Summer - 31. kapitola

Překlad: Jalle

LUKE

Rafferty by bol na mňa prekliato hrdý. Cítim, ako sa moja úzkosť vymieňa s niečím oveľa temnejším a aj tak sa tomu nepoddám. Tentokrát nemôžem. Musím túto vec dokončiť. Musím spievať pre D.M.F. a musím sa uistiť, že to pre chlapcov nezbabrem.

Tak spievam. Rozbalím sedem pesničiek, ktoré sme si vybrali a po druhej pesničke prestanem hľadieť na sedadlá, ktoré som rezervoval pre Avery. Tak dlho mi trvá vytlačiť z hlavy bolesť a naozaj sa sústrediť na to, kde som a čo robím. Hneď ako sa to stane, moje telo začne vibrovať vzrušením. Toto je skutočné, doriti. V dave je tak veľa ľudí, usmievajú sa, keď spievajú naše texty a musím sa uštipnúť. Cole, Pete, Paul a Marika zbesilo hrajú a spolu znieme úžasne. Je ťažké nenechať sa uniesť a premôcť celým zážitkom. Tak dlho som sa cítil rozhodene, bol som rezervovaný voči kariére hudobníka, nútil som sa nepriľnúť k tomu. Tak veľmi som chcel ísť domov a Avery bola toho obrovskou súčasťou. Chcel som ísť domov kvôli nej, byť s ňou a teraz sa rozhodla a je to, akoby reťaze, ktoré ma ťahali k New Yorku, zmizli.

Tiež som sa chcel vrátiť, lebo ma premáhala túžba pomáhať ľuďom. Bolo to nutkanie, ktoré mnou každý jeden deň lomcovalo a nikdy ma nenapadlo pýtať sa prečo. Nikdy som sa neanalyzoval dosť na to, by som vedel, že ja som bol stále ten, kto potreboval pomoc. Odkedy som sa vídal d Raffertym, uvedomil som si, že je oveľa dôležitejšie uistiť sa, že som v poriadku predtým, ako sa budem snažiť zachrániť niekoho iného. Stále mi chýba moja práca v NYPD, ale moje posadnutie návratom domov a oblečením si uniformy sa o niečo zmiernilo.

Tu hore na pódiu je miesto, kde mám byť – písať a hrať hudbu mám v krvi. Vďaka tomu moje srdce pumpuje. Dáva to energiu mojej duši.

Dokončíme naše vystúpenie a zídeme z pódiu a všetci piati sa smejeme ako idioti. Ani jeden z nás nečaká krik a potlesk o prídavok. Cole vyzerá, akoby mu mali oči vypadnúť z hlavy. „Čo kurva urobíme?“ zasyčí. „Pripravili sme si len tých sedem pesničiek.“

„Neurobíte nič,“ hovorí nám Butler. „Ste predskokani. Nemôžete mať prídavok.“ No hojdá sa na pätách, je rovnako nadšený ako my. Objíme Mariku.

„Si najlepšia, bábika. Bez teba by sme to nezvládli,“ hovorí jej.

Cole si vyčisti hrdlo  so zdvihnutým obočím. „Vlastne áno. Rozhodne by sme to bez nej zvládli. Zvládli by sme to aj bez teba, Butler. Možno by nám to trvalo dlhšie, ale dostali by sme sa sem.“

Butlerova tvár sa premení na čistý šokovaný výraz, jeho oči cestujú po členoch skupiny, keď sa snaží rozoznať, o čom hovorí Cole. Vedľa neho prevráti Marika očami a zbaví sa jeho objatia. „To je jedno. Viem, čo teraz príde. Nikdy ste si ma neplánovali nechať v kapele po skončení koncertu Fallen Saints. Nie som úplne blbá. No vaša chyba. Nechcem hrať s partiou chlapov, ktorí neznášajú ženy.“

„Čo to kurva?“ Cole nakloní krk dopredu a divoko na ňu mrká. „O čom to kurva hovoríš – partia chlapov, ktorí neznášajú ženy? My milujeme ženy. Ja, obzvlášť.“

