Summer - 23. kapitola

Překlad: Jalle

AVERY

Nikdy som nekonala bez rozváženia z hnevu. Nikdy som nestrácala nervy ani keď do mňa kopali, udierali a týrali za každým rohom počas strednej školy, nikdy som sa tak nenaštvala, že som sa až neovládala. Jednoducho to nie som ja. Alebo som nebola, mimochodom. No zdá sa, že na mňa nikto tak príliš netlačil. Keď vidím Lukea na MTV s nejakou sexy ženskou, ktorá na ňom jazdí ako na skurvysynskej horskej dráhe, zrazu som úplne iným človekom. Som stelesnením zlosti. Som taká nahnevaná, že cítim v ústach kovovú chuť. Som taká nahnevaná, ja-

Tá žena otvorí opuchnuté pery a trie sa skoro nahými prsiami o Lukeovu hruď, a potom sa ukáže jej jazyk a ona ho kurva olíže... hore krkom k uchu a je to, akoby niekto nečakane zhasol svetlo. Všetko sčernie. Alebo sčervenie. Alebo zbelie. Naozaj neviem. Všetko, čo viem je, že som v pohybe, hýbem sa rýchlo ako len viem, a potom už viac nepočujem pesničku D.M.F. a niekde hučí alarm a tiež mám v mojej úplne novej televízií dieru širokú sedem palcov. Obrazovka stmavla a z diery vychádzajú iskry a dym.

„Doriti!“

Rýchlo odpojím televízor od elektriny, pričom sa vyhýbam iskrám, potom chodím dokola pred spáleným televízorom Panasonic uvažujúc, čo ďalšie by som mala urobiť. Začne horieť? Detektor dymu na strope si to rozhodne myslí. Sakra, sakra, sakra!

Vezmem z kuchyne utierku a mávam ňou pred alarmom, až kým konečne sklapne, a potom nakuknem do diery uprostred obrazovky a vidím ťažké guľaté ťažítko, ktoré som musela schmatnúť a hodiť. Je zaseknuté medzi prasknutým sklom a hniezdom káblov, úplne v poriadku. Určite tam nedám ruku, aby som ho vytiahla.

Namiesto toho dopadnem na zem a začnem plakať, lebo Luke a tá sexi kočka sú stále v mojej hlave, vyzerajú, akoby sa každú chvíľu mali začať rozmnožovať a mám pocit, že zo mňa niekto vysal dušu a už ju nikdy neuvidím.

Toto naozaj nie je fér. Viem že fňukám a ľutujem sa, ale keď sa rozídu iné páry, zabudnú na to. k by sme boli Luke a ja obyčajný pár z New Yorku, zrejme by som ho už nikdy nevidela. Zmizol by v mori miliónov a miliónov ľudí, a možno o šesť či sedem rokov by sme do seba náhodou vrazili v galérií alebo na koncerte, ale vtedy by sme už obaja šli ďalej a bolo by to v poriadku. Možno by sme aj boli radi, že sme sa stretli, spomenuli by sme si na skvelé časy, ktoré sme spolu prežili pred dlhým časom.

Ale nie.

Veci sú stále čerstvé a Lucas Reid  je v mojej telke s inou ženou, ktorá sa mu snaží zjesť tvár. S tým sa už nemôžem vyrovnať. Ak som kvôli tomu slabá a patetická, je mi to jedno. Snažiť sa byť silná je jedna vec, ale snažiť sa byť silná, keď vidím také veci, a potom viem, že ho musím vidieť o pár týždňov?

Nie.

Jednoducho nie.

Zdvihnem telefón a vytočím Noaha. Je sobota, je skoro ráno a viem, že tento víkend nemá Neve, takže mám šancu, že ešte spí. Zdvihne na tretie zvonenie a znie bez dychu.

„Hej, láska. Čo sa deje?“

„Práve som si chcela urobiť raňajky. Napadlo ma či by si možno nechcel prísť?“

„Och, wau. Pozvanie do tvojho nového bytu? Rád by som, ale myslím, že je tam barikáda, ktorá nedovolí vojsť Írom do tvojho susedstva. Príliš nóbl na našu krv, chápeš.“

„Sklapni,“ poviem mu a potichu sa smejem. „Chceš prísť alebo nie?“

„Iste. No musím sa najprv osprchovať. Práve som si bol zabehať.“

„Neobťažuj sa.“

„Nebudeš to hovoriť, keď prídem  celý spotený, Patterson.“

„Nebude mi to vadiť,“ hovorím rýchlo.

