc.

„Takže nemám žiadne iné možnosti?“

„Obávam sa, že nie.“

Moja myseľ nemôže spracovať všetko, čo sa deje. Pokračujem v znášaní straty za stratou. Strávila som niekoľko posledných týždňov snažením sa nájsť cestu, ako sa dopátrať konca. Začala som robiť pokroky, zaplatila jednu vec, len aby som  sa dozvedela o tom, že na moje meno vybral ďalších pol tucta kreditných kariet. Vďaka online účtom, všetko čo potreboval, bol môj dátum narodenia a postavenie. Som za toto všetko právne zodpovedná.  Je to nekonečná nočná mora, z ktorej sa neviem prebudiť.

Postavím sa, chytím kabelku a odídem bez ďalšieho slova. Nič čo by som povedala to nezmení. Moje deti a ja budeme bezdomovci, sme zlomení a nemáme žiadnu inú možnosť. Nemôžem získať ďalšiu pôžičku bez príjmu a zničených kreditiek. A nemám čas na preskúmanie iných možností.

Keď sa vrátim domov, rozhliadnem sa okolo, cítiac sa v rozpore. Nechcem odísť, ale tiež tu nechcem zostať. Chlapci nechápu, prečo spím väčšinu nocí na gauči. Ale byť v tej kráľovskej posteli mi pripomína, že odišiel.

Pomaly vystupujem po schodoch do svojej spálne. Dám si dole perlové náušnice, ktoré mi Todd kúpil v náš svadobný deň a spojím ich v ruke, cítiac bodnutie ostrého pred tým, ako ich hodím cez miestnosť.

„Sakra!“ kričím, ako chytím našu fotku, ktorá je umiestnená na mojom šatníku.

„Lži! Klamal si! Zlomil ma!“Kričím na muža na fotografii.

„Milovala som ťa! Verila som ti, keď si mi povedal, že by si mi nikdy neublížil!“ môj hlas sa zlomí. „Neublížil si mi! Zničil si ma. Zničil si chlapcov, pretože si sebecký. Sebecký!“ Hodím fotku na zem a sklo sa rozbije na drobné črepy.

„Ty!“ plačem „Ty si to urobil. Nemohol si to vytiahnuť, tak to necháš vyriešiť mňa? Je to tak?“  moja hlava spadne späť, ako hovorím so stropom.

Snažila som sa tak dlho udržať pokope. Každý deň som získala dostatok síl, aby som dostala Caydena a Logana do školy, než som sa odplazila spať do postele. Celý svoj život som žila s niekým, kto sa o mňa staral. Neviem, ako byť touto  ženou. Môj otec, on a potom Todd definovali, kto som. Teraz som vdova.

Som žena, ktorej manžel tragicky zomrel.

Keby len vedeli. Moje oči sa zavrú, keď sa snažím dostať svoje emócie pod kontrolu. Chlapci prídu domov za pár hodín a ja potrebujem plán. Zvonček zazvoní skôr, ako mám možnosť uvažovať.

„Jeff“ hovorím ticho. „Nečakala som, že ťa uvidím.“

„Môžem vojsť, Presley?“

Otvorím dvere a kývnem rukou, pozývajúc Toddovho bývalého šéfa.

„Čo pre teba môžem urobiť?“

Pozerá sa na neporiadok a po prvýkrát vidím to všetko. Nastohované riady, nahromadené oblečenie a otvorené vrecká s chipsami. Chipsy boli jediné jedlo, ktoré som jedávala už dva týždne.

„Ako sa držíš?“

Jeff a Todd si boli extrémne blízki. Pomohli investičnej firme pretransformovať na to, čo  je. Každý z nich bol povýšený v rovnakom čase a spracovávali top účty. Na ich vek bolo pozoruhodné, aké peniaze zarobili.

„Čo sa staráš?“ pýtam sa ho pohŕdaním v každej slabike. Ťažko si povzdychne, než si rukou uchopí zadnú časť krku.

„Je mi to ľúto, že som neprišiel na pohreb. Nemohol som uveriť, že on...myslím tým, nikdy som si nemyslel žeby...“

Len Angie a moji svokrovci vedia, že to bola samovražda. Jeho slová mi teraz hovoria, že to tiež vie.

Pery sa mi stiahnu, keď moja hruď zabolí. „Vedel si, že je to možné?“ Snažím sa prijať vzduch.

„Vedel si, že o tom premýšľa?“

„Nemyslel som, že to myslí vážne Presley. Nie on. Nie takto.“

Každý dych je namáhavý. Ustúpim, lýtka sa dotknú gauča a ja padám naň.

„Mohol si ho zastaviť.“ Moje videnie sa so slzami rozmazalo. „Mohol si to povedať mne, alebo niekomu. Ak by si tak urobil, možno by toto nebol môj sakramentsky život.“

„Ak by som čo len na jednu sekundu premýšľal, že to myslel vážne, tak by som to urobil“ vysvetľuje. Pozerám na neho, keď sa predo mnou krúti s bolestným výrazom. „Prisahám.“

Moje telo sa trasie, keď cítim, že sa všetko blíži.  Je to akoby som znovu vstúpila k nemu. Všetko, čo môžem urobiť je neveriacky tu sedieť. Šiel k Jeffovi a neprišiel ku mne. Ale Jeff nám to nepovedal. Toto všetko je tak pojebané. Bojujem s túžbou kričať. Prečo mi nemohol veriť?

Jeff ma chytí za ruku. „Prišiel do kancelárie a prosil ma, aby som ho znovu najal. Vysvetlil som, že nemôžem. Investori s ním nechceli pracovať po tom, čo prehral peniaze na zlej stávke. Žiadne kontá mu už nedôverovali, ale on stále prosil. Povedal mi, že je zúfalý a že ti nepovedal, že bol vyhodený“ zastavil sa a zhlboka nadýchol „Vysvetlil som že mám ruky zviazané, ale ak by som mohol pomôcť, tak by som to urobil.“

Môžem povedať, že chce vysloviť viac. Zažmúrim oči, ako mi korálky vlhkosti padajú po lícach. „Pokračuj“ zavrčala som.

„Povedal, že ma už pravdepodobne znovu neuvidí, ale musel som sľúbiť, že skontrolujem teba aj chlapcov.  Nemal som ani tušenie, prečo by to do pekla hovoril, tak som sa ho to spýtal ale povedal že odchádza.“

Z môjho krku vychádza výkrik, keď sa rozpadám. Moje ruky pokrývajú moju tvár a Jeffove ruky na objímajú.

„Prečo?“ znovu sa pýtam, snažiac sa to pochopiť.

„Myslel som, že to znamená, že opúšťa mesto, nie toto. Keď som to počul, nemohol som ti čeliť.“ Trie mi chrbát.

„Je mi to tak ľúto, nemyslel som si, že to myslel vážne. Nemyslel som, že tým  myslel toto.“ Jeff so mnou sedí ďalšiu hodinu, ako spracovávam všetko, čo hovorí. On zápasí s vinou a ja bojujem, aby som sa dostala cez ďalšiu minútu. Hovoríme o tom, ako som na tom finančne zle a Jeff sa ponúka pomôcť, ale keď počuje číslo dlhu, jeho tvár hovorí za všetko. Nie je žiadna šanca to napraviť. Nie je to len jednoduchý rez, je to roztrhnutá tepna. Služby budú čoskoro vypnuté, banka si vezme dom a nie je možné to zastaviť. Je jasné, že od tohto dňa budem musieť opustiť závislé dievčatko, ktorým som bola predtým a stáť na vlastných nohách.