Marika zavrčí, mračí sa a jej krásna tvár vyzerá škaredo. „Možno ich milujete jebať. Zneužívať ich na sex nie je to isté ako rešpektovať ich ako ľudí a hudobníčky. A títo dvaja,“ vypľuje a zabodáva prst do Petea a Paula. „Títo dvaja sú očividne teplí.“

Pete vydá krátky smiech. Cole sa otočí a zazerá na Petea a Paula, a potom pokrčí ramenami. „Hej. Samozrejme, že sú. A čo? Sme kvôli tomu mizogýni?“

„Naše najlepšie kamarátky sú obe ženy,“ hovorí Paul. „Nemôžeme ženy nenávidieť ešte menej.“

Trochu sa spamätávam z faktu, že sú Pete a Paul gayi, akože vo vzťahu – ako to, že som to kurva nepostrehol? – ale nezáleží na tom. Ak sú šťastní a milujú sa, tak čo na tom kurva záleží či sú rovnakého pohladia? Marika vyzerá znudene tým, ako sa náš rozhovor vyvíja. Prižmúri na mňa oči a vrčí popod nos. „A ty. Ani nevieš, čo si. Naposledy, keď si sa skoro vyspal s dievčaťom, rozmlátil si si ruku o prekliatu stenu a skoro ti to zničilo kariéru. Vždy si mi venoval škaredé pohľady a odstrčil si každú príležitosť, ktorá sa ti naskytla. Nenávidel si, že si mal dievča v kapele."

Krútim hlavou a smiech mi bubnuje v hrdle. Vyzerá tak kurevsky šialene s lícami nadutými a naježeným postojom. Teraz to už nie je taký dokonalý obrázok, keď nám ukazuje svoju skutočnú osobnosť. „Bol som ten, kto povedal, žeby sme ti mali dať šancu, pamätáš? Si skvelá gitaristka a urobila si ako záskok vynikajúcu prácu, keď sme niekoho potrebovali. Takže nie, vôbec mi nevadilo mať ženu v kapele, Marika. Len som nenávidel teba. Neznášam ťa, lebo si vo vnútri hnusný človek a nemám rád, keď mnou niekto manipuluje, klame alebo je ochotný niekoho vykopnúť, aby si našiel miesto. Je to patetické.“

Cole, ktorý stojí vedľa mňa zdvihne ruku do vzduchu a ja mu dám päť. Butler vyzerá, akoby mal mať infarkt. „Chlapci! Ježiš, chlapci, zbláznili ste sa? Práve ste zišli z pódia. Nemali by  sme to teraz preberať. Mali by sme oslavovať.“

„Ako chceš. To je v poriadku, Butler. Už som sa dohodla s Backyard Buzzards. Ich chlapci dokážu vidieť skutočný talent.“ Marika odstrčí Butlera z cesty, keď mieri po chodbe preč. Butler ju sleduje ísť s otvorenými ústami. Keď sa otočí k nám, má popolavú tvár.

„Dočerta s tým. Netušíte, ako veľmi ste práve zabrzdili pokrok kapely,“ odsekne.

„Nechceme nič, čo si samy nezaslúžime,“ hovorí mu Cole. „Tento koncert bol splnený sen. Bolo to skvelé a teraz vieme, na čom musíme pracovať. Ak sa musíme pretrhnúť, tak nech.“

Butlerovi steká pot z obočia a utrie si ho zadkom ruky. Ak by ľuďom skutočne mohla ísť para z uší, teraz by to robil. „Viete, všimol som si vás, keď vám nikto nevenoval pozornosť. Myslíte si, že ste pre mňa neboli risk? No, boli. Ste všetci malé nevďačné sračky-“

„Hej, Luke? Pamätáš si ten darček, o ktorom som ti predtým hovoril?“ Cole mi hovorí, ale jeho oči zostanú na Butlerovi.

