neděle 5. března 2017

ČV - kapitola 48,49

Autor: Iveta
Kor. cz: Lenka
Kor. sk: Noemi



48.kapitola

Zobudila som sa v izbe. Pri zapnutej nočnej lampe.
 Celé telo mi brnelo a bola som naozaj ubolená. Pokus pohnúť hlavou sa stal neúspešným a pod pulzom bolesti, vystreľujúcoumi až do očí, som sa viac o obzretie sa po miestnosti nepokúsila.
Nemusela som však vedieť hýbať hlavou, aby som pochopila, že som v miestnosti sama. Stačil k tomu sluch, ktorý bolspäť a doprial mi možnosť počuť môjho muža, teda skôr jeho smiech.
Za viečkami sa mihla tá sexy grécka bohyňa a osteň žiarlivosti bol na svojom mieste. Presne v útrobách môjho srdca.
Ignorujúc bolesť som sa posadila a nohy zhodila z postele. Slzy sa mi vtlačili do očí, no zatínajúc päste som sa ich so zatvorenými viečkami snažila predýchať.
Byť neskorou večerou upíra je naozaj nepríjemná záležitosť. Ale aspoň, že bol môj Patrik tak v poriadku, že obšťastňoval celý dom svojím hurónskym smiechom.
Postaviť sa zdalo nemožné, no tá majetnícka a vytočená Emília mi dala dosť sily, aby som sa pozviechala, nenariekala a šla sa môjmu mužovi pripomenúť.
Áno, žiarlila som! A?
Dvojča Megan Fox, nad ktorou dokážem slintať aj ja, sa rehotalo s budúcim otcom mojich budúcich detí dole v obývačke. Neprijateľné.
Nie bez mojej prítomnosti!
Zastavila som sa na vrchu schodov odkiaľ som mala dokonalý výhľad na toho zradcu a na tú užovku v koži.
Smiali sa, ona mala vyložené chodidlá na jeho nohách, opierajúc sa o mäkký vankúš takmer v ľahu a on jej tie prekliate malé tlapy prekrýval svojimi veľkými.
„Hej,kľud, vĺčik, nezabúdaj, že ten jantár, čo som ti vytiahla z tela mám pri sebe a môže sa ľahko stať, že sa znova ocitne v tvojom tele!" varovala ho, zdvíhajúc bielu nôžku k jeho tvári, naznačujúc výkop.
Och, to ja som mala za to chuť kopnúť do jej hlavy, hneď teraz a isto nie naznačiť, ale rozmrdať!
„Hm, neviem ako by si nabrala dosť sily, ak ho máš pri sebe, ako tvrdíš, tvoja sila je v prdeli!" škádlil ju a potiahol jej nohu, až sa ocitla na chrbte a on jej tú druhú nohu zhodil zo svojich kolien.
Ten smrad!
 Tá harpya, blchavá suka!
„Toľko sily si vždy nájdem, aby som ti ho vrazila do zadku." Nohami vystrúhala dokonalé nožničky a môj muž sa ocitol na zemi s jej tenkým a pružným telom pricapeným na tom jeho.
„Ty sa so mnou chceš vážnebiť, Lia? Vieš, že na mňa nemáš!" vrčanie naplnilo miestnosť a on prevzal vedenie ich blbej, úchylnej predohry a pretočil sa s ňou.
Ruky jej uväznil nad hlavou a hravo na ňu vyplazil špičku svojho jazyka. Jazyka, ktorý sa mal tlačiť do mojej pusy, ktorý sa posledné mesiace tlačil do mojej pusy a olizoval každý centimeter môjho tela!
Jej úsmev sa rozšíril, vyklenula sa v páse a Patrikove telo sa ocitlo na chvíľu vo vzduchu, iba pár milimetrov nad jej.
Ale jej to očividne stačilo, aby stiahla nohy k bruchu a vzápätí ich vystrela do Patrikovho brucha, ktorý sa s vyrazeným dychom odkotúľal asi meter od nej, berúc so svojím telom aj matkinu obľúbenú vázu, ktorú kúpila na aukcií.
Boli ako jednovaječné dvojičky, ich pohyby boli zosynchronizované a obaja stáli oproti sebe v bojových postojoch, mierne sa pohupujúc z nohy na nohu.
Len som sa oprela o stenu ramenom a sledovala ho, inokedy by vedel hneď, že som v tej istej miestnosti. 
