Summer - 16. kapitola

Překlad: Jalle

LUKE

Piatok príde rýchlo a pre tentokrát som za to vďačný. Skoro ma zabila celotýždňová liečba v mojom napratanom byte len so zlým televíznym programom a mojimi myšlienkami. Sedím na Coleovom gauči a búcham ceruzkou po bloku, ktorý so sebou stále nosím. Rukopis na papier je prakticky nečitateľný, keďže som to písal ľavou rukou. Cole mi skôr povedal, že sa mu to číta ľahšie než môj normálny rukopis, skurvysyn. Paul si odo mňa už požičal blok, aby si mohol prepísať hocičo, čo by z toho mohlo za niečo stáť.

Butler príde okolo obeda s nízkou tmavovlasou ženou za zadkom. Butler nie je ten typ chlapa, ktorý by si so sebou vodil taký typ ženy. Na sekundu si myslím, že je možno z MVP, ale to na ňu nesedí. Jej roztrhané džínsy a tričko Slayer hovoria iný príbeh. No akosi neviem prísť na to, aký je jej príbeh.

Obzriem sa na môj blok, lebo nechcem civieť. Počujem, ako si ostatní chlapci vyčistia hrdlá a nemôžem pomôcť svojmu úškrnu. Pete a Paul si myslia, že sú múdri, snažia sa získať Coleovú pozornosť s dusivými zvukmi, ale nemohlo by to byť očividnejšie.

„Chlapci, toto je Marika. Bude vaša pomocná gitaristka až kým sa Luke neuzdraví a Cole sa vráti na svoje miesto.“ Zdvihnem hlavu, keď Butler hovorí a môj pohľad sa uzamkne s pohľadom exotickej ženy stojacej za manažérom našej kapely uvažujúc kde ju dopekla našiel. Väčšina dočasných náhradníkov je presne taká: chlap. Nájsť ženu gitaristku s kvalitami za taký krátky čas, obzvlášť aby bola sexi, je malý zázrak. Má karamelovú pokožku, ale dlhé a husté vlasy. Vyzerajú ako hodváb, akoby na ne používala nejaké vážne drahé produkty, ale mne to je jedno.

Všetci chlapci ju vyskočia pozdraviť, vrátane Colea. Pete a Paul znejú jemne ohúrene, keď pozdravia, ale môj najlepší kamarát nie. Dopekla nie. Cole znie, akoby už plánoval všetky rôzne spôsoby, ako to dievča ošuká.

Nikdy nestratí nervy kvôli ženám. Peniaze a hudba ho pravidelne oberajú o rozum, ale kočky nikdy. So záujmom sledujem, akoby bude naňho reagovať, keď sa ňu zaútočí plnou silou jeho šarmu.

„To je naozaj pekné meno,“ hovorí jej. „Po kom ho máš?“

„Po mame,“ odpovie.

„A ona ho má po kom?“

„Po jej .“

Cole jej podá ruku a potrasie jej ňou. Ako ho poznám, neodradí ho, že už teraz pred ním zázračne nekľačí a ústami obalenými okolo jeho vtáka. Uvidí jej ostrý prístup ako výzvu, ktorú musí prekonať a nič iné.

Marika mu trasie rukou a odmerane sa usmeje, potom svoju pozornosť venuje mne. Vstanem a potrasiem jej rukou. „Hej, som Luke. Ďakujem, že nám pomôžeš.“

Ani v najmenšom ma nezaujme, hoci som muž – všímam si, že je ohromujúco atraktívna. Je tmavé dymové líčenie je pôsobivé. Stavím sa, že v sebe ukrýva milióny príbehov. No jej výzor a príbehy sú irelevantné. Jediná vec, ktorá ma na nej zaujíma, je ako dobre vie hrať na gitare. Tým, že som si zlomil ruku, som to chlapcom hrozne pokazil. Dúfam, že sa stane zázrak a táto žena bude dosť dobrá na to, aby to zvládla. Chlapci sú na mňa stále naštvaný kvôli tomu, že som vrazil rukou do steny. Sračky.

„Viem. Som Marika. Veľmi ma teší, že tu môžem byť.“ Prehliadne si ma no stráži si výraz. Zrejme odo mňa čaká, že teraz poviem nejakú trápnu hlášku, ktorá prekoná Coleovu. Frontmeni majú byť typickí členovia kapely závislí na sexe. Aké ironické, že som prekliaty mních.

„Takže, bude to pre teba zrejme ťažké,“ poviem jej. „Hráme spolu už pár rokov. Poznáme náš materiál odpredu aj odzadu. A sme chlapi, takže sme nechutní. Prdíme a stále hovoríme o svojich vtákoch. Ale ak sa s tým dokážeš zmieriť, uistíme sa, že nás dobehneš. A budeme rešpektovať tvoje hranice.“ venujem Coleovi pohľad, keď spomeniem poslednú časť. Zachytím krátky úsmev jeho tvári, ale viem, že sa vo vnútri usmieva ako skurvysyn.