Zrazu mám matnú predstavu o tom, čo by ten darček mohol byť a moja tvár sa začne krútiť, lebo sa musím usmiať. „Iste. To by bolo skvelé.“

„Keď naši právnici prechádzali absolútne skurvene smiešnym kontraktom, ktorý sme mali podpísať, aby bola Marika v kapele, prinútil som ich prejsť aj naše prvé papierovačky. Zdá sa, že sme podpísali zmluvy, ktoré hovorili, že D.M.F. musí poskytnúť dvanásť nahrávok nahrávacej spoločnosti do prvého septembra, inak porušíme zmluvu a naša dohoda bude anulovaná.“

BUtler ukáže ukazovákom a pichne ním do Colea. „To bolo na ochranu spoločnosti, nie vás, debil. Rušilo to zmluvu len vtedy, ak by nás nepotešilo, že sme nedostali nahrávky na čas. MVP súhlasilo s flexibilnými dátumami albumu, aby ste mohli cvičiť na koncert. Preto tie zmluvy stále platia.“

„Nie podľa toho kontraktu,“ hovorí Cole a prekríži si ruky na hrudi. „Ten dátum sa nikdy nezmenil a nikdy sme nepodpísali žiadne zmeny, takže prečo sme teraz voľný. A práva na naše pesničky sa nám taktiež vracajú.“

Práve teraz by som mu dal rád päsťou, ale je niečo uspokojujúce na hraní pokojnej fasády spolu s Coleom. Prekrížim si ruky na hrudi a teda stojím rovnako ako môj kamarát vedľa. „Nehovor. No, nie je to zaujímavé?“

„Investovali sme peniaze do D.M.F.“ koktá Butler. „Myslíte si, že vás osloví iná spoločnosť potom, čo toto bude počuť? Budú pred vami utekať.“

„Klaxon Records už prejavili záujem,“ hovorí Cole. „A Embryonic.“

Pre všetky peniaze na svete, vyzerá to tak, že si Butler dupne ako otravné decko. „Fajn. Ak to chcete zahrať takto, tak vy štyria okamžite odtiaľ vypadnite. Už viac nie ste vítaní na tomto mieste kým tu hrajú umelci MVP. Všetky nástroje, ktoré ste nechali v nahrávacom štúdiu vám zabavíme a budú použité ako náhrada našej investície.“

„Neboj sa, kamoš. Dnes poobede sme všetky naše veci vzali.“

Netuším, koho Cole zohnal, aby pozbieral naše veci, ale som za to rád. Averyn otec mi kúpil elektrickú gitaru, s ktorou teraz hrám, na štrnáste narodeniny. Ak by som o ňu prišiel, zničilo by ma to. Cole bol dnes naozaj Prefíkaný Skurvysyn. Plesnem ho po chrbte a hryziem si do pier, aby som sa prestal usmievať.

„Ochranka tu bude o menej ako minútu,“ hovorí Butler. „Radím vám, aby ste zmizli, kým sem prídu.“

„Neboj sa, kamoš. Sme na ceste,“ hovorí Pete.

My štyria odchádzame z Staples Center stále pokrytí potom po našom vystúpení, stále sme hotoví z toho, čo sa práve odohralo.

Cole sa smeje ako dieťa, keď skočí na sedadlo spolujazdca môjho Fastbacku a ja tam len chvíľu sedím a hľadím na volant. „Kamoš. Embryonic aj Klaxon sú obe newyorské spoločnosti. Uvedomuješ si to?“

Cole mi venuje pohľad ala no nehovor. „V tom je pointa, že?“

„Hej. Ale... neviem. Myslím... Avery. Avery neprišla na koncert, kamoš. New York už nie je taký dôležitý, ako bol včera.“

„Doriti s tebou , ty punk,“ hovorí Cole a plesne ma po pleci. „To už nikdy nehovor. New York je centrum známeho vesmíru a nezabudni na to.“ potom sa smutne usmieva. „Bože, je mi ľúto, že neprišla, Luke. Myslím, že mi konečne dochádza, ako veľmi si ju miloval. Som bezcitný bastard. Prepáč, že mi to tak trvalo.  No mal by si mať otvorenú myseľ. Nikdy nevieš, čo sa stane, keď sa vrátime a vy dvaja sa budete ráno prebúdzať v rovnakom meste. Môže a stať hocičo. Zatiaľ sa tam len dostaňme, okej? Vážne mi chýba poriadna newyorská káva.“