Summer - EPILOG

Překlad: Jalle

LUKE

Tom Wolfe povedal, že človek dokáže zapadnúť v New Yorku tak veľmi, ako by inde za päť rokov. Keď som prišiel do tohto mesta, cítil som to rovnako. Vo chvíli, keď som po prvý raz vošiel do svojho bytu. Vo chvíli, keď som si obliekol uniformu a šiel som do práce. New Yorku sa stal mojím domovom, keď som sa posadil na rozhojdanú stoličku s potrhanou kožou u O’Flanagana a zahral som pred tými rokmi môj prvý minikoncert.

Nikdy so sa v L.A. necítil rovnako. Los Angeles bolo mesto pretvárky. Nič sa nezdalo reálne. Nikdy ste si neboli istý či to, na čo ste sa pozerali, tam naozaj bolo, alebo či  to bol prízrak, ktorý by zmizol behom mihnutia oka. Mal som pocit, že to bola dokonalá podpora v mojom živote, keď som šiel v mojom Fastbacku po uliciach Williamsburgu, moje veci boli pobalené v kufri v krabiciach. Bolo zvláštne vrátiť sa do môjho bytu a nájsť to tam bez Averyných vecí.

Povedali sme si, že a to pôjdeme pomaly, ale samozrejme, že to nevydržalo dlho. Žili sme z prítomnosti toho druhého, nikdy sme sa nerozdelili, jeden z nás vždy preniesol svoju zubnú kefku o tri bloky ďalej po celý čas. Netrvalo dlho kým sme sa rozhodli, žeby sme mali znovu bývať spolu. No pre Avery bolo nepríjemné bývať v mojom byte. Mesiace, ktoré tam bezo mňa strávila, si pochopiteľne vzali svoju daň. A nový byt, do ktorého sa presťahovala, bol krásny, ale necítili sme sa tam ako doma. Spolu sme si našli obrovský podkrovný byt neďaleko, ktorý mal ohromný výhľad na Manhattan a rieku. Je vtipné, ako si môžete na jednom mieste myslieť, že ste šťastní až kým sa nepresťahujete niekam inam. Šťastie nie je obmedzené miestom. Je to stav bytia. Je to zvuk jej smiechu, keď jej čižmy šuštia na koberci z listov v jeseni. Sú to snehové vločky zachytené v krivke jej mihalníc v zime. Je to spôsob, akým leží na tráve v central parku, drží si kvety pod bradou, aby zachytila odraz ich farby na jej pokožke na jar. Sú to slnečné lúče zachytené na hustých prameňoch je vlasov meniac ich na zlato v lete.

Sú to všetky tie veci a oveľa viac.

Avery si potichu hmká keď vybaľujeme v našom novom spoločnom domove. Spoznám tú melódiu a moje srdce to spomalí. Je neuveriteľné, ako môže mať kúsok hudby na človeka taký okamžitý upokojujúci efekt, ale Blackbird od Beatles mali na mňa vždy tú moc. Avery si myslí, že nevie spievať, myslí si, že má hrozný hlas, ale nie je to pravda. Má krásny nežný hrejivý spôsob spevu, keď si myslí, že jej nikto nevenuje pozornosť. Počúvam, ako sa jej hlas vlní, pomalí prechádza notami tej piesne, pričom jej štíhle prsty rýchlo pracujú s kopou starých nahrávok jej otca, ktoré si sem priniesla z Wyomingu.

Musím sa uštipnúť. Život je tak dokonalý. Kapela už podpísala zmluvu s Klaxon Records a nás nový manažér, Marcy, je hrozivo múdra a úprimná až drzá, ale verím jej. Neide jej o rebríčky a udržanie na trhu. Ide jej o umenie a odkaz naše tvorby, nezáleží na tom, aká konfrontujúci a výstredný ten odkaz je. Na vrch toho Avery začala ďalší semester na vysokej a veľmi sa jej darí. Som na ňu tak kurevsky hrdý.

Opriem sa o kuchynský pult s rukami po vreckách a vezmem si moment na sledovanie Iris. Vybrala si nové meno a rešpektujem jej priania, volám ju Avery a v týchto dňoch sa nikdy nepomýlim. Ale niekedy si rád spomeniem na Iris. Max Breslin bol pamätihodný muž. Jeho tvár sa rozžiarila, keď hovoril o niečom, čo ho nadchlo a jeho oči nikdy nežiarili jasnejšie než keď hovoril o jeho dievčatku. Bolo by smutné, ak by sa na ňu úplne zabudlo.

Zdá sa, že si ani neuvedomuje, že som prestal pracovať a sledujem ju, keď sa zohne pre škatule a metodicky každú otvorí a zastaví sa, aby prešla prstami po obsahu jej minulosti. Pošle mi sladký úsmev, keď vezmem akustickú gitaru a posadím sa k nej na podlahu.

„Zahráš mi serenádu?“ zašepká.

Prikývnem. Moja ľavá ruka ľahko pracuje na skladbe Blackbird a moja pravá ruka brnká melódiu. Avery sa zastaví v tom, čo robí a sleduje ma so slzami v očiach, a je v tej chvíli taká nádherná, ťe zistím, že aj mňa pália oči. Nikdy nebudem chcieť viac než toto. Nikdy nebudem žiadať o nič iné pokiaľ môžem milovať, držať a ochraňovať túto zvláštnu a fascinujúcu bytosť.

Avery pomaly prejde cez izbu a zdvihne malú gitaru, ktorú mi kúpil jej otec, aby som sa na nej naučil hrať, keď som bol malý. Vzala si ju, keď sa odo mňa odsťahovala a myslel som si, že jednoducho preto, že jej to pripomínalo otca. Som prekvapený, keď sa predo mňa posadí a začne so mnou hrať.

Nie je dokonalá. Tápe a je vydesená – vidím v jej očiach strach – tak spomalím. Spolu začneme od začiatku a bez slova prejdeme celú pesničku.

Nemusíme spievať text. Obaja ho intímne poznáme a nikdy neboli tie slová vhodnejšie.

Liečime si svoje zlomené krídla.

Bok po boku, učíme sa lietať.

Celé naše životy sme čakali, kým nastane tento moment.

KONIEC