Vždy ma vycítil, teraz sa však škádlil tým nezmyselným vlčím spôsobom s Megan - Liou.
Skočila do neho ako prvá a uštedrila mu pravý hák a kopanec do brucha, ktorý ho odpravil až ku schodom, na ktorých vrchu som stála.
Len zatriasol hlavou, vyšvihol sa na nohy a znova sak nej rozbehol.
Samozrejme, že jeho úder bol viac náznakom ako skutkom, videla som ho niekoho mlátiť. Vedela som, čo jeho úder z plnej sily dokáže. A ja som mala naozaj túžbu dopriať tej čiernovlasej štetke jeden taký úder.
Podvedome som zabalila ruky v päsť a pred očami sa mi mihol obraz mojej päste v dokonalej papuli tej húsenice, čo sa znova na zemi váľala po mojom chlapovi s jej dlhými vlasmi v jeho ksichte.
Štetka jedna, odporná, hnusná, primitívna, anorektická suka!
Dajte mi devinu nech jej ten ksicht rozstrieľamna kašu!
Schmatla ho za jeho vlasy a tresla mu hlavou o mäkký koberec, ktorý pokrýval asi štvrtinu obývačky od konferenčného stola.
Jeho ruky zovreli jej cédečkový pás a odtiahol si ju od tela, vrážajúc ju do sedačky.
Pomaly som sa spustila na podestu a čakala, vyzeralo to na dlho a mne sa začalo robiť bolesťou a jedom mdlo.
Patrikove telo znova letelo, tentokrát cez gauč a narazilo do zábradlia, ktoré zapraskalo pod silou nárazu.
„Mám ťa!" kričala Megan a jej dlhé nohy, v čiernej, tenkej koži, detailne kopírujúcej každý záhyb a krivku jej tela, ju odpravili, tromi dlhými krokmi až k nemu, kde mu znova skočila do vlasov.
Rozrehotal sa pri zábradlí a vyšvihol si ju na plece a capol jej po zadku.
 Naozaj capol po zadku, no robí sa toto?
 Tak ja naozaj neviem, či som debil alebo som debil, alebo som naozaj debil, ale je normálne, aby niekto niekohocapal po zadku? 
Z mojich úst unikla nepekná nadávka iba ako šepot, ale bolo to asi dosť, aby si ma konečne tie úchylne hrdličky všimli a venovali mi jeden vyšokovanýpohľad z reklamy na Calgon.
„Och, Lili, ty si už hore," šepol Patrika, opatrne položil to vrece na zem.
Nadvihla som jedno obočie a on sa usmial, prehrabávajúc si vlasy.
„Mala by si oddychovať, potrebuješ nabrať sily," dohováral mi, pomaly vychádzajúc na schody.
Nabrať silu nakopať ti prdel ty pondiatykurevník? Tak na to naozaj nepotrebujem oddychovať!
Vstala som a cúvla, naznačujúc mu, že sa nemá približovať.
„Si v poriadku? Och, maličká,  je mi to tak ľúto..." začal, no ja som ho nemienila počúvať.
Netvrdím, že mal sedieť pri mojom lôžku kým by sa moje telo nepozviechalonatoľko, aby som mala silu otvoriť oči, ale vidieť ho ako sa oblapkáva s dievčaťom žhavým, že by jej modelky mohli závidieť, je ďalšia vec.
„Vidím, ako ťa to všetko mrzí." Kývla som rukou na situáciu, ktorú som prerušila a on sa nechápavo obzrel po miestnosti.
„Ja viem, že som ťa sklamal, Em a nič ma nikdy nebude trápiť tak ako fakt, že som ťa nedokázal dosť dobre ochrániť," sypal si popol na hlavu za veci, ktoré by si naozaj nemal vyčítať.
Nemohol za to, že sa tam objavili upíri s peknou zásobou jantárových šípov, na to, že bol jeho organizmus presiaknutý živicou ma dokázal pekne dlho brániť.
Ruka mi podvedome vystrelila k obväzu na krku a ramene a on si s bolesťou v očiach povzdychol.
