Summer - 22. kapitola

Překlad: Jalle

LUKE

„Kurva. A čo sa stalo potom?“ moja sestra znie poriadne pobúrene. Z linky vychádza divný praskavý zvuk  - Ave naposledy hodila mamin telefón na zem, keď bola v mojom dome a aj napriek tomu, že ho mama zlepila lepidlom a páskou, stále praská a protestuje, keď niekto drží slúchadlo príliš silno. Emma musí mať teraz smrteľné zovretie, keď z neho vychádza taký zvuk.

„Nič. Odišiel som. Cole šiel za mnou. Naozaj som nevedel, čo povedať alebo urobiť, tak som šiel domov.“

„Dopekla. Takže... budete premýšľať o tom, žeby si len spieval a ona hrala? Tá žena znie ako poriadna mrcha, Luke. Videla som váš videoklip minulú noc v telke. Bolo to nechutné. Žiadna žena nechce vidieť jej veľkého brata na päťdesiatdva palcovej obrazovke, ako mu niekto znásilňuje tvár. Vyzeralo to, akoby sa ťa snažila zjesť, prepána. A prečo dopekla si nemal tričko? Tiffany skoro spadla z gauča, keď ťa uvidela.“

Poznám Tiffany, Eminu najlepšiu kamarátku, odkedy vedela chodiť. Predstava, že ocenila moje nahé telo v televízií je prinajmenšom nepríjemné. Povedal som to mojej sestre.

„No to mi hovor! A, bože. Och, bože...“

„Čo?“

„Prišla mama a videla to. To bolo viac než trápne, Luke.“

Z nejakého dôvodu ma ani nenapadlo myslieť na to, že moja rodina niekde ďaleko sleduje moje rozhovory. A rozhodne som nemyslel na to, že uvidia videoklip Suchých úst a aké to bude divné.

„Ach, doriti. Je zo mňa hrozne sklamaná?“ plakala tak veľmi v deň, keď som ukončil policajnú akadémiu. Bola taká hrdá. Povedala, že vyzerám v uniforme distingvovane a že mi pristane. A teraz sa odhaľujem ako prekliaty striptér, nechávam dievčatá slintať na do mnou kým mi niekto hovorí, že sa mám ‚milovať‘ na skurvenú kameru.

„Keby len.“ smeje sa Emma. „Prinútila ma nájsť link na YouTube, aby ho mohla poslať jej kamarátkam. Myslí si, že je to najlepšia vec na svete.“

„Och. Neviem či je to lepšie než keby sa hnevala, alebo opačne, oveľa horšie.“

„Pozri sa na to takto. Na tvojom mieste by som sa neukazovala tvojej starej učiteľke ekonómie. Nedokáže sa to pozrieť do očí.“

„Pani Woodward?“

„Ona a mama hrali po večeroch v škole hru cribbage posledné roky. Sú teraz najlepšie kamarátky.“

Pamätám si Pani Woodward len matne. Mala na brade chlpaté znamienko a nikdy nenosila podprsenku aj napriek tomu, že mala bujné ovisnuté prsia, ktoré mala skoro po pás kým som zmaturoval na Breakwater High. Teraz ich má zrejme až po zem. „Ježiš,“ povzdychnem si.

„Správne. Prakticky si prevrátil život hore nohami tomuto malému mestu vo Wyomingu, veľký brat.“

„Fantastické.“ môj telefón mi začne do ucha pípať, čo znamená, že sa mi niekto snaží dovolať. Pozriem sa dole na obrazovku a vidím Coleove meno. „Ach, prepáč, Em. Mám iný hovor. Zrejme by som to mal vziať, inak budem mať každú sekundu pri dverách ustráchaného gitaristu.“

„Počkaj, počkaj. Mama práve prišla. Chce s tebou hovoriť.“

„Em, ja-“ neskoro. Je preč. Cole prestane volať a linka stíchne, takže počujem len ako niečo robí mama v pozadí, zrejme si vyzlieka bundu a odkladá tašky s potravinami na pult. A potom hovorí, „Haló? Je to môj neslávny syn?“ do praskajúceho slúchadla v kuchyni, v ktorej som sa zvykol schovávať pred mojim opitým otcom v špajzi a mám pocit, že mi niekto rozťal srdce na dve.

„Iste, že je,“ hovorí jej. „Si v poriadku?“

„Samozrejme, zlatko. A ty? Neznieš, akoby si bol v poriadku.“

„Som. Je mi fajn. Naozaj. Myslím, že je to len zlý signál alebo čo.“ Nemôžem jej povedať o sračkách s Marikou a D.M.F. a nemôžem jej povedať o terapii s Raffertym. Chcem, ale mám pocit, že som teraz taký napätý, žeby som zo seba nedostal žiadne slová. Chcem tu len sedieť a počúvať mamin hlas a možno keď ukončím hovor, budem sa cítiť lepšie.

