Oblivion2 - 27. kapitola

Překlad: Noemi

Toto je mimoriadne dlhá kapitola a hoci jej začiatok je veľmi smutný, jej záver je krásny. Tie, čo máte slabosť pre Daemona si ho užijete. J

Ďakujem vám všetkým za vaše komentáre, ktoré mi fakt pomáhajú, nesklamať vás.   Do konca tejto knihy nám ostávajú už len 3 kapitoly.

Noemi

Dee sa už prebrala, kým som sa vrátil do domu.  Kľačala pri Adamovi, tvár si pritisla na jeho srdce a celé telo sa jej otriasalo od plaču.  Aj ja som skoro umrel z toho, ako som ju videl takú zlomenú.

Kľakol som si k nej a položil jej ruku na rameno.  Ani si ma nevšimla.  Na Adamovej druhej strane objímal Andrew Ash.  Matthew stál nahnutý nad nimi, ledva som sa na to dokázal dívať.

Pohľad mi padol na Adama a chvíľu som vnímal len jeho. Adam si toto nezaslúžil.  Bože, ani jeden z nás si toto nezaslúžil.  Ani Kat nie.

„Poď“ hlas som mal zachrípnutý.  Odtiahol som Dee od Adama. Na jej tvári s červenými fľakmi s objavilo na chvíľu trápenie a hodila sa mi okolo krku.  „Šss...“ šepol som  a zdvihol som ju. „Všetko bude v poriadku. Všetko sa napraví.“ Slzami zmáčala moju košeľu.

Pozrel som na Matthewa.

„Vezmem ju domov a potom zariadim veci tam vonku“

Ani sa na mňa nepozrel len prikývol.

„Ja...ja sa o to postarám“

„Mohol by si zostať s Dee? – nechcel som, aby zostala sama. Matthew omámene zodvihol pohľad od Adama.

„Pravdaže“

Nasledoval ma domov. Dee som celý čas tisol k sebe, aby ani nevidela Vaughnovo telo. Ked sme vstúpili do nášho domu obklopilo nás teplo. Jemne som zložil Dee na pohovku, ihned sa skrčila do klbka, chrbtom ku mne.

Triasli sa  mi ruky. Pritlačil som si čelo k jej tvári.

„Ľutujem, Dee. Tak prekliato je mi to ľúto.“

Len sa ešte hlasnejšie rozplakala.

Matthew si jej sadol k nohám a zvesil hlavu.

„Bože...“

Odstrčl som sa od pohovky, odhrnul som si vlasy z čela a otočil som sa.  Energia sa vo mne hromadila.  Potreboval som niečo zničiť, ale už aj tak bol vonku poriadny chaos.

„Kde je? – opýtal sa Matthew zachrípnuto. – „Blake?“

„Zmizol“ – odpovedal som po chvíle mlčania.  „Ušiel. Nevráti sa“

„Pustil si ho?“ V otázke znelo  prekvapenie. Zavrel som oči.

„Porozprávame sa, keď sa vrátim, v poriadku?“

To celé nebolo pre Deeine uši.

Vyšiel som z domu. Ash stála vedľa Vaughnovho tela a nevzhliadla, keď som k nej pristúpil.

Andrew vezme Adama späť...domov“ povedala roztrasene. „Ja... neviem čo mám robiť“

„Je mi to ľúto“ – povedal som znovu a znovu ma napadlo, že slová nestačia.

„Myslela som, že to budeš ty“  pozrela na mňa so slzami v očiach. „Myslela som, že spôsobí tvoju smrť, ale zomrel môj brat.“

Napriek tomu čo som vedel a čo ešte nie, som bránil Kat.

„To ona nechcela. Ak vôbec...“  Unavene som si vzdychol, pohľad mi padol na Vaughna. „Ak vôbec niečo chcela, tak to bol opak tohoto“

„Ale stalo sa, tak...zasekla sa a videl som už len, že Vaughnovo telo zahalila biela žiara. Bola to sila Zdroja, ktorú využila Ash. Nezabránil som jej v tom.  Telo sa zmenilo na popol.

„Všetkých ich chcem zabiť“ – vysúkala zo seba slová. „Všetkých po jednom.“

A s tým odo mňa odišla. Napoly odvrátený som sa díval ako vstúpila do domu.  Vedel som , čo cíti.  Sám som cítil presne to isté.  A neexistovalo nič, čo by to napravilo.

