Oblivion2 - 12. kapitola

Překlad: Noemi

V pondelok, na začiatku matiky som si nedokázal pomôcť a keď som sa posadil za Kat, znovu som začal o jej ponožkách.

„Aj dnes si si obula ponožky so sobmi?“

„Nie, dnes mám bodkované.“

„A máš prstové ponožky?

„Klasické“. Jej pery sa mykali, akoby bojovala s úsmevom.

„Skutočne neviem, ako sa teraz cítim v súvislosti s tým“

Poklepal som perom o okraj môjho stola tváriac sa, že sa vážne nad tým zamýšľam.

„Klasické ponožky sú akosi také nudné, keď som videl tie so sobmi“

„Ponožky so sobmi?“ odkašľala si Lesa.

„Kat má jedny ponožky, na ktorých sú soby, ale to ani nie sú ponožky, ale ponožky s prstami.“ Vysvetľoval som.

„Ach také mám aj ja“ odsekla Carissa uškrňajúc sa. „Moje sú pásikavé. Milujem ich nosiť v zime.“

Kat hodila po mne spokojný pohľad.

„Ale ja som zvedavá, pri akej príležitosti si videl ty jej ponožky?“ pozerala na nás Lesa.  Carissa jej boxovala rameno.

„Sme susedia“ pripomenul som im.  „Všeličo vidím“

Kat divo krútila hlavou.

„Nie, to nie je pravda. Ledva niečo“

„Červenáš sa!“  ukázal som na ňu perom.

„Zmĺkni“ v hlase nemala ani štipku zlosti.

„Inak čo robíš dnes večer?“ Mykla plecom.

„Mám plány“

„Aké plány?“

„Len plány“ odvrátila sa späť.

 Plány? Niečo mi hovorilo, že sa mi tie plány nebudú páčiť. Bol som prekvapený, lebo som mal podozrenie, že plány sa týkajú toho kreténa a po tej sobotnajšej noci...

Prečo, sakra, si myslím, že  ten sobotný večer hocičo zmenil? Lebo sme vedľa seba spali, kým som nevypadol skôr ako jej matka prišla domov? Ledva som to stihol. Musel som prepnúť na rýchlosť svetla, aby som nebol prichytený.

Oprel som sa dozadu.  Vtedy som si všimol, že Simon tam nie je.  Aká škoda! Chcel by som vidieť ako by sa správal ku Kat, aby som zistil aké riziko pre nás predstavuje, ale až tak veľmi ma neprekvapila jeho neprítomnosť. Ani v piatok nebol v škole. Ešte aj teraz som stále nemohol uveriť, že  mal odvahu alebo bol natoľko hlúpy sa ukázať v piatok večer.

Zamračil som sa na vzorec, čo napísal učiteľ  na tabuľu. Bol som si istý, že je chybný. Hryzúc konček pera som sa pozrel na Kat.  Práve sa obzrela, aby sa na mňa pozrela. Hneď sa začrvenala a rýchlo sa odvrátila, ale pozde. Prichytil som ju.

Ešte stále s perom v puse som sa usmial.

Okolo piatej prišla správa. Poslal ju Matthew.

Musíme sa stretnúť. Všetci. Vrátane Katy. Jedná sa o DOD

Zložil som nohu zo stolíka a posadil sa vzpriamene a poslal som odpoveď . On ale neodpovedal na moje otázky, len napísal, že je na ceste.  Ledva o dve sekundy sa objavila vo dverách Dee v ruke s mobilom. Otvorila ústa...

„Kde je Kat?“ opýtal som sa.

Trhla sebou a otočila sa k dverám.

„Pôjdem pre ňu“

Ja som sa dostal k dverám skôr a mal som už v rukách aj kľúče od auta.

„Kde je?“

Dee položila ruky v bok a stisla pery.

„Pozri, ja tu skutočne môžem stáť a celý večer na teba čumieť a nič sa nezmení“ oznámil som jej a vzdychol som si. „Pozri, je mi jasné, že je s Blakeom. Nie je to prekvapenie.  Ja po ňu pôjdem, ty zostaň tu a vybav, aby bol každý pokojný. V tom si lepšia ako ja“

Dee stisla sánku a uhla pohľadom.

„Šla do tej reštaurácie, kde dávajú aj indické jedlá.“

„Viem, ktorá to je“ a už som aj bol vonku.Lebo v celom okrese bolo len na jednom mieste dostať indické jedlá, takže som to fakt vedel.

