Oblivion2 - 7. kapitola

Překlad: Noemi

Kat sa v pondelok v škole ...správala divne. Divnejšie než zvyčajne.  Akoby stále očakávala, že niekto z ničoho nič pred ňu vyskočí.  Celý čas na matike mlčala a už som mal obavy, či znovu neochorela, hoci vyzerala dobre.

Vyučovanie sa ako zvyčajne hrozne ťahalo. Keď som sa cez obed dostal do jedálne ľutoval som, že som si nešiel niečo kúpiť von. Mäso, ktoré sa v nejakej omáčke váľalo na mojom tanieri bola asi nejaká fašírka.  Ale nebol som si tým istý.  Obrátil som sa a chcel sa vybral k stolu, kde sedela Kat s Dee, ale hneď som sa zháčil. Bol s nimi aj Adam s Lesou a Carissou. Pohľadom som zablúdil k zvyčajnému miestu. Ash, ktorá mala vlasy zopnuté do chvosta sa zdala znudená.Naopak Andrew vyzeral ako niekto, kto o chvíľu vybuchne. Uvedomil som si, že som sa s Andrewom nerozprával odkedy som mu vtisol hlavu do stola.  Snáď by sa oplatilo chovať sa menej idiotsky.

Sadol som si k Andrewovi  a zložil svoju tácku. Druhý Luxen sa strhol.

„Ahoj!“ pozdravil som.

Odpovedal mi len bočným pohľadom a začal sa rýpať vo svojej zemiakovej kaši umelohmotnou vidličkou.

„Myslel som, že dnes budeš obedovať oproti“  ukázal dozadu palcom, lebo sedel chrbtom ku Katinmu stolu.

„Mám rád zmenu“

Ash sa obrátila ku mne a pod stolom pritisla svoje dlhé nohy k mojim. Vyskočilo mi obočie hore, ale ona sa len usmievala.

„Tam je to iste príšerne nudné. Chýbali sme ti.“

Neodpovedal som.

„Čo sa toho týka, iste sa rozprávajú o párty, ktorá bude v piatok u vás.“

Andrew si napchal do úst plnú vidličku kaše.

„Díky za pozvanie, sráč.

Pery sa mi stiahli do jednostranného  úsmevu.

„Vďačne“

„Nie on je usporiadateľ, ale Dee“ Ash sa znovu pohla a tentoraz si pretiahla priehlavok  po mojom lýtku.

„Ale pozvala aj nás. Nevynechám prvú párty u vás, hlavne ak vaši rodičia sú odcestovaní“

Keďže boli pri stole aj cudzí, pochopil som, že to sú len kecy. Odtiahol som od nej nohu.

„Hej, bude to super“

Ash zúžila oči. Andrew sa nahol dopredu a stíšil hlas.

„Myslíš, že párty je dobrý nápad?“

„Nie“  - zahrýzol som do fašírky plávajúcej v omáčke.  Mala chuť múky a pilín, pripomínali mi Katine palacinky.

„A predsa je ti to jedno?“

Vzdychol som si a snažil som sa prehltnúť to svinstvo.

„V skutočnosti nie“

Andrew sa už chystal niečo povedať, ale jeho pozornosť upútal vysoký smiech prichádzajúci od druhého stola. Pozrel sa ponad moje plece, načo som sa aj ja obzrel. Bola to jedna roztlieskávačka – aspoň tak som si myslel. Kimmy? Kami? Tammy? Nemal som poňatia.

„Je to taká suka“ - povedalo dievča. „Šla po Simonovi“

Zrazu ma pochytil veľmi nepríjemný pocit z tohto rozhovoru.

Chalan, čo pri nej sedel, jeden futbalista, sa uškrnul.

„No ak mám posudzovať podľa toho, čo povedal Simon, Katy vie, ako použiť svoje ústa. Možno by si sa od nej mohla priučiť pár vecí“

Dievča mu nahnevane niečo odvrklo, ale ja som už vtedy mal pred očami  červenú. Zovrel som ruky v päsť a otočil som sa, aby som schytil jedného z nich ak nie oboch a hodil ich o stenu. Ale Ash mi položila ruku na rameno a ticho sa ozvala.

„Nerob! Na čokoľvek sa chystáš, musíš  sa zastaviť.“

„Nechystám sa na nič“ - precedil som medzi zubami.  Do pekla, čo za prekliate nezmysly to hovorí Simon o Kat? Úplné sračky.

Ash sa snažila ma rozptýliť  skôr než som čokoľvek mohol povedať.

„Nechaj to tak“ varovala ma. „Sú to len hlupáci“ 

Mali šťastie, že som ich práve oboch neodstrelil do budúceho týždňa.  Ovládol som sa a otočil som sa späť, a zároveň som si sľúbil, že s týmto hovnom  sa budem zaoberať pozdejšie.

Ash znovu uprela svoje žiarivo modré oči na svojho brata.