Odviezol som aj Vaughnov Expedition aj Blakeovu aviu. Zaparkoval som ich dalej na kraji cesty skôr než som ich pomocou energie Zdroja nechal zhorieť v plameňoch. Díval som sa ako biela žiara ohňa pohltí obe autá.  Po čase z nich nezostalo nič, ani len zhoretá karoséria.

Bol som vyčerpaný kým som sa vrátil domov a bolelo ma celé telo.  Ash sedela na pohovke, Deenu hlavu mala v lone.  Zodvihol som svoju sestru a posadil si ju do lona.  Už neplakala ale občas ešte zavzlykala.

„Zájdem do susedstva“ vyhlásil pri okne stojaci Matthew.  „Aj Katy môže potrebovať pomoc“

Zatvoril som oči ako mnou prešla nová vlna hnevu a príšerného sklamania. Ash nereagovala.  Ani jeden z nás.  Ako sme tam sedeli traja, dokázal som myslieť len na to, aké prekliate šťastie mám, lebo  akokoľvek som bol naštvaný na Kat, ona zostala nažive. A to nemalo nič spoločné s tým, že sme boli spojení putom na život na smrť.

Nemal som ani poňatia ako dlho bol preč Matthew. Potom sme mlčali vo štvorici.

Po čase som zaspal s Dee v náručí a vedel som, že aj Dee spala, ale Matthew sotva. Andrew sa vrátil ráno. Keď sa Dee zobudila nechcela zostať doma. Nepúšťal som ju veľmi rád s Aash a Andrewom, ale keď túžila po ich spoločnosti nemohol som jej to uprieť.  Díval som sa ako odchádzajú a potom som sa otočil na Matthewa sediaceho na operadle pohovky.

Ruky mu spočívali na kolenách.

„Pomohol som Katy...upratať.“

Hodil som sa do kresla.  Citil som sa zhruba ako storočný. Otvoril som ústa, ale nedokázal som nič povedať.

„Myslí si, že je to všetko jej vina“ – pokračoval Matthew, ked som neodpovedal. „Ja.... neviem presne, čo sa stalo, Daemon, ale myslím, že  ona tomu chcela skôr zabrániť.“

Pošúchal som si tvár.

„Viem, viem Matthew.“

Trhane sa nadýchol.

„Veľmi ju bolí srdce.“

Zatvoril som oči a oprel som si čelo o päsť. Každého bolí srdce. Každého jedného. Ale viem, že Kat trápi niečo iné.

„Povedala mi, že si pustil Blakea“ – pokračoval Matthew. „A aj to, že podľa tvrdenia Blakea ho nútilo MO, aby pre nich pracoval. Že majú v rukách jedného z nás...toho, čo ho premenil.

„Ano to tvrdil“ – zdvihol som unavene hlavu.  „Neviem, či je z toho čo i len slovo pravda, čo hovorí, ale je fakt, že ho musel zmeniť jeden Luxen. Ak zabijem Blakea tým...“

„Zabiješ Luxena“

Prikývol som.

„Ale to nebola jediná príčina, Matthew. Jednoducho...mal som toho dosť. Zabiť človeka, hoci aj Blakea...položilo ma to.

Matthew sa díval na vypnutú obrazovku.

„Ak je pravda, čo povedala, nedostane sa ďaleko.  MO mu bude v pätách.“

„Ako nám všetkým“

Matthew triasol hlavou.

„Mne sa zdá, že Vaughn pracoval na vlastnú päsť. Podľa toho, čo som dostal z Katy, odniesol ju niekam, ale nie na ministerstvo. Je možné, že Blakea poslala Husher alebo  iný agent, ale teraz keď ušiel, možno sa o Katy na MO nedozvedeli. Podľa Blakea Vaughn nehlásil ďalej Husher, čo od neho počul. Niečo ďalšie sa tu dialo v pozadí.“

„Myslím, že na to prídeme“ vzdychol som si. „Zbláznil som sa, že teraz ma to ani trochu netrápi?“ – zasmial som sa, lebo to fakt znie bláznivo. Bolo to šialené. „Tak sa mi zdá, že je úplne jedno čo urobíme, stroj sa už dal do pohybu a nič, ale nič ho nezastaví.“

„Skutočne si to myslíš?“

Mykol som plecom.  „Ani neviem, čo si mám myslieť.“

Matthew istý čas mlčal.

„Ty...si zmenil Katy, pravda? Preto si mi položil tie otázky“

Prikývol som. Nevidel som zmysel toho, aby som spomenul Dawsona a Bethany a táto skutočnosť bola ako studená sprcha. Nielen Kat klamala.

Aj ja.

