ČV - 38. kapitola

Autor: Iveta
Kor. cz: Lenka
Kor. sk: Noemi

Potom ako sme dorazili domov sa Patrik zdržal presne šesť hodín spánku a jedny rýchle raňajky, ktoré som s ním absolvovala aj napriek tomu, že som bola úplne rozbitá a moje telo sa dožadovalo ešte trošku toho odpočinku. 

Ale vedela som, že lúčenie bude sladké a ja som si nemohla a nechcela nechať ujsť bozky vo dverách a odďaľovanie jeho odchodu. 

Znova mi nevedel sľúbiť, kedy sa vráti, ale tvrdil, že po polročnom vysvedčení, kedy mal znova aj on nastúpiť do školy bude už isto nazad. To som prešla bez poznámky, asi mu unikal fakt, že to bol zase mesiac. 

Po nočnej hádke s jeho malým bratom, ktorý tvrdil, že je pripravený čeliť upírom sa Patrik rozhodol ho zamknúť v izbe. Nepomohlo to a Roman mal o starosť viac, zohnať nové dvere, lebo náš malý braček, skutočne nebol tak malý vo svojej vlčej podobe. 

Nakoniec ho ukecal, ako inak, medovými rečami: Musíš zostať a dať pozor na Zdenu a Em, otec to sám nezvládne, už je to starší pán. Zabralo to a Tom sa odhodlal, že ma nepustí ani na dvor, vážne svoju novú pozíciu ochrankára bral. 

To sme sa však prepočítali a nakoniec on nám zalepil oči tou hodinkou pretvárky, ako veľmi vážne berie svoju novú úlohu. 

Pravdou bolo, že ráno, keď som ho šla budiť na raňajky pred odchodom do školy, nebol nikde. Nemusela som byť dedko vševedko, aby som pochopila, kam sa ten fagan podel. 

Predstava jeho šľachovitého telíčka, stočeného niekde v kufri Patrikovho auta ma bavila, aj keď predstava ako mi do neho tie upírske suky hryzú alebo nebodaj tlčú, malo úplne iný efekt. A ja som bola chvíľu pred zrútením. 

Domov ho nedostalo ani matkine nariekanie a otcove vyhrážky domácim väzením, akoby tie prekliate dvere vyvalené z pántov jedenásťročným chlapcom, neboli dostatočným dôkazom, že obdobie domácich väzení sa už v našej domácnosti minulo účinkom. 

Keď som vystúpila pred školou a zbadala tie ksichty, prišlo mi zle. Naozaj mi nechýbal ani jeden. A za celý čas som nemala pomyslenia ani na jedného, ale kto by sa bol čudoval, naše vzťahy sú a budú na bode mrazu. 

Avšak jedna tvár sa rozžiarila, stojaca pri vchodových dverách a mne stislo žalúdok. 

Nový preliv z nej urobil úplne iné aj keď nie o veľa kvalitnejšie dievča. Tá farba bola stále ako chcanky aj keď konečne bez odrastov čokoládovo hnedých korienkov vlasov. 

Ružovú vystriedala tyrkysovo modrá bunda a tmavé džíny. No to ma poser, Barbie má aj iné farby v šatníku. Jej kamoška okolo nej krúžila ako obyčajne, no keď si ma všimla, tiež mi 

zakývala. A to som sa už musela zaprieť do dverí spolujazdca, ktoré som ešte nestihla zatvoriť. Bolo toho na opuch mozgu hneď z rána. 

MŔTVI: 15ks 

WANTED(nie dlho): 12ks 

Celkové osobné skóre: 9ks 

Tak správa podaná. A ja si môžem trochu pospať. Tak poslúchaj, dávaj pozor v škole a prosím, nezabúdaj na krúžky nad "U". Tvoj splnený sen P. 