Počujem v pozadí zvuk newyorkskej dopravy, keď Noah chvíľu nič neodpovedá. Počujem ho zhlboka sa nadýchnuť, skoro niečo povie, potom znovu vydýchne, očividne sa rozhodol nepovedať to, čo mal na jazyku. Vyčistí si hrdlo. „No, je to tvoj pohreb. Rúnsearc. Budem tam o desať minút, ale nie že mi povieš, že mám odísť, lebo smrdím.“ smeje sa a počujem v tom kúsok neistoty.

„Čo to znamená?“ opýtam sa.

„Čo?“

„To, čím si ma práve nazval. Znelo to ako uh-roon-sark alebo čo.“

„Och, áno.“ znie rozpačito, je napätý. „Uh-roon-shark. Prepáč, to mi vykĺzlo. Je to láskyplné slovo. Znamená.... mmm... znamená miláčik (drahá), hádam. Prepáč, ja...“ vyfúkne a ja si predstavujem, ako stojí na rohu ulice, hľadí na oblohu s telefónom pri uchu a naozaj nevie, čo povedať.

„Prestaň sa báť, Noah. Uvidíme sa ochvíľu, okej?“

„Okej.“

Počas ďalších minút sedím a hryziem si nechty. Neviem, ako sa kurva budem cítiť lepšie vďaka tomuto plánu, ale v tomto bode som ochotná dať tomu šancu. Urobím všetko preto, aby som sa necítila zničená zakaždým, keď sa pokúsim dýchať. Všetko pre to, aby som nemala chuť každé ráno zatvoriť oči a znovu upadnúť do bezvedomia po tom, ako sa zobudím. Morgan mi povedala, že keď po prvý raz vyskúšala koks, veľmi sa pohádala s mamou. Je to pochopiteľné, keďže jej mama má potrebu mať všetko pod kontrolou a určite to nie je milý človek, ale aj tak. Mala šestnásť a šla na párty do domu jej kamarátky. Rodičia toho dievčaťa boli mimo mesta a s Morgan pozvali skupinku vysokoškolákov. Keď dorazili chlapci, už boli pripité a onedlho Morgan vdychovala niečo divné z ruky jedného chlapca, a potom mu sala vtáka, všetko bolo rozmazané a bolo to hrozné a zároveň skvelé.

Po tej noci už viac nebola panna, ale bola závislá na narkotikách. Povedala mi, že ak by sa nepohádala s mamou, zrejme by sa nedotkla drog. Nikdy. Je šialené predstaviť si, že niečo také hlúpe ako hádka s mamou kvôli tomu, že si nenosila domov oblečenie na telesnú, aby ho vyprala, mohlo viesť k niečomu, čo následne ovplyvnilo celý jej život.

Preháňam? Mala by som sa pekelne držať od Noaha? Vyspať sa s ním nie je také strašné ako brať drogy, ale je to čin, ktorý bude mať tiež svoje vlastné dôsledky.

Televízor vydá praskavý zvuk a obrovská kúska úlomkov z pozostatku obrazovky ma na smrť vydesí až skoro vyskočím z kože. „Kurva!“ No nie je tu nikto, kto by ma počul nadávať ako námorník. Teda zatiaľ.

Toto je bod, v ktorom sa musím rozhodnúť, čo ďalej. Mala by som zavolať Noahovi a povedať mu, nech sa predsa len ide najprv osprchovať? Alebo mám sama skočiť do sprchy a uistiť sa, že som čistá skôr, než príde? Kým sa rozhodnem, takmer nemám žiadne nechty.

V kúpeľni stojím na studenej dlažbe s bosými nohami, ale voda je horúca. Mám pocit, že som prišla najmenej o dve vrstvy kože na chrbte, keď si nechávam vodu stekať po chrbte a v mysli mám prázdno. Nemyslím na Lukea. Nemyslím na Noaha. Myslím na to, ako si umývam telo a vlasy, a potom sa suším a drhnem si hlavu uterákom až kým mám skoro úplne suché vlasy. Neobťažujem sa makeupom. Na líca si dám trošku lícenky a namaľujem si mihalnice, potom začujem zvoniť zvonček a stále som nahá, keď bežím cez byt pustiť Noaha dnu. Som na siedmom poschodí, ale tento byt nie je ako Morganina budova – je stará a bez funkčného výťahu. Výťah  v tejto budove je taký rýchly, že mám pocit, že mi prasknú ušné bubienky. Mám len sotva dosť času na to, aby som na seba hodila šortky a čisté tričko skôr, než Noah zaklope na dvere.

