Vespertine - EPILOG

Překlad: Yogi_22

„Lizzie, ty si ale makač,“ povedal Nicky, odhrnul si spotené vlasy z tváre. „Tá nová pevnosť nemusí byť postavená za jeden deň.“

Lizzie sa na neho vážne pozrela, namaľované ústa sa stiahli do nesúhlasnej linky. „Už je to desať dní, Nicky. Ty a Jasper odchádzate budúci týždeň na vystúpenie. Ostatné decká sa potrebujú prestať flákať.“

Nicky sa pozrel naokolo na 25 deciek z LGBTI komunity, ktoré vzali na jeho a Jasperov ostrov, aby vybudovali nové a lepšie centrum Blue Oasis. V tom roku, kedy sa Nicky vrátil domov bol Jasper schopný rozšíriť Blue Oasis tak, ako to vždy chcel a urobil to za svojich vlastných podmienok. Nicky bol za to na neho hrdý. A bol takisto hrdý aj na Lizzie. Od tej plachej dievčiny, ktorú prvýkrát stretol mala už ďaleko, kvitla do krásnej, sebavedomej mladej ženy. Napriek faktu, že tu na to nebolo veľa príležitostí, hoci sa jej zjavne páčilo správať sa tak.

„Lucas!“ Zavolal Nicky, pokynul mu a videl ako Lizzie očerveneli líca spôsobom, akým očerveneli vždy, keď bol Lucas nablízku. „Musím sa vrátiť naspäť do Blue Oasis, aby som videl Jaspera. Môžeš to tu prevziať?“

„Mám to tu pod kontrolou,“ povedala povýšenecky Lizzie.

Nicky si vzdychol. „Budúci rok, keď dosiahneš potrebný vek, to tu môžeš mať na starosti ty. Ale dovtedy, si jednou z rovesníkov a len si to sťažíš v BO, ak naserieš ostatné decká, dievča.“

Lizzie si odhrnula dlhé vlasy z krku a pozrela sa na Lucasa. „Môžem ich zvládnuť. Či nemôžem, Lucas?“

Lucas si odkašľal a vyzeral zmätene, keď mu ponúkla svoj najlepší a najkrajší úsmev. „Iste, Lizzie. Je to, uh, jo. Budem ťa kryť.“

Uškrnula sa. „Super. Bež domov a daj si sprchu, Nicky. Nenechaj Jazza, aby na teba čakal.“

„Odkedy si sa stala takou panovačnou?“ Opýtal sa Nicky, omotal ruky okolo jej pliec a pobozkal ju na líce.

„Ako hovorí Beyoncé, nie som panovačná – to ja som tu šéf.“

Lucas sa odvrátil, stále sa červenal a neohrabane sa mrvil. Nicky nevedel o čo tam ide a ani to vedieť nechcel. Nebolo to fyzické, tým si bol istý, a to bolo všetko na čom záležalo, ale bol si istý, že dve minúty po Lizziených osemnástich narodeninách urobí všetko pre to, aby to zmenila. Len nevedel, či mal Lucas skutočný záujem.

„Buď dobrá,“ povedal vážne.

„Ako keby si nám pomohol prikázať, aby sme boli dobrí.“ Lizzie si odfrkla.

„Chceš rozplakať Jaspera?“ Opýtal sa Nicky. „Pokiaľ sa ti pozdáva tá myšlienka na jeho peknú tvár v slzách, tak potom do toho a buď zlá.“

Lizzie pretočila oči, ale zdalo sa, že to zvažuje. „Rozplakal by sa, že? Ale, nie. Cítila by som sa až príliš vinná. Fajn, budeme dobrí. Gus! Prestaň sa vyvaľovať! Mal si pomáhať Caliste s trámom!“

„Ja to urobím,“ povedal si Lucas pre seba a ponáhľal sa preč.

„Veľmi dobre plní rozkazy,“ povedala Lizzie obdivne. „Nemyslíš?“

Nicky sa na to nechystal odpovedať.

„Okay, Lucas to tu má na starosti a aj pán Drummond,“ ukázal na dobrovoľníka, inžiniera, ktorý pomohol vypracovať plány. „Nenechaj ich odvrávať.“

„Shoo! Odíď! Budeš meškať! Máš tú veľkú telefónnu schodzku s Jasperom, nie?“

Nicky pretočil oči a ustúpil, aby sa pozrel, čo dokázali. Pevnosť sa pomaličky ukazovala, bez ohľadu na to, čo si myslela Lizzie. Keď skončia, bude to ohromné. Decká tu strávia úžasný čas kempovaním v lete, ako to robili Nicky a Jasper, keď boli mladší. Bol to krásny spôsob ako pokračovať v tradícii a vzdať česť miestu, ktoré pre nich toľko znamenalo.