„To je dobré, láska. Ako je v Los Angeles?“

„Horúco,“ smejem sa. „Plasticky.“ No toto nie je to, čo chce počuť, tak pridám „Inšpiratívne. Každý deň stretávam toľko kreatívnych ľudí. Hodíš kameňom a pritom neminieš spisovateľa, hudobníka a herca jedným hodom. Je to veľmi motivujúce.“ Držím hubu a nepoviem, že sa L.A. mení na Hry o život v štýle každý za seba, ak by to tu polícia neupokojovala. Všetci tí nádejní herci, spisovatelia a hudobníci by sa strieľali lukmi a driapali by si očné bulvy, ak by to znamenalo, že majú väčšiu šancu na úspech. Je to tu boj o prežitie plné preživších.

„Takže sa tam máš teda skvele?“ mama sa pýta. „Musím povedať, Luke, ten videoklip...“

„Viem.“

„Skoro som ťa nespoznávala.“

„Ani ja,“ hovorím potichu.

Potom chvíľu ostávame ticho a tým tichom si veľa povieme. Nikdy som nechcela mame povedať o tom, čo mi robil otec, keď som bol malý. Cítil som sa špinavo. Zle. A myslel som si, že ak by vedela o všetkých odporných neľudských veciach, ktorých som sa zúčastnil a svedčil, aby som nedostal od otca päsťou, milovala by ma menej. Keď všetko vyšlo von potom, ako bol otec mŕtvy a pochovaný, studený v zemi, stále som s ňou o tom nedokázal hovoriť. Namiesto toho sme sedeli v tichu, z nej vychádzal pocit, že o ničom netuší a zo mňa zlomenosť v mojej dospievajúcej koži. Našli sme si cesty, ako sa podeliť o naše myšlienky a pocity cez jednoduchú prítomnosť toho druhého bez slova.

„Vieš, máš tu poštu,“ povie mama nakoniec. „Vyzerá to dôležito. Chceš, aby som ti to preposlala?“

„Nie, len to otvor,“ poviem potichu vďačný za zmenu témy. Som rád, že ma to zbaví myslenia na otca. Duch toho starého bastarda v týchto dňoch príliš často vyjde z kútov mojej mysle a zvalí ma na zem, aby ma mohol chytiť za členok a ťahať ma, pričom kričím a kopem do tieňov.

Hmkám si časť pesničky, kým mama odloží slúchadlo, aby mohla priniesť poštu, o ktorej hovorí. Keď si uvedomím, čo spievam, som znovu na zemi. Prináša mi to do hlavy niečo podobné chaosu. Je to pesnička od Fallen Saints, jeden z ich najväčších hitov. Musím sa zasmiať. Tú pesničku som si roky spieval počas prestávok v práci, pri káve, pri praní, šoférovaní a milovaní, a všetkom ostatnom, a teraz som tu a mám šancu nielen ich vidieť naživo hrať, ale aj ich podporiť v Staples Center a ja to odmietam. Vtipné, ako sa to vyvinulo.

„V poriadku, Luke. Si tam, zlato?“

„Hej.“ Mama stratila ten pokojný zasnívaný tón, s ktorým hovorila pred chvíľou. Znie teraz sústredene a napäto. Trochu ustarane? „Čo je to?“

„Máš z banky pár listov. Nič dôležité. Ale tento list je od wyomingského súdu. Znovu ťa predvolali svedčiť.“

„Načo dopekla?“ stojím strnulo, akoby mnou prešiel blesk a napol všetky nervy v mojom tele.

„Chloe,“ mama hovorí. „Odvolala sa. Vyzerá to tak, že jej to umožnili. Chcú, aby si zopakoval svoju výpoveď.“

„Kedy?“ nemôžem dýchať, ale dokážem tie slová povedať.

„9 september. To je rýchle. Nie je to rýchle? Myslela som si, že ak si chcel urobiť niečo také, bude trvať mesiace, kým sa to dostane na súd. Divné. Nedávajú ti veľa času na rozhodnutie či pôjdeš, nie? Bože, zrazu potrebujem pivo.“

Splieta – to je niečo, čo robí, keď je nervózna. „Nemôžem sa rozhodnúť, či chcem ísť, mami,“ hovorím jej. „Je to predvolanie, nie?“

Odmlčí sa, zrejme znovu číta list, a potom. „Áno.“

„Potom musím ísť. A hej, zrejme to obyčajne trvá dlhšie, ale Chloe má v policajnej jednotke veľa kamarátov. So súdom spolupracovala zrejme dvadsať rokov. Keď máš známych na vysokých miestach, takéto veci trvajú kratšie.“

„Ja...ja... hádam, že len... nechápem. Nepriznala sa? A čo dvojitý pokus o vraždu? Myslela som si, že niekto nemôže mať kvôli jednému zločinu dva procesy?“ môžem povedať, že sa mama rozplače.

