Christian - 2. kapitola

Autor: KristenL

Mám oveľa zaujímavejší spôsob ako zo seba vybiť  nadbytočnú energiu

            Otvorí mi akýsi sluha a ja vojdem dnu. Ticho v dome vypĺňa klavírna hudba šíriaca sa z veže. Sluha sa vyparí zatiaľ čo ja tu stojím nevediac čo robiť. Zhodím si tašku a obzriem sa.

            Odrazu sa objaví pani Lincolnová. Je príťažlivá ako vždy. Má na sebe silnomodré šaty s bielym opaskom a ladiacimi lodičkami. Na tvarí ma zvodný úsmev a kráča rýchlym krokom ako šelma. Prejde len pár sekúnd, keď ma začne bozkávať. Potlačím ston z tupej bolesti v pere. Opatrne ju chytím za pás. Silnejšie mi zhrabne vlasy. Vzdychne mi do úst a prehĺbi bozk. Utiahnem zovretie, naberám odvahu. Zdá sa, že ju to prekvapí. Bozkáva ma dravo a náruživo. Au, dočerta, ona ma uhryzla. Na jazyku pocítim vlastnú krv. Olizne mi pery a odstúpi bez toho aby mi pustila tvár. Na jej perách vidím šmuhu mojej krvi. Skúmavo sa mi zahľadí na peru a vtom mi silno schmatne čeľusť.

„Au.“ Vôbec so mnou nezaobchádza jemne.

„Christian nehovor mi že si a znova pobil!“ Čože? Ona je na mňa nahnevaná? Má na to vôbec právo? O tých minulých bitkách jej musela povedať Grace.

„Trochu sa to v škole zvrtlo, nič vážne.“

„Nič vážne?! Pozri ako si si dotrtkal tvár!“ Nestíham sa diviť nad jej slovníkom. Prudko mi otočí tvár k zrkadlu a má pravdu. Na lícnej kosti sa mi robí modrina a pera mi nepekne napuchla. Pravdou je, že už som vyzeral aj horšie.

„Poď, musím ti to vydezinfikovať skôr ako sa ti tam dostane infekcia.“ Natiahne ku mne ruku a ja ju trochu udivene beriem. Vystupujeme po schodoch a ja sa ňou nechávam viesť. Prídeme až do spálne.

            „Sadni si, hneď som späť.“ Štuchne ma na posteľ a ja si nešikovne sadnem. Srdce mi ešte stále tlčie z toho bozku.

Za chvíľu sa vráti aj s lekárničkou. Posadí sa vedľa mňa a lekárničku dá za seba. Vytiahne dezinfekciu a namočí ňou handričku. Chytí ma za bradu a handričku priloží ku pere. Hneď sa myknem. Štípe to. Pani Lincolnová nespokojne zamrmle.

„Seď pokojne, nebuď ako malý.“ Zamračím sa na ňu. Nachvíľu mi prestane čistiť ranu a zahľadí sa mi do očí. „A nemrač sa.“ Hneď povolím čelo, prekvapený sám sebou, prečo ju počúvam. Stále ma pera štípe, ale nevšímam si to. Kým sa mi venuje, mám príležitosť prezrieť si ju. Pery ma namaľované slabším červeným rúžom a oči má hypnotizujúco veľké. Nad nimi sa vynímajú hnedé očné tiene. Silno kontrastujú s jej svetlou pokožkou.

            „Musíš mi niečo sľúbiť.“ Dá si ruky do lona a prísne ma prebodne očami. Ja jej mám niečo sľúbiť? Prečo? Nie som povinný ju počúvať. Stačí, že musím počúvať Grace a Carricka.

„Nechcem aby si sa viac bil. Sľúb mi to.“ Intenzívne na mňa hľadí nedovoľujúc od nej odtrhnúť zrak. Pozerám na ňu, ale nehovorím nič.

„Sľúb mi to.“ Dožaduje sa vytrvalo. A potom rezignujem.

„Sľubujem.“A zrazu mám nepríjemný pocit, že má nado mnou moc.