„Ako sa to stalo?“

Oprel som sa dozadu a pozrel som na Matthewa.

„Večer na Halloween. Ona aj Dee sa zranili. Mňa zložili. Pokúsil som sa ju uzdraviť, aby mohla utiecť pred Baruckom, ale niečo sa stalo. Cezo mňa a Dee, otvorila energiu Zdroja a zabila Barucka.“

Matthewove oči sa mierne rozšírili.

„To nebola prvá príležitosť, že si ju uzdravil.“

Potriasol som hlavou.

„Keď nás napadli pri knižnici, aj vtedy.  A ešte raz, jednú drobnú ranu. Ani som si to neuvedomil a urobil som to.  Ale keď zabila Barucka, dostala sa do horšieho stavu.  Vtedy...“ zlyhal mi hlas.  Prečistil som si hrdlo. „Umierala Matt. Nemohol som to dovoliť“

Zíral na mňa.

„Miluješ ju.“

Otvoril som ústa, ale najprv som nebol schopný sa ozvať. Keď sa mi to podarilo sotva som spoznal vlastný hlas.

„Áno. Milujem“

„No jasne“ – smutne sa usmieval. „Nebol by si schopný ju premeniť, ak by to tak nebolo“

Tlak,  ktorý mi zvieral hruď sa trochu zmenšil. Miloval som Kat. Bol som do nej zamilový a zároveň prekliato šťastný, že ona zostala nažive. Napriek všetkej zúrivosti, hádkam, nedorozumeniam, protivenstvám a klamstvám som bol do nej zamilovaný. Žeby ma to prekvapilo?  Ani nie. V skutočnosti som z nej bol hotový už pri prvej príležitosti, keď mi papuľovala, akurát som to nepriznal ani sám sebe.

„Viem že sa na ňu teraz hneváš, ale je jasné, že to čo cítiš, nie je len prechodné pobláznenie. Ľúbiš ju“ – zdôraznil to Matthew potichu a postavil sa.  „Hovor s ňou, lebo práve teraz obaja potrebujete jeden druhého.  Viac ako kedy predtým.“

Neodpovedal som, len som sa díval ako Matthew ide ku vchodu. „Pozriem sa  ako sa má Andrew a Ash.“ Natiahol sa po kľučke, ale ešte mi povedal – „Šťastný Nový Rok , Daemon!“

Zdalo sa mi, že spím celú večnosť. Zobudil som sa v nedeľu poobede.  Okúpal som sa a mal som dojem, že som zo seba zmyl niekoľkoročný emočný odpad. Potom som zošiel na prízemie.  Nezastal som a rovno som vyšiel z domu a prešiel do susedného. Necítil som Katinu prítomnosť v dome, ale tušil som, kam  mohla ísť.

Tiché sneženie ma sprevádzalo cestou. Mäkké vločky prekryli spálené stopy na mieste, kde som spálil autá.  Mohol som sa  aj tváriť, že sa nič nestalo.

Pocítil som na zátylku teplé mravenčenie, keď som  vyšiel spomedzi stromov na zasneženú lúku. Kat stála na kraji zamrznutého jazera. Nebesá, sotva mala na sebe ooblečenie.  Je fakt, že už bola viac než obyčajný človek, ale to by umrela, ak by si náhodou obliekla kabát?

Jas mesiaca sa odrážal od ľadu a pokrýval strieborným závojom hladký povrch.  Zastal som za Kat a chvíľu som si len...užíval že tam stojí, že jediný človek okrem mojej rodiny, ktorý pre mňa na svete niečo znamená,  je ešte tu. Matthew mal pravdu. Potrebujeme sa navzájom, teraz viac ako kedy predtým.

Kat sa otočila smerom ku mne, červené oči vyplakané od plaču.

„Vedel som že  budeš tu“ – pozrel som na zamrznuté jazero a zovrel som sánku. „Aj ja sem chodím, keď potrebujem rozmýšľať.“

Sotva počuteľne sa nadýchla.

„Ako sa má Dee?“

„Prežije to“ – povedal som, hoci som si želal, aby to nemusela prežívať. „Potrebujeme sa porozprávať“ Skôr ako by som mohol odpovedať sa naklonila dopredu. „Máš teraz čas? Povedz ak ťa ruším. Pozeranie na jazero niekedy vyžaduje veľmi veľké sústredenie“-

„Mám čas“ povedal som s pokrčeným čelom. Vydržal som jej pohľad.

„Tak sa vrátiš so mnou?“ Cítil som jej úzkosť, ale prikývla.  Potichu sme  prechádzali k nášmu domu. Šiel som vopred ku kuchyni.