„Áno, priznala sa. Ale mohla povedať, že bola v šoku. Pomätená. Mohla povedať, že sa zbláznila. A toto nie je to isté ako nebezpečenstvo usvedčenia z trestného činu, mami. Jej proces znovu neotvorili. Odvoláva sa. Neboj sa. Všetci vedia, čo urobila. V žiadnom prípade nikto nezmení názor. Bude to v poriadku, sľubujem.“

Na druhej strane linky vydá neistý zvuk a počujem v pozadí Emu pýtať sa, čo sa deje. Ešte sa s mamou niekoľkokrát rozprávam, a potom s Emmou, keď nadáva na nespravodlivosť toho, že ženám ako Chloe Mathers vôbec dovolia tento luxus, a potom jej hovorím, že sa čoskoro porozprávame a zavesím. Som mimo. Úplne mimo.

Ironické je, že keď sa do môjho tela vráti cit, stočená jazva na mojej hrudi, kde ma Chloe postrelila, páli ako mrcha.

Nedokážem zistiť či sa mi chce plakať alebo smiať. To, že som predvolaný vypovedať kvôli žene, ktorá sa ma pokúsila zabiť, by malo byť hrozné, no nie. Chloe sa z väzenia nedostane. V žiadnom prípade. Psychopati milujú pozornosť. Medzi nimi a obeťami si vytvoria puto na intímnej úrovni. Chloe milovala cirkus na súde, milovala kamery, milovala odpovedanie na nekonečné otázky, ktoré jej kládli celé dni. Jediný raz, keď Chloe nežiarila alebo prakticky nepodskakovala na jej skurvenej stoličke, bol vtedy, keď predvolali vypovedať Avery. Celé týždne pred súdom som ju pripravoval na to, čo sa stane, keď vojde do siene, čo sa jej opýtajú, ako na to zrejme pôjde obhajoba, ako možno naznačia, že sme si ten príbeh spolu vymysleli a napadli Chloe kvôli vlastným úmyslom. Celé hodiny som ju upokojoval a povedal som jej, že sa za žiadnych okolností nesmie pozrieť Chloe do očí. V deň, keď vypovedala, bola neuveriteľne nervózna a nekonečne statočná. Moje dievča urobilo presne to, čo som jej povedal. Vysvetlila, čo sa ten deň stalo veľmi jasne a pomaly, a nespanikárila, keď sa ju snažili rozobrať. A ani sa nepozrela Chloeiným smerom, vôbec jej nepozrela do očí.

V jej očiach ste mohli vidieť čistú zlosť. Chcela vidieť, aká je Avery malá a ustráchaná. Chcela vedieť, ako ju naveky zničila a Avery jej nič nedala. To bol deň, keď Chloe vyhlásili vinnú a Avery odišla zo siene s hlavou vztýčenou vysoko.

Som si istý, že táto vec je z Chloeinej strany nová hra. V pekle hnila posledných deväť mesiacov a nikdy jej už nevenoval pozornosť. Chce byť znovu súčasťou cirkusu. Chce kamery v tvári a otázky. Ale čo je dôležitejšie, chce znovu vidieť Avery. A tentokrát ju chce zlomenú.

Nájde v správach konverzáciu s Coleom a napíšem mu správu vysvetľujúc, čo sa práve stalo.

Cole: Kurva, tá mrcha je šialená!

Ja: Určite klinicky duševne chorá.

Cole: Takže MUSÍŠ ísť? Čo to znamená pre Fallen Saints? Viem, že o tom nechceš hovoriť, kamoš, ale vieš...

Ja: Znamená to, že by si mal povedať Marike, že s nami na koncerte môže hrať. Ak to bude trvať dlho, nebudem tam načas.

Cole: Kurva. A potom čo?

Ja: Potom bude hrať a ty spievať.

Cole: A ak sa vrátiš naspäť včas?

Ja: Potom ona hrá a ja spievam. Vy si užijete Saints, a potom budete dlho zvažovať či ma chcete aj potom. Nezmenil som názor. Som buď gitarista alebo som policajt doma v New Yorku. Je to na vás.

Cole: Nie je čo rozhodovať, kamoš. Ak nás chce Marika vydierať, dáme jej na jednu noc to, čo chce. Potom je preč. Je len jeden Lucas Reid.

Mám zvláštny pocit na tvári. Trvá mi sekundu kým mi dôjde prečo: usmievam sa. Tak dlho som sa neusmieval. Myslím, áno. Dal som si na tvár grimasu, ktorá sa podobá na niečo podobné, keď som okolo iných ľudí, len aby sa prestali pýtať či som okej, ale práve teraz som sám. Pre nikoho nič nehrám. Som len skutočne veľmi zvláštne šťastný. Lebo, áno, návrat do Breakwater a zaoberanie sa tými sračkami bude hnus, ale na druhej strane... uvidím Avery. Bude to za hrozných okolností a bude to kurevsky ťažšie než peklo čeliť jej, ale znovu uvidím svoje dievča.