Oblivion2 - 10. kapitola

Překlad: Noemi

Je zvláštne, že po tom všetkom, čo sa dialo s Kat som v piatok po vyučovaní strávil niekoľko hodín vešaním snáď jedného milióna papierových lampiónov. Premiestnenie nábytku nám s Dee nezabralo ani minútu. Jedným pohybom zápästia sme zoradili všetko pozdĺž stien. Dee vyhodila celý majetok za sviečky s korenenou vôňou,  takže celý dom voňal, akoby ho ogrcala jeseň.

Dee šťastne poletovala hore dole a vlastne bzučala od vzrušenia.  A ja som kvôli nej dúfal, že sa dnes  večer neprihodí žiadna katastrofa.

Niežeby sme sa my nedokázali ovládať, ale okrem Kat ...a Bethany ešte v našom dome neboli žiadni ľudia. V skutočnosti som nechcel, aby práve teraz sa tu zišla kopa ľudí, keď je isté, že nás Lýdia alebo iný zo  Starších znovu navštívi po tomto víkende, ale Dee to veľmi chcela.

Takže kvôli nej som to chcel aj ja.

Kým som sa na poschodí osprchoval, došiel aj Adam so svojimi kamošmi. Natiahol som si prvé rifle, ktoré som našiel v koši s prádlom. Zdola sa už niesol šum  smiechu a rozhovorov.

Bude to dlhý večer.

Šúchajúc si uterákom vlasy som vyšiel z kúpeľne. Moja spálňa ma ale nečakala tak ako som ju opustil. Predovšetkým nie  preto, lebo nebola prázdna.

 Na mojej posteli sedela a chrbtom sa opierala o pelasť postele Ash s natiahnutými a v kotníkoch preloženými nohami...a mala poriadne dlhé nohy. Jej šaty, to bola vlastne predĺžená košeľa. Niežeby som sa sťažoval. Bol to pekný pohľad.

Ale nemala čo hľadať v mojej spálni a na mojej posteli.

S povzdychom som hodil uterák na operadlo stoličky.

„Čo tu robíš, Ash?“

Mykla plecom a jej žiarivým modrým pohľadom sa kĺzala po mojej nahej hrudi a ešte nižšie. Niežeby mohla vidieť niečo, čo už nepoznala.

„Prišla som sa presvedčiť, či nepotrebuješ pomoc“

Cuklo mi ústami a podišiel som ku skrini.

„A v čom?“

„V čomkoľvek, čo potrebuješ“

S výrazom plným pochybností som zobral použité tričko zo zeme . Vyzeralo čisté.

„Nič nepotrebujem“ Upresnenie: to čo potrebujem nie je v tejto izbe.

„Ale ďakujem, že...“

Kým som sa otočil, Ash už vyskočila z postele a stála predo mnou. Vytrhla mi z ruky tričko a hodila ho za plece.

Zamračil som sa, ale Ash položila obe ruky na moju hruď  a sotila ma.  Silno.  Padol som na stenu.  Ash bola prekliato silná a každý, čo by na to zabudol, by pravdepodobne skončil so zadkom v Marylande.

Osobne doručený.

Ha.

„Chýbal si mi“ oznámila mi  a očami sledovala svoju ruku, ktorá sa dostala veľmi blízko ku gombíku na mojich rifliach.

„No dobre, chýbala mi určitá časť tvojho tela a myslela som, že kedže si tu a ja tiež, mohli by sme trochu...“ zahrýzla si do spodnej pery a díval sa na mňa spoza spustených rias.

„Mohli by sme si večierok urobiť zaujímavejším“

„Ash...“ chytil som jej zápästie a odtiahol som jej ruku od mojej kože.  Vzdorovala mi, ale akokoľvek bola silná, ja som bol silnejší. Zúžila oči a so zdvihnutou bradou na mňa uprene pozerala.

„Tá ponuka je veľmi pôsobivá, to teda fakt je...“ začal som a bola to pravda, veď som bol mužom a ona bola neuveriteľne sexi žena, tiež som presne vedel čo vlastne ponúka a to nebolo málo.

