SAM - 6. kapitola

Překlad: Gabo
Kor.: Ľuba

6/ALEX

Niekoľko hodín som sa prehadzoval a otáčal, neschopný robiť niečo iné.

Ona je tu. Ona je naozaj tu.

Neznášam, že som zbabelec a úplne neschopný s ňou hovoriť. Zamrzol som v sekunde, kedy som na ňu položil oči, cítil veci, ktoré som nikdy necítil. Rozprávali sme sa tak dlho, cítil som sa, ako by som ju poznal, ale nebol som pripravený vidieť ju. Nič ma nemohlo pripraviť na jej skutočnú krásu.

Je Štedrý deň a cítim sa ako dieťa čakajúce, kedy sa ukáže Santa Claus. Najlepší Santa Claus je v mojej hosťovskej izbe na poschodí a ja somna smrť vystrašený, aby som tam išiel. Len keby tak bol spôsob zistiť, čo si myslí. Je znechutená mojimi jazvami? Je sklamaná tým, čo našla, keď sa objavila? Bože, keď som si predstavoval stretnutie s ňou, v mojej mysli som videl tisícky rôznych scenárov, žiadny z nich však nezahŕňal to, že sa tu ukáže uprostred snehovej búrky a uvidí všetky moje jazvy.

S povzdychom sa prevalím na chrbát a zahľadím sa na drevený strop. Neviem, čo mám robiť. Potrebujem znamenie alebo niečo také. Pozerám sa do krbu v mojej spálni, na horiace uhlíky a prajem si vianočný zázrak.

Zrazu niečo praskne a nočné svetlo v kúpeľni zhasne. Sadnem si a je tu úplné ticho. Žiadne vrčanie chladničky, žiadne hučanie ohrievača na poschodí. Doriti. Toto rozhodne nie je vianočný zázrak, aký som mal na mysli.

Vstanem z postele, idem do kúpeľne a otočím vypínačom. Nič.

V zrube je elektrické kúrenie a klimatizácia, ale v zime často strácam prúd. Je tu záložný generátor, ale nikdy som sa neobťažoval s tým, aby som do neho dolial petrolej. Doriti. Vždy som tu len ja a môžem si vystačiť s krbom v obývačke a spálni. Sakra, v kuchyni mám pre seba sporák na prípravu teplého jedla a vonku je v tomto ročnom období v podstate dvadsaťštyri hodín/sedem dní do týždňa chladnička. Nikdy som dvakrát nepremýšľal o vypadnutí prúdu. Doteraz.

Znovu sa pozriem na drevený strop v mojej izbe, všetko na čo môžem myslieť je Noelle ochladzujúca sa každou minútou. Vychádzam z mojej spálne a uvedomím si, že si musím dať niečo na seba. Normálne spávam nahý, ale nemyslím si, že by ocenila, keby som sa objavil v jej spálni nahý a požiadal ju, aby šla so mnou.

Pri tom pomyslení môj vták zašklbe, siahnem dole, trochu zovriem špičku, snažím sa, aby klesol dole. Nemôžem byť, kurva, tvrdý - práve teraz.

Niekoľkokrát sa nadýchnem, pozriem dole a vidím, že môj vták je stále väčší namiesto toho, aby zmäkol. "Kurva." Teraz nie je vhodná doba. Natiahnem si nejaké tesné boxerky, dlhé tričko asveter. Dúfam, že všetky vrstvy to zakryjú.

Vyjdem hore schodmi a zľahka zaklopem na dvere hosťovskej izby. Keď neprichádza žiadna odpoveď, zaklopem trochu hlasnejšie. Zastavím sa, čakám, ale keď odtiaľ nepočujem žiadny zvuk, začnem panikáriť a neviem, či sa jej niečo nemohlo stať. Možno sa po tom všetkom pokúsila odísť.

Otvorím dvere, nazriem dovnútra a vidím ju spať na posteli, ešte stále zabalenú v kabáte. Ticho vkročím dnu a stojím pri posteli, pozerám sa na ňu. Jemné mesačné svetlo prúdi oknom a spôsobuje, že vyzerá ako anjel. Keď som sa pozeral na jej fotku, nikdy by ma nenapadlo, že by mohla byť ešte krajšia, ale tu je, hriešne ma pokúša.

Jej mäkké plné pery sa mierne rozdelia a všetko na čo dokážem myslieť je pobozkať ich.

"Alex," zašepká a ja sa strhnem. Na sekundu si myslím, že je hore a vie, že som tu, ale nehýbe sa a neotvorí oči.

Sníva o mne.

Pri tej myšlienke sa mi zdá, že mi srdce vyskočí z hrude a na tvári sa mi usadí najväčší, strelený úsmev. Sníva o mne. Mne!

Zohnem sa dole a zdvihnem ju do náručia, nesiem ju von z izby. Pri pohybe sa trochu prebudí, obtočí okolo mňa ruky, jej telo priľne k môjmu.