„Si hladná? Ja som ešte dnes nič nejedol.“

„Trochu áno“ – ešte stále si ma premeriavala opatrným pohľadom. Vybral som s chladničky mäso a urobil som dva šunkovo-syrové sendviče, pre Kat s duplovanou majonézou. Potichu sme jedli a potom upratali.  Kat sa postavila.

„Daemon, ja...“

„Počkaj!“ Utrel som si ruky a vyšiel som, vedel som, že ma bude nasledovať. Vybral som sa hore po schodoch.

„Prečo ideme hore?“

Jednou rukou sa držiac mahagónového zábradlia som sa obzrel dozadu.

„Prečo nie?“

„Neviem. Len je to...“

Možno to bolo divné, ale nevedel som, či sa vráti domov Dee a nechcel som, aby počula o čom sme sa my s Kat potrebovali porozprávať.  Mohli sme ísť aj k nej, ale teraz by som bol všade radšej ako tam.

„Kde je Dee?“ – opýtala sa, keď sme išli okolo dverí mojej sestry.

„S Ash a Andrewom. Myslím, že jej pomáha ich spoločnosť.“

Otvoril som vlastné dvere a ustúpil som, aby mohla vojsť.

Jej rýchly tlkot srdca sa ešte zrýchlil.

„Tvoja izba?“

„Áno. Najlepšie miesto v celom dome“ – Zatvoril som dvere.

Kat si zopäla ruky a tak si prezerala miestnosť. Ešte nikdy tu nebola, takže si teraz všetko prezerala. Postery, televíziu, písací stôl. Moju postel. Jedným mávnutím som zapol lampu na nočnom stolíku.

Kat sa otočila k písaciemu stolu a pozerala na môj Mac.

„Pekný notebook“

„Skutočne je“ – odpovedal som a vyzul som si topánky.

„Daemon...“  zmlkla, keď som sa posadil na postel , prstami prebehla po okraji Macu. „Tak mi je ľúto všetkého. Nemala som mu dôverovať. Mala som počúvať teba. Ja som nechcela, aby sa hocikomu niečo stalo.“

„Adamovi sa nielen niečo stalo, Adam zomrel, Kat“

Pozrela sa mi do očí a zastretým hlasom pokračovala.

„Ak by som mohla sa vrátiť späť, všetko by som zmenila“

Potriasol som hlavou pohľad mi padol na dlaň. Zovrel som ruku v päsť.

„Viem, že vždy nevychádzame spolu dobre a že ťa celá tá vec s našim spojením vydesila, ale to si mohla vedieť, že sa môžeš na mňa stále spoľahnúť.  V tom momente, keď si mala podozrenie, že Blacke pracuje pre MO si sa mala obrátiť na mňa.“  Zaplavila ma bezmocnosť.  „Mohol som tomu zabrániť.“

„Ja ti dôverujem: Aj svoj život by som ti zverila“ – podišla bližšie. „Ale keď som mala podozrenie, že Blake má s nimi niečo spoločné, nechcela som do toho zatiahnúť aj teba. Blake už aj tak vedel a tušil príliš veľa.

„Aj ja som pochybil. Keď do teba vtedy hodil ten prekliaty nôž, vtedy som mal zakročiť a nie sa stiahnúť, ale bol som tak prekliato zúrivý“

Ostro sa nadýchla. Za jej chrbtom zašusťali papiere na stole.

„Teba som chcela ochrániť“

Vzhliadol som.  Vedel som, že to bol jej zámer, ale to bola jediná príčina, prečo so mnou nehovorila o Blakeovi? Mňa chcela ochrániť?

„Mňa si chcela...?“

„Áno“ -  ťažko prehltla.

 „Nakoniec to nevypálilo tak, ale keď som prišla na to, že Blake a Vaughn sú príbuzní, dokázala som myslieť len na to, že ma oklamal, že som sa nechala oklamať. A Blake presne vedel akí sme si blízki. Boli by urobili s tebou to, čo s Dawsonom.  Ja by som s tým nebola schopná žiť.“

Privrel som oči a odvrátil sa.

„Kedy si sa dovedela, že Blake spolupracuje s Ministerstvom obrany?“

„Na Silvestra. Blake  prišiel do domu kým som spala. V jeho aute som našla Simonove hodinky. Povedal mi, že  Simon ešte žije, ale že ho MO chytilo.  Ale na hodinkách som videla krv.“

Zahrešil som.