„Ale musím  ju  odmietnúť“

Nahla sa ku mne ešte viac, teraz sa ku mne tisla už aj nohami.

„Skutočne?“

„Skutočne“ - jemne som ju na pár krokov od seba nasmeroval preč, potom som sa načiahol za tričkom na zemi a obliekol si ho.

Ash sa minútku len dívala a potom sa zasmiala.

„Tak do frasa, to som teraz prehrala stávku.“

Stiahol som si dole spodok trička a nechápavo som sa na ňu pozeral.

„Akú stávku?“

„Andrew je presvedčený, že si sa hnusne zamilovať do tej dievčiny“ povedala a ja som mohol len tipovať, že „tou dievčinou“ myslela Kat.

„A ja som mu povedala, že natoľko hlúpy nie si“

„Nepovedz“ prekrížil som si ruky na hrudi.

„A ešte som mu povedala, že mu môžem dokázať, že nie si zabuchutý do tej ľudskej dievky.“

Obočie mi vyskočilo dohora.

„Ty si sa stavila s vlastným bratom, že ma zvedieš? To je aspoň zo sto rôznych dôvodov vážne znepokojujúce.“

Ash sa zahľadela na strop a pokračovala.

„Jedoznačne som sa mýlila“ - zvalila s na koniec postele. „On mal pravdu“

„A k tomu si ako dospela?“

Prešla pohľadom po sebe zhora dole a so zmätkom v očiach povedala: „Teraz celkom vážne, pokiaľ toto odmietneš, tak si fakt hnusne zabuchnutý“

Vyvalil som na ňu oči a rozosmial sa.

„Tomu sa povie logika!“

„Smej sa, ak chceš, ale si to poriadne spackal a to nehovorím o tom, že si „toto“ odmietol“ - preložila si nohy a vzdychla. „To s ňou si to spackal“

„Ash...“ - vzdychol som si, ale ona pokračovala.

„Ona je človek, Daemon.  Chápeš to hej? A ona vie kto sme  a je s tým v pohode. Zachránila ti život, dajme jej jednu sprostú medajlu, ale ona aj tak je človekom“ - dívala sa mi do očí.  „Myslíš, že môžete mať spoločnú budúcnosť? Že vás Starší jednoducho nechajú na pokoji? Že tí z DOD dajú požehnanie tebe a človeku? Myslíš, že Katy prežije šťastne svoj celý život v klamstvách, lebo to tak musí byť, aby váš vzťah fungoval? Samozrejme,  pokiaľ obaja kvôli tomu neskončíte mrtvi.“

Celkom úprimne,  ešte som tak ďaleko o budúcnosti nepremýšľal.

„No a mám ti povedať ešte niečo, pokiaľ ti toto  zatiaľ nestačilo? Ona je teraz práve dole s jedným ľudským chalanom“

Zasvielili mi oči a pomaly som vydýchol. Neodpovedal som jej, lebo všetko, čo by som mohlo povedať,  by bola alebo urážka alebo kliatba.

Obul som si staré kožené sandále a zamieril som k dverám.

„So mnou v tej veci nepočítaj“ upozornila ma Ash.

Otvoril som dvere, smiech zdola zrazu zosilnel.

„Nepotrebujem tvoju pomoc“

„Daemon...“

Obzrel som sa cez plece a slabo som sa usmial.

„Ale aj tak si cením, že sa o mňa staráš natoľko, že si sa mi ponúkla. Vážne“

Pozrel som jej do očí, aby videla, že to myslím vážne.

„Skutočne“

Ash znovu dvihla oči k stropu.

Vyšiel som z izby a ponáhľal sa po chodbe. Zdola bolo počuť hudbu a hlasy z rozhovorov. Bol sa na vrchnej časti schodišťa, keď som zacítil na záhlaví teplé mravenčenie. Kat bola tu a všetko,čo povedala Ash o našej budúcnosti bola úplná pravda.

A nič nemohlo zmeniť to, čo som chcel.

Nič to nemohlo zmeniť, aj keď by malo. Bol som rovnako hlúpy ako Dawson.

