Winter - 39. kapitola

Překlad: Jalle

Zavolajte neskôr, prosím

Luke

Moja mama neprestáva plakať. Neprestáva plakať a ja nemôžem kurva myslieť. „Toto nie je fér. Som na polceste k tomu, aby som zavolala Amande St. French a opýtala sa jej, čo dopekla si myslí, že robí, keď stále šíri o tebe klebety aj po toľkých prekliatych rokoch. Polícia ťa očistila. Nemá žiadne právo.“

Nikdy som ju nevidel takú naštvanú. „Upokoj sa, okej. Toto je moja chyba. Mal som to povedať Avery skôr.“

Moja mama krúti hlavou skôr, než môžem dokončiť. Hodí tanier, ktorý umýva, do drezu, zrazu je všade mydlo a voda. „Nehovor, že je to tvoja chyba, Luke. Nie je to tvoja chyba. Neurobil si nič zlé.“

Schovám si tvár do dlaní a zhlboka dýcham. „Hej. Dobre. Averyna mama je prokurátorka. Je naprogramovaná na to, že je každý vinní, nezáleží na tom. Mohol by som prejsť detektorom lži a stále by si myslela, že klamem.“

Mama sa ku mne otočí čelom s rukou na boku. Jej výraz je jasný: vyzerá, že je v šoku. Prešlo jedenásť rokov a ona sa stým stále nedokáže zmieriť. Ani ja. „Zlato, musíš ísť za ňou. Nevie celý príbeh. Nedokážem zniesť myšlienku na to, že je tam vonku a myslí si to o tebe.“

„To nedokážem zmeniť, Mami. Aj keď jej poviem pravdu, prečo by mi verila? Možno bude ako jej mama.“

„Naozaj si myslíš, že to úbohé dievča je ako jej mama?“

Keď to tak povie, odpoveď je jasná. Nie. Nie, samozrejme, že nie. Avery a Amanda sa nemôžu viac odlišovať. „Len potrebuje čas. Možno by som jej mal dať priestor.“

„Čas je posledná vec, ktorú potrebuje, Luke!“

„A posledná vec, ktorú potrebujem ja, je tvoj krik.“

Oprie sa o linku a spustí ramená. Znovu začne plakať. „Och, pane. Je mi to tak veľmi ľúto, zlato. To len... Som tvoja mama. Mám ťa ochraňovať a nič nemôžem urobiť.“

Vstanem a objímem ju. Trasie sa mi v náručí, je taká rozrušená, že si nevšimne, keď príde do kuchyne Emma. Moja sestra si nás prezrie, má líca červené od zimy vonku, bundu zapnutú až pod bradu. „Čo sa deje?“

Mama vyskočí a utiera si tvár rukami. „Nič, zlatko. Avery a Luke mali malé nedorozumenie. Snažím sa ho presvedčiť, aby ju šiel hľadať.“

Emma prejde rovno ku mne a udrie ma do ruky. „Prvé dievča, ktoré sem dovedieš od supermrchy a už si to posral? Čo to s tebou je?“

„Viem. Som debil.“ Nemám chuť povedať jej, čo sa naozaj deje. Emma neznáša hovoriť o tom, čo sa mi stalo rovnako, ako ja. Zamračí sa na mňa a hodí kabelku na stôl.

„No, tak to naprav, okej? Avery sa mi páči. A mama má pravdu. Musíš ju ísť pohľadať.“

Keď sa proti tebe postavia ženy z rodu Reid, buď na pozore. „V poriadku, v poriadku. Ja... ja zamierim k Brandonovi. Musí byť tam.“

Emma pokrúti hlavou. „Nemôže. Práve som šla okolo na ceste z nemocnice a všade je polícia. Prehľadávajú to tam alebo čo. Musela som to obísť okolo Bleeker.“

Moja mama si položí ruku na hruď, vyzerá ustarane. „Tak kam by šla? Nemá tu kamarátov alebo čo.“ Venujem jej škaredý pohľad. Je to pravda, ale nemusí to povedať tak otvorene.

„Nešla by jednoducho do jej domu?“ opýta sa Emma.

Šanca, žeby sa to stalo, je dosť nízka. „Pochybujem o tom. Neznáša to tam.“

„Len tam zavolaj. Nikdy nevieš, že?“ Mama mi podáva telefón – má uložené to číslo. Keď som tam nedávno bol a hľadal som Maxov denník, niekoľkokrát mi zavolala na telefón Breslinovcov. Je tam veľmi slabý signál, takže to bola jediná možnosť spojenia.

Keď si telefón priložím k uchu, je tichý. Počujem, ako moje srdce robí bum bum bum, keď čakám, že to začne pípať. No nestane sa. „Číslo, ktoré voláte, je momentálne nedostupné. Zavolajte neskôr, prosím.“

„Divné.“

„Čo je?“ Moja mama vyzerá, akoby sa už nervovo rútila. Som len pár sekúnd za ňou.

„Linka nefunguje. Je zrušená. Použila si ju len pred týždňom, že?“

Mama prikývne. „Možno robí problémy sneh?“

„Možno.“ No mám v žalúdku hrozný pocit. Niečo je zle. Aj keby sneh rušil linku, znamená to, že je tam pravdepodobne Avery zaseknutá. „Mami, daj mi tvoje kľúče. Idem tam.“ Avery si vzala auto, ktoré nám dal Brandonov zamestnanec a okrem toho, rodinný Jeep je terénne vozidlo. Mama mi podá kľúče, na čele má mnoho ustarostených vrások.

„Buď opatrný, okej, zlato? Mám z toho zlý pocit. Šoféruj opatrne. A dovez ju so sebou domov, počuješ?“