Ak zaváham, ak sa na sekundu zastavím, aby som si to premyslela, neotvorím mu a tak to nerobím. Zamierim rovno z mojej izby k vchodu a otvorím dvere. Je tam, opiera sa o zárubňu s oholenou hlavou, tričkom tmavým od potu a hruď sa mu zrejme až príliš rýchlo dvíha a klesá, jeho oči jasné žiaria.

Niečo mi podáva – kávu a malú hnedú papierovú tašku, ktorá musí mať vo vnútri niečo mastné a veľmi hriešne, keďže je celá vosková a priesvitná. „Šťastnú Chanuku,“ hovorí.

Vezmem si kávu a tašku, pričom sa jemne usmievam. Som nervózna, čo je smiešne. „Je august, ty pako.“

Noah pokrčí ramenami a vode do bytu, keď mu uhnem, aby šiel ďalej. „A čo.  Tak šťastný olovrant.“

„Myslela som, že ti urobím raňajky?“

„Hej, no... keď sme sa rozprávali cez telefón...“ otočí sa čelom ku mne a jeho oči cestujú po mojom tele, vtedy si uvedomím, že som si neobliekla podprsenku predtým, ako som na seba hodila veľmi tenké tričko. Moja bradavky stoja a sú tvrdé, buď z nervozity alebo vzrušenia. Neviem sa rozhodnúť. Noahove oči zotrvajú na mojej hrudi predtým, ako sa rýchlo pohnú a stretnú sa s mojimi očami. „Keď sme sa rozprávali, neznela si, akoby si mala náladu na varenie. Znela si, akoby si bola vystresovaná a mala si sa zrútiť.“

„Vážne?“ to som rozhodne nemienila – dúfala som, že zniem zvodne a sexy, ale zdá sa, že to nefungovalo.

Noah prikývne.

Pozerám sa na podlahu. „Oholil si si hlavu,“ hovorím potichu.

„Hej.“ Urobí krok dopredu a na sekundu zaváha, potom okolo mňa obalí ruky a nežne ma k sebe pritiahne. „Hovor,“ povie.

„Nie je čo povedať,“ zamrmlem mu do prepoteného trička.

„Tak prečo je v tvojej telke obrovská diera?“

Povzdychnem si, ale neplačem. Natiahnem sa a objímem ho tak, ako ma objíma on a len tam tak minútu stojíme. Je to... prirodzené. Milé. Upokojujúce. Noah ma pobozká na vrch hlavy a zatvorím oči a stojím tam, opieram sa oňho, on ma drží, až kým cítim, ako sa pomaly kúsky mňa vracajú a zlepujú.

„Chceš jesť, láska?“ zašepká Noah.

Prikývnem, lebo na mne zafungovala vôňa kávy a pečiva, ktoré so sebou priniesol. Absolútne hladoviem. Noah ma pustí a zamierime do kuchyne, kde sa posadíme na stoličky za pultom, otvoríme papierovú tašku a pomaly začneme v tichu jesť maslové croissanty dánske pečivo. Noah sa točí zo strany na stranu, udiera mi do kolien a usmieva sa na mňa tým jeho chlapčenským bacuľatým úsmevom.

„Vieš... Veľmi rýchlo zistím, keď ma niekto zavolá len kvôli sexu, že?“ povie a ukáže mi zuby.

Smejem sa. „Dokážem si to predstaviť.“

„Ale...““ vezme kávu a napije sa. Potom ju položí na pult. Začne bubnovať prstami po pulte. „Práve teraz,“ hovorí. „Tak trochu neviem.“

„Ako to?“ zastavím jeho točenie tým, že jednu jeho nohu zajmem medzi svojimi kolenami. Teraz nemôže hádať, aké sú moje zámery. Naozaj to nechcem povedať. Len chcem, aby ma pobozkal. Možno ma to zbaví obrazu Lukea, ktorý sa bozkáva s iným dievčaťom, možno len na desať sekúnd, a to by bola vítaná úľava. Noah hľadí dole na naše prepletené nohy a jeho prsty prestanú bubnovať. Pomaly jeho oči cestujú po mojom tele, zotrvajú na mojich nahých prsiach ešte raz,  a potom sa jeho pohľad stretne s mojím. Jeho pery sú oddelené, jeho hruď sa dvíha a klesá príliš rýchlo rovnako, ako to bolo, keď som otvorila dvere a z toho, ako na mňa hľadí, mi je hrozne horúco.

