Summer - 28. kapitola

Překlad: Jalle

AVERY

Ešte stále som si nevypočula nahrávky z kľúča, ktorý mi dal Luke. Minulú noc som strávila hodinu sťahovaním ich do môjho počítača, takže teraz viem, že ich je tridsaťšesť. Tridsaťšesť terapií. Každá nahrávka je hodinu dlhá. To je kopa terapie za štyri mesiace. Prešla som si celkom dlhým zoznamom lekárov a psychológov potom, čo ocko zomrel, ale nič nebolo ani zďaleka také intenzívne ako toto. Musel to naozaj myslieť vážne. Musel chcieť zlepšiť svoj stav naozaj  vážne.

ďalšie ráno nás zavolajú späť na súd v Break a Chloe Mathers oznámia, že jej odvolanie zamietli. Súdca Whitlock vyzerá z nejakého dôvodu naozaj naštvane, keď číta  svoje rozhodnutie a Chloe vyzerá úprimne ohromene. Brandon  povie niečo o starých peniazoch rodiny Mathers – ako museli jej rodičia niekomu zaplatiť, aby jej to vôbec umožnili, zrejme Whitlocka podľa jeho výrazu – a nemôžem si pomôcť, ale ľutujem jej rodinu. Som si istá, že to nie sú zlí ľudia. Len mali smolu s ich dcérou a chceli veriť, že je nevinná.

Luke sedí s mamou na druhom konci sály, má strapaté vlasy a na sebe čisto čierne tričko, ktoré ukazuje jeho atrament. Som si istá, že to nie je jeho zámer – vôbec nevidí, ako jeho výzor ovplyvňuje ľudí, hoci by si to v týchto dňoch mohol trochu viac všímať. Bolo to by nemožné, keď za ním chodí stále toľko ľudí, hovoria mu, aký je sexy a ako z neho ženy po celej krajine šalejú, a on by si to konečne neuvedomil.

Zmení ho to? Stane sa z neho egoistický nafúkaný debil, ktorý sa správa k ženám ako k hovnám kdekoľvek je? Akosi si to nemyslím. Nemá to v sebe. Predstava, že nebudem okolo, aby som to zistila bolí viac, než môžem zniesť. Pomyslím si to a ihneď nasleduje myšlienka na to, že to možno nemusí byť tak, ak to nechcem, Mohla by som byť s ním. Opustil ma a zranil ma najhorším spôsobom, ale nebolo to preto, že ma už nemiloval. Nebolo to preto, že si necenil to, čo sme mali. Bolo to preto, že sa bál seba samého a bál sa o mňa. Premýšľala som o tom odkedy sa minulú noc ukázal u Brandona. Ospravedlňujú jeho dôvody škodu, ktorú napáchal? Je to v poriadku? Alebo by som mu kvôli tomu mala odpustiť?

Nemôžem sa rozhodnúť.

Chloe Mathers odvedú zo súdu rovnako, ako ju priviedli: v putách a nešťastnú. Niečo odo mňa chcela a ja som jej to nedala. Odmietla som sa jej pokloniť a malo to na ňu dopad, čo mi prináša útechu. Mám pocit, akoby mi niekto zdvihol z pliec ťažobu. Mesiace a mesiace Chloe trávila moje sny. Bála som sa jej, aj keď som vedela, že je za mrežami a nemôže sa ku mne dostať. Viem, že som urobila veľký krok, čo sa týka jej. Už viac nebude v mojich snoch. Dúfam, že raz nastane deň, keď si na ňu vôbec nespomeniem.

Luke a jeho mama čakajú, keď Brandon a ja konečne odchádzame. Venuje mi smutný úsmev, keď ma k nim Brandon dotiahne. Môj strýko si očividne neváži vlastný život. „Neznášam ťa,“ zašepkám mu.

„Vlastne ma miluješ,“ Brandon mi zašepká späť. „Raz sa otočíš a poďakuješ mi, dieťa.“

„Pochybujem.“

Luke rozpačito prestúpi z nohy na nohu s rukami vo vreckách, keď sa priblížime. „Ahoj,“ povie potichu. Jeho mama a Brandon by mohli byť pokojne neviditeľní podľa množstva pozornosti, ktorú im venuje. „Ako sa máš?“

„Fajn. Som rada, že to skončilo. Hádam, že som sa na chvíľu bála, že ju možno pustia.“

Pokrúti hlavou. „To by nikdy neurobili. To by bolo peklo na zemi. Chloe sa priznala. Všetci vedia, čo urobila.“ Luke venuje jeho mame a Brandonovi rozpačitý pohľad, a potom mi podá ruku. „Chceš... môžeme sa na sekundu porozprávať? Ak máš čas?“

Odkedy zmizol, toľkokrát som snívala o tom, aká je jeho ruka. Zvykla som ležať v posteli a prechádzať každú jednu spomienku, ktorú mám na fyzický kontakt s ním. Cítila som sa tak v bezpečí a menej to bolelo. Teraz hľadím na ruku, ktorú mi ponúka. Neviem či sa vďaka jeho dotyku vôbec budem cítiť bezpečnejšie. Je možné, že sa budem cítiť mizerne.

