SAM - 1. kapitola

Překlad: Gabo
Kor.: Ľuba

1/NOELLE

"Prosím," žobrala. "Potrebujem ťa teraz cítiť v sebe. Je to už príliš dlho." Prosila Annabelle Sama pred tým ako vzala veci do vlastných rúk, schmatla jeho tvrdého vtáka a navádzala si ho do jej  mokrej kundičky. Chcela ho spraviť ešte raz, nikdy nebyť od jediného muža, ktorého kedy milovala. Bude vždy milovať.

"Dám ti to, čo chceš. Len mi daj, čo chcem ja," žiadal Sam, iba trochu sa od nej odtiahol, hlavička jeho penisu sa sotva dotýkala jej otvoru. Vedela, čo chcel a už bola chorá z boja s týmito pocitmi. Mala nájsť spôsob, ako to spracovať, bez ohľadu na to, aké odlišné boli ich svety.

"Ľúbim ťa. Len teba." Dala mu slová, ktoré chcel, pretože boli pravdivé. Vedela to celou svojou dušou.

Samuel vrazil domov, do jej príjemného tela, jeho tvrdý vták bol po nej hladný."

Z môjho rozprávania ma vytiahne ťažké dýchanie v telefóne. "Pán Lockwood, ste v poriadku?"

"Alex," zavrčí a znie tak, že je mnou podráždený. "Povedz to."

"Alex," šepkám. Mesiace ma opravuje, ale z nejakého dôvodu ešte vždy hovorím ´Pán Lockwood´. Pripomína mi to, kto je - že nie je priateľ, s ktorým hovorím po telefóne. Je to klient a nič viac, bez ohľadu na to, čo mi hovoria moje neskoré nočné fantázie.

Počujem zavrčanie, potom linka stíchne. Zaujímalo by ma, či je na mňa naštvaný a v duchu sa preklínam. Než som začala rozprávať knihy pre jeho spoločnosť, Všetko pre teba, mala som stálu prácu, ale ponúkal mi stále viac a viac projektov, dlhšie ako dva mesiace bol mojím jediným klientom. Znie to hlúpo a som si istá, že inde môžem získať viac projektov, ale rada pre neho pracujem. Riadi veci trochu inak ako väčšina klientov, s ktorými pracujem, ale páči sa mi jeho spôsob. Zdá sa, že na Alexovi mám rada veľa vecí, hoci viem o ňom veľmi málo.

Ticho visí vo vzduchu, keď naňho čakám, až môžem znovu hovoriť. Jeho slová robia so mnou veci. Veci, ktoré by nemali. V poslednej dobe som akosi zameraná na neho. Čakanie na naše každodenné hovory sa teraz stalo trochu posadnutosťou, ktorú som si istá, že by moja matka nazvala rovnako nezdravou ako môj nedostatok spoločenského života.

"Hmm," mrmlem, snažím sa prelomiť nepríjemné ticho. Nemôžem zniesť napätie, ale všetko, čo počujem, je jeho ťažký dych, niečo, čo mi pripomína mnohé erotické knihy, ktoré som čítala. Hrdina by lapajúc po dychu dýchal do ucha hrdinky po náročnom kole sexu. Je to zvuk, ktorý som sama vlastne nikdy nepočula, ale pristihla som sa, ako si predstavujem, aké by to bolo, keby mi Alex urobil ten zvuk do ucha, jeho telo hore na mojom.

"Myslím, že to pre dnešok stačí," povie napokon, jeho hlboký hlas sa posúva po mojej pokožke ako teplé drsné pohladenie, ako to vždy robí, keď ku mne hovorí. Ak by mal niekto narozprávať knihu, je to Alex. Má hlas, aký som nikdy predtým nepočula, a v mojej práci som ich počula veľa. Hlasy, ktoré sú údajne najlepšie, nie sú ničím zvláštne v porovnaní s jeho.

"Okej, pá - Alex," rýchlo sa opravím, znovu raz vyzerám ako nekompetentný blázon, ktorý si nevie nič zapamätať. "Pošlem Scottovu knihu v priebehu popoludnia. Ešte pár skúšok a bude ukončená. Potom začnem na tejto novej, ak sa vám páčila moja ukážka."

Alex rád robí ukážky cez telefón a tiež rád každý deň kontroluje stav môjho projektu, niečo, čo nie je normálne v audio práci. Takmer všetko by mohlo byť urobené prostredníctvom e-mailu, ale Alex hovorí, že to rád robí takto. Za to, čo mi platí za nahovorenie audiokníh rada budem preskakovať cez obruče pre ďalšie projekty. Okej, je to len čiastočne pravda. Skákala by som cez obruče, ale naše telefonáty znamenajú pre mňa viac, ako iba prácu.

Niekedy naše hovoryprejdúk osobnému životu, a to najmä o mne a mojom živote. Občas sa prichytím tárať a on len počúva. Možno je naozaj zdvorilý a ľutuje ma, než aby sa staral o konverzáciu s niekým, kto je prakticky cudzinec. Aj keď si myslím, že už sa necíti ako cudzinec.