„Kým si spala? To robil často?“

„Neviem o tom“  potriasla hlavou.

Nevedela o tom. Kurva! Mal som tisíc dôvodov na to, aby som toho kreténa zabil.

„Nemala si sa strachovať kvôli tomu, že sa mi môže niečo stať“ – postavil som sa a hrabol som si obidvoma rukami do vlasov.  „Vieš, že som schopný sa o seba postarať. Vieš, že som schopný  riešiť svoje záležitosti.“

„Ja viem, ale ani tak som ťa nemohla vystaviť vedome riziku. Si pre mňa príliš dôležitý“

Tvrdým pohľadom som sa k nej otočil. Snáď poprvýkrát som toto od nej počul.

„Čo to presne znamená?“

„Ja...“ pery sa jej triasli. „Teraz na tom už nezáleží“

„Hovno nie!“ zareval som. „Skoro si zničila moju rodinu, Kat.  Skoro si nechala zabiť nás oboch a to ešte nie je koniec. Ktovie, koľko máme času, kým sa tu objavia agenti. Pustil som toho bastarda. Môže ísť slobodne za kým chce a nech to znie akokoľvek príšerne, dúfam, že ho skôr stihne jeho osud, než by podal hlásenie MO. Kurva! Klamala si mi! A hovoríš, že to všetko len preto, lebo som pre teba dôležitý?“

Začervenala sa.

„Daemon...“

„Odpovedz mi!“

„Tak dobre!“ mávla do vzduchu. „Áno si dôležitý. To, čo si pre mňa urobil na Vďakyvzdanie...to pre mňa...“ zlomil sa jej hlas. „To ma urobilo šťastnou. Urobil si ma šťastnou. A áno, cítim niečo voči tebe.  Rozumieš? Niečo, čo nedokážem vyjadriť, lebo každé vysvetlenie mi znie nedokonalo. Vždy som ťa chcela, aj vtedy, keď som ťa neznášala. Aj teraz, hoci ma ženieš do skurvenej zúrivosti. Ja viem, že som všetko zničila. Nielen pre nás, ale aj pre Dee.“

Zízal som na ňu, keď jej posledné slová skončili v náreku a oči jej zaplavili slzy.

„Ja som ešte nikdy necítila voči nikomu to, čo k tebe. Akoby som sa rútila k tebe, keď sme spolu, ledva stačím dýchať a konečne cítim, že žijem a nie som len divák, ktorý čaká, aby plynul jeho život. Nič podobného som ešte nezažila.“

Celý svet  sa zosypal okolo nás.  Toho zbastardeného Blakea som mal zabiť hneď, ako som ho uvidel, alebo naposledy. Kat mi klamala, Adam zomrel, Dee sa zrútila.

Agenti z MO sa môžu každú chvíľu objaviť na prahu našich dverí. Ešte stále som nemal ani poňatia, kde je Dawson. A jediná vec, ktorá ma zaujímala, na ktorú som dokázal myslieť bolo to, čo mi povedala Kat.  Že ešte nikdy voči nikomu necítila to, čo voči mne. Že jej ledva stačí vzduch na dýchanie a že cíti, že žije.

A hovorila o citoch voči mne.

„Ale na tom všetkom už nezáleží“ – pokračovala. „Lebo viem, že ma nenávidíš. A chápem to.  Ja si len želám, aby som sa mohla vrátiť, aby som mohla všetko zmeniť. Ja...“

Vyskočil som príliš rýchlo, aby to mohla okom postrehnúť a vzal som jej tvár do dlaní.

„Nikdy by som ťa nemohol nenávidieť“

Zaklipkala očami.  Bože, neznesiem keď plače.

„Ale...“

„Ani teraz ťa nemôžem nenávidieť, Kat“ – pozrel som jej do uplakaných očí. „Som zúrivý na teba aj na seba.Tak príšerne zlostný, že cítim aj chuť toho. Chcel by som nájsť Blakea a vymeniť mu niektoré časti tela navzájom. Ale vieš, čo mi chodilo včera celý deň po rozume? A celú noc? Jediná myšlienka, ktorej som sa nedokázal zbaviť, nech už som nahnevaný akokoľvek?“

„Nie“ – šepla.

Stislo mi srdce.

„Že som šťastný človek, len ten niekto, na koho nedokážem zabudnúť, kto pre mňa znamená viac ako je možné zniesť, ešte žije. Je tu. Si to ty.“

Jedna sĺza sa jej skotúľala po tvári.

