Summer - 2. kapitola

Překlad: Jalle

AVERY

Po odchode z LA cítim ťažobu akoby som si obliekla obnosený plášť. Viem, že sa tomu nedalo vyhnúť – Kolumbia má v lete prázdniny, ale aj tak musím vypracovať a odovzdať nejaké projekty. Musím sa vrátiť do New Yorku. Nedá sa nič robiť. No niečo nie je správne. Jednoducho sa nemôžem zbaviť pohľadu na Lukevu tvár, keď som odchádzala. Stoicky odmietol priznať, že je niečo zle, keď som sa ho opýtala, čo mu je. Je príliš nesebecký na to, aby mi povedal, keď sa niečo deje, ale nie je to len to. Začína byť trochu tvrdohlavý.

Život rockovej hviezdy mu sedí ako nikomu, ale mení ho to. Bude to stále ten istý chlapec, s ktorým som vyrastala po tom, ako strávi zvyšok roku v Kalifornii? A čo je najdôležitejšie, vec, ktorej sa bojím najviac: Čo ak to nebude len rok? Čo ak to bude oveľa oveľa dlhšie?

Keď zatváram dvere do Lukeovho bytu, vytiahnem zo zadného vrecka telefón. Zhlboka sa nadýchnem a snažím sa zachytiť zvyšky jeho vône zo vzduchu, ale vonia tam po pracom prášku a starých knihách. Nebol tu už tak dlho, že všetka jeho vôňa zmizla. Keď príde na Lucasa, nedokážem si vybrať môj obľúbený zmysel – chutí, vonia, vyzerá, znie, je na dotyk úžasný úplne v rovnakom pomere – ale doteraz bolo zakaždým príjemné, keď som tu po ňom našla zbytok jeho vône. Hádam, že až kým sa nevráti, budem sa musieť uspokojiť s jeho vecami, ktoré sú všade okolo. Beriem hocičo, len aby som mala k nemu bližšie. Zvalím sa na čiernu koženú sedačku, na ktorej sme sa po prvý raz pobozkali a vytiahnem telefón, lebo sa nedokážem zastaviť.

Ja: Som doma. Teda v tvojom byte. Let bol fajn. Už teraz mi chýbaš.

Počkám pár minút. Keď mu obyčajne napíšem správu, pod mojou správou sa ihneď ukáže malá bublina ukazujúc, že mi niečo píše. No tentokrát nie. Tá malá bublina je bolestivo preč. Pracuje. Má stretnutie s chlapcami. Niečo píše. Spí. Je zaneprázdnený a to je úplne v pohode. Znovu a znovu si to opakujem, ale niekedy je ťažké sa s tým zmieriť. Bolo by odo mňa ľahostajné ak by som nespomenula, že môj priateľ musí byť jeden z najsexi mužov v LA. Nikdy nie je v bezpečí. Nie keď sú  po celý čas okolo hordy dievčat, čo je teraz realitou, keď popularita skupiny stúpa.

Prídem oňho kvôli jeho novému životu? O tom nemôžem premýšľať. Už som toho stratila príliš veľa. No nebolo by to ironické? Obaja sme spolu prežili zážitok blízko smrti. Prežili sme svoju hroznú minulosť len aby nás rozdelilo niečo také plytké a prchavé ako je sláva. Tú predstavu odplaším z hlavy a fyzicky sa prinútim odsunúť ju do úzadia, keď odkladám telefón. Nemôžem sa o to strachovať. Nebudem. Len sa z toho zbláznim a mám pred sebou mesiaca a mesiace kým sa Luke vráti do New Yorku.

Keď som sa presťahovala do New Yorku, hrozne mi vadil neustály hluk z aktivity v pozadí kedykoľvek som sa snažila jesť, spať alebo učiť. Po niekoľkých týždňoch som to ale dokázala vypnúť. Len zriedka si uvedomujem hlasné búchanie a policajné sirény, ktoré zrejme hučia 24/7. No zablokovať Morganine búchanie na moje dvere je niečo úplne iné. Som ponorená v myšlienkach a snažím sa uistiť, že celá táto vec s Lukeom bude v poriadku, keď skoro vyskočím z kože pri tom, ako sa ozve hlučné zabúchanie jej päste o dvere.

