Summer - 32. kapitola

Překlad: Jalle

Autorka plánuje vydať knihy o Noahovi a Coleovi. Ďakujeme všetkým čitateľkám za komentáre a Niki za pridávanie kapitol.

Jalle & CimFam

AVERY

Srdce mám v ústach.

Nikdy v živote som nebola taká nervózna. Nikdy predtým som nespáchala zločin a nikdy som tak veľmi neriskovala. Mám pocit, že budem zvracať. Sedím v tichu v neznámom byte a snažím sa zistiť, kde možno Luke sedel a hral na gitare, keď písal, kde možno čítal komiks o Spidermanovi alebo počúval hudbu. Má neustlanú posteľ, ale len na jednej strane. Mám ruku len palec nad matracom, na ktorom spal a bol smutný, lebo si myslel, že bol jediný kto trpel, kým tam bol.

Je naozaj neskoro, keď počujem kľúč vo dverách. Prejde mnou elektrina, každý môj nerv ožije a zvažujem, že sa skryjem. To by bola najabsurdnejšia vec na svete, takže jednoducho stojím a spojím pred sebou ruky paralyzovaná strachom. Dvere sa otvoria a je tam, vo dverách vidím tvar jeho siluety, je zamrznutý na mieste, keď ma zbadá. Nevidím výraz na jeho tvári, ale prajem si, aby áno. Chcem vedieť či je šťastný alebo nahnevaný, alebo ľahostajný, ale vidím len siluetu jeho tela, to, ako sa jeho plecia dvíhajú podľa dychu. To, ako sú jeho ruky po jeho bokoch.

„Avery?“ zašepká.

Slabo zamávam. „Ahoj.“

Počas posledných hodín som si toto prešla v hlave už mnohokrát. Ak mám byť úprimná, počas posledných pár dní. Odkedy som sa posadila a vypočula si jeho terapie na tom usb kľúči. V niektorých scenároch, ktoré som si predstavovala, bol ostražitý. Nakoniec som bola nahnevaná. No to, čo sa v skutočnosti stane je niečo úplne iné, než som si predstavovala. Luke hodí bundu na zem a doslova vbehne do bytu a vezme ma do náručia. Jeho ústa narazia na moje, jeho ruky ma hladia po tvári kým ma bozkáva s takou intenzitou, že zrejme vzbĺknem.

„Nehovor to,“ povie mi. „Nehovor ani slovo. Nedovolím ti povedať mi, že ma nechceš. Som sebecký bastard. Som hlúpy a zlomený, ale som tvoj a ty si moja, a som bol skurvený blázon, že som ťa vôbec nechal. Tak to nehovor. Neznesiem to.“ Znovu ma bozkáva, jeho oči sú plné nepreliatych sĺz. Nikdy som ho nevidela takého zanieteného a emocionálneho. Mám pocit, že mi zviera hrdlo. „Milujem ťa, Avery. Bože, je mi to tak veľmi ľúto.“ Potom ma k sebe silno privinie, drží ma ako o život a cítim, ako jeho srdce bije ako kladivo pod rebrami. Musí  prejsť asi päť minút kým oheň tej chvíle ustúpi a je nahradený zvláštnym pokojom. Luke sa trochu odtiahne, drží moju tvár v rukách, aby si ma mohol prezrieť. „Naozaj si to? V mojom byte?“

„Som.“

„Vlámala si sa sem?“

„Tak trochu.“ rozpačito prenesiem váhu. „Cole mi dnes poobede odomkol zámok.“

Jeho tvárou prebehne hnev. „Cole vedel, že si tu? Cole vedel, že si tu celú... celú skurvenú noc?“

Prikývnem. „Nebuď naňho nahnevaný. Požiadala som ho, aby ti to nepovedal.“

Luke na mňa ďalšiu sekundu hľadí, očividne silno premýšľa, neistý čo si ma o mojom nečakanom príchode myslieť. Pustí ma – vyzerá, že nechce – a vráti sa k vchodu do bytu, aby mohol kopnúť do dverí a zavreli sa. Zdvihne svoju bundu, a potom zastane tri stopy odo mňa a krčí kožu v rukách. „Prečo? prečo si neprišla na koncert?“