„Mám oveľa zaujímavejší spôsob ako zo seba vybiť nadbytočnú energiu Christian.“ Povie zamatovo tichým hlasom tak, že mi naskáču zimomriavky.  Trhne mi rukou dole a ja padám na posteľ. Kriste, moje rebrá! Našťastie si môj ston vyloží inač. Koho teraz zaujímajú moje modriny? Nakláňa sa nado mnou, ale hrude sa mi nedotkne. Pritisne sa ku mne celou hornou časťou. Cítim jej prsia na svojich. Náš dych sa stupňuje. Náhle sa mi prisaje na krk. Prudko vydýchnem a zvrátim hlavu dozadu. Oči sa mi roztvoria prekvapením. Hruď sa mi samovoľne nadvihuje. Je to skvelý a zároveň nezvyčajný pocit. Drží ma za krk a bozkáva mi ho. Som nepopierateľne v riti. Erekcia mi vydúva nohavice. Ešte chvíľu a urobím sa do nohavíc. Mučiaco pomalým tempom bozkami smeruje až ku uchu. Jemne ho hryzká.  Rukou mi odopne horný gombík na košeli. Stuhnem. Zatiaľ sa ma nedotýka.

„Neboj sa.“ Pošepká mi do ucha horúcim dychom. Trochu ma to upokojí, zatvorím oči a užívam si to. Ďalej rozopína gombíky, až nezostane ani jeden. Odhrnie mi košeľu, čím ma ovanie chladný vzduch. Zosunie ruku nižšie a cez rifľovinu sa mi dotkne penisu. Mám pocit, že idem vybuchnúť. Z hrude sa mi vyderie vrčivý povzdych.

„Ššš...“ Obzrie sa ku mne a priloží mi prst na pery. Na tvári jej pohráva drobný úsmev. Rozopne mi džínsy a ja strniem. Rukou mi vojde pod nohavice a pevne ho chytí. Trochu mi posunie džínsy dole a vytiahne ho von. Prehltnem naprázdno, hlavu mám zvrátenú úplne dozadu. Otvorím oči a prichytím ju ako ma sleduje. Zrazu sa jej hlava skloní dole a perami sa mi dotkne špičky. Zoberie si ho do úst a pomaly klesá hlavou dole. Ach, doriti. Už len chvíľu a vybuchnem jej v ústach. Obliečky zvieram tak tuho až si pomaly necítim ruky. Preboha, čo to robím?! Mal by som hneď odísť, ale nemôžem. Ovláda ma tak ako nikto. Prestávam myslieť, keď mi stlačí semenníky a hlavou sa posunie hore a dolu. Vztýči sa nado mnou, pery má vlhké a v očiach náruživý pohľad. Ako šelma sa mi presunie k ústam a pobozká ma. Zacítim svoju zvláštnu chuť.

„Chcem, aby si sa mi urobil v ústach Christian. Chcem cítiť ako chutíš, keď vrcholíš. Dám ti rozkoš ako nikto iný.“ Som pripravený začať prosiť, ak to hneď teraz neurobí. Som nadržaný, ako nikdy. So svojimi slovami sa nado mnou skloní a znova si ma vezme do úst. Nemilosrdne posúva hlavou hore a dolu. Chytí mi ruku a dá si ju na svoje vlasy. Vezmem to ako pozvanie. Jemne ju chytím za vlasy. S narastajúcim tlakom utiahnem zovretie. Som tak pojebane blízko. Stisne ma zubami a to je môj koniec. Na jazyk jej strieka moje uspokojenie.

„Kurva.“ Vzdychnem. Najlepší orgazmus v živote. Dýcham, ako po maratóne.

„Hádam, že to znamená, že si si to užil.“ Leží na boku a rukou si podopiera vlasy. Na tvári má stále úsmev.

„Si hrozne tichý, na tom ešte popracujeme.“ Takže toho bude viac? Moja zvrátená stránka sa nevie dočkať.

„Nemôže nás tvoj manžel prichytiť? Kde vlastne je?“ Moje obavy vyplávajú na povrch. Zdá sa, že ju moja otázka vôbec neznepokojila.

