ČV2 - 20. kapitola

Autor: Iveta
Kor. cz: Lenka
Kor. sk: Noemi

Bola taká nádherná a ja som sa bál zatvoriť oči zo strachu, že by sa mi mohla vypariť. Jej šikovné ruky mi stiahli tričko a následne dlaňami prešla po mojej hrudi. Boli studené, no nevadilo mi to, istým zvráteným spôsobom ma to pripravovalo o rozum.

"Je možné, aby si bol ešte krajší ako si pamätám?" šepla, ťahajúc ma znova k sebe.

Už som nemienil strácať čas a stiahol jej tričko. Och, ako mi len pohľad na jej prsia chýbal. Boli stále rovnaké, krásne pevné a okrúhle, potreboval som ich cítiť na svojej hrudi, boli to roky, čo ma jej bradavky šteklili na mojom tele.

Rozopínaním som sa nezdržoval, ona ju aj tak nikdy nepotrebovala, nič jej nikdy neviselo, bola krásne pevná a pružná.

Zachichotala sa, keď som kúsok niečoho, čo už ani z diaľky nepripomínalo podprsenku nechal padnúť na zem a vystavila sa mi na obdiv.

Ach, áno, bola to najdokonalejšie, čo som kedy videl.

Chvel som sa, moje srdce mi búšilo šialene do rebier. Zalapal som po dychu, keď sa mi svojou panvou otrela o moju a už som nemal silu ďalej to naťahovať a bez okolkov som z nej strhal aj zvyšok vecí. Ona tu bola doma, nemusel som sa starať.

"Tá sukňa bola moja obľúbená," povedala na oko smutne a laškovne mi vkĺzla do teplákov dlaňou.

Ach.Môj.Svätý.Bože!

Stiahla mi ich dole a ja som jej pomohol, keď už jej ruky ďalej nedočiahli a odkopal som si ich trošku nemotorne z nôh.

"Neujdeš mi," oznámil som jej s úsmevom víťaza, keď som sa vrátil k jej telu a prekryl ho tým svojím.

"Nemám v pláne, ak prestaneš kecať!" Stiahla ma za vlasy na svoje ústa. Ach, naozaj som nerozumel ako som bez tohto mohol byť také dlhé roky.

Rukou som kĺzal po jej tele a vychutnával si každú jej krivku. Pamätal som si ich, kontúru jej bokov, jemnosť stehien, tvar jej pŕs v mojej dlani. Nič sa nezmenilo, dokonca aj malé znamienko pri pupčeku tam stále bolo a usmievalo sa, čakajúc na pohladenie.

Opustil som jej ústa, odhodlaný si ju konečne vychutnať tak, ako som stále túžil. Milimeter po milimetri zbozkávať jej telo. Preplniť ju svojou vôňou, rovnako sa nechať preplniť tou jej, aby bolo každému jasné, že my patríme k sebe.

Jazykom som jemne prešiel po jej kľúčnej kosti a zhrýzol ju presne tak, ako to mala rada, skúšajúc, či to stále zaberie. Nesklamala ma a z úst sa jej vydralo tiché zastonanie. Posmelilo ma to a odvážne som sa spustil nižšie, chutnajúc jemnú pokožku pŕs.

Zastonala moje meno, vyklenula sa viac do mojich pier a ja som ju stisol silnejšie, držiac ju dole. Utekala mi a ja som ešte neskončil s láskaním tohto miestečka a ona už mi ponúkala jeho dvojičku.

Jej studené dlane zovreli moju hlavu a sama si ma držala blízko. Zdvihol som pohľad s úmyslom ju trošku naťahovať.

Jazykom som prešiel po jej sterne až ku krku a hryzol si peru, aby som utíšil spokojný smiech, keď sa zachvela, obmotávajúc svoje nohy okolo mňa.

Boli sme telo na telo a ja som nemusel vynaložiť takmer žiadnu námahu, aby som nás spojil v jedno, tak ako sme po tom túžili. No nechcel som to ešte unáhliť. Chcel som si ju užiť, dostať ju cez hranu a potom už nebude vadiť, keď to bude trvať minútku.

Nedával som si veľké šance, bola žhavá ako samotné peklo, potreboval som sa uistiť, že aj minútka v nej jej postačí. Pre to zlyhanie by som si musel ublížiť, taká hanba.

Vrátil som sa k jej hrudi a rukami ju hladil pomaly a precízne, opakujúc si, že nemôžem byť nedočkavý a sebecký.