„Tu vôbec nejde o to, čo si spravil, či nespravil, chcem vedieť, kto je ona!" Kývla som na dievča, ktoré aj napriek tomu, že sa pred chvíľou klbčili ako kohút a sliepka pred spárením, mala tie jej prekliate vlasy v dokonalom stave ako chvíľu po úprave špičkovým kaderníkom.
„Som Natália, ale rodina a blízky priatelia ma volajú Lia. Rada ťa spoznávam, Emília, je mi ľúto, že za takých hrozných okolností, ale dúfam, že sa čochvíľa pohneme ďalej a budeme si môcť venovať chvíľku na spoznávanie sa." Ty hlúpa krava, je naozaj hrozné vidieť ťa na mojom chlapovi kopulovať, to mi môžeš veriť!
Jej ruku som odignorovala a venovala jej úškľabok, prekrižujúc si ruky na prsiach.
„Čo tu hľadá?" mierila som otázku na Patrika, no ona sa znova ujala slova.
„Ak máš otázky na mňa, mier ich, prosím, na moju osobu, som schopná ti odpovedať a odpusť si tú žiarlivosť, nie je na mieste. Nechcem byť na teba hnusná, myslela som, že by sme mohli byť kamošky," upozorňovala ma, mierne výstražným tónom. 
Ale ja sa ťa nebojím, hlupaňa!
Bolo mi jasné, že sa chovám ako prvotriedna hus zo zlého filmu z americkej produkcie o tínedžeroch, ale nasrať! Nemohla som s tým naozaj nič robiť. Pre mňa samú bola táto mrcha Emília úplne novonadobudnutá bytosť zdieľajúca moje telo.
„Fajn, čo tu chceš?" Flegmaticky som sa oprela o stenu a kývla na ňu hlavou.
„Prišla som na návštevu a ako sa zdá, nemohla som si vybrať lepší čas, nebyť mňa, nedopadli by ste práve najlepšie.“
Patrik sa zachvel a venoval mi jeden pohľad plný výčitiek a bolesti.
Tá mrcha...
„To nemôžeš vedieť, Patrik si vždy poradil a zakaždým zvládol všetko..."
„Nie s jantárom v zadku!" skočila mi do reči tá suka a ja som naozaj mala potrebu otrieskať jej gebeňu o mahagónové zábradlie, škoda by však bolo takej precíznej práce.
„Hej, prestaň sa obúvať do môjho nevlastného brata a ponižovať ho!" Toľko k hnevu na Patrika.
Nedokázala som vystáť jeho bolesť v očiach, keď vypustila tú blbosť z úst. Patrik ma vždy uchráni, aj navzdory jantáru v jeho tele. Ak minulá noc nebola toho dôkazom, tak potom neviem.
„Hm, tak nevlastný brat vravíš... a ja, že je niečo ako tvoj priateľ?" Ťukala si krátkym nechtíkom, nalakovaným čiernym lakom, po spodnej botoxovej pere a tvárila sa zamyslene.
„No, po tom, čo som videla pred chvíľou si tým už tak celkom istá nie som," zamračila som sa na neho a on sebou znova mykol.
„Lili," oslovil ma prezývkou, ktorou ma práve v tejto chvíli naozaj nemal právo nazvať.
„Čo? Práve som bola svedkom predohry z filmu Pán a Pani Smithovi, tak odpusť, že pochybujem o tom, či to všetko má ešte význam," vyhŕkla som a chcela sa pohnúť do svojej izby, no jeho teplá dlaň objala moje zápästie a potiahol ma k sebe.
„Em, dovoľ, aby som ti predstavil svoju sesternicu Nataly. Prišla nám pomôcť s tou vecou upírich vojsk." S kľudom svätca sa na mňa usmial a ja som mu mala chuť vraziť päsť do oka.
Ja mám síce  bratanca, ale s ním som takýto vzťah nikdy nemala, aby ma capal po zadku. Naozaj netuším, či je to v rámci normy. A už vonkoncom neviem, či sa niečo také môže tolerovať.
„Sme skoro ako súrodenci, vychoval ma a naučil všetko, čo viem. Kto by bol povedal, že raz práve ja jeho zadok dostanem z prúseru," smiala sa a štuchla do neho lakťom.