Bral som schody po dvoch a akonáhle som videl do obývačky zbadal som Kat. Stála pri dverách s tým trkvasom s bronzovými vlasmi. Usmial sa na ňu a pozrel sa smerom ku mne. Naše pohľady sa stretli.  Keď videl moj sebavedomý úškrn pomaly mu úsmev mizol z tváre.

Kat sa otočila a očami ma hneď našla, hoci ja som v momente stratil schopnosť dýchať. Sväté hovno, čo si to obliekla?

Čierne šaty jej tesne objímali prsia a smerom dole sa voľne vinuli až k jej kolenám. Na nich mala nejaký červený sveter, ktorý si aj zapla, ale to neurobilo jej obliny menej zreteľnými.

Sväté hovno, tie šaty...

Chcel by som ich z nej stiahnuť svojimi zubami.

Kútikom oka som videl, že sa k nám niekto blížil, ale zastal. Snáď vycítil, že by sa nemal postaviť medzi mňa a tú, na ktorú som upieral pohľad. Odhrnul som si vlasy z očí , ústa sa mi stiahli do vlčieho úškrnu, keď  niekto vyslovil to, čo napadlo aj mňa.  Vyzerám akoby som bol na bojovom chodníku.

Vlastne aj to tak bolo.

Obišiel som niekoľko skupiniek ľudí, ktorých som len zbežne poznal a zbadal som, že kreténova ruka je niekde za Katiným chrbtom. Zastal som pred nimi a hovoril som si, že by som mu nemal  tú ruku zlomiť. Kat by to neurobilo šťastnou.

„Ahojte“

„Nepamätám sa, že by sme mali možnosť sa minule pri reštaurácii zoznámiť. Som Blake Saunders“ podával mi ruku.

Pozrel som na jeho pravicu a hneď som sa radšej pozrel na Kat.

„Viem kto si“

Kat sa pozerala na mňa s obrovskými rozšírenými očami.

„To je Daemon Black“

Kreténovi zmizol úsmev z tváre.

„Aha, aj ja viem, kto je on“

Ticho sa smejúc som sa vytiahol do výšky. Bol som o dobrú hlavu vyšší od chalana.

„Je vždy potešujúce stretnúť ďalšieho fanúšika“

Na to len jemne potriasol hlavou a otočil sa ku Kat“

„No, tak ja musím ísť“

„V poriadku“ - usmiala sa váhavo Kat. „Ďakujem ti za všetko“

Všetko?

To má čo, do šľaka, znamenať?

Ale čo bola ešte lepšia otázka, kretén sa skutočne nahol ku Kat, kým ja tu pri nich stojím.

Aha. Jasne. Ten chalan chce zomrieť.

Prekrížil som si ruky na hrudi a tak som sa díval, ako Blake strnulo objíma Kat. A vtedy ho Kat pobozkala na tvár.

Prečistil som si hrdlo.

Kretén sa ,ticho smejúc, odtiahol.

„Zavolám ti. Správaj sa slušne.“

„To ja vždy“ povedala Kat a pustila ho.

Blake sa na mňa usmial na rozlúčku a odišiel.  Podľa všetkého bol v pohode.

Kat sa pohrávala s náhrdelníkom a zlostne sa na mňa dívala.

„Vieš, ty by si nemohol byť väčší blbec,  ani keby si sa vyslovene snažil“

„Nepovedal som ti, aby si s ním nerandila?“ - dvihol som na ňu obočie.

„Nevysvetlila som ti, že preto, že ty mi to zakážeš, ja to ešte môžem urobiť?“

„Vysvetlila?“ pohľad mi padol na obsidián. Odpočíval skutočne na krásnom mieste. Naklonil som hlavu ku Kat.

„Dnes večer vyzeráš veľmi pekne, kote“

Trvalo niekoľko sekúnd, kým mi odpovedala.

„Myslím, že Dee má kopu práce, ale krásne vyzdobila dom.“

„Nedovoľ, aby ťa presvedčila, že všetko urobila ona. V tom momente ako som sa vrátil zo školy ma zapriahla do práce.“

„No toto?“ - prekvapenie sa jej mihlo tvárou. „Obaja ste to zvládli úžasne“

Bez úspechu som sa snažil, aby môj pohľad nesmeroval nižšie. Kurva, tie šaty mi dali odpoveď na to, či sa jej červeň šíri aj  ďalej ako na krk.  Hej.