„To...čo to má znamenať?“

„Skutočne neviem.“ – zotrel som jej palcom tú slzu. „Neviem, čo prinesie zajtrajšok, alebo čo bude o rok. Kurva, možno že na budúci týždeň si prekusneme navzájom žilu na krku kvôli nejakej blbosti. Možno.  Ale jedno je isté, že to, čo cítim voči tebe, to sa nezmení.“

Keď to počula začali jej padať slzy ešte viac. Zoslabli mi z toho nohy. Sklonil som hlavu a drobnými bozkami som ich zotrel, kým to už nestačilo a musel som ochutnať jej ústa.Pobozkal som ju, zavrčal som, keď som zacítil jej pery proti svojim.

Ale Kat sa odtiahla.

„Ako ma môžeš ešte stále chcieť?“

Oprel som si čelo o jej.

„Oh, ešte stále by som ťa najradšej zaškrtil. Ale som šialený. A ty si bláznivá. Možno preto. Lebo sme sa zbláznili spoločne.“

„To nemám žiadnu logiku“

„Pre mňa má“ – znovu som ju pobozkal. „Ale možno, že s tým má niečo spoločné  aj to, že si konečne priznala, že si hlboko a neodvratne do mňa zamilovaná.“

„Nič podobné som nepovedala“ – smiala sa roztrasene.

„Nie práve týmito slovami, ale obaja vieme, že je to pravda. A z mojej strany je to tak v poriadku.“

„V poriadku?“ – privrela svoje nádherné dymovosivé oči a mne chodilo len to po rozume, aký som vďačný za to, že ešte žije. Nebesá, začínam byť úplne sentimentálny. Ale nezaujíma ma to, nie ak sa jedná o Kat. „Aj ty to cítiš?“

Odpoveďou bol bozk....a ďalší. Jej dotyk mal silu Zdroja a do mojej duše udierali silou blesku. Bozkávali sme sa dovtedy, kým prestalo exitovať ja a ona, a zostalo len my a ani to nestačilo. Nikdy to nestačilo.

Pohol som sa bez toho, aby som rozmýšľal a kým som sa spamätal už som ležal na posteli.  A Kat presne tam, kde som si ju želal mať. Vo svojom objatí. Uložila sa vedľa mňa a moje srdce búšilo hore-dole v mojej hrudi. Je to ľudská vec, ale aj mne sa to stalo.

Kat sa zhlboka nadýchla.

„Toto nič nemení na tom, čo som urobila. Ešte vždy je všetko moja chyba.“

Položil som jej ruku na brucho a pritisol som sa k nej tak tesne, že sme sa skoro stali jedným. Toľkými nekonečnými spôsobmi by som to aj chcel uskutočniť.

„Nie tvoja. Naša. Spoločne sme to prepískli a spoločne sa postavíme tomu, čo nás čaká.“

„Nás?“

Prikývol som a pustil som sa do rozopínania jej svetra. Na jednom mieste si ho zapla nakrivo, vysmial som ju zato. Len Kat sa dokázala vadne obliecť tak, že to predsa vyzeralo sexi.

„Ak je niečo isté, tak to sme teraz my“

Zodvihla rameno, aby som jej mohol ľahšie stiahnúť kardigán. Správne. Takže súhlasí s konečným smerovaním tohto?

„A čo to znamená v skutočnosti?“

„Teba a mňa“ - posadil som sa a vyzul si čižmy. „Nikoho iného.“

Začervenala sa, vyzliekla si ponožky a položila sa vedľa mňa. Ježiši, ešte stále mala na sebe veľa oblečenia.

„Vlastne to znie...dobre“

„Vlastne?“ – tak to je na hovno.  Položil som jej ruku na brucho a vsunul som ju pod okraj jej trička. Zahryzol som si do pery, ale tá drobná bolesť nič neznamenala.  Užíval som si saténovú jemnosť jej pleti.

„Vlastne...nestačí“

„Dobre. Páči sa mi to“

„Aj mne“ – sklonil som hlavu a jemne som ju pobozkal.

„Stavím sa, že aj toto sa ti páči“

„Áno“ – cítil som jej úsmev na perách.

„Porozprávaj mi všetko“ – vydýchol som, keď som opustil jej pery.

Končekmi prstov hladila moju tvár.  Vedela na čo myslím bez toho, aby som to presne vysvetlil.

„Nepopálila som si ruku pri varení“ – šepla a sklopila oči.  „Neverím, že to urobil naschvál. Do poslednej príležitosti pred Vianocami nie. Bola som príliš unavená na cvičenie, takže navrhol, aby sme niečo zjedli.  Už vopred sa mi to nepáčilo, lebo ma vyviezol z okruhu betažiarenia.“

V tomto momente som prestal dýchať.