„Ježiš.“ chytím sa za srdce, naplní ma adrenalín, na koži mám studený pot.

„Avery, pohni si kurva. Je tu horúco.“

„Jasné. Jasné, už idem!“ otvorím dvere a moja najlepšia kamarátka mi prakticky skočí do náručia s úsmevom od ucha k uchu.

„Ochmôjbože. Bola si preč celú večnosť. Nabudúce idem s tebou.“ Vojde do bytu, ja zatvorím dvere a pomaly sa k nej otočím.

„Tri dni. Bola som preč len tri dni.“ kopnem do dverí a napadne ma, že čas letí veľmi rýchlo, keď som s Lukom a aj tak plynie bolestivo pomaly kedykoľvek nie je so mnou.

„A?“ Morgan sa oprie a položí si ruku na bok so zdvihnutým obočím. Viem presne, čo chce.

„A bolo to dobré. Bavila som sa. Naozaj som potrebovala prestávku a stráviť čas s Lukom.“

„Doriti. Všetci musia uvidieť Luka. Ako si zbalila taký kus-“ odmlčí sa a jej úsmev je ešte priateľskejší. „Prepáč. Viem. Neboj. Ako vidíš, učím sa umenie ako zatvoriť prekliate ústa.“

„Psssst. Už je neskoro, načo si dávať prácu?“ smejem sa. „A môžeš to povedať. Môj priateľ je sexy a je úplne na druhom konci krajiny v LA  spolu s možno deväťdesiatimi percentami najkrajších žien.“ Vyplazím na ňu jazyk mieriac do kuchyne. No nechcem vyzerať ako šialená žiarlivá frajerka, takže to zametiem pod koberec. „Práve som prišla. Sledovala si ma? Alebo si mi dala zariadenie na sledovanie polohy alebo čo?“

Morganine obočie sa skoro stretne s jej vlasmi. „Možno by som mala po tom nespočítateľnom množstve bitiek, do ktorých sa dostávaš. A nie, nesledovala som to tu, ty blázon. Len som si robila úlohu. V aute. Pred bytom.“

„Správne. Náhodou si si robila úlohu v tvojom aute. Oficiálne si sa pustila do stalkovania, vieš.“

„To nie je najhoršia vec, z ktorej ma obvinili.“ Žmurkne a prejde k chladničke, otvorí dvere a vopchá dnu hlavu.

Morgan je s drogovou závislosťou na dobrej ceste. No je ťažké pochopiť niekoho, kto má problémy s niečím takým cudzím. Je veľmi dobrý v skrývaní problémov až kým ich už fyzicky nemôže ďalej skrývať tak ako všetci závislí. Ani za milión rokov by nikto nehádal, že v týchto dňoch chodí na terapie pod prísnym dohľadom jej rodičov. Skoro fatálne predávkovanie, ktorým si prešla minulý semester, bolo šťastím v nešťastí. Našli ju a na poslednú chvíľu sa dostala do nemocnice, vďakabohu. Luke bol vtedy ešte policajt. Zavolali ho na miesto a upokojoval ju až do príchodu sanitky. Šiel s ňou do nemocnice. Našiel ma a oznámil mi to, bol tu pre mňa rovnako, ako tu bol zakaždým, keď som ho v minulosti potrebovala.

Opriem sa o pult a čakám na hromadu otázok, ktoré dorazia každú sekundu. Morgan sa vystrie a pozrie cez rameno, zdvihne jedno dokonale upravené obočie. „Ako bolo? Aký bol Luke? Ste v pohode?“

„Hej. Je opálený.“

„Dobrýbože. Opálený Luke Reid. Malo by byť zakázané všetko, vďaka čomu bude ten muž ešte atraktívnejší.“

„Hej, je to... je to neodolateľné.“ vezmem poháre a zo všetkých síl sa snažím nespomenúť na to, ako skvelo vyzeral, keď zo seba pred tromi dňami strhal oblečenie potom, ako som prešla cez dvere do Coleovho bytu. Morgan mi hodí vodu, ktorú ledva chytím.