Zaviezol som sa tam, zaparkoval som na druhej strane cesty.  Keď som vstúpil ihneď som pocítil známe teplé mravenčenie na krku. Pri dverách nestála hosteska a keď ku mne pristúpila servírka s unaveným úsmevom, kývol som jej, že nepotrebujem pomoc.

„Stretnem sa tu s priateľmi. Viem, kde sú“

Žena ustúpila a miesto nebolo také veľké, aby som musel dlho hľadať.  Obchádzajúc stoly s horiacimi sviečkami som našiel ten, ktorý sa skrýval za paravánom. Viem, že aj Kat ma zbadala skôr ako som ju videl, jej pohľad bol celý čas na mne.

Kretén sa otočil a vzpriamil sa v sede.

„Je to ochranársky typ?“ pozrel na Kat.

„Ahojte. Ruším?“ Sadol som si ku Kat a ľavou časťou tela som sa k nej úplne pritisol.

„Áno“ odsekla mi Kat a spadla jej sánka.

„Joj, to je mi ľúto“  Ani trochu nebolo.

Kretén sa usmial, oprel sa a preložil si ruky na hrudi.

„Ako sa máš, Daemon?“

„Výborne“  Ponaťahoval som sa a ruku položil na opierku lavice. 

„A ty, Brad?“

Ticho sa zasmial.

„Volá sa Blake.“

Poklepával som  prstami opierku lavice  a rukami sa dotýkal Katiných vlasov.

„Takže aké máte plány?“

„Večerali sme“ Chcela sa posunúť dopredu, ale strčil som jej prsty do goliera roláka. Dotýkal som sa prstami jej krku, zalapala po dychu a znehybnela.

„Podľa mňa sme už skončili“ doložil Blake, nespúšťajúc zo mňa pohľad.

„Však Katy?“

„Áno, už čakáme iba na účet.“ Katina ruka pod stolom pristála na mojom stehne. Páčilo sa mi to...kým ma neštipla.  Z celej sily.

Znovu som trhol jej rolákom.

„A po večeri? Biff ťa vezme do kina?“

Kreténov úsmev začal miznúť.

„Blake. A áno mali sme to v pláne“

„Hm“ pozrel som na jeho pohár s vodou a lenivo som pokrčil prstom. Pohár sa prevrátil, voda sa vyliala na stôl a vyliala sa do kreténovho lona.  Nadávajúc sa postavil.  Môj prst sa znovu pohol.  Polovica taniera so zbytkom  pikantných cestovín sa zošmykli po prednej časti Blakeovho svetra.

Kate otvorila ústa.

„Ježiši!“ - mrmlal Blake a zodvihnúc obe ruky sa díval na tú skazu.

Kat vzala niekoľko servítok a s vražedným pohľadom ich vložila do kreténovej ruky.

„To bolo fakt divné“  poznamenal som uškrňajúc sa a Blake vzhliadol. Úplne sa začervenal, prestal si čistiť sveter a nohavice, len sa na mňa díval a ja som zazrel niečo vzbĺknúť v jeho pohľade...čo naštartovalo môj inštinkt. Jeho oči neboli v poriadku.

Nehovoriac o tom, že som práve vylial do jeho lona pohár vody a tanier rezancov, takže jeho hnev bol pochopiteľný. Mlčky s meravými pohybmi zo seba zotrel cestoviny. Servírka pribehla s ďalšími servítkami.

„Ja som tu tak či tak z nejakého dôvodu.“ Zobral som Katin pohár a napil som sa z neho.

„Doma ťa potrebujú“

Kreténova ruka sa zastavila.

„Prosím?“

„Hovorím príliš rýchlo, Bart?“

„Volá sa Blake“ odsekla Kate. „A prečo ma potrebujú doma, práve v tomto momente?“

Pozrel som jej do očí.

„Stalo sa niečo, čo musíš ihneď teraz vidieť“

Už skoro vybuchla, keď zrazu pochopila aj to, čo som nepovedal. Zmeravela a otočila sa ku kreténovi.

„Veľmi, veľmi ľutujem“

Chalanov pohľad behal medzi nami. Zodvihol zo stola účet.