Len pretočil oči a znova sa na mňa usmial v domnienke, že to ich vysvetlenie mi navráti úsmev na tvár. Tak, ale to sa holúbkovia prepočítali.
„Ďakujem za záchranu, Natália, a teraz ma, prosím, ospravedlňte, idem si ľahnúť." Pohla som sa do svojej izby.
Snaha nejojkať a pohybovať sa čo najprirodzenejšie asi nebola príliš úspešná a museli vidieť tú bolesť v každom mojom pohybe, lebo som sa zrazu ocitla vo vzduchu a Patrik ma niesol do moje izby v náručí, ako malé dieťa.
„Aj tak sa hnevám, ale bolí ma celý človek, tak si nemysli, že keď ťa nechám teraz, aby si ma vzal do izby, môj hnev sa zmierni alebo úplne zmizne," informovala som ho, prekrižujúc ruky na prsiach.
A on sa len usmial, sklonil sa k môjmu uchu a znova mi spieval tú blbú, detskú pesničku o mačke spiacej v papuči.
Pomaly ma položil do postele a zakryl ma až po krk prikrývkou. Prespala som celý zvyšok noci a celý nasledujúci deň, ale to je vraj po napadnutí upírom úplne normálne. Stratila som veľa krvi...
Na moje prekvapenie si ľahol ku mne a o Natálii nepovedal ani slovo, a áno, tá rozumná Emília ho chcela poslať dole, návšteva je návšteva. 
Ako sa to vraví? Hosť do domu, Boh do domu?
Bola som ateista a riadila sa skôr slušnosťou, no tá zlá Emília bola silnejšia a prebila tú správňačku.
 A tak namiesto toho, aby som svojho chlapa poslala dole, aby sa venoval svojej sesternici, ktorá bola hriech sama, som sa schúlila do jeho náručia a nechala sa čičíkať jeho chrapčákom, šepkajúcim ako ma miluje, a že ak by ma stratil, umrel by.
Áno, bolo to fajn, ale vedomie, že tam dole je to dievča a prišla za Patrikom bolo nakoniec silnejšie a tak som mu prikázala, aby šiel teda za ňou a venoval sa jej, že ja si pospím. Vedela som, aké to je byť odvrhnutou priateľom a ona mi vlastne ani tak neublížila. 
To len moja prirodzená ženská stránka, ktorá so sebou nikdy nebude dosť spokojná, našepkala, že k nej musím byť sviňa, lebo ona na rozdiel odo mňa bola a možno nebola, len jej kozy veľkostí cukrového melónu a dokonalé telo mi pripadali dokonalé.
Prehováranie trvalo dlhšie ako som si myslela a bola som za to rada. No keď odišiel, ležať som nezostala. On mal najlepšiu kamošku v sestrenici aj keď ich vzťah nebol celkom kóšer, ale moja najlepšia kamoška bola Kris a ja som potrebovala vedieť, čo s ňou je.
A tak som teda znova zapla svoj noťas a aj keď bola ona sviňa a odstránila si ma z priateľov a zo života. Bol tu jeden človek, ktorý k nej mal stále dosť blízko na to, aby som od neho bez menších problémov vytiahla, čo s ňou je a ako je na tom ich budúci vĺčik.
Strašné na tom všetkom bolo, že aj napriek tomu ako ma Kris od seba odrezala a ako mi ublížila, nemohla som sa na ňu hnevať a myslieť na ňu v zlom. Bola som asi pošahaná, alebo na rozdiel od nej, som naše priateľstvo naozaj vnímala ako silné, nezničiteľné puto.
U nej to asi tak skutočné nebolo, keď mi dokázala urobiť niečo také hrozné bez toho, aby sa mi to aspoň snažila vysvetliť alebo ma informovať...
Adam bol našťastie zhovorčivý a tak som mala každú otázku zodpovedanú, precízne a detailne. On nevedel odpovedať stručne, omáčky okolo toho boli v jeho spôsobe vysvetľovania samozrejmosťou a aj keď ma vždy práve to na ňom najviac vytáčalo a bavilo zároveň, teraz som bola za ten jeho spôsob "reči" naozaj vďačná.