„Znie to ako dohoda,“ hovorí Marika. „No som zvyknutá hrať s chlapmi. Nepotrebujem špeciálne zaobchádzanie. Som zvyknutá na abnormálne pachy a preteky v šťaní. Nebude mi to vadiť. Nedostatok času môže byť problém, ale učím sa rýchlo. Urobím dobrú prácu.“

Je taká vyrovnaná a pokojná, že ju ani na sekundu nespochybňujem. „Dobré vedieť.“

„Chcete si ma vypočuť hrať?“ opýta sa a pozerá sa na nás.

Cole sa posadí do kresla a prekríži si ruky na hrudi. „To by bol zrejme dobrý nápad,“ hovorí. Jeho reč tela je meravá, ale nesnaží sa ju vystrašiť alebo čo. Práve teraz ma v hlave len biznis; vidím to na ňom na míle ďaleko. Pri spomienke na jej hru sa jeho mozog prestane sústreďovať na jej kundu a začne myslieť na to, ako rýchlo sa dokážu jej prsty pohybovať hore dole po strunách gitary.

Marika zamieri von z miestnosti zrejme ide pre gitaru. Pripojím sa ku Coleovi na gauči, položím si ľavý členok na pravé koleno a venujem mu pohľad. Skrúti pery do začiatku úškrnu. „Chápem, že ani nemusím hovoriť, že je moja,“ povie potichu.

„Naozaj nemusíš.“

Marika sa vráti s gitarovým púzdrom a pripraví sa. Všetci potichu sedíme a sledujeme ju. Dokážete povedať o hudobníkovi veľa jednoducho podľa toho, ako sa správa  k nástrojom. Marika sa správa k jej klasickej Les Paul akoby to bola jej najcennejšia vec, no rovnako by to tak malo byť, lebo ju zrejme stála dobrých dvadsať litrov. Nie som si istý či sa mi páči žena v kapele, ale ak je to len kvôli nahrávaniu albumu kým budem môcť hrať, tak by to mohlo fungovať.

„V poriadku?“ Butler sa opýta, keď si sadne na stoličku pred nami.

„Áno, pane.“ Je úplne uvoľnená, nevidím žiadne známky stresu.  Rýchlo zahrá krátko melódiu, prejde po strunách, aby sa uistila, že je všetko, ako má byť, a potom nás požiada, aby sme jej dali nejaké noty.

„Čo?“ pýta sa Cole. Vyzerá mimo.

„Vaša hudba. Vaše nové veci? Zahrám vám hlavnú vec.“

Coleove prekvapenia sa premení na údiv. Zvyčajne si musíte niekoľkokrát vypočuť hudbu kým sa začnete učiť jej skutočný jazyk. Je tak ľahšie naplánovať si ju v hlave. Marika to očividne nepotrebuje.

Pete nájde jeden z mojich najnovších kúskov a podá jej ho. Rýchlo si ho prezrie, a potom prikývne, akoby si potvrdzovala, že to vie, a potom začne hrať. Jej prsty sa pohybujú po krku Les Paul s ľahkou rýchlosťou, okamžite sa chytí a očividne vie hrať.

Som lepší, ale ona je dobrá. Veľmi dobrá.

„Pekné. Skvelá práca.“ Cole zatlieska a ostatní sa pripoja. Ja nie. Po prvé mám zlomené zápästie. Tiež netlieskam preto, že svoj názor poviem až keď budem počuť viac.

D.M.F. si teraz dobre vedú. Marika vyzerá, že sa vyzná, ale záleží aj na dynamike skupiny. To malé rozhodnutie, ktoré tu urobíme, bude mať neskôr na albumu obrovské dôsledky. Správnu osobu nájdeme len raz. Nemôžeme ju vymeniť. Jednoducho nebude čas nájsť ďalšieho gitaristu, ak chceme zvládnuť celý album do deadlineu MVP.

Marika pokračuje hrať, na jej tvári vidieť, že je sústredená, čo je pochopiteľné, keďže hrá po prvý raz úplne novú hudbu. No ani raz sa nepomýli. Doslova. Ak by sme potrebovali, dokázala by ľahko zahrať akúkoľvek vedúcu časť. Toto by Cole v žiadnom prípade neodmietol – posral by sa ak by niekto navrhol, aby to nehral on – ale je upokojujúce vedieť, že je na to dostatočne talentovaná.

