Oblivion2 - 25. kapitola

Překlad: Noemi

Na druhý deň, na Silvestra sme sa vybrali na nájdenú adresu.

V okolí námestia parkovalo plno áut. Stiahol som si čiapku do tváre a tak som vystúpil z auta. Už nesnežilo a odstránili ho už aj z parkoviska, ale zostala z neho tenká smykľavá vrstva.

Presná adresa bola podľa firemnej tabule právnická kancelária. Nad dverami aj nad obrovskými oknami všade bol ten prekliaty červenočierny nerast, ktorý sme s Kat videli v skladoch. Bingo.

Vstúpil som cez sklenené dvere do haly. So sklonenou hlavou som sa vyhol výťahom  a vybral som sa hore po schodoch. Ako som prechádzal okolo okien videl som, že nad každým je tá malá biela škatuľka. Nad stropom bol umiestnený senzor na lámanie skla. Zdá sa, že celú budovu desaťnásobne zabezpečili.

Kanceláriu som našiel na treťom poschodí na konci chodby. Aj tu sa nachádzal nad dverami aj oknami ten nerast na rozdiel od ostatných firemných kancelárií.

Videl som, že v čakárni sedia ľudia, ale na dverách bol nápis NA NOVÝ ROK ZATVORENÉ .

Výborne.

Rýchlo som sa vrátil na parkovisko do auta, a usmievajúc sa na Kate som vyštartoval  z parkoviska.

„Tak sa zdá, že sú to právnici. To miesto má minimálne tri poschodia.  Ale nielen to. Nad každých vchodom a oknom je ten prekliaty červenočierny nerast.“ – Naďalej som sa usmieval. V každom prípade je to dobré. Nech už sú tie kamene čokoľvek, niečo určite znamenajú.

„Čo ak zamestnávajú aj strážnikov?“ – nadhodila Kat.

Neodpovedal som na to, lebo som si myslel, že odpoveď už vie. Kancelária vyzerala skutočná, ale jednoznačne mala niečo spoločné s tým všetkým, čo sa dialo na pozadí.  Musel som sa tam dostať.

Kat  si pomaly vzdychla.

„Kedy sa vrátiš?“

Plánoval som to tak, že zajtra, ale v tom momente som si vôbec nebol istý, či chcem do toho zatiahnúť aj Kat, hlavne nie po tom, čo sa stalo v priemyselnej zóne. Nechcel som, aby sa dostala do nebezpečenstva, ak by sa veci zvrtli zlým smerom a nechcel som ani to, aby musela vidieť, čo budem nútený urobiť ak...ak sa veci zvrtnú zlým smerom.

„Takže prídeš na Ashinu párty? – opýtal som sa konečne meniac tému. Počul som, ako ju Dee pozvala.

„Neviem“ – krútila gombikom na svojom svetri.  „Nedokážem si predstaviť, na čo ma tam ona potrebuje, ale...“

„Ja ťa potrebujem.“

Pozrela na mňa celá sa začervenajúc.

„Kote?“

„V poriadku, prídem.“

To mi už vyvolalo úsmev na tvári.

„Dee povedala, že ma tam vezme“ dodala a zložila si ruky do lona. Žmurkol som na ňu. Sledoval som cestu, ale nezrýchlil som.

„A ja ťa vezmem domov.“

Kat otvorila ústa, potom sa utrápene zasmiala.

„Akože fakt?“

„Mhm“  odbočil som na hlavnú, ale nezrýchlil som.  Pruhy sa zaplnili.  „Potrebujeme sa rozprávať“

„O čom?“ - už zase babrala ten gombík.

Zaškúlil som na ňu sebavedomým úsmevom.

„Vieš, čo sa včera večer medzi nami stalo, to nezabudnem. Všetko to mení“

„Všetko mení?“

„Netvár sa tak, akoby sa včerajší večer nestal!“

Kat pustila gombík.

„Ja sa netvárim akoby sa nič nestalo. Ja...to ani nechcem.“

Najradej by som  zastal na kraji cesty a ukázal jej akú radosť mi urobila týmto vyhlásením.