49. kapitola

„Mám super nápad!" vyhŕkla Natália, odmietala som ju volať Lia, nebola mojou kamoškou a tie tri dni, čo u nás oxiduje, sú málo na to, aby som ju mohla nazvať čo i len známou.
„Sem s ním," škeril sa Patrik a vyklonil sa spoza môjho tela, ktoré si k sebe prirazil, aby sme mali vraj viac pohodlia pri sledovaní akejsi blbej novej časti Iron Mana. Taká stupidita. Nikdy som ten film nemala rada, aaj keď patrí k Patrikovým obľúbeným, sa ním stať nemôže.
Našťastie, som nemusela venovať tej blbosti veľa pozornosti. Patrikove ruky pod mojim tielkom, teda skôr jeho prsty mi kreslili malé krúžky na bruchu a ja som mala čo robiť, aby som zastavila tras tela a krútenie prstov na nohách.
„Po filme by sme mohli zájsť do baru, trošku sa odreagovať, čo? Popiť, zatrsať?" Och, keby to navrhla moja kamarátka, keby som dáku mala, ozaj by som sa potešila.
Vonku som nebola dlho, myslím niekde, kde je dym, smrad potu a chlastu. Proste niekde, kde to žije a kde by som mohla byť aspoň chvíľu bez Kristíninho ksichtu.
„Odreagovať? Celé dni, sa váľame na gauči a žerieme," rehotal sa a jeho dlane na mojom bruchu si ma znova pritlačili k hrudi.
„Presne, to je ten problém, už ma bolia svaly z toľkého ničnerobenia, pozajtra vyrážame na ďalší turnus a ja sa chcem pred tým zabaviť," lanárila ho tým trápnym žmurkaním a ja som jej chcela jej motýlikovské riasy pinzetkou vytrhať jednu po druhej.
Prečo tá zášť? Nevedno. Možno preto, že sa trela o môjho chlapa a ani jej nevadilo, že som pri nej na diaľku jednej lakťovky do toho jej luckysmile.
„Lili? Cítiš sa na trsačku?" pýtal sa a zahýbal obočím.
Poznal ma a vedel, že trsačka, Jacky s colou a ľadom boli zmes vecí, ktoré som nikdy neodmietla. No teraz som naozaj mala chuť pokrútiť hlavou.
Nemohla som však, mala nad ním akúsi zvláštnu moc a aj keď som niečo ja nechcela a ona povedala, že to chce, bolo po jej.
 Rovnako ako s popcornom.
Ja som chcela maslový, ona ten hnus do mikrovlnky s otrasnou umelou chuťou syra. A mali sme syrový.
 Samozrejme, že nie som chudera, čo si nevie zaobstarať vlastný popcorn a tak som si teda ja urobila s maslom a bohatou dávkou soli.
No, ale ak by som povedala, že nejdem, nechcem a nemám chuť, skončilo by to tak, že by som bola sama vo svojej posteli a užierala sa  ako to asi vyzerá, či je už veľmi ožratý a či ho náhodou nezvedie.
Lebo sračky typu: som jeho sestrenica nemáš dôvod žiarliť, mohla tlačiť do hlavy tomu, čo seno žerie, on mal väčšiu hlavu. Ja som jej to teda neverila.
„Znie to ako super plán," počula som sa a neušiel mi ani vrčiaci podtón v mojom hlase. Takže ten falošný úsmev divadelnej herečky bol na prd. Patrik ma poznal. 
„Isto? Nebolí ťa už nič? Môžemezostať doma." Hladil ma po ramene ako malé decko a jeho pery sa tisli do mojej šije.
 „Isto, daj mi pol hodku a som to najluxusnejšie dievča v bare." Takú hlúposť som si mohla odpustiť, teda, v jej prítomnosti.
 Ak by tu nebola, Patrik by sa usmial povedal niečo ako: to si stále. A skončili by sme zabalení v sebe.
Takto som musela počúvať smiech malej sviňuchy, ak sa to zvieratko vlastne smeje. Ale ak sa smeje, jej smiech znie presne tak pišťavo a hekavo.