„Mimochodom“- vystrčila bradu. „Počuli ste v poslednej dobe o našich strýkoch Laneovi alebo Vaughnovi?“

Obočie mi vyskočilo hore a skoro mi zaskočilo. Strýkovia Lane a Vaughn? Do riti.  To už bolo skoro srandovné, okrem...

„Keď to tak spomínaš, nie, ani o jednom.“

„Ani my“ - doložil Andrew. Už zjedol svoje zemiaky a premeriaval si moje.  Možno ich robili z prášku a majú podobnú chuť ako želatina, ale ak sa ich dotkne, kopnem ho.

„Trochu divné, nie?“

Veru, bolo to divné.  Tieto naše pestúnky z vlády nás kontrolovali skoro každé dva týždne a teraz...do riti, koľko času prešlo, odkedy som naposledy videl niektorého z nich?  Poriadne veľa.  Keď som si to uvedomil, nemal som z ich neprítomnosti dobrý pocit, hlavne po halowenskej svetelnej show.

„No dobre, ja padám“ postavila sa Ash a nechala svoj tanier na stole. „Pozdejšie sa stretneme, chalani“

Nemal som poňatia kam sa chystá, ale rozum mi spracovával aj tak neprítomnosť obranárov. Za  normálnych okolností by nám už Ministerstvo obrany dýchalo na krk po takejto svetelnej show a ja som nezbadal nič, okrem Expeditionu s tmavými sklami pri nemocnici, keď...keď  tam ležala Kat.

Pozrel som sa smerom ku Katinmu stolu a zrazu sa mi z hlavy vyparili všetky myšlienky na dôstojníkov DOD. Prstami som zvieral umelohmotnú vidličku. Vedľa Kat sedel neznámy chalan. Nie – veď už som ho predtým videl. Bol to ten, koho som takmer zhodil v piatok na chodbe.  Kat ho pozná? Chalan sa práve na niečom zasmial, čo povedala Kat.  Kat zaklonila hlavu a smiala sa. Dlhé tmavohnedé kučery je padali na plecia.

Umelohmotná vidlička mi praskla medzi prstami. Zarazil som sa.

„Fíha“ Andrew si ma premeriaval. „Však mi nechceš zase vtlačiť tvár do stola?“

„Poznáš toho chalana?“ opýtal som sa miesto odpovede.

„Ktorého?“

„Toho tam.“ – kývol som bradou k druhému stolu. Andrew sa tam obzrel krčiac čelo.

„Toho, čo sedí vedľa Kat?“

„Aha“ - pustil som kúsky vidličky, nech padnú na stôl.

Andrew sa obrátil späť ku mne.

„Kamoš, nemám ani poňatia, iste je to nováčik“

Tentoraz sa zasmial chalan, potom sa nahol ku Kat a jemne ju šťuchol do pleca, akoby bol jej najnovší najlepší kámoš.

Čo. Do. Riti?

Stislo mi hruď, naplnil ma trpký, žieravý pocit,  keď som sledoval Kat a toho chalana.  Nevedel som, čo to znamená , nedokázal by som to vysvetliť, ale nepáčil sa mi.  Ani trochu.

Nemal by som si to ani všímať. Neprítomnosť obranárov bola omnoho dôležitejšia. To malo zaujať moje myšlienky, predsa som nedokázal odvrátiť pohľad od jej stola.  Koľkokrát sa ten debil zasmial alebo sa Kat usmiala, mal som nutkanie vyhodiť toho idiota z okna. Bol by som sa určite dostal do nejakého maléru, ale vážne som o tom uvažoval. Mal som  inštinktivne nutkavý  pocit, že by som mal chrániť, čo je m...

Kat sa pozrela k nášmu stolu a hoci nás delilo more študentov, naše pohľady sa prepojili. Tlak v mojej hrudi sa zvýšil. Neviem ako dlho sme sa na seba pozerali, ale  kúzlo prelomilo zvonenie oznamujúce koniec obeda.

Kat vyskočila, zodvihla svoj tanier a naťahovala sa po svojej taške, keď ju chalan predbehol, zodvihol ju a  a prehodil popruh Kat cez plece. Krv mi burácala v ušiach.

„Hej, kamoš!“ - Andrew sa naklonil nad stôl a stisol mi plece.  Prudko som otočil hlavu k nemu.  „Tvoje oči“ upozornil ma ticho.

Klipol som očami a ovládol som sa, aby mi zmizla z očí biela žiara. Odtiahol som sa od Andrewa a postavil sa, a pozrel k druhému stolu.  Kat zmizla.  Aj ten chalan.  A ten kyslý pocit mi vypálil dieru do vnútra.

Počkal som Dee pred triedou jej poslednej hodiny. Vyšla von, hodila si na plece tašku a keď ma zbadala spýtavo zodvihla obočie.

„Čo tu hľadáš?“

Odstrčil som sa od steny a pripojil sa k nej.