„Nič sa nedeje. Takéto veci sa stávajú.“

„Vynahradíme si to, sľubujem“

„Je to v poriadku, Kat“ usmieval sa na ňu. „Odveziem ťa domov“

„To nie je potrebné“ Usmieval som sa, ale bez nepraiteľstva.  „Ja to vybavím, Biff“

Kat sa pozrela na mňa tak, akoby ma chcela vyfackať“

„Blake. Volá sa Blake, Daemon.“

„Nevadí, Kat“-  kývol Blake a stisol pery.

„Aj tak som celý špinavý.“

„Tak, to sme teda vybavili“ Postavil som sa, aby mohla vyliezť von aj Kat.  Skutočne celý šťastní sme čakali, aby kretén vyplatil účet a potom naša úžasná trojica vyšla z reštaurácie.

 Veľmi, veľmi trpezlivo som čakal keď sa Kat zastavila vedľa jeho auta.

„Je mi to tak veľmi ľúto“ povedala.

Zagúľal som očami.

„Nevadí. Nie ty si to na mňa vyliala.“  Kretén sa na mňa pozrel a ja som zdvihol obočie.

„Aj keď som ešte nič také divné v živote nevidel. Vynahradíme si to, keď sa vrátim z prázdnin, dobre?“.

„Dobre“ Kat sa už hýbala, že ho objíme, ale ovládla sa.

Kretén sa zasmial a potom sa zohol a pobozkal ju. Potreboval som všetko svoje ovládanie, aby som ho nevykopol doprostred premávky.

„Zavolám ti“ povedal.

Kat prikývla. Pristúpil som k svojmu autu, otvoril som jej dvere a čakal som.

„Si hotová?“

Zlostne podišla ku mne, vliezla dnu a zabuchla dvere. Škaredo sa na mňa pozrela.

„Hej, nevybíjaj si zlosť na Dolly“

„Ty si nazval svoje auto Dolly?“

„Aký s tým máš zase problém?“

Vyvrátila oči k nebu. Obišiel som auto a tiež som nastúpil.  Akonáhle som sedel, Kat mi z celej sily boxovala do  ramena. „Ty si taký blbec!“  Viem, že ty si prevrhol pohár aj ten tanier. Je to natoľko príšerné!“

Zodvihol som ruky v obrane, už som nedokázal zadržať smiech.

„Čo je? Bolo to smiešne. Boov výraz tváre bol neopísateľne zábavný. A ten bozk? To bolo čo? Už som videl delfíny, ktoré lepšie bozkajú ako toto“

„Volá sa Blake“  tentoraz ma udrela do nohy.  „A ty to vieš. Nemôžem uveriť čo si tam predviedol.  A nebozká ako delfín“

„Z toho, čo som videl, veru hej“ odfrkol som.

„Ani si to nevidel, keď sme sa naposledy pobozkali“

Moja dobrá nálada sa vyparila a vyvalil som na ňu oči.

„Vy ste sa už bozkávali?“

„Nič ťa do toho“ začervenala sa.

Nebesá!

Na jednej strane by som jej rád pripomenul, že ona vystrájala, keď si myslela, že sme niečo mali spolu s Ash potom, čo sme sa pobozkali. A teraz ona priznala všetko to, z čoho obvinila mňa. Bol to zásah Boha, že som držal ústa zatvorené.

„Nepáči sa mi“

„Ani ho nepoznáš“

„Nemusím ho poznať, aby som videl, že s ním niečo nie je v poriadku. Motor auta sa prebudil k životu.

„Podľa mňa, by si sa s ním nemala vláčiť“

„No teda, toto je už vrchol všetkého, Daemon. Ale to je jedno!“

Pozrel som sa na ňu, chvela sa na sedadle.

„Je ti zima? Kde máš kabát?“

„Nemám rada kabáty“

„Urobili ti niečo hrozné a neodpustiteľné?“

Zosilnil som kúrenie. Z vetracích otvorov na nás fúkal teplý vzduch.

„Považujem ich za nepohodlné.“ Nahlas si vzdychla.  Bola neuveriteľná.

„Čo bolo také nevyhnutne dôležité, že si sa prepol do sledovacieho módu, aby si ma našiel?“

„Nesledoval som ťa.“

„Nie? Tak to si ma našiel pomocou mimozemského GPS systému?“

„No hej, niečo také“ Akože jej neprezradím, že mi to povedala Dee, kde ju nájdem.