"To znie perfektne. Zajtra mám veľa vybavovania, takže to chcem mať do večera vybavené a ukončiť oba naše zoznamy úloh," povie, skĺzne späť do obchodného rozhovoru. Je šialené, ako to robí. Niekedy sa čudujem, či má snáď bláznivý sexuálny život, pretože moje rozprávanie vždy prejde na hriešnu stranu ale jeho nikdy neovplyvní.

Zvyčajne skončím ako lepkavá kopa, keď skončíme, s tvrdými bradavkami a vlhkými nohavičkami. Zavesili sme a ja som spustila ruku dole, aby som si upravila nohavice a očistila sa. Nebolo to čítanie kníh, ktoré ma nažhavilo. Romantické čítanie robím roky. Normálne ich čítam sama a nikto by ma nepočul. Ale akosi predčítanie Alexovi ma rajcuje. Mohlo by to byť tým, že kúsky, ktoré vyberie ako ukážky sú vždy tie najhriešnejšie časti, alebo by to mohlo byť len ním.

Hovorila som si, že je to preto, lebo Alex sa so mnou hrá. Myslela som si, že možno mal vo mne trochu zaľúbenie, ako ja v ňom, ale ako plynul čas, nikdy sa nezdal ovplyvnený. Nikdy sa nepokúsil byť ku mne viac priateľský, ako som ja bola k nemu, a po chvíli som si myslela, že som si to vymyslela v mojej hlave. Moja matka mi vždy hovorila, že bývam veľmisama vo svojom vnútri a zdalo sa, že sa to stalo znova. Vytvorila som si v mysli niečo, čo v skutočnosti neexistuje. Horšie je, že myšlienka nemať už toto spojenie bola nejakým podivným spôsobom desivá.

"Okej. Pošlem súbor priamo." Snažím sa udržať svoj tón vecný rovnako ako jeho, ale stále premýšľam o tom, že má na zajtrajšok veľa vybavovania. Sú Vianoce, takže by som mala očakávať, že bude zaneprázdnený. Všetko, čo som plánovala ja je večera pri telke a Netflix.

"Veselé Vianoce, Noelle."

"Tebe tiež, Alex." Stlačila som koniec hovoru, okamžite som sa od neho chcela odpojiť. Spustila som telefón na stôl a vrhla sa na svoje e-maily. Chcem ísť dopredu a odoslať súbor, ale môj internet sa nedá pripojiť. Po reštartovaní modemu a notebooku, sa prejdem k oknu, zatiaľ čo sa všetko reštartuje.

Je to naozaj perfektný Štedrý deň. Sneh už začal padať a vianočné osvetlenie na mojom stromčeku za mnou sa odráža v okne. Je to, ako keby sa mi posmievalo. Môj dom je vyzdobený akoby som zajtra usporiadala vianočný večierok. Nie je miesto, ktoré by nebolo pokryté nejakou vianočnou dekoráciou. Netuším, prečo si to robím.

Som introvert a vždy som bola. V škole som mala pár kamarátov, ale vždy som mala radšej nos hlboko v knihe. Tak od tej doby odchádzali jeden po druhom, časom sme pomaly strácali kontakt. Nikto nechce byť priateľ s dievčaťom, ktoré málokedy opúšťa dom.

Kto vie, kde súv tomto ročnom období moji rodičia. Nikto nemá rád cestovanie viac ako oni. Stále nemám tušenie ako to, že pochádzam z týchto spoločenských motýľov. Mám rada veci tiché a intímne a vždy som chcela stráviť Vianoce ako tieto s mojimi rodičmi. Keď som bola malá, moja mama chcela, aby sme išli všetci von, niečo ako som teraz ja v mojom vlastnom dome, ale vždy naplnila tento deň ľuďmi, ktorých som sotva poznala.

Teraz je to skoro smiešne. Neznášam, ako to robila, ale teraz som tu v dome, všetko je pripravené na Vianoce a nie je tu ani jedna duša, s ktorou by som ich strávila. Nie som si istá, čo je horšie.

Moja myseľ putuje späť k Alexovi a uvažujem, aké by mohli byť jeho plány. Mohol by mať špeciálnu osobu, s ktorou strávi Vianoce? Tá myšlienka pošle cezo mňa iracionálnu vlnu závisti.

Možno by som mohla prísť s dôvodom dostať sa s ním do kontaktu, alebo mu len zavolať, popriať mu veselé Vianoce. Trestám sa za ten hlúpy nápad. Vzhľadom k tomu, ako rýchlo pred chvíľou vyviazol z telefónneho hovoru, pravdepodobne má dnes plány.

Zavrčím na seba, vytiahnem si vlasy z copu na zmiernenie napätia, čo cítim.

Daj sa dokopy, hovorím si. Dokončím pre Alexa tento projekt, dostanem sa do môjho vianočného pyžama, budem jesť tie sušienky, pri ktorých pečení a zdobení som strávila celý deň a sledovať svoje obľúbené sviatočné filmy. Nedovolím si mať párty z ľútosti.