„Buď dobrá,“ povedal ešte raz a otočil sa. Pádloval pomaly do zátoky pri dome jeho rodičov, ale nezastal, aby pozdravil mamu. Videl ju dnes ráno skôr než zamieril na ostrov. Namiesto toho sa odviezol domov do farmárskeho domu, pozdravil sa s Pitvaňou a nakŕmil ju v nádeji, že niekde nezanechá králiky, ktoré si všimol v záhrade.

Osprchoval a prezliekol sa a nalepil si novú náplasť na udržanie ho v chode. Potom sa uistil, aby narobil v Jasperových zásuvkách neporiadok ako vždy, predtým, než si vytiahol z tých svojich vlastných oblečenie.

Šoféroval okolo rieky Androscoggin a obdivoval spôsob ako sa svetlo jagalo vo vode. Myseľ mu zaplnila hudba – tóny klavíra a gitary, a texty, pri ktorých sa mu tvár skrivila skladkým úsmevom. Neskôr v tú noc si ich zapíše a použije digitálny multirekordér, nahrá to na cloudové úložisko pre Seza a Ramonu. Do hlavy sa mu vkradli dodatočné slová textu, spolu s čerstvým prepojením predchádzajúcich.

„Jo,“ zašepkal. „O tomto hovorím.“

***

Jasper zavesil a snažil sa neusmievať. Nicky visel nad jeho stolom, žul si pery, oči sa mu rozšírili očakávaním. Vyzeral tak úchvatne. Za ten rok vďaka Miriaminmu a Jasperovmu vareniu trochu pribral, takže bola tá vychudnutosť preč, rovnako ako aj tmavé kruhy pod očami. Jasper vedel, že ho Mickova smrť stále prenasleduje, ale viedol si oveľa lepšie.

„Oh môj Bože, tak už mi to povieš?“

Jasper uvoľnil provokatívny úškľabok. „Je to naše,“ povedal.

„Ježíš! Ježiši Kriste, oh môj zasraný Bože!“ Prebehol okolo stola a vliezol si do Jasperovho lona. Vrhol letmý pohľad ku dverám na kanceláriu, ale boli zatvorené a všetky decká boli tak či tak na ostrove. „Do riti tam, Jazz, to je úžasné.“

„Mmm,“ povedal Jasper pomedzi bozk. „To je. Nicky, viem, že už viac nie som kňaz, ale mohol by si si dávať pozor na jazyk? Zvlášť tu.“

Nicky sa posadil naspäť a ponúkol Jasperovi svoj najlepší pohľad typu „to si zo mňa robíš prdel“. „Oh, prosím ťa. Ako keby si nenadával ako námorník včera v noci, keď som mal jazyk v tvojom---„

„Nicky!“ Jasper pritisol ruku na Nickyho ústa. Decká síce mohli byť preč, ale pani Wellsová bola stále niekde naokolo. Nicky sa mu zasmial pod rukou a olízol mu ju, tak ju dal preč.

„A teraz čo?“ Opýtal sa Nicky.

„No, pobočka Blue Oasis zostane rovnaká. Máme zmluvu s Cirkvou a oni nemôžu zatiahnuť nájom na školu najbližších desať rokov. Dúfam, že dovtedy arcibiskup zatrepe nohami. Počul som, že jeho pravdepodobný nástupca má oveľa otvorenejšiu myseľ.“

Nicky sa rozrehotal. „A ty si robíš starosti s mojim nadávaním. Si bezohľadný.“

Jasper pokrčil plecami. Keď prišlo na decká...jo, to bol. „A teraz vlastníme polovicu prestavaného skladu, ktorý je posledných päť rokov prázdny, kvôli nejakej stavebnej firme, ktorá skrachovala. Náš filantrop John Arlington dnes podpísal papiere a môžeme si tak robiť s tou budovou čo len chceme. Väčšina bytov je už postavená. Potrebujeme len nejaká finálne úpravy a potom budeme mať byty s nízkym nájmom pre decká, ktoré odídu z Blue Oasis.“