„Linc? Ten je väčšinou na služobných cestách.“ Nonšalantne mi prechádza rukou po ramene. Napadne mi, či je ich manželstvo šťastné keď ho podvádza so mnou. Určite nie.

Naraz mi začne zvoniť mobil. Vyskočím a hneď si popravím nohavice. Pozriem sa kto volá. Dočerta, mama! Úplne panikárim. Ako dlho som tu bol? Pani Lincolnová si to všimne a pristúpi ku mne. „Christian, pokojne. Neplaš sa. Musíš si niečo vymyslieť.“ Spolužiak, jasné. Pozriem sa na mobil ako na bombu a zdvihnem.

„Áno mami?“

„Christian, kde si tak dlho?“ Znie znepokojene.

„U spolužiaka, za chvíľu prídem.“

„Dobre, čakám ťa na večeru. Ľúbim ťa.“

„Ahoj, mami.“ Hlboko si vydýchnem. Pani Lincolnová ma celý čas sledovala.

„Už musím ísť. Grace je nervózna.“ Zastrčím si mobil do zadného vrecka.

„Samozrejme, že je. Tak poď.“ Zídeme dole a ja si zoberiem tašku. Pri vchode ma zastaví.

„Počkaj, vezmi si môjho šoféra.“ Chcem namietať, že by to bolo podozrivé, ale má riešenie. „Stačí ak ťa vysadí pár blokov od domu.“

„Tak dobre. Vďaka.“ Otáčam sa k odchodu ale odchytí si ma a rýchlo ma pobozká. „Zajtra Christian.“ S prísľubom v hlase sa jej pozerám do modrozelených očí. Úplne ma pomiatla. Prikývnem a odchádzam.

***

            Šofér zaparkuje dva bloky od domu. Vystúpim a ponáhľam sa domov. Pri vstupe sa domom rozlieha tlmená vrava rozhovoru. Skôr než prídem do jedálne sa objaví Grace.

„Christian, poď. Už je...“ Jej pohľad sa ihneď zmení keď sa mi pozrie na tvár. Dočerta. Úplne som zabudol na to ako vyzerám. Zahanbene skloním hlavu. Grace na mňa hľadí neurčitým pohľadom. Och nie, to nie je dobré.

„Kde si toľko trčal? A hlavne prečo si znova taký doriadený?!“ Začína sa hnevať. Tlmený rozhovor v jedálni ustane.

„Mami...“

„Koľko krát sa chceš ešte pobiť?“ Hnev sa mení na smútok. Preboha, nie. A zasa kvôli mne. Aký som len čurák.

„Myslela som si, že ten terapeut ti pomáha.“ Jej hlas je tichý, smutný.

„Pomáha, naozaj. Prepáč mami.“ Klamem už dosť, toto je aspoň neškodné klamstvo. Urobím pár krokov ku nej. Pristúpi ku mne a myknú jej ruky mojim smerom. Strniem. Viem, že ma chce objať. Ale nedokážem to. Nádej v očiach jej pohasne. A to ma zabíja.

„Lepší sa to. Len... potrebujem čas.“ Skúsim sa slabo pousmiať. Našťastie sa zatvári zmierlivo.

„Dúfam, Christian. Večera je hotová.“ Idem za Grace do jedálne. Všetci sú ticho. Mia a Elliot pozerajú do taniera Carrick na mňa hodí káravý pohľad. Uhnem očami a sadnem si. Začínam jesť, kým ostatní sú už v polovici. Večera prebieha potichu. Neznášam, že je to znova kvôli mne.

            Po jedle idem do mojej izby. Za celý deň na mňa padne únava, podráždenie a zmätok. Kedy sa môj život tak skomplikoval? Vyzlečiem sa a ľahnem si do príjemne chladnej postele. Dlho sa prehadzujem, kým si nájdem polohu v ktorej ma menej bolia rebrá. Rýchlo to vzdám, pohybom je to ešte horšie. Zaspávam s myšlienkou na Pani Lincolnovú.