„Niečo sa deje,“ hovorí. „Obyčajne si tichá, ale toto,“ mávne  rukou ku mne, „je príliš tichá. Dokonca aj na teba. Hovor.“

Nalejem nám obom vodu no cítim sa nepríjemne pri predstave, žeby som to mala nahlas priznať. „Hádam, že len neznášam to, že ho dievčatá balia každú noc týždňa.“

„Každú noc? Kurva. Hej, to musí byť vyčerpávajúce.“

„Nepomáhaš.“

„Prepáč, zlatko.“ Morgan si vezme pohár a objíme ma okolo pliec, potom mi dá na čelo mokrú pusu. „Som najhoršia. Hovor.“

Pokrčím ramenami. „Bolo dosť ťažké myslieť naňho, keď bol policajtom v New Yorku, každých päť minút ho mohol niekto zastreliť alebo dobodať.“

„A teraz je v ohrození otravy alkoholom a pohlavne prenosnej choroby?“ usmieva sa ako šialená ženská. „Je do teba totálne zamilovaný. Nikdy v živote som nevidela chlapa tak po uši v tom. Nemáš sa o čo báť. Myslím, koľko dievčat môže povedať, že im ich chlap dával masáž srdca štyridsaťpäť minút zatiaľ čo sám umieral?“

„Hej. Pravda.“ Skvelé. To je posledná vec, na ktorú potrebujem myslieť. Iné dievčatá možno potrebujú pomôcť presunúť nábytok v ich byte. Možno sa im pokazí auto a možno potrebujú zviesť. Môj život je tak plný drámy, že som potrebovala zachrániť pred šialenou psychopatkou.

„Je jeden z posledných dobrých mužov,“ Morgan pokračuje. „Viac mu záleží na láske než na túžbe.“

„Neviem. Keď je v nálade, dokáže sa sústrediť len na túžbu.“

Morgan začne tak divne žiariť, ako to robí, keď je nadšená. „Detaily. Daj mi každú jednu sekundu. Ihneď.“

„Nie. Dopekla, nie.“ poviem jej krútiac hlavou. Zrazu si uvedomím, že je vyobliekaná, čierna tričko jej je na prsiach dosť tesné a má na sebe biele džínsy. „Počkaj... kam po tom ideš?“

„Kam my ideme?“

„Morgan, som unavená. Celý deň som cestovala. Nikam neidem.“

Moja kamarátka sa kolíše na pätách a v očiach má divokú iskru. „Áno, ideme. Stretla som nového chlapca a poznáš ma. Nie som osamelý vlk. Potrebujem parťáčku.“ Poriadne sa napije, a potom si odgrgne tak, že by bol na ňu hrdý aj môj Strýko Brandon. Najlepší kamarát môjho otca, Brandon, ma vychovával potom, ako boli udalosti môjho detstva príliš.  Je hulvátsky, vtipný a najlepší muž, akého poznám. Naozaj by som mu mala dať vedieť, že som dorazila v poriadku domov.

„Hej! Beriem ťa!“ Morgan mi zamáva rukou pred tvárou. „Prestaň sa skrývať vo svojich porno snoch a obleč sa. Mysli na nás chudákov, ktorí nemajú to šťastie, aby mali vlastné pornografické bdelé snenie.“ Morgan má máva pred rukou s veľkým úsmevom. V jej očiach vidím hýrenie a zlú opicu zajtra ráno.