„Nechceš to,“ povie pomaly. „Vieš, že nie.“

„Chcem.“ moja ruka sa trasie, keď ju zdvihnem a položím na jeho stehno. Noah sa nehýbe, zubami si hryzie do spodnej pery a hľadí len na mňa, nosom mu rýchlo prúdi vzduch.

„Nemôžem, Avery,“ zašepká. „Ani by som tu teraz nemal byť.“

„Prečo nie?“

„Lebo keď si zavolala, vedel som, čo chceš a vedel som, aké ťažké bude ovládať sa.“

„Tak sa neovládaj. Správaj sa neslušne.“ posuniem sa na stoličke dopredu, aby sa jeho koleno, to, ktoré mám medzi nohami, dotýkali môjho rozkroku.  Ešte palec ďalej a budem na ňom sedieť. Noah vydá umučený zvuk. Zdvihne obe ruky, dá ich do pästí, očividne so sebou bojuje – chce sa ma dotknúť, ale pekelne sa snaží zastaviť.

Je obdivuhodné, že sa snaží odolať, ale to nie je to, čo od neho teraz potrebujem. Potrebujem ho tak hrozne. Potrebujem, aby mi ukradol dych a šukal ma až kým by som si nedokázala spomenúť na vlastné meno. Chytím mu ho za pravé zápästie, a potom si položím jeho ruku na rebrá tesne pod prsník. Teplo z toho dotyku mnou pošle násilné zachvenie až do môjho jadra. Noahove oči vyzerajú prekvapene, viac a viac ich vypuľuje, keď znovu vediem jeho ruku, tento krát hore, cez krivku môjho prsníka, aby cítil ťažkú plnosť v jeho dlani. Noah zakloní dozadu hlavu a zatvorí oči.

„Ježiš, láska. Prosím. Zabíjaš ma,“ zašepká.

„Nechcem ťa zabiť. Chcem ťa šukať.“ zašepkám a zdá sa, že mu to stačí. V jednej sekunde je vo vojne so sebou samým, zo všetkých síl sa snaží schladiť a v druhej ma schmatne za stehná, drsne ma k sebe prisunie, aby som mu sedela v lone a jeho ruka je znovu na mojej hrudi, obe ruky tentokrát zvierajú moje prsia a stíska a ohmatáva mi bradavky medzi prstami so zaklonenou hlavou dozadu, čaká, že ho pobozkám.

Keď sa naše pery stretnú, krv mi hnevlivo pumpuje telom, čaká, že ho pobozkám, žiada ma, aby som od neho žiadala viac, ale vo vnútri svojej hlavy kričím.

Prestaň.

Nedovoľ mu zničiť ti to.

Buď na chvíľu s Noahom.

Uži si to. Chop sa toho.

Toto sú myšlienky, ktoré si opakujem znovu a znovu ako nejakú mantru, keď sa strácam v božskom Írovi, ktorého bozkávam. Noah a ja sme sa už bozkávali. Toto nie je nič nové. No aj tak mám pocit, že je to iné. Myslela som na to tak veľa krát odkedy sme sa začali znovu stretávať, ale nie je to ten istý chlapec, ktorý to bol v novembri. Teraz mu verím. Noazaj. Je iný a tak aj toto je iné. Hlbšie. Akosi intímnejšie.

Moje telo naňho reaguje, bokmi tlačím dopredu, vrtím sa v jeho lone a zrazu cítim, aký je tvrdý, jeho erekcia sa zarýva do môjho tela a nemôžem si pomôcť. Zastonám a Noahove ruky sa hýbu rýchlo, sú na mojich bokoch, jeho prsty sa mi  zaryjú no zadku, keď sa na mňa tiež tlačí, zvyšuje tlak.

„Och, bože, Avery. Och, kurva,“ zasyčí. Myslím, že zo mňa začne strhávať oblečenie, ale namiesto toho ma zdvihne a vstane, potom ma položí na zem a je ustupuje. „Bože, ja-ja nemôžem,“ lapá po dychu.