„Je mi to ľúto, chcela som, ale... Neviem. Nemohla som zniesť predstavu, že ťa tam uvidím na pódiu, zatiaľ čo bude okolo toľko ľudí. Chcela som s tebou hovoriť a nechcela som sa o teba vtedy s nikým deliť. Dáva to zmysel?“

Zatne sánku. „Neviem. Možno. Hádam, že to záleží na tom, o čom so mnou chceš hovoriť.“

Natiahnem sa do vrecka a vyberiem usb kľúč, ktorý mi dal v Breakwater, zdvihnem ho, aby ho videl. Luke naňho sekundu nervózne hľadí, a potom odvráti pohľad, pomaly zavesí bundu na jednu stoličku za malým jedálenským stolom. „Tak si si to vypočula?“ opýta sa.

„Áno. Počula som to celé.“

„A teraz si myslíš, že som psychopat a prišla si sem, aby si mi osobne povedala, žať e už nikdy nemám kontaktovať?“

„Nie,“ zašepkám. „Nemyslím si to. A to nie je dôvod, prečo som tu.“

Luke sa odvráti, položí ruky na stoličku a oprie sa o ňu. Každý jeden sval v jeho tele je napätý. „Tak čo? Prečo si prišla?“

Zhlboka sa nadýchnem. „Prišla som ti povedať, že si myslím, že si blázon.“

Pomaly prikývne a povzdychne si. „Teraz to už viem.“

„A povedať, že ťa milujem. A povedať ti, že neznášam, že si bol taký zranený a mal si pocit, že mi to nemôžeš povedať.“

Znovu je stuhnutý. „Ty... nie si na mňa nahnevaná?“ povie opatrne.

„Kurva, áno, hnevám sa na teba! Som taká nahnevaná. Mal si mi veriť. Mal si vedieť, že by som za tebou stála a urobila všetko, čo by som mohla, aby som ti pomohla.“ Čakám, že sa bude brániť, ale namiesto toho spustí ramená.

„Viem. Posral som to. Poriadne,“ zašepká. Vyzerá úplne vyčerpane. Chcela som k nemu pribehnúť, už mu dovoliť držať ma – bolo to tak dlho – ale najprv som potrebovala, aby si ma vypočul.

„Posral si to. A už to nikdy nemôžeš urobiť. Nikdy sa ma tak už nemôžeš zbaviť. Tušíš vôbec, ako veľmi to bolelo?“

„Áno.“ je sivý a trasú sa mu ruky. „A nikdy si to nedokážem odpustiť.“

„Môžeš byť slomený, Luke. Máš dovolené nebyť okej. Ja nie som okej. Som stále mimo z toho, čo sa stalo s Chloe a ockom, ale naučil si ma, že sa mám o teba oprieť. Ukázal si mi, že sa na teba môžem spoľahnúť a pomôžeš mi, ak potrebujem. A potom, keď si niekoho potreboval, len si kurva odišiel!“

„To bolo iné, Ave,“ hovorí. „Bola si v nebezpečí. Len... v mojej hlave som to nemohol riskovať.“

„Myslím, že som to už tiež pochopila.“

Obaja chvíľu stojím v tichu, hľadíme na seba. Vyzerá, že sa bojí, akoby čakal, že mu poviem, že aj keď chápem, čo sa snažil urobiť, nakoniec mi príliš ublížil na to, aby som mu aj tak odpustila. Nakoniec prehovorí. „Cole ti povedal, že sa vraciame do New Yorku?“

Prikývnem. „Áno.“

„Takže... myslíš si, žeby sme možno... kurva.“ pretrie si tvár. „Myslíš, žeby si sa niekedy chcela stretnúť, keď sa vrátim?“

„Áno, chcem ťa vidieť. Dopekla, Luke, prečo si myslíš, že som prišla až sem. Kurevsky ťa milujem. Nikdy som ťa neprestala chcieť. Bol si to ty, kto si ma vymazal zo života.“

Jeho tvárou prejde prekvapenie. „Znamená to... počkaj, znamená to, že mi dáš ďalšiu šancu?“

Kopnem špičkou tenisky do drevenej podlahy a moje líca sú zrazu horúce a štípu. „No... hej. Milujem ťa. A ty miluješ mňa aj napriek tomu, ako opačne niekedy vidíš veci.“