„Budeš musieť na tom mieste zaviesť nejaký systém. Žiadne drogy, alkohol, sex. A potrebujú byť na výške alebo si aktívne hľadať robotu. A potom čo zarobia nejakú mzdu, potrebujú sa pohnúť ďalej a vytvoriť si priestor pre niekoho ďalšieho.“

„Vidíš?“ Jasper ho pevne zovrel. „Vedel som, že budeš užitočný.“

„Oh, môžem byť užitočný.“ Chlípne sa na Jaspera pozrel. „Som si istý, že som zazrel práve okolo prejsť pani Wellsovú.“

S malým piskľavým zvukom zoskočil Nicky z Jasperovho lona, vyzeral až príliš previnilo. Keď sa Jasper zasmial, vrhol po ňom vražedný pohľad, ale tak či tak šiel skontrolovať chodbu.

„Ty si ale klamár, Jasper Hendricks. Potrebuješ sa ísť vyspovedať.“

„Nemyslím si, že toho budem schodpný niekedy v dohľadnej dobe, Nicky.“ Snažil sa necítiť osteň smútku, ale bolo to nevyhnutné. Nicky bol okamžite pri ňom.

„Prepáč,“ povedal, vzal Jaspera za ruky. „Nemal som v úmysle ti to pripomenúť.“

Jasper to odmávol. Už o tom hovorili priveľa a neexistoval nijaký spôsob, ako by si Nicky myslel, že Jasper nič z toho neľutoval. Prial si, aby kongregácia reagovala o málinko lepšie než reagovala, ale myslel si, že to bolo pochopiteľné.

„No, vieš, že si stále myslím, že je to kravina,“ povedal Nicky, tvár mu očervenela hnevom ako vždy, keď si spomenul ako sa niektorí členovia zboru obrátili voči Jasperovi. „Homosexuálny kňaz v celibáte? Oh áno, do toho. Sme tomu otvorení, môžeme ťa akceptovať, pozri sa, akí sme pokrokoví a moderní! Ale akonáhle sa zamiluješ do muža a oni ťa musia vidieť---„

„Ja viem,“ povedal ticho Jasper. „A je to v poriadku. To najhoršie už teraz utíchlo a nikto doteraz otvorene nič nepovedal.“

„Ale správajú sa inak. Už je to rok a stále sa snažia, aby si sa cítil zahanbene.“

Jasper si jemne uvoľnil ruky a prešiel nimi po Nickyho vlasoch. „A bolo by to úplne rovnaké v prípade heterosexuálneho kňaza, ktorý odišiel z Cirkvi kvôli žene, Nicky. Je to v poriadku. Ja som v poriadku. A milujem ťa. Nechcel by som, aby to bolo inak.“

„Len ma to nasiera,“ zamumlal Nicky, ale pobúrenie z neho vyprchalo. Jasper ho pobozkal na spánok. „Ja viem.“ Palcom trel na Nickyho krku drobné krúžky. „Mám nejaké ďalšie novinky.“

Nicky nadvihol hlavu. „Jo?“

„Arlington si myslí, že by bol dobrý nápad otvoriť podobný útulok v L.A. Celú vec zafinancuje a chce, aby sme sa ty a ja porozhliadli po nejakom mieste a začali s prácami. Mohli by sme tam chodiť pomôcť každý rok a dostali sa tak preč z tých otrasných zím tu.“

„Oh môj Bože,“ zašepkal Nicky. „Oh môj zasraný Bože. A môžeš tam byť vždy, keď potrebujem byť v L.A. na nahrávanie a tamojšie koncerty. Oh. Môj. Zasraný. Bože.“

„Nick----„ Jasper sa nedostal ku zvyšku pokarhania než bol Nicky znova v jeho náručí a bozkával ho bez dychu.

***

„Utratil si na mňa až príliš veľa peňazí,“ povedal Jasper presne ako kapitán oznámil, že sa pripravujú na pristátie.

„Hmm?“ Nickyho koleno poskočilo hore a dole a Jasper mu naň položil ruku.

„Všetko, čo si nalial do BO – Blue Oasis, sakra – kompletný šatník, ktorý si mi zaobstaral.“ Potiahol sa za výstrih do V na jemnom kašmírovom svetri. „A pokračuješ v tom. A vo všetkom tomto.“ Ukázal na kabínu prvej triedy. „Je to priveľa.“

Nicky pokrčil plecami, ale nič nepovedal. Oči mal prilepené na pristávcej dráhe letiska v Los Angeles ako krúžili.