„Odkiaľ máš tie šaty?“

„Od tvojej sestry“ odpovedala stroho.

No teda, sakra. Striaslo ma, lebo som si predstavil Dee v týchto šatách.

„Ani neviem, čo by som na to mal povedať“

„Čo povedať, na čo, zlato?“ Úplne som ztuhol, počujúc Ashin hlas. O chvíľu pozdejšie už stála pri mne a objímala ma rukou okolo pása. Inštinktívne som ju chcel odstrčiť, ale ...nie pred chvíľou som bol svedkom toho, ako Kat pobozkala toho kreténa?

Je pravda, že len na tvár, ale aj tak.

Spoza spustených rias som sledoval ako zareaguje Kat, keď  sa na mňa natískala Ash.

Aj keď len na zlomok sekundy, ale videl som v jej očiach zlosť, ako si premeriavala Ash. Zlosť by mala opodstatnenie len, ak ide o žiarlivosť. Ak je Kat žiarlivá...?

Lenivo som sa usmial.

„Veľmi chutné šaty, sú od Dee, pravda?“ opýtala sa Ash. „Myslím, že ich kúpila  keď  sme boli spolu nakupovať, ale zvyčajne na nej vyzerajú voľnejšie.“

Oh, do pekla! Už by som jej bol odpovedal, ale Kat vyskočila, s tým som mohol počítať, veď skutočne nepotrebovala, aby som ju stále ochraňoval.

„Podľa mňa si si zabudla obliecť nohavice, alebo si niekde stratila spodný diel šiat?“

Ash sa spokojne na ňu usmiala a otočila sa ku mne.

„Zlato, tak rýchlo si sa ponáhľal preč. Hľadala som ťa po celom poschodí. Prečo sa nevrátime do tvojej izby a nedokončíme, čo sme začali?“

Oh, do prekliateho pekla s tým všetkým! 

Zhlboka som sa nadýchol,  a odstúpil som z Ashinho objatia a pozrel som sa na Kat. Úsmev jej zmizol z tváre a preblesol tam iný cit nepredstaviteľne  rýchlo,  potom zdvihla obočie. Skôr než som mohol niečo povedať otočila sa, pretlačila sa okolo jedného  páru, ktorí vyzerali, že sú len sekundu od otehotnenia  a vyhla sa dvom smejúcim sa dievčatám.

„Kat!“ zvolal som za ňou. Narovnala ramená , ale nezastavila sa. Preklínajúc sám seba som sa otočil ku Ash.

„To ako vážne?“

„Povedala som ti, že nepočítaj s mojou pomocou“ usmievala sa spokojne.

„Toto nebolo potrebné, vieš to aj ty“ - vybral som sa za Kat ale po niekoľkých krokoch som sa zastavil.  Natiahol som sa bokom a schytil som za krk chlapíka, ktorý sa práve chystal vážne s tým dievčaťom  na ...mojom gauči. Trhol som ním a otočil ho k sebe. Bol to Donny, môj spolužiak.

„Čo je, do r...“  - keď ma spoznal zmĺkol.

Šmaril som ho späť na pohovku a hodil som len krátky pohľad na dievča.

„Tu nie. Vôbec. Jasné?“

 „Jasné“ - Donnie prikývol.

Pustil som ho, a tentoraz som sa dostal celkom ku kuchyni, keď  ma dohonila Ash. Vrhla sa predo mňa.

„No dobre! Asi som to prehnala“

„Mylíš?“ Hodil som na ňu temný pohľad a potom so zbadal svoju sestru. Rozprávala sa s Lesou a Carissou, ale to ako jej Adam prechádzal rukou po ramene, to vzbudilo môj záujem.

Ash si prekrížila ruky na prsiach.

