SAM - 4. kapitola

Překlad: Gabo
Kor.: Ľuba

4/ALEX

Potom, čo som dvakrát onanoval počas počúvania Noellinho hlasu, som sa rozhodol vstať z postele a niečo zjesť. Mohol by som zostať v posteli celý deň, počúvať ju a dotýkať sa sám seba, ale zdá sa trochu smutné tráviť Štedrý večer týmto spôsobom.

Obliekol som si nejaký dlhý sveter a termo košeľu, rozhodol som sa zobliecť do postele, pretože je neskoro. Podídem k môjmu stereu, zapnem Peanuts vianočný album. Viem, že keď si vyberiem iné audio od Noelle, zasa iba skončím v posteli a budem sa hladiť pri jej hlase. Idem do chladničky, snažím sa prísť na to, čo chcem. Na zajtra mám pre seba naplánovanú veľkú večeru, pretože si užívam varenie a na Štedrý večer som si chcel urobiť niečo špeciálne. Nič v mojom malom meste by nemalo byť otvorené, takže strávim deň čítaním a jedením vo vnútri chaty.

Pozerám von oknom v kuchyni, vidím západ slnka a padať ťažký sneh. Zaujímalo by ma, či mi vydrží odhodlanie variť. Dobrá vec je, že som dostal veľa dreva a ohnisko s varnou doskou, na ktorej môžem variť. Pripravil som sa na najhorší možný scenár, vediac, aké zlé počasie môže byť v tomto ročnom období. Pred dvoma rokmi snežilo vyše týždňa a musel som si urobiť výlet do mesta pre zásoby. Neplánujem to znova. Nikdy.

Vytiahnem veci na prípravu sendvičov a premýšľam o tom, či by som si nemal obstarať mačku alebo psa. Niečo, čo by mi robilo spoločnosť v takýchto časoch. Mám rád svoju samotu a vzdialenosť od sveta, ale občas sa cítim naozaj osamelý. Keď sa dostanem do mesta, nehovorím s ľuďmi pokiaľ nemusím a snažím sa čo možno najviac zakryť svoje jazvy. Nemám rád ľudí, keď sa na mňa pozerajú a premýšľajú, čo sa stalo. Alebo ešte horšie, keď ma ľutujú.

Strasiem tú myšlienku a vrátim sa k tomu, aby som si urobil niečo na jedenie. Keď je to hotové, prejdem cez  obývačku a posadím sa pred oheň. Pozerám sa na plamene, premýšľam o Noelle a som zvedavý, čo práve teraz robí.

Pravdepodobne je so svojou rodinou ako každý iný normálny človek. Užíva si Štedrý večer s blízkymi, alebo možno pôjde von s priateľmi. Možno niekoho stretne, zatiaľ čo je vonku, niekoho, s kým ju môžu vidieť na verejnosti a kto nebude cítiť potrebu schovávať sa.

Myslím na to, že by som chcel stráviť Vianoce s Noelle. Keby som bol celý a ona bola moja, myslím, že by som bol predávkovaný vianočnou náladou. Chcel by som stráviť celý deň v posteli, nahí sa objímať a udržiavať v teple. Chcel by som sa s ňou milovať znova a znova, nechal by som ju vyjsť z postele len na pečenie koláčov so mnou a otváranie darčekov pri ohni. Nahí, samozrejme. Chcel by som ochutnať každý kúsok jej tela, jesť jej kundičku pred krbom. Chcel by som ju pretiahnuť na kuchynskom pulte tak, aby bola pokrytá múkou a kvapkami. Vytiahol by som ju von robiť snežných anjelov, až by premrzla, a potom som ju presunul do vane a dal jej kúpeľ, kým by jej nebolo teplo. V noci by som ju držal blízko pri sebe a šepkal jej do ucha, ako veľmi ju mil-.

"No tak, Alex," hovorím si a snažím sa uniknúť fantázii. Nie je to skutočnosť a nikdy nebude. Čo mám, je v mojej hlave a nič viac. Myslím, že potrebujem niečo na zdvihnutie nálady, idem do svojej izby a schmatnem Noellinu nahrávku spolu so svojim mobilom. Ako kráčam späť do kuchyne, pozriem naň a zamrznem, keď vidím od nej neprijatý hovor.

Dvakrát nerozmýšľam a okamžite jej volám späť, premýšľam, ako som to mohol prepásť. Oh hej, niekoľkokrát som bol zaneprázdnený onanovaním pri počúvaní jej čítania hriešnych kníh. Ježiš, Alex, mohol by si byť viac kurevsky neuspokojený?

Po jedinom zazvonení sa hovor odpojí, pozerám sa dole na telefón a vidím, že je nedostupná.Snažím sa znova a znova a po prvom zazvonení som odpojený. Skúšam to ešte päťkrát a nič sa nedeje. Mám zlý pocit v žalúdku. Čo ak sa niečo stalo? Čo ak sa niečo pokazilo?

Skontrolujem čas kedy volala a zistím, že to bolo pred viac ako troma hodinami. Začínam si robiť starosti. Komu môžem zavolať a porozprávať sa? Ako môžem zistiť, či je v poriadku? Dostal som kontakt na člena rodiny, keď som jej dal podpísať zmluvu? Bože, prečo som nemyslel, že sa môže niečo také stať?