"Alex?" Tentoraz, keď povie moje meno, môžem počuť, že je ešte stále trochu ospalá, ale prichádza k sebe.

"Vypadol prúd a nie je tu teplo. Môžeš spať dole so mnou." Pri pocite jej v mojom náručí a predstave jej v mojej posteli, môj vták sa snaží vyslobodiť zo spodného prádla. Dokonca aj keď sú medzi našimi telami tri vrstvy oblečenia, držať ju proti mne je nebo.

Práve teraz je vonku jednociferná teplota a hore sa rýchlo usadil chlad. Dom je dobre postavený a izolovaný proti chladu, ale dokonca aj miesto ako toto je ovplyvnené týmto druhom zimy.

"Okej." Trochu viac sa do mňa oprie a cítim jej tvár pritlačiť sa k môjmu krku. Pri poslednom kroku skoro strácam pôdu pod nohami. Moje telo stuhne rovnakým dielom strachu a túžby.

Idem späť do svojej spálne, umiestnim ju do postele a ona sa na mňa ospalo pozerá. "Kde to som?" Zažmurká, otočím sa od nej, schytím nejaké ďalšie drevo a prihodím ho na žeravú pahrebu. Oheň ožíva, praská, keď plamene olizujú polená a ja stále stojím, odvrátený od Noelle.

"Si v mojej posteli. Dnes večer ti tu bude teplo. Ja budem spať na podlahe." Zo skrine vyberiem deku a vankúš a hodím ich na zem medzi posteľ a krb. "Oheň v obývacej izbe vyhasol a je neskoro." Nespomeniem, že by som ho mohol rozkúriť v priebehu asi šesťdesiatich sekúnd, namiesto toho si zvolím uchovať si túto skutočnosť pre seba.

"Posteľ je obrovská. Môžeš tu spať so mnou. Som si istá, že sa nám podarí zostať na našich vlastných stranách."

Môj penis bolí pri pomyslení, že ju mám nielen vo svojej posteli, ale som v tom s ňou. Jej hlas opäť preniká mojím telom a mráz mi beží po chrbte. Čo by som dal za to, aby mi čítala.

Obrátim sa k jej tvári, jediné svetlo v miestnosti je od ohňa za mnou.

"Mala by si sa vyzliecť." Jej oči sa rozšíria šokom a uvedomím si, ako znejú moje slová. "Myslím tým, že v chladnom počasí ti je skutočne teplejšie, ak si nahá. Myslím tým, že by si si mala vyzliecť kabát a odstrániť toľko oblečenia, koľko ti vyhovuje. To pomôže udržať večer teplo v prípade, že sa viac ochladí."

Prikývne, posadí sa a odloží jej ťažký kabát. Nemôžem si pomôcť, unikne mi smiech pri pohľade na jej vianočný sveter. Pozrie sa na svoju hruď a myslím, že v slabom svetle môžem skoro vidieť jej rumenec.

Siahne pod sveter a počujem cvaknutie, a zrazu sa jej sveter rozsvieti. Fakt sa smejem nahlas, počujem aj jej smiech, pretože miestnosť je osvetlená blikajúcimi svetielkami. "Mala som na to pomyslieť, keď si povedal, že vypadol prúd." Obaja sme sa smiali ešte viac, potom znova siahne pod sveter a vypne ho. "Rezerva pre stav núdze."

Milujem zvuk jej chichotania a moja vlastná tvár horí od usmievania sa. Nemôžem si spomenúť, kedy som sa naposledy cítil tak ľahko a ... tak šťastný.

Snažím sa nehľadieť, keď si dáva dole sveter, prejdem okolo na druhú stranu postele, posadím sa tvárou od nej. Zložím si svoje vlastné tričko, vykĺznem z teplákov, ostanem len v spodnej bielizni. Budem v poriadku tak dlho, pokiaľ zostanem na svojej strane postele. Je kráľovsky - veľká a budem sa musieť niekoľkokrát prevrátiť predtým, než by sme sa dotkli, takže by to malo byť úplne v poriadku.

Keď som vyzlečený najviac, ako môžem byť, ľahnem si na chrbát a pozerám sa do stropu. Srdce mi bije tisíckrát za sekundu, keď sa snažím pravidelne dýchať. Prečo mám pocit, ako by som práve bežal maratón?

Cítim pohyb matraca a horná časť pohodlne šuští. Oh Bože, je so mnou v posteli. Noelle je so mnou v posteli.

"Ďakujem ti, Alex. Za všetko." Zavriem oči, keď počúvam jej slová, jej hlas ma hypnotizuje. Zrazu ucítim jej chladné prsty dotknúť sa mojej ruky a bežia hore mojím predlaktím. "Viem, že to nie je to, čo si mal dnes večer naplánované, ale ďakujem ti za starostlivosť o mňa."

"Vždy," zašepkám, ako cítim jej prsty opustiť moje plece a medzi náspadneticho.