„Dopekla, o čom to hovoríš, žena?  Vyšla si z maternice s porno snami.“

„My. Ideme. Dnes. Večer. Von. Bar na Šiestej a Jeffersonovej dovolí hrať kapele môjho chlapca. Neidem sama. Ideš s-“

„Nie, neidem.“

Morgan si prekríži ruky na hrudi. „Keď hral Luke, išla som s tebou. Teraz si na rade ty.“ Zdvihne obočie, akoby ma vyzvala či jej budem odporovať.

Povzdychnem si a snažím sa splynúť s gaučom, aby ma od neho nemohla vytiahnuť. „Myslíš si, že to tu stále vonia ako Luke?“ opýtam sa potichu.

„Nie, myslím, že tu smrdí lenivosť a hrozná kamarátka. Poďme, Avery. Si moja najlepšia kamarátka.“ Našpúli spodnú peru a okamžite mi je ľúto jej rodičov. Morgan naozaj vie ako dostať to, čo chce. Muselo byť nemožné povedať jej nie, keď bola maličká.

Nečudujem sa, že má nového frajera. S gaštanovohnedými vlasmi a pútavými sivými očami by mohla byť právom na titulkoch magazínov po celej krajine. Je smola, že je väčšinou úplne vyšinutá. „Fajn. Ale nepijem a nebudeme von celú noc. Som unavená a musím robiť úlohy do školy.“

„Máme letné prázdniny, Avery! Nikdy v skutočnosti nerobí tie zadania.“

„Áno. Áno, robia ich. To znamená povinné, zlatko. Musíš ich urobiť.“

Morgan ohrnie nosom. „Rozhodne nie si vo vyjednávaní taká dobrá, ako som sa. Každopádne, nechcem hovoriť o škole. Budeme mať najlepšiu skurvenú noc v našich životoch.“

„Och. Fajn.“ zastonám, keď sa neochotne postavím. „Poznám ho vôbec?“ položím pohár na stôl a bojujem s nutkaním pohľadať podložku. Moja mama sa šla vždy zblázniť, keď som bez nej položila pohár na sklo. Niekedy som tak rebelovala. Moja mama je egoistická prvotriedna mrcha. Po smrti môjho otca ma opustila so Strýkom Brandonom a zmenila na sebe všetko okrem svojej tváre. Nové meno, mesto, život a priateľka. Povedala som už Morgan, že je teraz moja mama lesbička? Zrejme nie. No teraz to určite nechcem vyťahovať.

„Spomenula som ho, ale bola si zamestnaná.“ Morgan pokrčí ramenami ukazujúc na spálňu. „Choď. Pohni si. Otvárajú to. Hrajú od osem tridsať.“

„Si najvyžadujúcejšia osoba, akú som mala tú česť spoznať,“ hovorím jej.

Sladko sa usmieva, posunie sa ku mne a položí si hlavu na moje rameno. „Ale je to potešenie, že?“

Urobím, ako si praje a zamierim sa prezliecť do spálne. Rozhodnem sa nechať telefón na gauči odhodlaná nedovoliť žiadnej veci riadiť môj život. Luke mi napíše, keď bude môcť. Mám vlastný život a musím ho žiť. Závisieť na niekom pre mňa nie je dobré.

„A nemysli si, že mi teraz nemusíš povedať všetky špinavé sex tajomstvá,“ Morgan zavolá, keď sa prezliekam. „Musím vedieť, koľkokrát ste šukali.“

Dopekla. Nikdy s tým neprestane. „Osemkrát,“ zakričím mračiac sa, keď sa pchám do šiat. Určite by som normálne nenosila niečo také fajnové, ale podľa Morganinho outfitu sa musím obliecť lepšie než zvyčajne v sobotu večer alebo ma sama prezlečie.

„Osemkrát za tri dni? Ty špinavá štetka.“ Morgan vojde do izby s vypúlenými očami a tvári sa pobúrene.

„Nie osemkrát za tri dni,“ opravím ju. “Osemkrát vo štvrtok v noci. Šesť v piatok. Včera sme mali sex štyri razy. Začínali sme byť trochu boľaví.“

Morgan odpadne na mojej posteli s rukami na lícach stonajúc, akoby ju zabila myšlienka na toľko sexu. „Kde je tá mníška, ktorá ma karhala za to, že som spávala s kadekým minulú jeseň?“  plače.