„To je dobre, lebo pokiaľ by to tak nebolo, tak by bola vážna chyba ma pobozkať“

„Ty si pobozkal mňa“ – hádala sa.

Pozrel som na ňu so zdvihnutým obočím.

„Najprv ty mňa“

„Ja...“  Kat zodvihla ruky. „Máš pravdu. Ja som ťa pobozkala prvá“

„Som rád, že sme sa v tom zhodli.“ – povedal som sucho. Kat sa po chvíli zachrípnuto zasmiala.

„Zhodli sme sa“

Natiahol som sa po jej ruke, preplietol si s ňou prsty. Stisol som jej ruku a ona mi to  gesto vrátila.

Veľa toho bolo ešte medzi nami nevypovedané. Skoro všetko vlastne len tak viselo vo vzduchu. Ale všetko má svoj čas... pozdejšie.

Dnešný večer je náš.

                                                ***

     Keď som vyložil Kat, rýchlo som sa osprchoval a vybral som sa k Thompsonovcom.  Išiel som autom, lebo pozdejšie som ju fakt chcel odviesť domov.

Ich dom bol oveľa väčší ako náš, bol bližšie k Matthewovi, v lese uzavretý pred všetkým.  Dee som našiel v kuchyni. Pomáhala Ash krájať pomaranče. Na granitovom pulte už ich bola v mise celá kopa.

„K čomu toľko pomarančov?“ vyzvedal som. Nechápal som ani to, prečo robí Ash takú vedu okolo večierka, keď nepozvala ani nikoho zo školy, ale kto som ja, aby som sa do toho miešal?

„Do punču“ obzrela sa ponad plece Dee.

„Tak to bude poriadne veľa punču“ premeriaval som si misu.

„Môj punč je výborný“ odsekla Ash a jediným ostrým rezom rozpolila pomaranč, potom sa na mňa sladko usmiala. „Chceš pomôcť? Môžeš držať pomaranče“

Aha.

„Díky, radšej nie“- našpúliac ústa som sa zvrtol a prešiel som do obývačky so zníženou podlahou.  Ostatní už tam boli rozmiestnení na rohovom gauči a prsty im behali po kontrolleroch. Na širokej obrazovke blikala jedna hra z Call of Duty.

Sadol som si k nim a natiahol si nohy.

„Ako vidím ste zamestnaní“

Adam sa usmial, ale nepozrel na mňa.

„Kto prehrá musí zájsť do obchodu...“

„Pre párky a maslové rožky“ – kričala Dee z kuchyne.

„Počuješ?“ – uškrňal sa Adam.

„Tie sú najchutnejšie“ poznamenal Andrew, ale pritom so zúženými očami sa sústredil. „Viem z nich zjesť celú...do riti!“

Pozrel som na obrazovku. Adam hodil vedľa seba kontroller, postavil sa a ponaťahoval sa.

„Oh áno, tak dovidenia, blbec“

Andrew potichu zaklial.

„To je nahovno!“

Vysmial som sa mu keď vstal, kývol na brata  a otočil sa ku mne.

„Dobre som počul?“

„Čo si počul?“ dvihol som obočie

„Príde Katy?“

Napäto a vôbec nie kamarátsky som sa naňho usmial.

„Máš s tým nejaký problém?“

Prešiel okolo mňa širokým oblúkom.

„Chceš úprimnú odpoveď?

„V skutočnosti nie“ – zaklonil som hlavu a tak som sa za ním díval. „Lebo v podstate ma ani nezaujíma“

Andrew sa na mňa díval tak, akoby ešte rád niečo povedal, ale múdro držal ústa, kým si vzal kľúče od auta a vybral sa do kuchyne.

„Jedného dňa sa s tým zmieri“  - vypol Adam televíziu.  „Zájdeme von?“

„Jasne“

Nasledoval som ho na terasu a pritom som ešte počul ako za sebou Andrew zabuchne vchodové dvere.

„Skutočne by mal prehodnotiť svoje správanie skôr, než sem príde Kat. Nechcem, aby si myslela, že tu nie je vítaná“

„Podľa teba si inak myslí, že je?“ opýtal sa Adam a posadil sa na zábradlie.  Prekrížil som si ruky na hrudi a oprel som sa o múr domu.