Chytiť ho za ruku by bolo ako rozhodnutie. Bolo by to, akoby som mu povedala, že mu odpúšťam a ja na to nie som pripravená. Prikývnem, ale nechytím ho za ruku. Namiesto toho prejdem na bok a venujem Brandonovi a Marlene napätý slušný úsmev, keď odchádzam. Luke ma nasleduje s prázdnym pohľadom. Jeho oči sú akosi tvrdé, akoby bola v jeho hlave stena a vzďaľoval sa odo mňa. Podľa jeho očí od všetkého.

„Počúvala si ich?“ opýta sa.

Pozriem sa dole na moje topánky. „Nie. Ešte nie. Len... Neviem, Luke. Potrebujem čas. Mesiace bolesti nezmiznú cez noc. Dostanem sa k ním, keď budem dosť silná.“

Zatne sánku tak silno, až mu na spánku vidím, ako mu bije srdce. Vyzerá tak napäto, tak vážne a zmučene, a veľká časť mňa chce okolo neho obaliť ruky a cítiť, ako ma objíme. Chcem si položiť hlavu na jeho hruď, aby som cítila ťažké pomalé rytmické údery jeho srdca, ktoré bije, akoby bilo za nás oboch a začnú ma štípať oči. Boli časy, nie tak dávno, keď Lukeovo srdce prestalo biť, lebo tak tvrdo pracoval na tom, aby ma udržal nažive. Hneď, ako sa ku mne dostala pomoc, jeho srdce vypovedalo službu. Vtedy ho opustila jeho vôľa – keď vedel, že som v bezpečí.

„Viem. Prepáč. Len...“ pokrúti hlavou a pozrie sa na modrú oblohu nad nami. „Len ma napadlo, že všetko bude v poriadku, keď ti to vysvetlím. Vedel som, že to bola šialenosť, ale naozaj som si to myslel. Bola to len lož, ktorú som si hovoril, aby som mohol ísť ďalej.“

„Luke, ja-“

„Tu. Chcem ti to dať,“ hovorí  a skočí mi do reči. Natiahne sa do vrecka a vyberie zloženú obálku, ktorá je trochu pokrčená a má zahnuté rohy, potom mi ju podá. Je na nej moje meno napísané Lukeovým písmom a pamätám si na prvý raz, keď mi poslal obálku s mojím menom, keď mi nechal list u spolubývajúcej Leslie. Vo vnútri sa ma pýtal či poznám niektorý z tých symbolov, ktorými si Wyomingský rozparovač označil obete. Je zvláštne, koľko sa toho odvtedy zmenilo.

Boli sme zamilovaní. Skoro sme zomreli. Prežili sme, no aj tak sme sa rozdelili. Leslie odsúdili na trojročný trest vo väzení za predanie Morgan liekov, ktoré ju skoro zabili a Lukevoa kapela je známa po celej krajine. Niekedy je to také surreálne – akoby sa nám nič z toho v skutočnosti nemohlo stať.

„Ďalšie záhadné vodítka k vražde?“ opýtam sa.

Slabo sa zasmeje a poškrabe sa na krku. „Nie, vôbec. Niečo oveľa menej stresujúce, dúfam. Teraz to neotváraj. Nemyslím, že teraz prežijem ďalšie odmietnutie. Radšej si budem o niečo dlhšie myslieť, žeby ťa možno potešilo čo, čo tam nájdeš.“

Znovu zložím obálku a dám si ju do zadného vrecka džínsov, vyčistím si hrdlo. „Takže teraz mieriš späť do L.A.?“ preklínam smutnú časť môjho mozgu, ktorá si potichu prekríži prsty v nádeji, že povie nie, vracia sa do New Yorku.

„Hej, musím,“ povie a neznie nadšene. „Myslel som si, že táto vec bude trvať aspoň týždeň. Dva, ak budem mať šťastie. Tak by som sa dostal z niečoho, s čím som súhlasil kvôli kapele. A potom som sem prišiel a uvedomil som si, aké absolútne hrozné je znovu si tou sračkou prechádzať, pre mňa, aj pre teba, a teraz som rád, že to skončilo. Cole vie, že to skončilo, takže sa z návratu do L.A. nemôžem vyvliecť. Myslím...“ znovu pokrúti hlavou a pozrie sa okolo, akoby niečo hľadal. „Myslel som si, že tá vec, ktorú budem musieť urobiť v Kali bude strašná. Bál som sa toho celé týždne. Ale pravda je, že sa na to teraz celkom teším. Myslím... Myslím, že to možno bude sranda.“ Usmeje sa a ťažoba, ktorá sa nad ním vznáša, nachvíľu zmizne. Je také krásne vidieť ho usmievať sa. Moje srdce sa zovrie a hrozne ma bolí až musím skrútiť prsty do pästí vo vnútri vreciek.