No, ktoré dievča netúži pred začiatkom vyučovania presne po takej SMS, však? Ale mohla som si za to sama. Výčitky, že mi o sebe nedal vedieť sa mi rozhodol vrátiť aj s úrokom a tak ráno, keď si doprial aj so svojou svorkou trošku oddychu mi poslal stručnú "správu" z nočného záťahu. Jeho morbídny zmysel pre humor ma však pobavil, čo ma nútilo zamyslieť sa nad sebou. Nebola som celkom okej. 

Profesorka akoby vypočula jeho upozornenie na môj kríž v gramatike našich susedov a vyvolala ma k tabuli. 

Dopadla som dobre, teda lepšie ako očakávala tá fúria a poslala ma späť na moje miesto, skrývajúc nespokojnosť za falošné škerenie a odkaz pre môjho brata, že vykonal kus dobrej práce. 

Samozrejme, s Patrikom sme venovali gramatike možno tak týždeň? Aj to sme sa vtedy skôr nenápadne oťukávali a dráždili. Dôvod môjho zlepšenia bol proste jednoduchý, každé blbé slovíčko s ich "u" alebo "e" bolo spojené s jeho dotykmi, blízkosťou. A ja som si pri tých slovách, čo mi diktovala vždy spomenula na jeho ruky, nenápadne nacapené na mojich krížoch, tvár trúcu sa o moje líce, nos zaborený vtedy ešte v mojich dlhých vlasoch... bolo toho veľa. 

Chcela som napísať matke, ako je to s Tomim, no nakoniec som to nechala na doma. Ak by sa niečo stalo, Patrik by to napísal aj mne. Mal totiž povinnosť písať o každom Tomasovom kroku matke alebo Romanovi, z jasných dôvodov písal matke, otec bol totiž na nervy z toho, že jeho chlapček je v prdeli, akoby to matka nemala ťažké aj so zbúranými hormónmi a bruškom, v ktorom sa vrtelo to naše malá pojidlo. 

Nora si ku mne prisadla aj napriek tomu, že tam bola Teressa, ktorá na ňu skutočne zavrčala, že sa za ňu Igor naozaj nemusel hanbiť. Neviem, kde vzala tú istotu, že práve toto si môže dovoliť. Vysvetlila som jej viac než jasne, že z nás kamošky nebudú a ani tá ultra romantická zbližovacia chvíľka u nás na dvore, keď sme spolu stavali snehuliaka a potom sa guľovali, nezmenila môj názor. 

Bola s ňou sranda, to áno, keď bola sama sebou a jej noshledka bola v nedohľadne. Ale ako som povedala, urazila moju matku bez jediného zjavného dôvodu, len pre to, že po mne Patrik túžil a chcel mňa namiesto nej. Tak infantilné. 

„Ahojky, tak, jaké byly Vánoce?" Suverenita v jej hlase mi až vyrazila dych. 

Musela som sa nad tým usmiať. To dievča bolo asi choré na hlavu. 

„Ušlo to," odpovedala som a snahu zjesť niečo z tých cestovín s omáčkou a kusom gumy, čo nazval kuchár mäsom, som uznala za nemožné. 

„Bydlím s tátou. Odstěhovala jsem se od mámy," chválila sa mi s úsmevom na perách a ja som za ňu bola naozaj rada. 

No povedzte, čo za matku, môže byť taká sebecká beštia, že svoju vlastnú dcéru obviní zo zvádzania? No povedzte, ktoré, vtedy ešte šestnásťročné dievča, túži po tom, aby ju štyridsiatnik pretiahol v jej detskej izbe? 

Mrcha mater tá ženská! 

„To je dobré, mala si to urobiť už skôr Nora, s otcom ti bude dobre." O úprimný úsmev som sa nesnažila. 

Nebola to podľa mňa situácia na úsmev, aj keď Nora konečne nabrala odvahu odísť. 

„Sbalila jsem se, sedla na vlak a táta teď vyřizuje papíry, abych u něho mohla být už napořád. Máma nebude dělat potíže, ani se mě nesnažila najít nebo něco, táta ji musel volat, jestli si všimla, že nemá doma dítě." Trošku smutný povzdych opustil jej pastelovo ružové pery, keď sa pri nás objavila jej kamarátka. 