„Nie. Vie, že Ash a Andrew by ju radšej videli na medzihviezdnej dráhe smerom na inú  galaxiu, než vo svojom dome.“

Adam sa na tom zbežne usmial.

„Tak potom prečo sem príde?“

„Lebo ju o to požiadala Dee“ - počkal som chvíľu - „a aj ja“

Chvíľu si ma Adam len premeriaval.       

„Výborne.  A inak máš nejaké novinky? O Bethany alebo Dawsonovi?“ Pohľadom blysol na posuvné dvere.  „Neprezradil som nič Dee, ale len aby si vedel, nie je to vôbec ľahké“

„Viem a veľmi si cením tvoje mlčanie“ - odpovedal som zakloniac hlavu.  Na nebi sa zbierali husté mraky. Bude znovu snežiť.

Necítil som to tak, žeby som sa mohol s mnohým podeliť s Adamom. Potom, čo som zabil tých dvoch z ministerstva, bolo lepšie, čím menej toho Adam vedel. Dôveryhodné zapieranie.

„Veľa sme toho neobjavili, ale...“

„Klameš“ – prerušil ma.

Neochotne som sa usmieval.

„Ak by to tak bolo, mal by som na to dobrý dôvod“

„V to dúfam“

Otvorili sa odťahovacie dvere a vykukla z nich Dee.

„Idem po Kat“

„Pojdem s tebou“ zoskočil zo záradlia Adam.

„A čo keď ja som chcel ísť?“- opýtal som sa, načo Dee len zagúľala očami.

„Chcela som s ňou aj ja stráviť nejakú chvíľu. Bez teba, úplne presne. V poslednej dobe sa to často nedá“

Preto na tom netrvám.

„Tak dobre, ale nie že  to pretiahnete do Nového roka.“

Dee sa zagrimasila a ustúpila, aby vpustila Adama.

„Pretiahnem to dovtedy, ako ja budem chcieť“

„Hej, Ash“ zakričal Adam na sestru do kuchyne. „Ponáhľame sa späť. Dosiahni dovtedy nejako, aby si Andrew vytiahol hlavu zo zadku.“

„To nie je môj problém“- zakričala Ash, predpokladal som, že ešte stále z kuchyne.

Adam idúc objal Dee okolo ramien, usmial som sa a pozrel sa hore na nebo. Adam...no on bol ten správny pre Dee. Bol dobrý po všetkých stránkach. Aj Ash a Andrew, ale oni boli ...pomerne ostrí.

Ako polámané sklo.

Hoci nebolo práve teplo zostal som vonku na terase.  Obklopilo ma ticho.  Niežeby môj domov nebol pokojný, toto bolo cítiť predsa len inak.  Po rozume mi chodilo toľko všetkého, že prešla skoro hodina, než som vošiel dnu. Andrew sa ešte nevrátil a z kuchyne som počul Ashino pospevovanie.

Jedným pohybom som dostal do ruky ovládač z opierky gauča, zapol som televíziu a posadil sa na sedačku.  Vyzeralo to všetko divne. Silvestrovská párty  - už len pár hodín nás delí od ...

Zavibroval mi mobil vo vrecku. Bola to Dee.

„Tak ako?“

„Niečo sa stalo s Kat!“ – vyhrkla. „Je v dome, ale nechce nás pustiť dnu. Ale nie je ochotná ani vyjsť von“

Po chrbte mi prebehol mráz od zdesenia.

„Čože?“

„Povedala mi príšerné veci, Daemon. Také, aké by mi ona nikdy nepovedala. Dee sa zlomil hlas od strachu.  „Niečo sa stalo“

„Kurva! Dobre, hneď som tam, ale chcem, aby ste ty a Adam zostali ďaleko od domu, kým tam neprídem, v poriadku?“

Dee mi neodpovedala. Zovrel som rukou mobil.

„Počuješ ma Dee? Nechcem, aby ste išli do blízkosti domu. Odíďte autom  po ceste a zostaňte, tam kým neprídem. Sľúb mi to!“

Nič.

„Sľubujem!“

Neveril som  jej ani na chvíľu.