„Najlepšia hláška dnešného dňa. Hej, ty by si si mohla dať patentovať hlášky, lebo fakt hviezdiš!" smiala sa a ja som na ňu ostala čumieť s otvorenou tlamou. 
Ona ma vysmiala, naozaj suverénne vysmiala.
Tá malá mrcha, ach, keby tak už chcela naštartovať tú svoju cirokovú metlu a páliť do krajiny bosoriek, kam patrí.
„Ty si luxusná aj v tých dotrhaných teplákoch a rozťahanom tričku v ktorých luxuješ dom, to mi môžeš veriť. Ale ak si dáš tie leopardie legínky, zlato, budeš," sklonil sa k môjmu uchu, „silno jeb..."
„Okej, čo keby ste si tieto reči nechali na potom?" skočila mu do reči a ja som sa zamračila.
Vždy, keď povedal niečo takéto, bola som v rozpakoch, ale to neznamenalo, že som nemala rada, keď mi také veci vravel.
„Tak fajn, dievčatká hybajte sa dať do kopy, o pol hodku tu!" nakázal a my sme unisono vyhŕkli, že za hodku.
Venovala mi jeden pohľad, vyzývajúc ma kto z koho a ja som sa zazubila.
S jej telom, vlasmi a ksichtom som nemohla súperiť, ale bolo tu niečo, Patrik bol môj a tak to aj zostane.
Trvalo mi presne štyridsať päť minút vymyslieť si oblečko a nalíčiť sa. V takýchto chvíľach vždy nabehla Kristína a proste ma dala do poriadku.  
Bola som dosť jednoduchá, čo sa týkalo líčenia. Riasenka, make-up, vrcholom bola linka na hornom viečku.
Teraz som bojovala s aplikátorom a strieborným tieňom. Musela som byť proste krajšia ako ona, aspoň sa o to pokúsiť.
No nakoniec som to vzdala, každé oko som mala inak nalíčené a z nervov som tresla tú prekliatu kazetu o zem a paleta práškových farieb sa rozsypala po podlahe.
Nasrať! Nastrať na celé líčenie!
Tampónom a krémom na ruky som si odlíčila tvár. 
Oči ma pálili, keď sa mi tam dostalo trošku krému. Daň za to, že si nikdy nekúpim sprosté odličovadlo.
Vyzerala som ako strašiak, oči uslzené a červené a v kútikoch  sa mi robili čierne zrazeniny krému, riasenky a sĺz.
Takto nikam nemôžem. Teraz som naozaj potrebovala Dobrú vílu, čo by mi na ksichte vyčarila ultra super nočný make-up alebo aspoň kamarátku na Skype, ktorá by ma navigovala. Alebo proste by som nemala byť takášmatlavá a viac sa starať o líčenie a tie dievčenské veci.
Vbehla som do kúpeľky a tvár si schladila ľadovou vodou. Naozaj som dúfala, že opuch očí a červeň z krému, ktorý sa na tvári nemal rozpatlávať mi zmiznú.
Nezmizli!
Nakoniec som to nechala tak, dala si proste len riasenku, tú okrovú blbosť, trošku líčok a aby sa nepovedalo, že som si nedala záležať som si ceruzkou urobila tenkú linku a potiahla si ju trošku viac cez viečko, aby kopírovala tieň mojich dlhých rias. 
Nebudem sexi ako ona, ale tak čo, to ona bude robiť křena, zatiaľ čo sa Patrik bude svojím jazykom trepotať v mojej puse.
Dala som si tie legíny, čo chcel, čo by som pre neho neurobila, že? Biely svetrík do pól zadku a keďže vonku bolo po... prd snehu v úvahu prichádzali jedine snehule. Sexy, nesexy, dolámať sa nechcem.
Keď sme sa po pol hodke pešky doterigali do toho baru, dostala som zaucho silnou várkou spomienok na Kristínu, ktorá mi práve na tej barovej stoličke, kde si hompáľala nohami akási holka, tlačila na spodok pohára s prísľubom dlhej noci končiacej oknom. Všetko sa vyplnilo, noc bola fantastická a takádlhá, že si ani po mesiacoch celkom dobre nespomínam.