„Ale aj ty si videl to čo ja, nie? Pobozkala toho chalana...“

„Dala mu len pusu“ zamrmlal som

„No, lebo to je taký rozdiel“ zdvihla obočie. „No a ten chalan je vlastne sexi“

„Ash...“

„No dobre. Veľmi sexi.

Prišla k nám Lesa a prešla si rukou kučery.

„Kto je sexi? Ty?“ Nehanebne sa uškrnula. „Ano, ty si sexi.“

„Ale aj Black“ pridala sa Ash. Naklonil som hlavu nabok a sledoval som ju.

„Nie je tak, Carrisa?“ Lesa sa usmievala.

„Ale áno, aj Black je veľmi sexi. Mimochodom“ - kývla na seba papierovým pohárom. „Ja som Lesa“

Ash mykla plecom a potiahla sa za spodok šiat.

„To je jedno“

Ľudské dievča na ňu vyvalilo oči.

„No dobre. Niežeby sme sa na seba vôbec podobali. Som biela s úžasným nádychom hispánskeho pôvodu a Carissa je napoly čierna napoly aziatka. Je trochu ťažké si nás pomýliť.“

V tom mala pravdu, ale keďže Ash sa ešte stále na ňu nechápavo dívala, situácia začínala byť nepríjemná.

„A vôbec,  prečo sa rozprávame o tom, ako dobre Black vyzerá?  Nie žeby mi to vadilo.“

„Bol tu s Kat“ Ash sa natiahla a vybrala pohár z ruky práve prechádzajúceho okolo a potom sa snažila zistiť čo v ňom je. „Kat ho pobozkala“

„Dala mu pusu“ zopakoval som.

Lesa sa uškrnula.

„Och to ja by som ho vybozkávala všade“

Zíral som.

„A teba tiež“ dodala rýchlo a ja som sa zamračil.  Lesa sa chichotala. „No to akože, keby som nemala priateľa“

„Hu, tak to je dobré vedieť“ vykoktal som.  Srdce mi začalo zrazu príšerne bušiť akoby som prebehol kilometre, takže som mal obavy.  „Videla si Kat?“

Lesa sa napila.

„Pred chvíľou vyšla von na vzduch. Nevyzerala práve šťastná“

„Hm“ zamrmlala Ash.

Prelepím jej ústa, akože, vážne.

Díky“ povedal som Lese, potom som hodil upozorňujúci pohľad na Ash, aby nešla za mnou.

Ale pri zadných dverách ma zastavila Lesa a položila mi ruku na rameno a keď som sa na ňu pozrel dole, videl som jej úprimnosť na tvári.

„Bože, zabije ma kvôli tomu, že ti to poviem“ – začala.  „Ale Katy ťa  má rada. Až veľmi. Nezabudni na to.“

Usmial som sa.

„Viem“

Ovanul ma večerný chlad, ako sa zatvorili za mnou dvere a pohltili aj šum hlasov zvnútra. Ponáhľal som sa dole z verandy a utekal som k druhému domu. Nevyzeralo to tak, žeby Kat išla domov.

Zastal som a poobzeral sa po nekonečnej kolóne vozidiel, ktorá sa ťahala až k prázdnemu domu na konci cesty. Pozrel som sa späť ku Katinmu domu. Ešte dobre, že jej matka je dnes v práci.

Snáď aj zajtra bude pracovať? Na Katine narodeniny? Ako som doteraz zistil, sobotné večery trávila väčšinou v práci. Nepáčila sa mi myšlienka, že by Kat mala byť na narodeniny sama. Ale to teraz nebola úloha, ktorú som potreboval splniť.  Kam do čerta...?“

Spozornel som na zvuk lámajúceho sa skla v diaľke. Zúžil som oči. Nejaké dvere na aute sa zabuchli, ale v diaľke.  Prechádzal som pri autách a bol som v polovici príjazdovej cesty, keď som pocítil teplé mravenčenie  na zátylku. Bingo!

Kat bola v blízkosti prázdneho domu.

Zašiel som medzi stromi, tam som sa už mohol ponáhľať. Objavil som sa za domom, ale spomalil som, keď som videl, že Kat sa vracia späť. Odtisol som jeden konár a vyšiel som na cestičku.