Stisk je stehien sa stal trošku nepríjemným a ja som jej uhryzol jemne do koreňa prsníka, no ona na moje prekvapenie slastne zamľaskala, tlačiac mi hlavu nižšie. Ticho som sa zasmial a poslúchol jej GPS.

"No tak, Patrik, čo sa hráš?" zavrčala, odťahujúc nohy od seba. Ja som takmer umrel na zástavu srdca, keď zdvihla boky.

Do pekla so všetkým, však máme celú noc, nie? Na tretíkrát sa mi to hádam podarí.

Zaťal som ruky v päsť a frustrovaný vzdych utíšil vo vankúši. Bol proti mne vesmír. Alebo som bol mŕtvy a toto bolo moje peklo.

"Patrik, no tak," popoháňala ma a ja som mal chuť plakať.

Znova som sa pohol v bokoch a znova ten istý blbý výsledok.

"Nemôžem," šepol som a ona na oplátku pozrela medzi naše spojené telá.

"Hm, nevyzerá to, že by si mal problémik," škádlila a pohladila ma končekmi prstov na podbrušku.

Tá žena ma chce zabiť!

"Tak to pŕŕŕ, s tým som ja nikdy nemal problém," upozornil som ju, ťahajúc jemnú prikrývku, keď som z nej zliezol.

"Do riti, Patrik, neskús na mňa vybaliť niečo typu romantické miesto, správny čas a podobne. Lebo prisahám, že moje odhodlanie ti neublížiť sa rozpadne ako domček z kariet!" varovala ma, dvíhajúc sa na ruku.

Vystavila mi tým svoje dokonalé antigravitačné prsia a ja som si nevdojak oblizol pery. Do pekla, musel som byť v pekle!

"Som panic s tridsiatkou na krku, hádaj, kde skončili moje predstavy o romantickom a peknom mieste? Nejde to, je tam, no, prste ma to nepustí ďalej."

"Čo, však sa vykoktaj, chladnem ti!" upozornila ma a ja som mal skutočne iba kúsok od srdcervúceho plaču.

"Máš tam, no si ešte... a ono to..." koktal som a cítil, ako sa mi do tváre presúva krv, ktorá ešte pred chvíľou bola na oveľa správnejšom mieste.

"Ma poser, neverím, Dobias sa červená, do orangutanej rite, že si nevediem denníček," zabávala sa, no po chvíľke jej úsmev na tvári zmrzol a vytreštila na mňa oči. "Moja hymen," šepla zúfalo a začala ťahať prikrývku na seba, šúchajúc sa tou peknou riťkou z postele.

"Kam sa štveráš, prdelko?" Zastavil som ju chytením jej zápästia, no ona trhla rukou a skryla tvár v dlaniach.

"Vidíš, nemáme byť spolu, je to znamenie! Osud nám nepraje, najskôr moja smrť a teraz toto. Ja nechcem byť naveky pannou. Teda, bola som odhodlaná patriť len tebe, ale teraz, keď ma zasa ľúbiš, chcem mať s tebou sex!" Zvalila sa späť na svoju posteľ a ja som sa k nej prisunul, objímajúc ju okolo pása, odhodlaný jej niečo navrhnúť a dúfal som, že bude súhlasiť. Ak by aj nie, prinútil by som ju. Dnes proste budeme mať sex a basta.

"V prvom rade ťa zase neľúbim, nikdy som ťa ľúbiť neprestal. A vedel by som o niečom, čo by nám mohlo pomôcť dotiahnuť veci do konca, ale ty mi musíš sľúbiť, že to urobíš," kládol som si podmienky a ona si vzdychla, špúliac pery.

"Ja ti trebárs zoženiem aj zbíjačku alebo kresadlo." Z počiatku som myslel, že sranduje, no ona to asi myslela vážne, lebo zaťala ruky v päsť a čakal na odpoveď bez pohybu.

"Och, myslím, že sa nebudeme musieť uchýliť až k tak nepríjemným praktikám," vtipkoval som, znova lezúc na jej telo.

Automaticky ma pustila medzi stehná, akoby sme tak už fungovali roky a nechala ma zahniezdiť sa a nájsť si pohodlie.

"Toto je skutočne príjemné, ale s mojou kamennou bránkou to veľa neurobí," šepla, keď som sa znova vrátil na potulky jej telom.

"Uvoľni sa, mám plán," šepkal som jej do pŕs a dlaňou skĺzol nižšie na jej bok.

"Za-zasväť ma," koktala, keď som sa jazykom dopracoval k tomu malému rozkošnému pupku.

"Ach, chcel som to urobiť prirodzene, ale ty si príliš pri zmysloch, takže prejdem k radikálnemu a priamemu riešeniu problému s tvojou "neprístupnosťou"."