„Hádam, že sa uvidíme, Avery,“ zašepká. „Maj sa dobre.“ Skôr, než viem, čo robí, pristúpi ku mne a nežne mi položí ruku na temeno hlavy, pritiahne si ma bližšie, aby mohol pritisnúť pery na moje čelo. Dych sa mi zachytí v hrdlu. Jeho hruď je pritisnutá k mojej a mám pocit, že časť mňa, ktorá chýbala, zapadla späť na miesto. No tá senzácia zmizne. Luke nezotrvá dlho. Urobí dva obrovské kroky dozadu, akoby sa musel odo mňa fyzicky odtrhnúť.

„Ak sa rozhodneš, že sa už nikdy nechceš vidieť, Avry, pochopím to. Dostaneš sa cezo mňa, a nakoniec sa aj ja prenesiem cez teba, hádam, ale musíš vedieť, že ťa nikdy neprestanem milovať. Moje srdce toho jednoducho nie je schopné. Budem k tebe pripútaný až do dňa, keď zomriem. Vždy budeš mojou druhou polovicou.“

Otočí sa a odíde skôr, než mám vôbec šancu spracovať to, čo hovorí či odpovedať. Stojím tam ohromená a pomaly ku mne príde Marlena, a objíme ma.

„Je to dobrý muž, Avery,“ zašepká mi do ucha. „A ty si krásna dobrá mladá žena. Dúfam, že vy dvaja zvládnete prekážky, ktorú medzi vami teraz sú, ale ak nie, prosím vedz, že máš v mojom srdci špeciálne miesto. Buď šťastná, dievčatko. Nájdi svoje šťastie  a ži úžasný naplnený život.“ Pobozká ma na líce a vonia ako ruže a sladký parfum, a moje oči sú plné sĺz, keď ma pustí.

S posledným stisnutím ruky ma pustí a nasleduje jej syna, na moment zastane, aby sa na mňa krátko usmiala predtým, ako nastúpi do ich auta. Luke je už na mieste vodiča. Aj z tej diaľky vidím, že na sekundu zvesí hlavu, keď mu mama položí ruku na chrbát. No po sekunde sa dá dokopy, zdvihne hlavu, prikývne, naštartuje, a potom odíde.

Plačem po celú cestu domov a Brandon šoféruje s rukou na mojich pleciach, drží ma pri sebe a hovorí, že to bude v poriadku.

Neskôr, keď som sama v mojej izbe, otvorím obálku, ktorú mu dal Luke s trasúcimi sa rukami a vo vnútri sú dva lístky. Na každom stojí:

1 OSOBA

VIP

FALLEN SAINTS

Naživo v Staples Center, Los Angeles

S predskokanmi D.M.F

18. September 2017

Dvere o 19:00. Len nad 21 rokov.

*Usporiadateľ si vyhradzuje právo udeliť zákaz vstupu podľa uváženia.

Doktor M.J.Rafferty, PHD.

Apartmán 8, 2365, Wellbeck

Beachwood Canyons

CA 90068

Pacient: Lucas Andrew Reid

Dátum narodenia: 6.10.1989

Predošlá liečba: XXZAPEČATENÉXX

Povolenie: Udelené

Momentálna liečba: Triazalam

Záznam z terapie

Zdá sa, že Lucas vykazuje významný pokrok. Mal som isté pochybnosti ohľadom jeho výletu do Wyomingu, no teraz vyzerá oveľa pokojnejšie. Informoval ma o interakcii s Avery a bol viditeľne sklamaný, keď mi popisoval jej hnev a odpor. Napätie, ktoré ho celé týždne požieralo, je na ústupe.

Rozprávali sme sa o tom, prečo to tak môže byť. Lucas si uvedomil, že tým, že sa tá situácia vyriešila, cíti sa lepšie, aj keď výsledok ich stretnutia nie je taký, ako dúfal.

Lucas zvláda tlak množstva jeho práce značne dobe. Zdá sa byť menej napätý a vystresovaný než počas predchádzajúcich týždňov. Hovorili sme o vysadení Triasolamu a Lucas súhlasil, že si bude brať lieky len ak bude mať problémy so spánkom a nie ako preventívne opatrenie.

Pevne verím, že je na ceste k zotaveniu. Ak bude používať techniky slúžiace na upokojenie, ktoré sme rozoberali, a ak so mnou bude naďalej hovoriť o traume, ktorú utrpel ako dieťa, potom predpovedám, že o krátky čas urobí veľký pokrok.

Michael Rafferty