Keď sa pozriem vyššie a odvrátim pohľad od jej rúk po prvý raz odkedy začala hrať, zistím, že ma sleduje. Je to len malé mihnutie v jej očiach, ale mám pocit, že čaká na môj súhlas. Akoby si myslela, že som tu jediný koho musí presvedčiť. Vidím, že má pravdu, keď sa pozriem na ostatných chlapcov. Všetci traja sa s úsmevmi opierajú a tiež sa pozerajú na mňa.

Nakoniec Cole zdvihne ruku a hovorí, „Počul som dosť. čo vy chlapci? Áno alebo nie?“

Pete: „Doriti hej.“

Paul: „Bez pochýb. Je skoro lepšia než ty, kamoš.“

Cole venuje Paulovi nepotešený pohľad. Potom sa pozrie na mňa a zdvihne obočie. „No? Máš posledné slovo.“

Usmejem sa na Mariku a nahnem sa dopredu. „Obklopuje ťa nejaká dráma?“ opýtam sa.

„Nope. Nič. Čistý štít,“ hovorí.

„Potom si prijatá.“

Pete a Paul si dajú päť, potom si uvedomia, že to vyzerá trochu divne, tak dajú päť Marike. Cole na mňa kývne.

Butelr sa usmieva so silou sto-wattovej žiarovky. „Som rád, že ste za. Aspoň na vás poobede nemusím kričať. Obzvlášť na teba, Reid. Tu, nech nezabudnem...“ vytiahne niečo z vnútorného vrecka jeho saka a hodí to na mňa – obálka. „Nemôžeš si nechať posielať svoje osobné sračky na adresu spoločnosti, chlape,“ hovorí. „To nie je osobný servis a nezáleží na tom, koľko na tebe zarobíme.“

„Čo to kurva?“ Cole zastoná a urobí otrávenú grimasu. „Začína nám chodiť pošta od fanúšikov a príde to tomuto debilovi. Zastreľte ma.“

Butler sa smeje. „Počas svojej kariéry som už videl poštu od fanúšikov a veľa ich nemalo ako prostredné meno umelca ‚Kretén‘.“

Naozaj to bolo tak a obálka bola adresovaná pre Lucas Kretén Reid. Cítil som sa, akoby som mal v hlave zrazu celý roj ôs a pichali ma.

„Otvor to,“ hovorí Cole. „Tá sračka má divný tvar. Stavím sa, že je to mŕtvy potkan.“

„Doriti s tebou,“ hovorím so smiechom, ale trochu sa bojím, že má možno pravdu. „Pokračujte v oboznamovaní Mariky s kapelou. O chvíľu som späť.“

Cole vyzerá rozladene, ale nepokúša sa ma zastaviť, keď zamierim na balkón Som kurevsky vážne rád, že som sám, keď dokážem otvoriť obálku zubami a vysypem jej obsah na malý stôl predo mnou. Kľúče. Dva. Kľúče od môjho bytu vo Williamsburgu.

Zosuniem sa po stene na zem a cítim sa úplne prázdny. Poslala mi späť kľúče. Odsťahovala sa. Z nejakého absolútne šialeného dôvodu mi nikdy nenapadlo, žeby to mohla urobiť. Myšlienka na ňu tam, v mojom byte mi prinášala nekonečný pokoj posledných pár mesiacov. Dáva dokonalý zmysel, že nakoniec odišla, samozrejme, ale teraz je to pre mňa šok. Cítim sa kurevsky choro.

Čo to vôbec znamená? Mala dosť pozerania sa na moje veci? Nenávidí ma vo svojom živote? Ona... ona šla ďalej? Našla si niekoho iného? Prisťahovala sa k nemu?

Vložím hlavu do dlaní snažiac sa zbaviť bolesti, ktorú mi spôsobujú myšlienky na to dievča, ktoré milujem, s iným mužom. Ak šla ďalej, ak je s niekým iným, je to len moja skurvená chyba a zaslúžim si tú agóniu.

Bože, aký bodrel. Tak veľmi to neznášam. Viem, že som je vážne ublížil, ale prajem si, aby ostala v mojom byte. Nikdy by som sa tam nevrátil ak by tak bola šťastná. Kurva, mohla si ten byt nechať.

Vytiahnem z vrecka telefón. Dlžím Tamlinskému, môjmu starému partnerovi nedeľňajší telefonát, ale vezme to aj skoro ráno. Aj tak je ten bastard zrejme v obchode so šiškami. Niečo o mojom rozchode s Avery vie, ale je ten typ chlapa, ktorý neverí v dlhodobé vzťahy, tak ako Cole. Každý je taký prepravovaný. Hádam, že som v týchto dňoch aj ja. Vytočím číslo a zadržím dych, skoro dúfam, že t nevezme.

„Reid. Čo sa deje, debil?“

Dovolím si nepobavený úsmev pri zvuku jeho hlasu. „Rovnaké staré sračky. Len sa snažím zvíťaziť nad zvyškom sveta, že?“ hovorím.