Za ten čas som skutočne zabudol, aká dokázala byť sústredená, keď sa niečo riešilo alebo ju niečo trápilo, alebo chcela pokecať. Nezmenila sa ani o prd.

"Musíš sa napiť z vlčej krvi, hm, no... ona by tvojmu telu navrátila funkčnosť ľudského, prekrvila by ťa a my by sme mohli bez väčších problémov byť... spolu." Hľadel som jej do očí a sledoval, ako jej to šrotuje. Tvár sa na chvíľu rozjasnila, no hneď spľasla ako balón.

"A kde teraz zoženieme krv vlka? Máš známeho, čo by ti urobil donáškovú službu až do domu?" Sarkazmus z jej slov odkvapkával a jej namosúrený výraz ma rozosmial, jej to skutočne nedochádzalo.

"Lili, láska, ja nemyslím, že bude potreba zháňať tú vlčiu krv," našepkal som jej, znova sa vracajúc k jej krku.

"A ako to chceš potom... Och, no tak to nie, ja z teba nebudem piť!" vykríkla a odsotila ma od seba.

"Zo mňa nie, ale vážne si zvažovala, kde zoženieme iného, ktorý by ti nechal zo seba chlipnúť. Chýba v tom logika."

"Nechýba, tebe neublížim, iný mi môžu bozať!" Ó, bola tak prenádherne starostlivá.

Bolo pekné, že jej na mne tak veľmi záležalo, no teraz by som do seba nechal aj rezať ak by to znamenalo, že konečne bude koitus úspešný a my budeme jedno telo a jedna duša. Túžil som po sexe, do pekla, nikto nechcel sexovať tak ako ja.

"Ubližuješ mi práve teraz! Bolí to." Zakýval som obočím a laškovne švihol pohľadom medzi naše telá.

"Ty nemáš tucha, čo tým rozpútaš!" Vyhrážala sa? Ach, tak sladká.

"Ver, že mám viac než detailnú predstavu, maličká."

Nechcel som to ďalej rozoberať, bol som odhodlaný proste ju aj násilím prinútiť do mňa kusnúť a bude po starostiach tá jej tvrdohlavá hlávka potrebovala pauzu.

"Nejde to," šepla tento krát ona a ja som pretočil očami.

"A to už prečo," skúsil som tón diktátora a ona na mňa dvihla jedno dokonalé obočie.

"Chvíľa je preč," vzdychla sklamane. Pokrútil som hlavou. Nič nebolo preč, náladička sa dá vždy vrátiť.

"Uvoľni sa a daj mi minútku, maličká, uvidíš, že nasledujúca chvíľa bude ešte lepšia ako minulá," sľúbil som jej, kývajúc na ňu obočím a ona sa rozpustile zasmiala, cápajúc ma po ramene.

"Ty si taký šašo!"

Bez varovania som vnikol jazykom do jej úst a rukou skĺzol medzi naše telá. Zalapala po vzduchu a spokojne som sa jej zazubil do pier. So mnou sa ona hrať nebude, bude po mojom, vždy.

Odtiahol som pery od tých jej a šikovne si strčil prst do úst rozrezávajúc si ho o očný zub. Nemal som na výber, musel som ju prinútiť ma ochutnať. Bol som presvedčený, že po ochutnávke ju môj buket a jemná ovocná chuť dostanú.

Vyplašene na mňa pozrela, keď som jej prst položil na pery a žmurkol, venujúc pozornosť krku, prst stále držiac na jej hriešnych perách.

Cítil som jej jemný jazyk, ako mi okrúžila po prste a potom ho vsala do úst. Marie svätá, to bolo sexy.

Stalo sa presne to, čo som očakával, schmatla ma za vlasy a pritiahla si môj krk a jej pery lačne sali moju kožu. Otierala sa o mňa svojím telom a ja som úplne zblbol, neschopný ničoho, len som sa zapieral lakťami pri jej hlave a nechal ju, nech si robí čo chce. Jej ľadové telo sa o mňa trelo a zahrievalo trením to moje, zatiaľ čo jej ústa sali moju pokožku tak silno, až som myslel, že mi snáď z kapilár začne odkvapkávať krv. Ale klamal by som, ak by som tvrdil, že ma to nerajcovalo. Vlk vo mne bol starý úchyl a len z predstavy, že sa mi každú chvíľu zahryzne do hrdla som vzrušením zastonal.