„Čo tu robíš Kat?“

„Práve teraz som rozbila pár okien“ povedala a zvesila plecia.

„Čože?“ Podišiel som bližšie k nej.

„Krvácaš? Čo sa stalo?“ - stíchol som.

„Kde máš topánky?“ Pozrela sa na svoje nohy.

„Vyzula som sa“ Premiestnil som sa k nej a videl som, že má na svetri zachytené drobné úlomky skla a začal som ich oberať dole.

„Kat, čo sa stalo?“

Zodvihla hlavu a zhlboka sa nadýchla.

„Len som sa prechádzala a stretla som sa so Simonom“

„On ti to spravil?“ zastavil som ruku.

Prisahám na nebo a všetky hviezdy, že ešte pred svitaním niekto zomrie.

„Nie. Nie! Len sme sa zrazili, ale on bol nervozny kvôli tebe“ -  pozrela mi do očí. „Povedal, že si ho zmlátil...?“

„Áno to som urobil“ a mal som taký pocit, že to urobím znova.

„Daemon, nemôžeš zbiť každého, čo o mne povie niečo zlé.“

„No, čo sa toho týka, áno, môžem“ - vyzbieral som všetky úlomky, ktoré som videl a spustil som ruky.  „Zaslúžil si to. Nebudem klamať. Urobil som to preto, čo o tebe rozširoval. Boli to sračky. Je si vedomý toho čo urobil, vlastne čo chcel urobiť a ešte, aby to celé aj namazal na teba? Zovreli sa mi ruky v päste a pohľadom som blysol medzi stromy. „Nedovolím, aby nejaký zasraný čurák o tebe hovoril takéto veci a obzvlášť nie on alebo jeho kámoši.“

„Fíha!“ povedala ticho.

„Neverím, že by som sa ti za to mala poďakovať, lebo to vyzerá ako nesprávna vec, ale...no...ďakujem“

„To je jedno, to nie je dôležité. Čo sa stalo?“

Niekoľkokrát sa zhlboka nadýchla,  potom sa do toho rýchlo pustila.

„Potrebovala som čerstvý vzduch. Vyšla som von a len tak som sa prechádzala. Ani neviem, bola som nahnevaná a cítila som...slovom bola som  natoľko nahnevaná, a zúfalá, lebo neviem čo sa to so mnou deje. Postupne zvyšovala hlas. „A potom som len zbadala, že tie okná vybuchli ani neviem či som to bola ja. Nejako som to urobila ja a Simon...preboha aj on bol tu vonku. Vlastne ani neviem čo tu v skutočnosti robil. Bol veľmi opitý, ale videl, že som to spôsobila ja. Bola som vydesená a vtedy vybuchlo ďalšie okno. Neurobila som to schválne, Daemon,skutočne nie, ja len...“

S boľavým srdcom som si ju pritiahol do objatia. Nebránila sa a zavrtala tvár do mojej hrude. Srdce jej búšilo a moje tiež. To vysvetľovalo, prečo sa mi rozbúšilo srdce už v kuchyni. Sklonil som sa a pritlačil bradu na temenojej hlavy.

„Ja viem, že si to neurobila naschváľ, kote“

Položil som jej dlaň na chrbát a v kruhoch som ju hladkal, ale rozum mi už chodil po ďalšom probléme. 

„Simon bol opitý, takže je tu možnosť, že si ani nespomenie na to, čo sa stalo. A keď predsa hej, nikto mu neuverí.“

„Myslíš?“ šepla.

„Hej“ odtiahol som sa dozadu, aby som jej mohol pozrieť do očí.„Budú si myslieť, že sa zbláznil. Nikto mu neuverí, dobre? A keď začne rozprávať, potom ja...“

„Nič neurobíš“ - vyslobodila sa, znovu sa zhlboka nadýchla. „Podľa mňa si mu už aj tak spôsobil trvalé jazvy.

„Očividne nie“ mrmlal som si pod nosom.

„Na čo si to myslela tam vzadu? Niečo ťa rozčúlilo. Ale čo?“

Kat na mňa chvíľu civela,  potom sa zvrtla  a vybrala sa späť pomedzi stromi.

