SAM - 10. kapitola

Překlad: Gabo
Kor.: Ľuba

10/ALEX

"Nechcem, aby si ma niekedy opustila, Noelle. Ani na sekundu nemôžem zniesť pomyslenie, že ťa nemám, dokonca ani teraz, keď ťa mám pod sebou."

Významne a žiarivo sa na mňa usmeje, je to ako keby mohla cítiť to isté, čo som vždy cítil k nej.

"To je šialené," povie mi, nakloní sa, aby ma rýchlo pobozkala. "Cítim medzi nami to spojenie a nikdy predtým som nič podobné necítila. Je to... je to -"

"Láska," dokončím za ňu.

"Láska," opakuje a pozeráme sa jeden druhému do očí.

Jemne do nej zatlačím, tentoraz sa ju snažím si vziať nežne. Pomaly a bez obáv, stratený v okamihu.

Vášnivo ju bozkávam a šepkám sľuby vernosti a túžby. A keď spoločne dosiahneme vrchol, jej meno na mojích perách a moje meno na jej, kolíšem ju v náručí a držím ju, zatiaľ čo spí, naozaj šťastný, vnútri aj na vonok, prvýkrát v živote.

Po celú noc, každú hodinu po nej siahnem, viackrát sa milujeme, kým nás vyčerpanie dovedie k spánku. Väčšinu času sa prebúdzam stále v nej, jedno kolo vášne vedie k druhému.

Jej pohlavie musí byť boľavé, ale stále na mne visí rovnako, ako ja na nej. Ani jeden z nás sa nechce oddeliť.

Keď oknami prejde prvý dotyk slnečného svetla, pobozkám ju na rameno a otriem sa jej po krku. "Veselé Vianoce, Noelle."

Usmeje sa, otočí sa mi tvárou v náručí, pobozká ma na krk a zaborí sa do mňa hlbšie. "Veselé Vianoce, Alex."

"Mám pre teba darček."

Noelle sa trochu posadí a pozrie na mňa. Jej vlasy sú jeden neporiadok a ešte stále je v polospánku, ale ožije pri slove ´darček.´

"Ty si mi kúpil vianočný darček? Ako si mohol vedieť, že by som tu mohla prísť?"

"Nevedel. Mám to pre teba a myslel som, že by som ti ho mohol poslať, ale som zbabelec. Potom som si myslel, že by som ti to poslal k narodeninám." Trochu sa červenám, za ten nápad sa cítim hlúpo, ale Noelle sa rozžiari, nakloní sa a pobozká ma na tvár.

Obrátim sa, aby som sa dostal von z postele, nechcem opustiť jej teplo, ale chcem udržať ten úsmev na jej tvári a ucítim ostrý štípanec na zadku.

"Au. Práve si ma capla?"

Otočím sa, vidím ju sedieť na posteli s prikrývkou okolo pása, jej plné prsia vystavené. Na tvári má darebácky pohľad a len na mňa kývne.

"Ach, vrátiť ti to je fair play, baby." Skočím späť do postele, chichoceme sa, keď s ňou znova zápasím a dám jej tri plesknutia na zadok. Jej jačanie z prekvapenia sa premení na stonanie, keď sa skloním dole a pobozkám ju tam, kde moja ruka práve urobila slabo ružovú značku. "Chceš viac, alebo chceš svoj darček?"

"Oboje," povie do vankúša a uhryznem ju do zadku, dávam jej to, čo si žiada.

Vyleziem na ňu, zostane tvárou dole na posteli. Mierne jej roztiahnem nohy, zozadu tlačím vtáka k jej otvoru, jej vstup je v tejto pozícii tesnejší ako obyčajne a prepracuvávam si do nej cestu.

Zdvihne zadok, dáva mi k nej prístup a ja sa zľahka zasúvam. Potom, čo som úplne usadený v jej tesnom kanáliku, prenesiem väčšinu svojej váhy nad ňu a začnem prirážať. Dlhé hlboké ťahy vytvárajú pre ňu nádherný uhol, stoná hlasnejšie a hlasnejšie.

Môj penis je stále tvrdý ako skala, aj po všetkých našich kolách vášne a som pripravený znovu sa v nej vystriekať. Neviem, či jej budem mať niekedy dosť.

Triem jej sladký bod vo vnútri, uistím sa, že každý úder jej dáva najväčšie potešenie, aké je možné a čoskoro sa okolo mňa zviera. Pobozkám ju na krk a okusujem rameno, jej príliš citlivá pokožka reaguje.

Uchopí pod sebou prikrývku a kričí v orgazme, ako v nej dosiahnem dno. Znovu naplním jej nechránenú maternicu, nechám v nej rozliať svoje semeno. Noelle ním teraz preteká a v mojej mysli nie je pochýb o tom,  že som do nej vložil svoje dieťa.

Potom, čo jej záchvevy konečne ustanú, vytiahnem sa z jej tela a obrátim ju. Pobozkám každú bradavku, cestujem dole jej bruchom a pobozkám ju na klitoris. Nežne pobozkám jej sladké miesta, vstanem a idem do obývačky, schmatnem jej darček spopod stromu.

Vrátim sa k nej a nájdem ju stále na rovnakom mieste s obrovským úsmevom na tvári. Smejem sa, keď si sadnem vedľa nej na posteľ a držím malú krabičku.

Posadí sa, zoberie si ju odo mňa, oči jej iskria vzrušením, keď ju otvára. Zbaví ju papiera, otvorí dlhú úzku krabicu a vytiahne retiazku.

"Čo je to?" pýta sa, drží v ruke zlatý náhrdelník.

"V skutočnosti je to tvoj hlas." Keď sa na mňa spýtavo pozerá, ukážem na vlny bežiace pozdĺž stredu retiazky. "Počúval som tvoje nahrávky toľkokrát, že myslím, že som sa ich naučil naspamäť, takže som vzal pár slov a zvukové vlny umiestnil do zlata. Tieto tri malé úseky čiar zobrazujú slová, ktoré som miloval počúvať najviac."

Pozrie sa na mňa s nepreliatými slzami v očiach. "Čo hovoria?"

"Milujem ťa."

Vrhne sa mi do náručia, pritisne sa ku mne. Priviniem sa k nej rovnako divoko, chcem, aby vedela, že to, čo hovorím, je pravda.

"Ja ťa tiež milujem, Alex."

Držím ju blízko, bozkávam ju a utieram jej slzy. "Miloval som ťa od chvíle, keď som počul tvoj hlas. Ďakujem, že si sem prišla, a že si môj vianočný zázrak."