„Hádam, že zomrela v tom bazéne vo Wyomingu.“ viem, že by som to nemala hovoriť, ale byť tak blízko smrti všetko zmenilo. Mojím cieľom je žiť každý deň naplno, najlepšie, ako môžem. Ak to znamená, že musím ustúpiť a šukať s frajerom pri každej príležitosti, tak nech to tak je. Zranenia pri sexe mám v riti.

„Som rada, že zomrela v tom bazéne,“ hovorí Morgan kývajúc hore dole obočím. „Táto Avery je drsná. Ona a ja sme spriaznené duše, ak má tak veľa sexu. Kurva, dievča, tvoje prsia vyzerajú v tých šatách skvelo. Práve teraz ťa nenávidím.“

Neviem na čo sa sťažuje. V tejto chvíli je nemožné nevšimnúť si jej výstrih. Ten je nový chlapec bude vidieť jej prsia z druhej strany miestnosti, to je bez pochýb. „Oblečiem si miesto toho vrece na odpadky, dobre?“

Morgan sa smeje sa prevráti sa na brucho. Rýchlo si obujem sandále, a potom si rýchlo prečešem vlasy. Mám dlhé kučery. Súrne sa potrebujem ostrihať.

Morgan mi vezme z ruky kefu a tľapne ma ňou po zadku. „Poďme. No tak. A ak mi ukradneš chlapa so svojím dokonalým zadkom a dlhými nohami, už s tebou nikdy neprehovorím.“

„Nemyslím si, že by si sa mala báť, zlatko.“ Odídeme z bytu a zamierime do noci. „Myslím, stretla si už môjho frajera, že? Lucas Reid nie je typ chlapa, na ktorého rýchlo zabudneš.“

*******

Klub je plný, kapela dostala dav do varu. Všetci majú ruky vo vzduchu, pivo a víno sa im vylieva z plastových pohárov. Podrážky topánok sa mi lepia k podlahe, keď idem za Morgan s očami na zemi. Nechcem nikomu stúpiť na nohu a skončiť v barovej bitke. S mojím šťastím by sa to ľahko mohlo skončiť sobotňajším príbehom noci.

„Tam.“ Morgan sa natiahne dozadu a chytí ma za ruku, keď ma ťahá dopredu. Narazím do vysokej postavy – ten chlapec by mohol byť mohol hrať v útoku – ktorá sa otočí, aby sa na mňa prezrela. Keď ma uvidí, z tváre mu zmizne hnev. Žmurkne na mňa, a potom sa otočí, a ja sa pretlačím okolo neho a postavím sa na špičky.

„Je... je to Cole?“ naťahujem sa ponad hlavy ostatných ľudí snažiac sa získať lepší výhľad. Trochu začínam strácať rovnováhu – je skoro nemožné stáť na špičkách v minišatách, ale panikárim. Panikárim a som absolútne nadšená. Moje srdce bije hrozne rýchlo. Luke šiel za mnou späť do mesta? Natiahnem sa a opriem sa o veľkého chlapca vedľa mňa. Vyzerá, že mu to nevadí. Po pravde, ukáže mi rovné biele zuby v širokom úsmeve, keď mu ukážem ospravedlňujúcu grimasu. Skenujem pódium a hľadám ostatných členov D.M.F.

Morgan vedľa mňa zavrčí. „To nie je Cole. Volá sa Jag. Ani nevyzerá ako Cole.“

„Čože? Ako dopekla to nie je Cole?“ Hlas klonu Colea je chrapľavý, akoby zjedol na raňajky sklo. Dokonale mu sedí. Sú dobrí. Nie takí dobrí ako D.M.F., ale aj tak... „Ten chlap vyzerá, žeby mohol byť Coleovým klonom. Morgan. Je to desivé.“

„To je dnes po druhý raz, čo si ma nazvala desivou.“ ťahá ma dozadu. Skoro zakopnem, ale dokážem sa dať dokopy skôr, než pristanem na zadku a zanadávam.