Jasper sa naklonil a pritisol bozk na Nickyho spánok. „Bude to v poriadku, to vieš.“

„V poriadku? Bude to na hovno šou. Vedia, že prichádzame. Neviem, či som na toto pripravený.“ Začal si obhrýzať nechty. „Kurva.“

Jasper vzal Nickyho ruky medzi svoje. „Písal a skúšal si nepretržite celé mesiace. Počul som ako si uprostred noci vstal, aby si cvičil.“ Jasper odmávol Nickyho kajúcny pohľad. „Nerob si s tým starosti. Vždy sa zobudím, keď odo mňa v priebehu noci odídeš, a nikdy tým nebudem otrávený. Ide mi o to...“ Stisol Nickyho prsty a lietadlo začalo kolísavo klesať. „Zvládneš to. Si úžasný a všetci ťa budú znova milovať.“

Nicky prikývol, potom pokrútil hlavou. „Ale práve teraz sú to paparazzi, s ktorými si robím starosti.“

„Ah, Nicky.“ Jasper sledoval ako sa k nimi približuje zem. „S paparazzmi sa môžem vysporiadať.“

Lietadlo sa dotklo zeme a potom vypuklo šialenstvo.

„Nico Blue, tu! Priamo tu!“

„Môžete ešte hrať na gitaru, Nico?“

„Ako sa má vaša matka, Nico?“

„Mali ste dobrý let, Nico?“

„Hej, Otec Jazz, stále padáte pred Bohom na kolená, alebo teraz len pred Nicom Blueom?“

Bola tam plná miestnosť kričania ako každý ojkal a ochkal a Nickyho hlava vyletela hore. Jasper zovrel Nickyho za rameno tak pevne, až sa obával, že mu zanechá modrinu. Blesky fotoaparátov sa zintenzívnili do tej miery, až bol vďační za bodyguardov, ktorí ich štítili. Bez nich by nebol schopný ani vidieť, kam idú.

„Nereaguj,“ povedal Jasper Nickymu do ucha. „To je všetko čo chcú. Skúšajú to na teba, aby si stratil nervy a potom sa to behom niekoľkých sekúnd bude šíriť po internete. A len Boh vie s akými titulkami. Už sme skoro vonku.“

Nicky raz prikývol, pevne, ale vyzeral ako prerastená mačka, ktorá je pripravená vrhnúť sa na svoju korisť a na krátky okamih Jasper zauvažoval nad tým, či to po tom všetkom nebola chyba.

Keď sa konečne dostali von, cesta k nenápadnému čiernemu auta bola čistá. Chlapík v obleku a čiapke podržal otvorené zadné dvere a Jasper nasmeroval Nickyho dopredu. Kútikom oka zaregistroval záblesk a Nicky stuhol, keď bodyguard chytil chudé dievča, ktoré mohlo mať tak štrnásť.

„Je to v pohode,“ povedal Nicky, uvoľnil sa a bodyguard ju nechal prejsť. „Ahoj kočka, ako sa voláš?“

„Emily,“ povedala, tvár mala červenú ako svoje tričko. „Podpísal by si sa mi do telefónu?“

„Iste, Emily.“ Nicky málinko strčil do Jaspera, takže mohol použiť jeho plece ako podložku. Dievča sa pozrelo na Jaspera a zahryzlo si do pery.

„Čo sa deje, Emily?“ Opýtal sa Jasper. Porozhliadla sa dookola. Pár metrov za ňou čakali netrpezlivo zrejme jej rodičia.

„Páčia sa mi dievčatá,“ zašepkala. „Moji rodičia to nevedia.“

Jasper sa usmial, natiahol sa do svojho vrecka po peňaženku a vytiahol odtiaľ vizitku.

„To je úplne v poriadku. Pokiaľ si budeš niekedy s niekým potrebovať pohovoriť, vytoč toto číslo a zavolaj.“

Vzala si vizitku a zažmurkala než ju vhodila do malej zelenej tašky na pleci.

„Dávaj na seba pozor, Emily,“ povedal Nicky ako jej podával telefón naspäť. Červeň na jej lícach ešte viac rozkvitla a potom utiekla.

Nicky a Jasper sa naskladali do auta a Nicky povedal šoférovi: „Mohli by ste nám dať dve minútky súkromia, prosím?“

„Samozrejme, pán Blue. Stačí len zaklopať na okienko, keď budete pripravení.“

Zabuchol dvere.