„Och!  Je to hrozné.“ Na sekundu som si vážne myslel, že sa chystá ma zase udrieť.

„Takže, čo sa stalo?“

Počkal som, kým sa nedostaneme na diaľnicu.

„Matthew zvolal stretnutie. Aj ty tam máš byť. Má to niečo spoločné s Ministerstvom obrany. Niečo sa stalo.“

„Čo?“ – šepla – „Čo sa stalo?“

Rukami som zvieral volant.

„Neviem, ale...“

„Ale čo?“

„Naposledy sme o DOD počuli na Halloween. To samo o sebe je nezvyčajné, hlavne ak vezmeme do úvahy to obrovské množstvo energie, ktoré sme uvoľnili, keď sme bojovali s Barackom. Niečo sa deje v pozadí a...ja si nemyslím, že je to dobrá vec, kote.“

Keď dorazili súrodenci Thompsonovci  - niekoľko minút potom, ako sme my došli, Andrew sa pozrel na Kate sediacu v kresle a prevrátil oči.

„Vie niekto, čo tu hľadá ona?“

Kat si vzdychla. Andrew vedel, že Matthew oznámil, že aj ona má byť prítomná. Chcel len dosiahnúť, aby sa cítila nepríjemne.

„Musí tu byť“ Matthew za sebou zatvoril dvere a postavil sa do stredu miestnosti. Dee mu kývla medzi dvoma hrsťami popkornu, ktorý si pchala do úst.

„Chcela by som, aby toto malé stretnutie bolo krátke“

„DOD o nej vie, však? Všetci máme problém?“ opýtala sa Ash a prešla si po fialových punčochách.

Kat zbledla.

„Je to tak, pán Garrison?“

„Pokiaľ viem, nejedná sa o toto“ odpovedaj ejj Matthew.

„Starší  si preto vyžiadali toto stretnutie, lebo je čoraz viac agentov DOD v okolí. Tak sa zdá, že niečo vzbudilo ich záujem. Adam si obzeral jeden maslový popcorn.

„Tak vtedy čo videli? Nikto neurobil nič zlé“ Dee odložila nabok sáčok.

„Kde je problém?“

Matthew prechádzal pohľadom po prítomných v izbe.

Jeden ich satelit zachytil víkendovú svetelnú show na Halloween a prišli s nejakým zariadením, ktoré dokáže rozlíšiť zbytok energií.“

Zamračil som sa. V poriadku, teraz vieme, že prišli na to, že sa niečo stalo.  Ale v podstate na nič neprišli. Nájdu len spáleny pás zeme.

„Je im jasné, že dokážeme ovládať svetlo, keď sa jedná o sebeobranu, takže podľa mňa nie toto vzbudilo ich záujem.“

Matthew sa vyčítavo pozrel na mňa.

„Skôr  tá skutočnosť, že sila energetického výbuchu dokázala narušiť signál satelitu a neboli schopní urobiť snímky z tejto udalosti. Nič podobné sa ešte nestalo“

Snažil som sa, aby mi na tvári nebolo nič vidieť.

„Slovom,  skutočne som úžasný“

Adam sa ticho zasmial.

„Teraz si už taký silný, že narušíš aj signál?“

„Keby len signál...“ Matthew sa horko zasmial.  „Ten výbuch zničil satelit, hoci ho zriadili práve na to, aby sledoval vysokofrekvenčné svetlo a energiu. No vynulovalo to Petersburg a uničilo satelit.“

„Ako som už povedal, som natoľko úžasný“ naďalej som sa usmieval, hoci napätie vo mne rástlo.

„Fíha!“ - povedal  s obdivom v očiach Andrew.

„To je teda niečo!“

„Akokoľvek je, agenti sú zvedaví. Podľa Starších tu budú istý čas snoriť a sledovať okolie. Povedali,  že už tu aj boli.“ Pozrel sa na hodinky. Je potrebné, aby sa každý správal čo najlepšie.

„Čo si o tom myslia ostatní Luxeni?“ vyzvedala Dee.

„Zatiaľ ich to nejako významne nezaujíma.  A ani na to nemajú dôvod, aby ich to zaujímalo.“ Odpovedal Matthew.

„Lebo to Daemon spôsobil ten ničivý výbuch  energie, nie oni“ potvrdila Ash, potom zalapala po dychu.