Dáme si pri bare pivo, keď kapela ďalej zbesilo hrá. Majú neľútostnú energiu, ktorá rozburcuje dav. Mám problém preniesť sa cez podobnosť medzi týmto Jagom a Lukovým spoluhráčom.

„Naozaj si myslíš, že vyzerá ako Cole?“ Morgan znovu našpúli spodnú peru. Robí to príliš často. Musí to byť dôsledok  toho, že je  rozmaznané decko. Bola som jedináčik, ale môj otec bol jediný, kto ma rozmaznával. Počas krátkej zastávky spomínania ma zaplavia zvláštne pocity. Meno môjho otca je očistené od neľudských lží, ktoré zničili moje predchádzajúce roky, ale je stále mŕtvy. Teraz mi chýba viac než kedy predtým. Každý hovorí, že prázdne miesto v mojej hrudi sa časom zlepší, až kým mi ostanú len zvyšky radosti zo spomienok, ktoré mi zanechal. No to nie je pravda. Obetoval sa, aby mi zachránil život. Cez to sa nedá dostať. Bolesť z toho, že to viem, je stále taká čerstvá, ako bola vtedy, keď ma Chloe Mathers prinútila sledovať nahrávku smrti môjho otec v Breakwater. Nikdy to nezmizne.

„Naozaj vyzerá ako Cole, ale chápem to,“ hovorím.

„Hej... Len mi chýba, hádam. Bola to najlepšia šukačka, akú som kedy mala.“

„Ty... kedy si šukala Colea?“

Morgan sa smeje, akoby som práve povedala vtip. „Sranduješ, že?“

„Uh, nie?“

Venuje mi ľútostivý pohľad. „Ach, zlato. Tú noc potom, ako hrali u Papa Joe’s. Nenápadne som mu podsunula moje číslo na podložku pod pohárom, keď som mu kúpila drink. Bola som doma sotva päť minút, keď mi zazvonil mobil.“ Mrkne so zahmlenými očami. Môžem povedať, že to znovu prežíva. „Ledva prešiel cez dvere skôr, než som bola vyzlečená a jeho vták bol v mojich ús-“

„Och, no tak.“ predstieram zvracanie.

„Myslím to vážne. Niekedy predstieram, že je Jag Cole. Je tak ľahšie-“ zdvihnem ruku a odstrihnem ju.

„Nie. To nepočúvam.“ obzriem sa na hodiny na stene za barom. Je deväť večer. Ešte tridsať minút a ihneď ťahám jej zadok preč odtiaľto.

Tridsať minút prejde rýchlo a prekvapivo Morgan odíde bez veľkého boja. Vonku v uliciach je plno, každým smerom idú ľudia. Obzriem sa na Morgan, keď sa posadí na miesto spolujazdca.  Hľadí von cez okno, jej výraz ma znepokojí.

„Hej, si v poriadku?“

„Hej, len som si neuvedomila, aká je očividná vec Jag/Cole. O niečom to hovorí.“ Jej slová splývajú. Musím sa trochu otočiť, aby som skryla úsmev, ktorý sa mi rozprestiera na tvári. Kým prídeme do bytu, bude plakať ako bábätko.

Zvuk jej poťahovania nosom potvrdí moju predpoveď. Kým mám kľúč vo dverách, narieka. Keď príliš veľa pije, je to tak vždy. Som si celkom istá, že by som mala plakať ja, ale nechám ju mať svoju chvíľku. Uložím ju do postele a prejdem do obývačky pre telefón. Luke mi určite musel odpísať. Bolo to už šesť hodín, odkedy som mu napísala, že som v poriadku. Zdvihnem ho a ťažko si povzdychnem.

Nič.

Nič? Čo dopekla?

„Kde si, Luke?“