Jasper sa pozrel ustarostene na Nickyho. „Čo sa deje?“

Nicky položil čelo na Jasperove plece a pretočil hlavu na stranu. „Nenávidím, čo o tebe hovoria v médiách.“

„Viem, že áno. A je mi to jedno. A nie je to až také zlé.“

„Jo. Ale keď už je to zlé, tak je to odporné.“

„Nicky...“

Nicky vzal Jaspera za sveter, ale nezdvihol hlavu. „Stojí to za to, Jazz?“ Opýtal sa. „Pretože skončím. Len povedz slovo a môžem sa stať pustovníkom na ostrove.“

„Decká by nám to nikdy neodpustili, pokiaľ by sme ich vykopli z ich pevnosti.“

Nicky sa chrapľavo zasmial. „Môžu nás prísť navštíviť. Ale nikto iný.“

„Nicky.“ Jasper málinko pokrčil plecami, takže Nickymu poskočila hlava a posadil sa. Jasper ho opatrne vzal za tvár a pozeral do tých nadherne blankytne jasných očí. „Stojí to za to. Všetko to za to stojí. Nevymenil by som toto za nič na svete. Si úžasný. Tvoji fanúšikovia ťa milujú. Ja ťa milujem. To dievča...“ Nickymu sa rozlial na tvári úsmev. „Vidíš? To je dôvod, prečo to robíš. Nie kvôli médiám. Nie kvôli paparazzim. Ale kvôli dievčatám, ktoré sa zamknú vo svojich izbách a odvážia sa snívať o tvojej hudbe. Povedal som to už predtým. Pohýnaš ľuďmi. Pohýnaš mnou.“

„Okay.“ Nicky prikývol pod Jasperovými dlaňami.

„Áno. Ale musíš mi sľúbiť...“

„Čo?“

„Skôr než sa to stane tým, že to stáť za to nebude, povieš mi to. Keď už toho budeš mať dosť, sľúb mi, že mi to povieš skôr než bude príliš neskoro a budeš ma nenávidieť. Nemôžem to urobiť bez teba.“

„Nikdy by som ťa nemohol nenávidieť, Nicholas Blumfeld,“ povedal ticho Jasper. „A nechcem urobiť čokoľvek bez teba. Sľubujem, že ti vždy poviem ako sa cítim. A ty musíš urobiť to isté.“

„Urobím.“ Jasper si ho pritiahol bližšie a jemne ho pobozkal.

Vonku čakalo šialenstvo, ale tak dlho, kým mali okamihy ako tieto, kde mal Nickyho celého len pre seba, v týchto škatuľkách lásky a nehy, všetko to za to stálo.

***

„Nico! Nico! Nico!“

Jasperovi sa rozšírili oči ako to sledoval z temnoty zákulisia, pozeral na obrovské publikum.

„Kričia na teba,“ povedal, hlas mal zhrubnutý úžasom.

„Jo. To robia.“ Nicky sa uškrnul, snažil sa byť v pohode, ale srdce mu búšilo v rytme jeho mena. Omotal ruku okolo Jasperovho pleca, snažil sa vstrebať jeho pokojnú energiu.

„Budú kričať aj po Ramone a Sezovi.“

Nevedel, či budú kričať po Perrym. Bolo to ich prvé živé vystúpenie, kde hrali s ním a nový album nebude vydaný až do budúceho týždňa. Toto bola šou na ukážku albumu, zorganizovaná ich novým manažmentom, prvá zo štyroch. Potom mali na pár týžďnov pauzu, potom hrali v piatich veľkých mestách, mali tri týždne pauzu a zasa hrali v piatich ďalších.

Už žiadne nekonečné turné. Žiadne ďalšie roky na cestách s nijakou prestávkou. A on už povedal kapele, až ak toho bude príliš, pokiaľ bude v stávke jeho triezvosť, potom si môžu najať Wendy Staggsovú, štúdiovú gitaristku, ktorej Nicky veril, aby zabrala jeho miesto pri vystúpeniach. Vždy bol textárom a gitaristom kapely Vespertine, ale na to nemusel chodiť na turné.

„Sme pripravení, Nicky,“ povedala Ramona, prišla bližšie a pokynula Sezovi, ktorý pil z fľaše vodu a málinko sa triasol. „Je vydesený, ale zvládne to.“

„Si pripravený?“ Opýtal sa Jasper.