„Podozrieva nás DOD, že máme aj iné schopnosti?“

„Podľa mňa by chceli vedieť, ako bol toho schopný“ Matthew ma pozoroval.

„Starší im povedali, že sme spolu bojovali.  Nikto na teba nenarážal, ale už vedia, že si silný. V blízkej budúcnosti môžeš počítať s ich návštevou.

Mykol som plecom.  V podstate to bola dobrá správa, že ma navštívia, lebo ich neprítomnosť ma trápila viac, než keď sa máchali v mojom živote.

„Katy, je veľmi dôležité, aby si bola opatrná keď sa stretneš s Blakeom“ pokračoval Matthew. 

„Nechceme, aby malo DOD podozrenie, že toho vieš viac, než by si mala.“

„Hovor vo svojom mene“

Otočil som sa zočivoči nemu.

„Andrew rozkopem ti...“

„Čo je?“ kričal Andrew. „Hovorím len pravdu. Nemusím aj ja mať rád toho nemožného človeka, len preto, že ty si z nej celý preč. Nič...“

Preletel som cez izbu, premenil som sa do svojej pôvodnej podoby a tak som schmatol  Andrewa a hodil ho o stenu. Rámy obrázkov škrípali, iste popraskala aj omietka, ale už som mal dosť toho, že neustále len špiní Kat, takže ma to nezaujímalo.

„Daemon!“ zajačala Kat. 

Ash vyskočila. „Čo to robíš?“

Potom, akoby som počul hlas svojej sestry.

„Začína sa vystúpenie. Prosíte si popcorn?“

Adam jej odpovedal.

„Teraz vážne, Andrew si zaslúži kopanec do zadku. Nie je to Katyna chyba, že tu agenti snoria. Môže toho stratiť presne toľko ako my.

Ash sa zvrtla k Adamovi.

 „Teraz už aj ty si na jej strane? Na strane človeka?“

„Tu nejde o strany“ ozvala sa  Kat. 

Matthew prišiel k nám, položil mi ruku na plece a nezvýšil hlas keď povedal.

„Musíš ho pustiť, Daemon.“

„Musí prestať s tými hovnami“

Andrew celý čas čušal. Podľa mňa tomu rozumel.

„Daemon, prosím ťa. Ak sa spolu pobijete, tým nezlepšíš túto situáciu“

Pritisol som Andrewa.

„Prestaň s tými hovnami ohľadne Kat. Myslím to vážne. Mám ťa rád ako svojho brata, ale toto ti viac nebudem tolerovať.  Viac nie.“

„To by sa nikdy nebolo stalo, keby si sem neprišla. Nikdy by si nechytila prvú stopu a Arumovia by ťa nenašli a celá táto sprostá reťazová reakcia by sa nebola spustila!“ kričala Ash čím na seba upútala pozorosť

„Joj, sklapni, Ash“ odsekla jej Dee.  „

„Celkom vážne, Katy riskovala svoj život, aby zabránila Arumom, aby objavili náš domov.“

„Užasné! To je fakt super!“ kričala Ash.

„Ale Daemon sa nemusel zahrať na Ramba s tým Arumom, keby sa jeho malý ľudský miláčik, neustále nedostával do nebezpečenstva. Je to jej chyba“

„Nie som jeho malý ľudský miláčik“  vyskočila Kat.

Andrew blikal späť do svojej ľudskej podoby, Matthew ešte stále niečo hovoril, ale už som ho nepočúval.

„Som len... jeho kamarátka. – povedala Kat  - „ A toto kamaráti robia. Ochraňujú sa navzájom. Aspoň ľudskí kamaráti  to tak robia.“ Doložila.

„Aj Luxeni. Doložil Adam. „Len poniektorí na to zabúdajú“

Ash toho mala dosť. „Počkám vonku“

O chvíľu Andrew ustúpil. Ešte stále som si ho premeriaval.

„Kamoš, toto nie je správne.  Môžeš ma mlátiť koľko len chceš, ale aj tak sa s ňou nezmierim“

„Andrew!“ upozornil ho Matthew

 „No čo je?“ Andrew vyhodil vysoko ruky. „Skutočne si myslíte, že sama vydrží proti všetkým agentom, keď ju budú vypočúvať? Lebo určite budú, lebo je taká blízka Dee aj tebe. A ty, Daemon, sa chceš zahrať na to, čo tvoj brat? Aj ty chceš pre ňu zomrieť?“

Moje svetlo vzplanulo jasnejšie a bol som na zlomok sekundy od toho, aby som s Andrewom prebil stenu, ale vtedy mi ovinula Kat ruku okolo zápästia. A ten dotyk bol  zároveň prekvapujúci i ukludňujúci.