„Celá situácia bola trápna, potom dostal nejakú správu. Ak si na to teraz spomínam, neviem nakoľko to celé bolo naplánované.“ - trpko sa zasmiala. „Cestou domov som zacítila Aruma. Blake zastavil na kraji cesty a nútil ma, aby som vystúpila...a bojovala s ním.“

„Čože?“ – znovu ma zaplavila zúrivosť.  Kat sa nepozrela na mňa.

„Musela som s ním bojovať a aj som to urobila.  Ja...ja som ho zabila“ vyhrkla ticho.  „Nebolo to ľahké“

Prešlo pekných pár chvíľ, kým som bol schopný sa ozvať.

„Tak si sa dostala k tým modrinám na chrbte?“

„Áno. Nepovedala som ti pravdu, lebo som vedela...vedela som, že by si ho zabil.  Nebála som sa oňho, ale o teba.  Vtedy som už vedela, že niečo s ním nie je v poriadku, presne tak, ako si to ty povedal“ Striaslo ju a ja som ju pobozkal na čelo. „Potom som začala mať vážne podozrenie, že nie je tým za koho sa vydáva. Nechcela som, aby si ho sledoval, lebo čo ak pracuje pre  ministerstvo, alebo niečo také.“ Triasol sa jej hlas.  „Mala som ťa počúvnuť, Daemon. Keby...“

„Šššš!“ – pobozkal som ju zľahka na vlhkú tvár a potom som našiel jej pery.  Jemne som prevzal velenie a teraz sa už triasla v mojom náručí z úplne iného dôvodu.

„Žiarlil som“ – priznal som sa.

„Čože?“ – znovu sa nám spojili pery.  Vkĺzol som nohou medzi jej stehná.

„Žiarlil som na to množstvo času, ktorý si s ním strávila. Keď sa objavil prvýkrát nerozmýšľal som rozumne. Bál som sa, že ťa stratím skôr, než by si skutočne bola moja.“

„Nie“ – šepla a pritisla si ruku na moju tvár . Aj ruka sa jej striasla. „S ním to nikdy nebolo takéto.  Možno...možno na začiatku som to aj chcela, lebo som bola taká zmätená z toho, čo cítim voči tebe, ale keď ma pobozkal, necítila som vôbec nič. Nič.  Vôbec sa to nepodobalo na tvoje bozky.“  Vkĺzla prstami do mojich vlasov. „Len raz sme sa vtedy pobozkali. On sa pokúšal ešte raz, ale zastavila som ho.“

„A prestal?“

„Áno. Prisahám. Prestal.“

Uľahčenie bolo sladké a pery sa nám zase našli. V prestávke medzi bozkami keď som sa rozpadol na kúsky a znovu sa dal dokopy som jej prezradil také veci, ktoré som nikdy nikomu nepovedal. Aké neznesitelne príšerné bolo zistiť, že Dawson je mŕtvy.  Nakoľko bláznivá bola nádej, že možno predsa žije. Povedal som jej ako veľmi túžim po tom, aby moji rodičia tu mohli byť, a ako to niekedy nenávidím, že všetko musím usporiadať ja.

Všetky moje pocity som vložil do mojich dotykov, keď moje prsty skĺzli po jej krehkých rebrách, boli to moje vyznania. A každý jej tichý vzdych ma tesnejšie pútal k nej.

Trasúcimi rukami som postupoval stále vyššie. Dúfal som, že si nevšimne nakoľko ma dostalo to, že mi to dovolí. Postupne mizlo naše oblečenie. Moja košeľa. Jej tričko. Katina ruka skĺzla po mojom bruchu a ja som tak silno zovrel zuby, že som si bol istý, že budem mať dôvod navštíviť zubára.

Kým našla gombík na mojich rifliach, bol som už úplne stratený v nej spôsobom, s akým som nikdy v živote nepočítal.

„Nevieš si predstaviť ako veľmi túžim po tomto“ šepol som jej a hladil ju prstami po hrudi a bruchu. Nádherná. „Ešte sa mi o tom aj snívalo. Bláznivé, čo?“

Ako odpoveď mi pohladila tvár a ja som sa pritúlil do jej dotyku a pobozkal ju do dlane a potom som znovu hľadal jej ústa. Tento bozk bol iný, vášnivejší a Kat...och Kat sa prebrala k životu. Spoločne sa nám boky kolísali, tak sme boli pritúlení tesne na sebe, že som sa obával, že stratím svoju ľudskú podobu a vypnem prúd v celých štátoch.