Naše pozície sa obrátili a ja som sa zrazu ocitol na chrbte, uväznený medzi je stehnami a skrytý pod závojom dlhých vlasov. Naklonil som hlavu viac do strany, robiac je miesto a zhlboka vdychoval tú dokonalú sladko kvetinovú vôňu do ktorej ma zabalila.

Cítil som jej zuby, ako sa začali pomaly tlačiť do mojej pokožky a stisol som sánku, aby mi neušiel bolestný ston a nepokazil tak jej ohnivé divadlo len pre mňa.

No keď zuby preťali môj krk, namiesto očakávanej bolesti ma pohltila ešte väčšia vášeň a ja som slastne zastonal, tisnúc ju k sebe ešte viac.

Pery mala tesne nasaté na mojom krku, zatiaľ čo jej vrtký jazyk kmital na miestečku medzi jej perami. Každým pravidelným sacím pohybom mi do žíl vlievala konskú dávku vzrušenia a túžby, akoby sa snažila vykompenzovať krv, ktorú si kradla z môjho tela.

Ruku som vplietol do jej vlasov a silno ju k sebe pritisol, chcel som viac, bol to taký prekliato dobrý pocit. Jej boky sa neprestávali pohybovať. Cítil som ako sa zverák jej stehien stáva jemnejší, vláčnejší, jej telo za zahrievalo a reagovalo na trenie ako to moje.

Rukami som skĺzol na jej malý guľatý zadoček a stisol ho v rukách. Ach, áno, to bolo ono. Jej prdelka spolupracovala tak, ako za čias jej ľudského života a ja som ju mohol stískať, vtláčať do nej svoje prsty a ona bola poddajná. Pritiahol som si ju za zadok tuhšie k svojím bokom, spokojne vrčiac jej meno.

V ušiach mi bilo moje srdce a k nemu sa pridalo nepatrné druhé buch. Tiché a slabé, no potom sa zopakovalo nepravidelne, lenivo a ticho, ale bolo to tam. A potom silnejšie a moja hruď sa stiahla pod náporom eufórie, Emíliino srdce sa budilo stratil som sa v tom arytmickom zvuku a počítal údery môjho života v rovnakej chvíli ako mi svojimi bokmi spôsobovala rozkoš všetkých rozkoší.

Moje srdce mu sekundovalo, snažilo sa ukázať správny rytmus a pohyb, bilo zbesilo, ťahalo to jej k sebe tam, kam vždy patrilo.

A potom stíchlo, zostalo v moje hlave len to jej rozbiehajúce sa a moje sa zarazilo, nasledujúc rytmus toho jej.

Jej ústa sa odtiahli od môjho krku a pozrela sa na mňa, kontrolujúc či to počujem, či to cítim.

 Usmial som sa na ňu, preberajúc vedenie som ju dostal pod seba. Naše srdcia bili ako jedno, rytmus sa zjednotil a my sme boli jeden celok tak, ako tomu bolo predtým. Videl som v jej očiach slzy, nesnažil som sa ich zastaviť, vedel som, že ju nič nebolí. Tvár týchto sĺz bola prekrásna a bol som si istý, že si ich užíva rovnako ako ja, ak nie ešte viac.

Nechal som ju tíško vzlykať šťastím nad jej znovunadobudnutou ľudskosťou a nežne spojil naše pery. Chuť mojej krvi sa v našich ústach zmiešala s tou jej medovou a ja som jej hladne vkĺzol do úst jazykom. Bol som oficiálne degradovaný z vlčieho princa, na skrotené šteňa. Neexistuje na svete vlk, ktorému by sa páčila kombinácia chuti jeho krvi a úst jeho upírej milenky.

Držal som ju tesne pri sebe a prstami sa prehrabával v jej nádherných, slnkom pobozkaných vlasoch.

Spokojne oddychovala a s otvorenými očami sledovala každý môj pohyb s rukou na mojom srdci.

"V poriadku?" spýtal som sa, keď už dlhšiu dobu ako bolo zdravé nežmurkla a len s jemným opitým úsmevom hľadela na moju tvár.

"V tom najlepšom," uistila ma a vtisla sa ešte viac do môjho tela.

"Milujem tvoje vlasy, vravel som ti to už?" Namotával som si jeden zlatý prameň na prst a škeril sa ako blbec.

"No, matne si na niečo také spomínam." Vtisla mi bozk do hrude a ja som si ju vytiahol na seba.

"Ako je to možné, tvoje vlasy sú dlhšie ako v čase, keď ste sa k nám prisťahovali, nie že by som sa sťažoval." Uhladil som jej ich a strčil jej ich za ušká, no pár pramienkov aj tak uniklo a tak som si jej tvár stiahol na svoju hruď a so zatvorenými očami si vychutnával jej blízkosť.