Začnem prechádzať po obývačke a premýšľam o tom, ako by som sa s ňou skontaktoval, keď uvidím blikať svetlá na druhej strane miestnosti.

"Čo to sakra?"

Kto by len mohol prísť do môjho domu? Nikdy som tu nikoho nemal a moja rodina by sa len tak neukázala bez toho, aby mi to povedali. Možno sa stratili. Ale moja príjazdová cesta je tri míle dlhá. Kto preboha by šiel po ceste tak ďaleko, keď nevie kam ide.

Idem do skrine v hale a schytím kriketovú pálku, ktorú tam skladujem. Mám loveckú pušku, ale je v zadnej časti domu a nie je nabitá. V tejto situácii to pravdepodobne pre ňu nie je najlepšie miesto, ale predtým som ju nikdy nepotreboval.

Tak rýchlo, ako len môžem, vytiahnem svoje topánky, hodím na seba kabát a kráčam k dverám. Jeep odbočí z príjazdovej cesty a parkuje, keď idem z verandy a dole po schodoch. Stojím tam pol sekundy, držím pálku a čakám kto vystúpi von. Sneh sa teraz naozaj sype a dokonca aj niekoľko stôp od auta je ťažké rozoznať, čo sa deje.

Drobná žena vo veľkom kabáte a čiapke obíde zozadu džíp, prižmúrim oči, snažím sa rozoznať, kto to je. Zastaví, keď ma vidí s pálkou v ruke a vtedy si uvedomím, že nemám nič na zakrytie mojej tváre. Nenosím klobúk alebo šatku a moje jazvy ju musia vystrašiť.

Nevidímveľmi dobre jej oči, so všetkým tým padajúcim snehom, ale trochu znížim pálku, myslím, že musí potrebovať nejakú pomoc, keď zašla tak ďaleko.

"Alex?"

To jedno slovo ma takmer zrazí na zadok. Pustím pálku do snehu a otočím sa, rýchlo ponúkam Noelle môj chrbát. Nemôžem ju nechať vidieť ma. Ako sa sem dostala?

"Čo tu robíte, Noelle?" V mojom hlase počujem studený bezcitný zvuk, ale nemôžem to zastaviť.

"Ja ... mala som problém s internetom. Dnes som vám potrebovala odovzdať knihu."

Jej teplý hlas je hodvábny, ako roztopený karamel putujúci cez moje napäté ramená a preniká do môjho srdca. Môj penis na ňu reaguje, ako to robí vždy, stáva sa tvrdý ako skala aj v tomto mrazivom počasí.

"Nemala by si byť vonku v tomto počasí." Jediné, na čo môžem myslieť je to, aké nebezpečné pre ňu bolo prísť sem.

Na pol sekundy je tu ticho a potom ju počujem mierne šúchať nohami. "Máš pravdu. Bolo to skutočné peklo dostať sa sem. Prepáč. Snažila som sa zavolať, ale nechcela som zmeškať termín." Počujem jej nervózny smiech a musel som sa držať na uzde, aby som ju nešiel utešil. "Ospravedlňujem sa, môžeme to urobiť inokedy. Len sa vrátim späť do mesta a pokúsim sa ti zavolať neskôr."

"Nie!" Neotočím sa, ale to slovo sa ozýva lesom, umlčí ju.

Nikdy sa mi neprisnilo, že tu bude a teraz, keď je tu, nemôžem vystáť predstavu na jej odchod. Je to pre ňu príliš nebezpečné, kamkoľvek šoférovať, nie že by som jej to dovolil.

"Počasie sa zhoršuje. Nemôžeš v ňom ísť autom."

"Prepáč, Alex. Len som nechcela prísť o svoju prácu. Je mi ľúto, že som ťa vyrušila na Štedrý deň. Len pár míľ späť som videla mesto. Môžem ísť do motela a možno sa môžeme porozprávať po sviatkoch."

"Zostaň!" Rýchlo sa otočím, formujem slovo predtým, než mám šancu ho zaraziť. Pozerám sa preč, bez očného kontaktu a snažím sa držať hlavu otočenú tak, aby nečelila najhoršej z mojich jaziev. "Motel je plný. Môžeš zostať so mnou. Mám izbu." Nemám najmenšie tušenie, či je motel plný, alebo nie. Len nechcem, aby Noelle odišla.

"Nemôžem ti takto spôsobovať problémy, Alex. Je mi to veľmi ľúto-"

"Len poď dnu. Mrzne." Čakám na sekundu, otočí sa k svojmu džípu a zozadu vyberie tašku. "Môžeš zostať cez noc. Ráno ťa môžem vziať do motela v meste."

"Ďakujem," zašepká a ja sa otočím a idem do domu. Keď počujem za sebou zvuk jej nasledujúcich krokov, uvoľním dych, o ktorom som ani nevedel, že som ho zadržiaval. Ako zlé to môže byť? Na jednu noc môžem pri nej zostať uvoľnený. Môžem to urobiť.

Správne?