„Kurva, Avery.“ Lukeove ovládanie zmizne, opadne z neho ako záťaž, ktorá ho ťahala k zemi. Vystrie chrbát, plecia dá dozadu, a potom znovu mizne vzdialenosť medzi nami až na to, že tentorkát sa neponáhľa. Kráča bolestivo pomaly, jeho oči sú samý problém, keď ma prepichne pohľadom. „Presťahujem sa späť do New Yorku. Dám ti kľúč od môjho bytu. Nemusíš sa hneď prisťahovať naspäť. Len chcem, aby si tam bola kedykoľvek chceš. Ak na to musíme ísť pomaly, tak to urobíme. Nikdy bež teba už nechcem byť, kráska. Nikdy ťa nechcem vymazať z hlavy. Odtiaľto sme tím. Sľubujem, že ťa urobím šťastnou. Strávim zvyšok života zisťovaním, ako urobiť tvoj život úžasný. Na ničom inom mi nezáleží. Nie na kapele. Nie na polícií. Nie na Chloe a rozhodne nie na mojom mŕtvom otcovi. Nebude to dokonalé. Budeme bojovať a budeme robiť chyby. Som si istý, že aj ty. Ale od tohto bodu už nebude žiadne utekanie a skrývanie. Budem ťa milovať a starať sa o teba, prisahám. Vedel som, že si najlepšia vec v mojom živote, Avery, ale netušil som, že bez teba nedokážem fyzicky žiť kým si tu už nebola. Mohol som dýchať, jesť a fungovať, ale nebol som skurvene nažive. Vďaka tebe žijem.“ znovu ma pobozká a tentokrát je to hlboké a mocné, viaže nás spolu.

Luke bol vždy dobrý so slovami. Väčšinou z nich robil pesničky. Hádam, že keď tie slová prestal používať na komunikáciu so mnou, stratil vieru v nich. Bolo ťažké uveriť niečomu z toho, čo mi povedal predtým, lebo ako ma mohol opustiť tak, ako to urobil, keď ma tak veľmi miloval? Práve teraz tu, v tomto momente, viem s hlbokou a nehynúcou istotou, že jeho slová boli a vždy budú pravdou. Vychádzajú z jeho najhlbšieho miesta. Cestovali rokmi bolesti a traumy, aby po ceste nabrali cit. Cítiť to v spôsobe, akým to hovorí.

Nikdy som nebola typ človeka, ktorý odpúšťa. Vždy bolo také ľahké hnevať sa na niekoho. No nedávno sa to zmenilo. Odpustila som Noahovi. Odpustila som mojej mame za celú večnosť bolesti a nezáujmu. Ospustila som môjmu otcovi – to chcelo dlhý čas. Nikdy som skutočne hlboko v srdci neverila, že bol zodpovedný za vraždy tých ľudí, takže som mu to neodpúšťala. Odpúšťala som mu to, že ma opustil. Bolo sebecké hnevať sa naňho za to, že sa nechal zabiť, obzvlášť, keďže to urobil, aby ma zachránil, ale nemohla som si pomôcť. Roky som sa cítila, akoby ma opustil, keď som ho najviac potrebovala.

A teraz... som tu, odpúšťam Lukeovi to isté. Tak pekelne som ho milovala. A má pravdu; mohla som si vybrať ísť ďalej bez neho, ak by som naozaj chcela. Jedla by som, dýchala a fungovala na istej úrovni. No nebola by som nažive. Bola by som len telo, niečo plytké a neosobné. Slnko by z môjho sveta zmizlo a možno by som po čase našla niečo podobné, že by ma rozžiarilo, ale nič by nežiarilo tak silno.

„Dovoľ mi milovať ťa, Avery,“ zašepká Luke. „Dovoľ mi ukázať ti, aký úžasný bude náš spoločný život.“ Pritisne pery k môjmu čelu, moje zmysly sú zaplnené len ním – jeho vôňou, teplom, krásnym hlasom. Hlasom, ktorý mi tak často spieval odkedy sme začali túto cestu.

„Okej,“ zašepkám. „Okej, majme úžasný život. Ukáž mi ho. Chcem ho zažiť.“