Nicky sťažka prehltol a potom ostro prikývol. „Si tu. Piesne sú nepriepustné. Som pripravený.“ Pomaznal sa s Jasperovým uchom a zašepkal. „Čo ak budú tie nové veci nenávidieť?“

„Nebudú, a ak aj áno, ja ich milujem.“

Nicky si odfrkol a pobozkal ho na spánok, vdýchol do seba vôňu hotelového šampónu. Ťahal Jasper dopredu a hľadel mu do očí.

„Na toto si pripravený,“ povedal Jasper, vzal ho za líca. „Lebo viem, že mám pre teba plán, hovorí Pán, plán, ktorý bude na tvoj prospech a nie, aby ti ublížil, plán, ktorý ti dá nádej a budúcnosť. Pamätáš?“

„Pamätám. Jeremiáš, správne?“

„Bež tam a ohrom ich.“

Nickyho hrudník zahrialo sebavedomie. „Je to všetko pre teba, to vieš. Tie staré veci aj tie nové.“

„Ja viem.“

Bozkávali sa a Ramona buchla Nickyho do pleca. „Šou sa začína, kretén.“

Nicky si tľapol so Sezom, ktorý stále vyzeral, že by sa mohol povracať a potom všetci traja vyšli na pódium nasledovaní ich novým basgitaristom Perrym.

Rev davu cítil až hlboko v kostiach, nadvihol oči, bol oslepený svetlami vystúpenia. Usmial sa a čakal na Seza, kým popracuje s publikom.

Sez chaosil s mikrofónom a potom sa pozrel šialenými očami na Nickyho. Nicky si pritiahol svoj vlastný mikrofón bližšie a povedal do neho. „Ahoj, sme kapela Vespertine.“

Publikum zdivočelo a on mohol sotva počuť sám seba. „Už to bolo dlho od našej poslednej šou. Stratili sme nám niekoho blízkeho a vieme, že chýba aj vám.“

Dav kričal. Nicky si zavesil cez plece gitaru a umiestnil prsty na hmatník, aby zahájil prvú skladbu. „Ale pokračujeme ďalej a dúfame, že si uctíme jeho pamiatku našou novou hudbou. A jo, dnes večer sa dostaneme k nejakým našim novým vecičkám. Dúfame, že sa vám budú páčiť.“ Z vrieskania publika sa mu triaslo celé telo. Kývol na Ramonu, ktorá páličkami odpočítala.

„Táto je pre Jazza,“ povedal Nicky a začal hrať.

Sez vyzeral, že by sa mohol kompletne zadusiť, ale presne načas do toho vpadol jeho drsný a úprimný hlas, bral ich cez poéziu a dosiahol referén na plné obrátky.

Pobozkaj ma.

Pobozkaj ma ako prietrž mračien.

Drž ma,

Drž ma ako sny.

Sme premočení na kosť,

A nikdy nie sme sami,

V láske a v bežpečí našich koží.

Nicky hodil kradmý pohľad na bok pódia a uškrnul sa, keď tam zbadal Jaspera, ktorý si klepkal nohou do rytmu, oči mu žiarili ako hviezdy.

Pred rokom sa vrátil domov do Little Bay, aby začal odznova a teraz bol späť na pódiu. Ale všetko to bolo iné. Dostal svoj nový začiatok. Jeho svet skončil a znova začal. Publikum možno kričalo po Nicovi Blueovi, ale v Jasperovom náručí bol Nicholasom Blumfeldom, v láske a v bezpečí a v jeho koži.

KONIEC

Kočky, máme tu zasa raz koniec! Dúfam, že som potešila aj touto knihou, hoci bola poriadne emotívna a srdcervúca. Ja som sa do nej zamilovala a niektoré pasáže mi ešte nadlho zostanú v hlave...ako som už spomínala na začiatku, je to odo mňa nateraz posledná preložená kniha, neviem kedy sa dostanem k prekladu ďalšej, snáď mi to materské povinnosti čoskoro dovolia. Touto cestou vám chcem poďakovať za všetky komentáre, za vašu neúnavnú vernosť a zároveň vás poprosiť, aby ste na mňa v polovici júna mysleli :) A ako darček pripájam aj komplet knihu Vespertine, aby ste si ju mohli vychutnať ešte raz celú. Vaša Yogi!

link: http://leteckaposta.cz/504644484

heslo: yogiheslo