„Deja vú," šepol mi Patrik do ucha ja som sa usmiala.
Áno, vedela som presne na čo myslí. Pohľadom som zablúdila k miestu, kde sme s Kris tancovali a pred očami som mala jeho čiernu košeľu a moje ruky tlačiace sa pod ňu.
Už som sa na neho chcela otočiť a poprosiť ho, či by sme si na to miesto, len tak pre uzavretie kapitoly nedali pusu, nezatrsali a či by ma nepustil pod jeho košeľu, keď ma tá Saxana predbehla a ťahala ho na parket, škemrajúc o tanec.
Len sa uškrnul, ospravedlňujúco sa na mňa usmial. Bez protestu, s úškľabkom porazeného sa s ňou začal pohybovať na parkete na akýsi starý mix BennyBenassi. Kde sa naozaj ukázalo a potvrdilo, že on má tieto piesenky proste asi odtancované. Bol prekliato sexy. 
Ale český chlapci asi všetci vedeli ako sa pohybovať. Na pár výnimiek mali takmer rovnaký štýl ako Patrik. 
Sledovala som ich ako spolu tancujú. Nikdy som naživo nevidela dievča tancovať tým technopárty štýlom ale, do pekla, bolo to fakt dobré.
Moje krútenie zadkom bolo na prd a bolo to príliš okaté a lacné. Toto dievča sa nesnažilo byť sexy, sekala rukami, dlane pevné a hýbala len zápästiami a čudne sa pohybovala aj v nohách. Takmer akoby tancovala na mieste, sem-tam sa trošku pohúpala v bokoch, ale to bolo všetko.
 A bola sexy, do pekla, bola najviac sexy dievča. aké som kedy videla.
 Mala na sebe znova kožu. Tentokrát krátku koženú sukňu, silonky s veľkými okami a topík, cez neho prehodenú koženú bundu končiacu tesne pod pupkom.
 Zmaľovaná bola ako prvotriedna fľandra.
Kurva zobliekaná!
 A ja som bola sprostá, že som si ju brala do huby a vlastne mi nič neurobila. Isto bolo moje správanie následkom šoku, zo straty jedinej priateľky a taktiež toľkého množstva krvi.
Ešteže je naša dokonalá Natália budúca záchranárka a vedela sa o mňa a Patrika postarať. Ťažko by sa na pohotovosti vysvetľovalo, ako je možné, že mám v krku dve diery z ktorých sa ťahajú ryhy po zuboch, ako ma Patrik od upíra odtiahol. Respektíve odtrhol.
Siahla som si na krk a otočila sa k baru. Potrebovala som niečo na pitie. Objednala som si to čo vždy. Nič iné piť nebudem, aj keď už len chuť, či pomyslenie na tú chuť mi pripomenulo Kris, keď prišla s nápadom, že  nebudeme sedlačiť a biele striky vymeníme za jackyho a colu.
Im som objednala Filandiu brusnicovú. Bola som nútená počúvať ódy na tú vodku pol hodinu chôdze, tak som nepochybovala o tom, čo budú piť.
 Keď som barmanovi povedala, že chcem celú fľašu, len na mňa vyvalil svoje pistáciové oči a otvoril a zatvoril ústa.
„Nebudem to piť sama!" skríkla som na neho a usmiala sa.
Jeho tvár ozdobil prenádherný úsmev s jamkami v lícach a odhalil kúsok svojich dokonalých perličiek. 
Milovala som krásne zuby. Podľa chrupu poznaj človeka. A hlavne hygienické návyky. A tento chlapec bol kurevsky čistotný.
„Už som sa preľakol," usmieval sa ako slniečko.
„Slovák," konštatovala som.
Prikývol. 
„Snúbenica, dôvod prečo som si zamiloval Českú republiku." Kývol na dievča zvŕtajúce sa na malom pódiu, kde bola tyč. 