„Každý deň máš inú sexy blondínu s obrovskými umelými cickami, predpokladám?“

„Samozrejme,“ klamem.

„Šťastný skurvysyn.“

„Čo New York?“

„Och, teraz je to moje mesto, Reid. Nech ťa ani nenapadne robiť nájazdy aj do môjho teritória. Budeš mať poriadny problém.“

„Zvládnem ťa, žiaden problém.“ uškrniem sa. Sme celkom vyrovnaný súperi – som slušný bitkár, ale on je veľký skurvysyn. Väčšina jeho výšky je tuk, ale počíta sa to, keď dokáže rozdrviť chlapa tým, že si naňho len sadne.

„Ach, takže ti chýbam, čo, slniečko? Myslel som si, že zavoláš tento týždeň neskôr?“

„Hej, akosi potrebujem láskavosť, chlape.“

„Akú láskavosť? Mám ti ísť skontrolovať poštu od fanúšikov a sračky?“

Za mnou sa otvoria dvere na balkón a vyjde von Cole s obrovským úsmevom na tvári. Nepýtam sa. No je veľmi nepríhodné, že prišiel. Chcem vedieť, ako sa má Avery, ale pýtať svojho bývalého partnera, aby ju špehoval pred Coleom? Hej, to by bol zlý krok.

„Luke? Si stále tam?“ Tamlinski kričí do telefónu.

„Hej, prepáč kamoš.“ Rozhodujem sa či mu povedať, že zavolám neskôr alebo by som to mal vypľuť. Po sekunde sa rozhodnem, že jebem na to. Cole si môže ísť skočiť z veľmi vysokého útesu. „Prepáč, Tamlinski. Len ma napadlo či by si mohol zájsť raz za pár dní ísť kvôli mne skontrolovať Avery, len aby som vedel, že je v poriadku. Dáš mi vedieť, ako sa má, vieš?“

Cole do mňa štuchne lakťom a venuje mi výraz čo-to-kurva? Ako som predpokladal, je z mojich slov menej ako šťastný.

„Avery?“ Tamlinski hovorí. „Myslel som si, že ste sa rozišli?“

„Áno. No ostala bývať u mňa a tak nejako som sa cítil lepšie, keď som vedel, že je tam. Len... práve mi poslala kľúče od jej bytu, takže hádam, že je preč. Neviem presne, kde teraz býva.“

„Takže odo mňa chceš, aby som na to prišiel?“ opýta sa.

Zadržím dych a zvažujem to. Chcem povedať áno, rozhodne, hackni akúkoľvek sieť potrebuješ, aby si zistil jej novú adresu, ale hlboko vo vnútri viem, že to nie je zdravé. Rafferty by to neschvaľoval. „Nie, to je v poriadku. Možno len... ak budeš, v akom susedstve sa nachádza, môžeš sa len uistiť, že je v poriadku?“

„V poriadku, ako hovoríš. Dám na ňu pozor. No myslím si, že si šialený. Mal by si sa na ňu snažiť zabudnúť.“

„Zrejme.“

„Zavolám ti, keď niečo zistím. Zrejme by som ti to mal účtovať,“ Tamlinski zamrmle a zavesí.

Odložím si telefón do vrecka, nechcel sa pozrieť na Colea. Nakoniec veľmi nemám na výber. Urobí krok ku mne s vypúlenými očami.

Zo všetkých síl sa snažím vyzerať nevinne. „Čo?“

„Poslala ti kľúče od jej bytu? Kurva chlape, to... myslím, ani neviem, čo povedať.“

„Nemusíš nič hovoriť. Naozaj o tom nechcem hovoriť,“ poviem mu.

„Hovor si, že je to dobrá vec. Aj tak by ste sa navzájom odcudzili.“

„Dvetisíc päťsto míľ nie je dostatočná vzdialenosť?  Pozri, čo ak sa teraz len sústredíme na kapelu? To je to, čo potrebujem?“

„Si toho vôbec schopný?“

„Napísal som za posledných pár týždňov pätnásť nových pesničiek a všetky ich dokážem perfektne zaspievať. Čo viac odo mňa chceš?“

„Mmm,“ zamrmle. „Tie pesničky sú dobré.“

„Napíšem ešte lepšie, ak my prestaneš chodiť za zadkom.“

„S tvojou ľavačkou? Môžeš si vôbec honiť, kamoš?“ Cole sa opýta s úsmevom. Typické, že rozmýšľa o logistike masturbácie, keď mám zlomenú pravú ruku.

„Napíšem ich na klávesnici, ak musím. A pokiaľ ide o môjho vtáka... Mohol by si sa ním prestať znepokojovať, Cole?“

Idem dnu. Nechám tam kľúče od môjho bytu.