Zaplaví ma zmätenie. Trvá mi dlho predlho kým si uvedomím, čo vlastne hovorí. Obalím okolo seba ruky, snažím sa zmenšiť, zatvorím oči, snažím sa potlačiť pálenie, ktoré zvyčajne značí, že sa blížia slzy. Nechcem plakať. Plač by to urobil oveľa ponižujúcejšie.

„Avery, bože, prepáč.“ Noah príde bližšie – cítim jeho teplo – ale nemôžem otvoriť oči sa pozrieť sa naňho. Je to fyzicky nemožné.

„Nechceš ma,“ zašepkám.

„Ach, dopekla. Samozrejme, že chcem.“

Očividne. To preto si ma zo seba odmotal a cúvaš tak rýchlo, ako sa len dá.“

„Avery?“

Stále sa naňho nedokážem pozrieť. Nemôžem. Zlyhala som v boji o potlačenie sĺz a teraz sa mi po lícach lejú potoky sĺz. Noah vezme moju tvár do rúk a palcami mi ich utiera, z hrdla vydá frustrované zvuky. „Avery.“ Keď sa naňho stále nepozriem, chytí ma za ruku a položí si ju na vtáka, ktorý je neuveriteľne tvrdý a napína látku jeho bežeckých šortiek.

„Ako môžeš povedať, že ťa nechcem, hlupáčik? Tak veľmi ťa chcem. Viac než hocičo,“ povie potichu. „Otvor oči, drahá. Poďme, ihneď.“ urobím to a na tvári má bolestný výraz. „Ach, zlatko. Si najšialenejšia osoba na tejto planéte ak si myslíš, že sa necítim ako na mesiaci, lebo ma chceš.“

„Tak prečo nie sme nahí?“ opýtam sa. Zniem absurdne, ale teda hádam, že tak sa teraz cítim. Fungovalo to. Skutočne to fungovalo. Byť s ním, bozkávať ho, mať ruky  na svojom tele skutočne splnilo svoj cieľ, ako som dúfala. Nemyslela som na Lukea a to je samo o sebe malý zázrak.

Noah sa skloní a pritisne pery k môjmu čelu, potom si ťažko povzdychne. „Nie sme nahí, lebo sa chránim. Chápeš, keď minulý rok všetko vybuchlo a stratil som ťa, bolelo to horšie než čokoľvek, čo som v minulosti zažil. Bol som vtedy do teba pobláznený. A teraz... kurva, teraz som do teba zamilovaný a roztrhá mi srdce, ak o teba znovu prídem. Ak sa teraz so mnou vyspíš, lebo to hráš a niečo ťa bolí, oľutuješ to. Bola by to veľká chyba a zakaždým, keď by si sa na mňa v budúcnosti pozrela, nevidela by si mňa. Videla by si len to, ako si sa cítila dnes ráno, a potom tú chybu, ktorú si potom urobila a to by bol všetko. Už ťa nebudem mať v živote ani ako kamarátku, Avery, a to by som kurva nezniesol.  Nemohol. Rozorvalo by ma to. A Neve... Ježiš.“ Krúti hlavou. Vyzerá, akoby hľadal tie správne slová, ale už povedal všetko, čo potreboval.

Nikdy som si nepriala, aby som predtým nemilovala Lukea. Hádam, že všetko sa raz deje po prvý raz, lebo práve teraz si to prajem. Prajem si, aby som bola voľná od tých bolestných pocitov, pred ktorými nemôžem ujsť, lebo Noah je ten najmilší, najlepší, najúžasnejší človek v mojom živote a zúfalo ho chcem milovať tak, ako on miluje mňa. Plačem ešte viac a Noah ma znovu drží a kolíše sa so mnou.

„Je mi to ľúto,“ lapám po dychu. „Je mi to tak veľmi ľúto. Som taká sebecká.“

„Nie si sebecká, Patterson,“ hovorí mi do vlasov. „Len ťa to bolí. To je iné.“

„Nemám taký pocit. Cítim sa hrozne. Mám pocit, že som hrozná.“

So smiechom ma hladí po vlasoch. „Nie. Jedného dňa obaja nájdeme ľudí, ktorých budeme nekonečne milovať, ktorí nám to opätujú, a keď ten deň príde, bolesť, ktorú obaja prežívame teraz, bude ihneď spomienkou. Pozrieme sa späť na tento deň našich životov a obaja sa objímeme a zasmeje, povieme si: ‚akí hlúpi sme vtedy len boli? Mysleli sme si, že naše životy skončili a pozri. Teraz vidíme, že to bol len začiatok.‘“