A ona sa ako had okolo tej tyče obmotávala a dvíhala svoje telo len rukami.
Nikdy som nič také nevidela, bolo to famózne. Sexy a zároveň to vyvolávalo vo mne úctu, aj keď v chlapoch to pravdepodobne vyvolávalo úplne iné pocity.
„Je fakt dobrá," uznalo som prikývla a on sa usmial.
„Skúšal som to pred otváračkou, pozri čo som si urobil." Naklonil sa cez bar a prstom si poťukal na peru. 
Nevidela som tam síce nič, svetlá stroboskopu a sladký dym neboli dobrou kombináciou.
„Rozdrbal si si hubu, čo?" smiala som sa a on prikývol, špúliac pery.
„Ako si sa sem dostala? Si zo Žiliny? Pár ľudí sem chodí od hraníc," vyzvedal a leštil poháre. Typický barman.
Vyštverala som sa na barovú stoličku, potiahla si k sebe svoj drink a fľašu vodky.
Už mi chýbali iba oriešky a mohla som sa tváriť ako osamelá stará dievka z amerického filmu, ktorá si ide vylievať dušu barmanovi, ktorého ale vôbec nezaujíma, čo mu vykladám.
„Matka sa vydala za týpka odtiaľto, tak som sa teda prisťahovala." 
„Aha, zaujímavé a s kým si tu? Teda, nech viem, koľko pohárikov k tej vodke a aj zo zvedavosti. Moju holku teraz od tej tyče nedostane nič a ja rád pokecám so Slovenou." Bol sladký, takým tým extrovertným spôsobom.
 Boli by z nás kamoši, som si tým istá.
„Ten pár, to dievča v koži a chalan v tuho modrej košeli," informovala som ho bez toho, aby som sa za nimi otočila.
„Nikoho nevidím," upozornil ma a ja som sa otočila s jemným úškrnom, nebolo možné, aby si nevšimol dve najkrajšie bytosti v celom tomto pajzli. 
No oni tam fakt neboli.
Zosunula som sa z čalúnenej stoličky a rozhliadala sa. Už som chcela začať jančiť a hrešiť, keď ma zozadu chytili ruky a pritiahol si ma k telu.
Usmiala som sa. „Kde sa flákaš? Zľakla som sa, že si ma tu nechal samú a s Natáliou ste sa odpravili, niekam," vyčítala som mu. A on sa smial.
„Kam by som asi tak bez teba šiel, ty hlupáčik?" Cmukol mi pusu na spánok a pri tom sa načiahol po vodku.
„Tešilo ma,Slovena," žmurkol na mňa barman a ja som mu venovala jedno žmurknutie.
„Hej, čo je toto? Máš tik?" kontroloval Patrik. Len som pokrútila hlavou. Jeho žiarlivosť ma bavila.
„Tak odpovieš?"
„Je to barman, objednávala som a tak sme sa dali do reči. Vidíš to dievča, čo sa točí okolo tej tyče? Tak to je jeho snúbenica a nemám tik. Proste sme si nepovedali ani mená a tak som sa mu nemala ako odzdraviť," smiala som sa, no jeho tvár bola naozaj vážna.
„Tak si s ním flirtovala," konštatoval a ja som len porútila hlavou.
„Neflirtovala, ja mám oči len pre jedného narcistického Slováka a tým si ty, tak nebuď hlupáčik a daj mi pusu!" Nestrácala som čas a strčila mu jazyk do úst.
Ak chlapovi chcete dokázať, že o iného nestojíte, chovajte sa ako štetka, ale iba pre neho.  Ak sa po ňom budete váľať pred barom plným iných samcov, jeho ego bude doslova nabité istotou a vy máte od žiarlivostných scén pokoj na celú noc a môžete sa v kľude baviť.
Ďalšia perla múdrosti mojej bývalej priateľky.
A ja naozaj neviem, ako sa to bez nej ďalej životom pretlčiem. Lebo, ajkeď jej teórie a tvrdenia niekedy mohli človeku pripadať pritiahnuté za vlasy, vždy to nakoniec tak skutočne bolo.
A toto bol ten prípad. 
Patrik mi omotal ruky okolo pásu, zhrýzol mi peru a spokojne sa usmial. Barman bol zabudnutý a ja som pred sebou mala večer v tesnej blízkosti tej čiernovlasej bosorky.

23 komentářů:

  1. Ďakujem veľmi pekne za nové kapitoly dievčatá ❤

    OdpovědětVymazat
  2. Moc děkuji. Těším se na pokračování.

    OdpovědětVymazat
  3. Ďakujem a teším teším sa na pokračovanie :-) :-) :-) :-) Alex

    OdpovědětVymazat
  4. ďakujem za kapitolku a už sa teším na pokračovanie :o)))

    OdpovědětVymazat
  5. Děkuji za kapitoly. Zdena

    OdpovědětVymazat
  6. Ďakujem veľmi veľmi pekne.janka

    OdpovědětVymazat
  7. Dakujem za kapitoly

    OdpovědětVymazat
  8. Ďakujem za ďalšiu kapitolu:)

    OdpovědětVymazat
  9. Srdečná vďaka za ďalšie kapitoly... :-);-)

    OdpovědětVymazat

Děkujeme za komentář! :-)