„Možno som chcel odprevadiť moju sestru k jej skrinke.“

Dee si odfrkla.

„Aha. Jasne. Až nato, že ja nejdem ku svojej skinke.  Nepotrebujem to.“

„Dokonalé“- keďže ja som už svoje veci uložil do svojej, vložil som si ruky do vrecák. 

„Čo budeš teraz robiť?“

„Neviem. Možno sa stretnem s Adamom. Alebo pôjdem domov.“

Ustúpil som na bok, aby som sa nezrazil s jedným malým chlapcom a pozorne som sa prepletal v dave.  Hotové sťahovanie národov.

„Nebudeš s Kat?“

„Hm“-  pozrela sa priamo dopredu jej oči sa rozšírili.

„Nie“

Došli sme k dverám, ktoré som lakťom otvoril a nechal prejsť Dee. Navlhčil som si pery.

 „A prečo? Už nie ste najlepšie kamošky?“

Našpúlila pery.

„Myslím, že je dnes zaneprázdnená“

Akoby som mal balvan v žalúdku.

„Kat je zaneprázdnená? Čo robí?“

„Pýtaš sa, akoby nemala svoj život.“ Dee si ma ostro premerala, keď sme zošli z chodníka, a cez trávnik zamierili k parkovisku.

Už som sa chcel brániť, ale uvedomil som si, že má vlastne pravdu.

„Prepáč“ zamrmlal som.  Len som myslel, že väčšinu času trávi s tebou“

„Vieš, má aj iných priateľov, napríklad Carrisu a Lesu.“

Zaplavila ma úľava vo vnútri, ale vonku nás zasiahol studený závan vetra.

„Je s nimi?“

„Nie“ - Dee si vzdychla a zastala pri svojom aute. Otvorila ho, vhodila tašku a pozrela na mňa.  „Nie som si istá, prečo ti to vlastne prezrádzam, lebo mám taký pocit, že z toho nebudeš  šťastný, ale išla s niekym do reštaurácie v Smoke Hole.

Všetka úľava v jednom okamihu zmizla.

„S tým chalanom z obeda?“

Dee prikývla a hlasno vzdychla.

„A ten chalan príde aj na piatkovú párty.“

Pozrel som na ňu.

„Čože?“ vyvalil som na ňu oči.

„V skutočnosti som ho nie ja pozvala, ale dievčatá a nie je to taká veľká vec. V skutočnosti je veľmi milý a slušný.“

Dee vydržala môj pohľad.

„Podľa mňa aj Kat potrebuje...“

„Kat nepotrebuje nič slušné!“ odsekol som.

„Tak čo potrebuje, Daemon?“ Dee zažiarili jej smaragdovozelené oči.

Mňa.

Rád by som to zakričal z vrchu Spure Knob každému do tváre.  Nie je to nič zvláštne. Ale bol som naštvaný. Obišiel som Dee, nechal ju tam stáť,  šiel som k svojmu autu sadol si a naštartoval. Vybočil som z parkoviska a vybral sa domov. Nemal som v úmysle ísť do reštaurácie.  Bol by to ešte aj odo mňa poriadny prešlap.  Keď som zabočil na dialnicu vytiahol som mobil. Klikol som na obrazovku a roloval, až som našiel kontakt, ktorý som hľadal.

Kote.

Skoro som sa dotkol jej mena ale potom so zahrešil a vložil som mobil späť do vrecka.  A sledoval som radšej cestu pred sebou. Mal by som ísť za Mattom a zistiť, kedy naposledy videl chlapíkov z DOD. To bolo dôležité.

Lenže práve keď som došiel domov,  celú večnosť som sedel na príjazdovej ceste v aute a potom som sa otočil. Ani som neklamal sám sebe. Presne som vedel kam idem. Bola to spackaná záležitosť. Ale cítil som, že musím vidieť na vlastné oiči, že skutočne sedí v reštaurácii s tým debilom, ktorý len teraz prišiel do mesta.

Zabočil som na parkovisko Smoke Hole a vypol som motor.  Už som skoro otvoril dvere auta, hoci som nemal ani poňatia čo urobím, keď som pocítil známe teplé mravenčenie na zátylku.  Premeral som očami parkovisko.

Stáli tam pod jedným stromom a rozprávali sa. Nad hlavami im z konárov padali suché listy. Pošúchal som si zátylok. Keď ja som pocítil Kat, ona mňa ...?“

Naklonila sa k chalanovi. Vtom sa ozvalo na parkovisku  hlasné praskanie. Konár, ktorý bol dosť veľký na to, aby rozbil niekomu hlavu sa zlomil a padal smerom na nich. Vyskočil som z auta, srdce mi vynechalo a nespustil som ich z očí.  Ak ten konár trafí Kat...!

Kat sa vrhla na chalana, príval sily zvlnil parkovisko, na ramenách som mal husiu kožu a vetva...

Zastala.

Zastala vo vzduchu.

A neurobil som to ja.