No prosím a už sme zase pri mlčaní.  Ľahko som ju dohonil a zodvihol som pred ňou jeden konár, aby pod ním prešla.

„Kat, hovor so mnou!“

„Dostanem sa domov aj bez tvojej pomoci, ďakujem “

„To dúfam“ povedal som sucho. „Už sme tu“

„Ty by si sa teraz nemal túliť s Ash?“

Skoro som stuhol, keď mi to došlo.

„Takže o toto sa jedná“

„Nie“ a ponáhľala sa čoraz viac. „Nemalo to nič spoločné s tebou... ani s ňou“

„Žiarliš“ - zvláštnym spôsobom ma zaplavil pociť šťastia. „Aj tak vyhrám  stávku“

„Ja? Žiarlivá?“ už takmer pochodovala  vpred.

„Ty si sa zbláznil. Nie ja som chcela zastrašiť Blakea“

Chytil som jej pažu, aby som ju zastavil práve keď sme  uvideli  ich verandu.

„Koho zaujíma Ben?“

„Blake“ opravila ma

„To je úplne jedno. Myslel som, že ma nemáš rada.“ - zalapala po vzduchu.

„Presne tak, nemám ťa rada“

Moje šťastie sa roztopilo ako krieda v daždi.

„Klameš. Začervenala si sa a tak“

Otvorila ústa - a potom z nej zrazu všetko vybuchlo.

„Pred pár dňami si sa bozkával so mnou a teraz sa akože zabávaš s Ash? U teba je toto normálne? Od jedného dievčaťa k druhému?“

„Nie.“ - pustil som jej ruku, to bolo skutočne urážlivé.  „Ja toto nerobím.“ Nie.

„Tak veľmi ľutujem, že ti to musím oznámiť práve ja, ale áno, robíš to.“

Ucúvla, s pokrčeným čelom a potom potriasla hlavou. 

„Nebesá, o čom to tu mraučím. Zabudni, že som vôbec niečo povedala. Rob si čo chceš, nemám žiadne právo, aby...“

„No dobre. Nemáš ani poňatia, čo sa stalo medzi mnou a Ash. Len sme sa rozprávali. Snažila sa ti ublížiť, Kat.“

„Nezaujíma ma to“ - zvrtla sa a znovu  sa rozbehla.  „Nie som žiarlivá. Nezaujíma ma ani to, ak ty a Ash si urobíte kopu malých mimozemšťanov. Nezaujíma ma to. A skutočne, ak by nebolo medzi nami to sprosté puto, ani by si si neužil, ak ma pobozkáš“

Neveril som vlastným ušiam. Skočil som pred ňu, aby som ju zastavil.

„Myslíš si, že som si to neužíval, že som na to nemyslel odvtedy každú minútu? A viem, že aj ty.  Len to priznaj!“

Zalapala po vzduchu a hruď sa jej rýchlo dvíhala a klesala.

„Aký to má význam?“

„Áno alebo nie?“ trval som na svojom, lebo som potreboval počuť jej priznanie.

„Oh, do čerta, áno. Áno, myslím na to. Mám ti to dať aj písomne? Mám ti to poslať SMSkou alebo Emailom? Budeš sa cítiť lepšie?“

„Nebuď ironická“  zdvihol som obočie a trochu som sa upokojil.

„Nemal by si tu byť. Ash ťa čaká“

Nešťastne som zastonal.

„To si fakt myslíš, že budem utekať späť za ňou?

„No áno, myslím“

„Kat...“ sklamane som pokrútil hlavou.

Fakt si myslí toto? Po tom všetkom čím sme si spoločne prešli, čo sa medzi nami stalo, teda úprimne, ona si myslí, že ma zaujíma Ash?

„To je jedno“ hrabla si do vlasov, aby si ich uhladila preč z tváre.

„Nemôžeme na toto všetko zabudnúť? Prosím!“

Zdvihol som ruku a pretrel si čelo. Sklamanie ma ako kyselina pálilo v žalúdku.

„Neviem na to zabudnúť a ani ty nie.“