„Ty jsi mě nechala na hajzlíkách, Noro? Co se to s tebou děje?" vyčítala a ja som sa cítila preto špatne, aj keď naozaj nebola moja vina, že Nora sa snaží až priveľmi zmeniť svoj život a zabúda, že priatelia nepatria a nikdy nebudú patriť do kolónky refresh. 

Teda pokiaľ nie ste bývalý narkoman alebo alkáč, v tom prípade je to nutnosť. 

Ale Simona nebola zlé dievča, vlastne, ani Nora nebola zlá, len sme si nesadli, toť vše. 

Keby sa neobúvala do mojej rodiny! 

„Jenom jsem se ptala na Patrika, už jdu!" zašomrala, berúc si tácku a Teressa na mňa vyvalila svoje kukadlá. 

„Co to bylo? Až se to dozví Patrik, ta holka skončila... ona něco chystá Emílie," upozorňovala ma a ja som len prikývla, nechcela som jej vysvetľovať , že ani sama nerozumiem dôvere v Norinu úprimnosť. Sama som bola pre to na seba naštvaná. 

Ale mala som v rukách niečo, čo by ju potopilo, neviem síce prečo to vložila do rúk práve mne, ale asi mala pocit, že mi musí byť blízko a získať si ma, aby som to tajomstvo nepredala ďalej, aj keď ma to ani na chvíľu nenapadlo. 

„Nič." 

„Nic jo? Zrovna tobě se přijde pochlubit, že se stěhuje od mamky..." šomrala a mračila sa na mňa. 

„Nebudeme sa o tom baviť, áno? Ty si sa so mnou tiež nebavila, ani ten tvoj Igor, vlastne ani nie sme kamošky, tak nechaj veci tak ako sú a nestaraj sa mi do toho," vyletela som na ňu. 

Jej prílišná starosť staršej sestry ma vytáčala. 

Dokázala som sa o seba postarať sama, takéto veci ma vytáčali a robili zo mňa maniaka. 

„Ou," ušlo jej a ja som si povzdychla. 

Ale neospravedlnila som sa. Vyzeralo by to neúprimne, nemôžete sa ospravedlniť chvíľu potom, ako ste vypustili z úst niečo, čo si v skutočnosti myslíte. Človek by musel byť debil, aby nepochopil, že sa to snažíte len vyžehliť. 

Myslela som, že odíde urazene preč, no ona zostala, špárajúc sa v rozvarených cestovinách. 

„Chci být kámoška, teď když to máte s Patrikem dobré," šepkala a zdvihla na mňa pohľad. 

„Až teraz? Prosím ťa, počúvaš sa, ako blbo to znie? Ak by to s Patrikom nikdy nebolo dobré? Nechcela by si byť kamarátka? Bože, vy ste všetci ako zo zlej komédie. Chováte sa ako kult. Nezasväteným vstup zakázaný. Tak trápne, až sa mi chce plakať!" Netuším prečo som bola taká vytočená a kričala. 

Vstala som, s úmyslom odniesť tácku do regálu a vrátiť sa do triedy, no hlava sa mi zatočila, znova som mala pred očami Kris, krvavú, zvieranú v Adamovom náručí, ktorý prosil Patrika o pomoc, aspoň myslím, že to bol Patrik, nevidela som tomu mužovi do tváre. 

„Emílie, Emílie..." Hlas nášho profesora do mňa dobiedzal a jeho ruka ma cápala po tvári. 

Zamračila som sa a jeho ruku zachytila, odťahujúc si ju od tváre. Cápať ma po tvári, kto to kedy videl? Jeho úsmev sa objavil pred mojím ksichtom a dioptrie mu skĺzli z nosa nižšie. Mohol by to byť vcelku fešák, ak by si pokecal so šošovkami. 

„Jsi v pohodě?" kontroloval a pomohol mi do sedu, držiac ma za rameno. 

Prikývla som, ale nebola som si istá, neodpadávam, nikdy sa mi to nestalo. 

Musela som zavolať Kris, niečo sa s ňou dialo, cítila som to!