„Toto bol úder pod pás“ oznámila Kat s trasúcim sa hlasom.

„Nezaslúži si ani toľko, aby si mu rozkopal zadok, Daemon“

„Katy má pravdu“ – povedal Adam a postavil sa ku mne. „Ale pokiaľ by si ho kvôli tej poznámke chcel na týždeň vyradiť z prevádzky, pomôžem ti“

„Fíha, díky braček“ mrmlal Andrew.

Pravdu povediac by som ho bol veľmi rád vykopol až do budúceho týždňa, ale čo by som tým získal? Nič.  Vrátil som sa do svojej ľudskej podoby a  pozrel som sa na svoju ruku, kde ma este stále Kat držala. Prebleskla medzi nami syčiaca elektrina. Pustila mi zápästie.

„Práve toto je tá show, čo si nemôžeme dovoliť.“ -  Matthew si prešiel rukou po hlave.  „Myslím, že na jeden večer toho bolo skutočne dosť. Obidvaja sa schlaďte a nezabúdajte na to, že agenti sú okolo. Musíme byť opatrní.“

Po tomto všetci odišli. Aj Dee. Chcela si byť istá, že Adam nezabije svojho brata. Pochopiteľne. 

Zostali sme s Kat sami dvaja.

Bol som smädný a okrem toho som potreboval niečo, čím sa zaujmem. Vyšiel som do kuchyne, Kat ma nasledovala a ticho sa ozvala mäkkým hlasom.

„Mrzí ma, čo povedal Andrew. Nemal to robiť.“

„Stalo sa“ Zobral som dve plechovky coly a jednu som jej podal.

„Napriek tomu to nebolo správne“

Dôkladne som študoval jej črty, či vidím nejaké známky strachu.

„Bojíš sa, že sú okolo agenti?“ Chvíľu váhala, kým odpovedala.

„Áno.“

„Neboj sa“ odsekol som, aj keď by sa mala.

„To je ľahké povedať“

Hrala sa s otvorom na plechovke.

„Ja sa nebojím o seba. Oni si myslia, že to ty môžeš za to všetko čo sa stalo, za ten obrovský výbuch energie. Čo sa stane až zistia, že pre nich znamenáš nebezpečentvo?“

Čo som na to mal povedať?

„To nie je len o mne, kote. Aj keď by som to skutočne spôsobil ja, aj tak by nešlo len o mňa ale o všetkých Luxenov.“ Uhol som pohľadom a oblizol som si peru.

„Vieš čomu verí Matthew?“

„Čomu?“

Uškrnul som sa.

„Že jedného dňa, ktorého sa mi pravdepodobne nedočkáme, ale raz v budúcosti bude nás a Arumov viac ako vás.“

„Fakt? To je trochu...“

„Desivé?“

Uhladila si vlasy za ucho.

„Neviem, či je. Myslím akože Arumovia hej, ale vy Luxeni, nehovoriac o vašich schopnostiach nie ste natoľko odlišní od nás.“

„A taká drobnosť, že sme zo Svetla?“

Usmiala sa.

„No dobre, nehovoriac ani o tom“

„Tak som rozmýšľal,“ pokračoval som a vrátil sa k Matthewovej viere a k tomu, čo som tým chcel povedať – „že aj keď je jedným z nás, ktorý tomu verí, prečo to nevyvoláva obavy v DOD.“

„Čo sa stane pokiaľ si uvedomia, že znamenáte pre nich hrozbu? A nezahováraj!“

Jedna moja časť jej to nechcela povedať, ale pokiaľ vy som to zatajil nebolo by to dobré.

„Keď sme boli v tom zariadení, boli tam aj iní Luxeni, ktorí nemali záujem sa asimilovať. Mali problém hlavne s tým, aby žili pod dohľadom DOD.  Iní sa podľa mňa dostali do kategórie že boli hrozbou tým, že mali príliš veľa otázok. Kto vie?“

Kat ťažko prehltla.

„Čo sa s nimi stalo?“

Dlho som mlčal, ale nakoniec som jej to povedal.

„Zabili ich“