Stále slobodnejšie sme objavovali jeden druhého. Jej ruky objavovali celé moje telo a ja som ju povzbudzoval slovami aj dotykmi. Keď ma objala svojimi nohami, Bože dobrý, skoro úplne som stratil hlavu.

Šepkala moje meno. Vtedy nás už sotva niečo oddeľovalo a posledný zlomok mojej trpezlivosti sa minul. Svietila zo mňa červenobiela žiara a prijala Kat do svojho teplého stredu.  Nenechal som ani  jednu jej čiastočku neobjavenú, pritúlila sa do každého môjho dotyku, a z toho som sa aj ja celý rozpustil. Bozkal som ju, hlboko, bol som ňou úplne pohltený a túžil som po tom, aby sa to nikdy neskončilo. Bolo to dokonalé.

 Bola moja  a chcel som ju viac ako čokoľvek v mojom živote.

Predsa som sa zastavil.

Všetko, čo sa stalo mi prebleslo mysľou ako súbor fotografií, ktoré by som najradšej spálil. City nás oboch siahali  až k nebu. Smrť, vyznania, stalo sa toho toľko. A my sa predsa rútime do niečoho, čo nemožno zvrátiť späť.

Nechcel som, aby naše poprvé sa stalo takto – kvôli tomu, čo sa predtým odohralo.

Bože môj , pripadal som si ako sentimentálny usmrkaný osol, ale zastavil som sa.

Kat ku mne vzhliadla, pretiahla ruku po mojom bruchu, čím mi skutočne sťažila moje zabrzdenie.

„Čo je?“

„Ne...nebudeš mi veriť“  - do riti, sám sebe som neveril. Za veľmi krátky čas toto budem veľmi ľutovať. „Ale chcem to urobiť správne.“

Usmiala sa.

„Neverím, že by si to dokázal urobiť zle“

Hah!

„No dobre! Nie o tom hovorím. To urobím úplne dokonale, samozrejme. Ale chcel by som...“ No tak teraz si všetci prepnite na romantickú televíznu stanicu - „aby bolo všetko tak, ako u normálnych párov“

Kat strúhla taký ksicht, že som myslel, že sa zase rozplače. Myslel som, že čoskoro urobím to isté, ale z iného dôvodu. Chytil som jej tvár medzi prsty a zhĺboka som sa nadýchol.

„Najmenej by som sa chcel teraz zastaviť, ale chcem ťa vziať aspoň na jedno rande, alebo niečo také.“ – cítil som sa ako úplný idiot. „Nechcel by som, aby terajšie okolnosti zatienili to, čo sa chystáme  urobiť.“

Možno som sa ešte aj začervenal.

Kurva!

Zozbierajúc všetku svoju pevnú vôľu som urobil nepredstaviteľné. Skotúľal som sa z nej a ľahol si vedľa nej. Položil som jej ruku okolo pása, aby som si ju pritiahol k sebe a vdýchol som jej bozk na spánok.

„V poriadku?“

Kat zaklonila hlavu a pozrela mi do očí.  Tažko prehĺtla kým prehovorila.

„Myslím, že by som ťa mohla milovať“

Všetok vzduch mi opustil pľúca. Objal som ju a v tom momente som vedel, že spálim celý svet, ak je to potrebné. Urobím všetko, aby bola Kat v bezpečí. Budem zabíjať. Liečiť. Umriem. Hocičo. Lebo ona je moje všetko.

Tak rád by som jej toto všetko povedal, ale nechcel som pokúšať Vesmír. S tými, ktorých ja milujem, sa udiali hrozné veci.

„Ja som to povedal“ -  pobozkal som ju na tvár.

Kat na mňa vypúlila oči.

Ticho som sa zasmial a hoci sa to zdalo nepredstaviteľné, predsa som sa k nej pritúlil ešte bližšie.

„Stávku som vyhral. Vedel som, že mi vyznáš lásku do Nového roka“

Objala ma okolo krku a potriasla hlavou.

„Nie. Prehral si“

„Ako to myslíš?“ - pokrčil som obočie.

„Pozri na hodiny“ - ukázala bradou tým smerom. „Už je po polnoci. Je druhého. Prehral si“

Niekoľko sekúnd som čumel na hodiny a prial som im skončiť v čiernej diere, ale potom som sa pozrel radšej do Katiných očí a usmial som sa. Úprimne.

„Neprehral som. Predsa som vyhral.“