"Upíria záležitosť, som predátor, musím byť pre korisť neodolateľná, uľahčuje to lov. Muži majú proste slabosť na ženy s dlhými vlasmi, teraz je síce moderné aj u žien strapaté hniezdo, ale muži milujú dlhé vlasy, po prebudení som už tie vlasy mala dlhé, narástli niekedy počas toho, keď som bola mimo."

Trhlo mnou pri tom, kam sa náš nevinný pomilostný rozhovor vrhal, nechcel som to kaziť, nechcel som, aby sa nám to pokazilo temnom, ktoré okolo nás neprestajne krúžilo a pripomínalo sa každou načatou témou.

"Odpusť mi to, Lili, prosím, ja viem, že som sklamal, nedokázal ťa uchrániť a..." Zastavila ma rýchlym bozkom a dlaňou mi upravila vlasy z čela.

"Ach, ty moje trdlo, nikdy som sa nehnevala, jasné? Bola som tam, videla ako sa snažíš, aký si silný. Sledovala tvoju pomstu. Pomstil si ma, zabil moju nočnú moru. Som tá najšťastnejšia na svete, naozaj."

"Ak by som nejestvoval, nikdy by sa ti to nestalo, vrav si čo chceš, Em, stále tam mám práve ja značný podiel viny. Zabil som upírku, rozzúril ho a..."

"Prestaň riešiť minulosť, to je už dávno uzavretá kapitola, teraz sme tu obaja neporaziteľní a navzájom sa môžeme ochraňovať a starať jeden o druhého."

"To znie ako plán, ty moja výnimočná upírka," naťahoval  som ju a chcel pobozkať, no ona sa rozosmiala a jej vlasy ma pošteklili na tvári, ako sa obkročmo posadila na mojom bruchu.

"Tak výnimočná vravíš? Máš nakakané, že by som ti mohla naložiť na zadok pravda?"

"Och, milerád si nechám. Akurát pred nedávnom som myslel na to, aké by to bolo, ak by si bola mojou dominou a ja by som sa nechal prevychovať tvojím bičíkom. Myslím, že v kožených podväzkoch by si vzrušila aj teploša," smial som sa.

Miloval som našu novú pohodu, mal som chuť kričať, skákať, lietať, ale to chlapi predsa nerobia, tak som len poslušne ležal, vychutnával si pohľad na jej prsia nad mojou tvárou a čakal na vhodnú chvíľu prekvapenia, kedy ju schmatnem a stiahnem pod seba a znovu si ju privlastním.

"Ja som už aj zabudla, aký dokážeš byť chlap a mimochodom, to ma stále nerobí výnimočnou." Ľahla si späť na moje telo, tíšiac smiech v mojej hrudi.

"Vždy si bola, od prvého sna, ktorý sme spolu mali až po tvoju premenu. A si aj teraz, si raritou. Pre prebudenie je potrebné..."

"Byť trikrát uhryznutý, vĺčik, ja som bola trikrát uhryznutá. Dlho som nad tým premýšľala, keď mi Filip povedal, že musím byť trikrát uhryznutá a zomrieť, nešlo mi to do hlavy a potom mi to tak samé docvaklo. Vlk nás spojil v jedno. A ty si bol uhryznutý. Tvoje hryzance plus moje rovná sa viac ako tri uhryznutia. Výsledok je jednoznačný, vďaka tomu som sa stala týmto. "

"No do kelu, teraz aby som vďačil každému jednému zd... Upírovi, čo si zo mňa chlipol, v podstate mi ťa zachránili."

Neodpovedala a namiesto toho sa perami spustila po mojom tele, hryzol som si peru, sledujúc jej hlavu klesajúcu nižšie po mojom bruchu. Vnímal každý nezbedný zákmit jej šikovného jazyka, ktorý obkresľoval kontúru mojich svalov.

Presne toto som potreboval, ju a ju a len ju.

Nechal som ju láskať moje telo, zaslúžil som si to, za svoju vytrvalosť a lásku si zaslúžim odmenu.

 Tešil som sa na chvíľu, keď ju odtiaľto vezmem a budeme spolu bývať a ja si vezmem dovolenku a nepustím ju z postele a bude behať po mojom, našom, byte nahá a ja si ju vezmem na všetkých možných miestach od kuchynskej linky až po zápražie vchodových dverí.

Možno by som mohol skúsiť väčší byt, nech máme tých miest viac. Vyvalil som oči, keď si na mňa vysadla a pohla sa v bokoch, no do pekla!