AWF - EPILOG

Překlad: Yogi_22

Máme tu zasa raz koniec kočky a ja som nesmierne rada, že ste so mnou vydržali až do konca. Priznám sa, že táto kniha sa mi strašne páčila, tak dúfam, že som urobila radosť aj vám. Ďakujem veľmi pekne za všetky vaše komentáriky, ako vždy ma potešili :) Kompletne si ju môžete stiahnuť pod štandardným yogiheslo tu: http://leteckaposta.cz/408389213

Mám na vás ešte dve otázočky:
1) Baví vás výber kníh odo mňa alebo by ste privítali niečo iné, povedzme nejaký iný štýl/žáner?
2) Privítali by ste aj knihu z kategórie M/M romance? Nedávno som totiž objavila jednu extra špeciálnu a akosi mi odvtedy nedá spávať :)

P.S.: S prekladom pokračujem ďalej, nasledujúca kniha vás odrovná! Kým ešte stále vládzete čítať, tak ja vládzem prekladať. Stískam vás, Yogi.

Jack

Zobudil som sa skôr ako zvyčajne, ale neprekvapilo ma to.

Dnes bol totiž veľký deň.

Po tom, čo som skontroloval, že Margot stále spí, vykĺzol som z našej postele bez toho, aby som ju pobozkal na líce ako som chcel. Nemohol som ale riskovať, že by som ju zobudil.

Rýchlo a potichu som sa ponáhľal do chodby. Keď som prešiel okolo izby, ktorá zvykla byť Cooperova, usmial som sa. Teraz bola prázdna a Copper spal v novej izbe „pre veľkého chlapca“ naproti cez ulicu, ale dúfal som, že čoskoro v nej bude zasa postieľka. Možno dokonca do roka. Srdce mi poskočilo vzrušením, keď som schádzal po schodoch, dával som si pozor, aby som nestupil ma žiaden, ktorý vŕzgal. Tento dom som poznal veľmi dobre – jeho známosť ma ukľudňovala. Keď som sa sem presťahoval z chaty po prvýkrát, bál som sa, že bude pre mňa príliš veľký. Myslel som si, že keď tu budem žiť sám, budem z toho smutný, bude mi to pripomínať, že som nemal vlastnú rodinu, ktorá by ho naplnila. Ale nebol som dlho sám. Po pár mesiacoch, kedy sme spoluja a Margot chodili na diaľku, som sa jej na Deň vďakyvzdania opýtal, či by sa sem nenasťahovala. Už tu trávila niekoľko dní v týždni, v šatníku mala oblečenie, zubnú kefku v kúpeľni, v hosťovskej spálni mala stôl, ktorý používala na prácu.

Do čerta, dokonca mala aj v mojej stajni svojho koňa.

Miloval som, keď bola tu a nenávidel, keď odišla. Moje dni boli vždy lepšie, keď som ju pobozkal na dobré ráno a moje noci boli vždy lepšie, keď som ju mal nablízku. Stále som bojoval s úzkosťou a niekedy aj s nočnými morami, ale Margot ich dokázala odohnať. Bola môj prístav, moja skala, moje nebo. Zatlačila späť, keď som to potreboval a nechala ma dýchať, keď som nemohol. Rozumela mi. Milovala ma. A ja som miloval ju.

Pomaly som za sebou zatvoril dvere na kuchyni, spomenul si, kedy sme si po prvýkrát povedali tie slová, nie dlho po tom, ako sme spolu začali vážne chodiť. Prišla mi pomôcť presťahovať sa do domu a po dlhom dni upratovania a prenášania a vybaľovania a organizovania povedala, že má pre mňa prekvapenie.

Bol to perličkový kúpeľ.

Musel som sa smiať, zatiaľ čo ma vyzliekla a nakázala mi vojsť do vane. Ale vôňa tých bubliniek a pocit jej vlhkej pokožky pod mojimi dlaňami ma vrátil späť do tej noci pred mesiacmi, keď som sa k nej cítil dostatočne nablízku, aby som jej všetko povedal. Niečo vo mne to muselo vedieť už vtedy.

Oprela si telo o moje, hlavu mi položila na hruď, omotal som okolo nej ruky a bol som premožený pocitom pokoja a tepla a vďačnosti, že som nažive a v poriadku a ona je tu.

„Milujem ťa,“ povedal som z ničoho nič.

Bola úplne ticho a potom zodvihla hlavu. Očami vyhľadala moje, zbadala, že som to myslel vážne.

„Jack,“ zašepkala.

„Toto sú slová, ktoré mi nikdy nešli ľahko a zrejme ich nepoviem tak skoro a tak často ako by som mal, ale chcem, aby si vedel, že to urobím.“

Oči sa jej naplnili slzami. „Ja viem. A tiež ťa milujem.“

Zdalo sa, že Margot nevadí, že som tie slová často nehovoril, aj keď som na ne často myslel – cítil ich – po celý čas. Vlastne mi povedala, že sa jej páčilo, že som nimi len tak neplytval. Povedala, že pre ňu potom znamenali oveľa viac, keď ich počula s vedomím, že odo mňa neprišli ľahko.A možno tie slová ľahko neprichádzali, ale bol som si istý ako peklo, že pocity áno. Miloval som len ďalšiu ženu a poznal som ju tak dlho, až som si nemohol spomenúť, či som sa do nej takto zamiloval – rýchlo a tvrdo a s hlavou v oblakoch. Miloval som Steph z celého srdca, ale Margot som miloval s tým druhom intenzity, ktorá ma šokovala. Nevedel som, že som toho vôbec schopný. Kvôli tomu som chcel urobiť tieto veci – navliecť jej prsteň na prst, dať jej na vodičský svoje priezvisko a dom plný detí.

Nikdy som nebol bohatý, nikdy jej nebudem schopný dať všetky tie veci, s ktorými vyrastala, nikdy nebudem vlastniť dom v Palm Springs alebo Mercedes Benz. Ale teraz som už poznal Margot natoľko, aby som vedel, že na týchto veciach jej nezáležalo v porovnaní s tým ako jej záležalo na mne. Oh, stále bola mestská slečinka, dokonca aj keď nosila rifle a čižmy, ale sakra, bola to moja mestská slečinka a ja som ju miloval.

Usmial som sa, keď som vošiel do kurína a vkĺzol rukou do vrecka.

Nemal som rád prekvapenia, ale Margot áno.

Chcel som jej venovať prekvapenie jej života.

Margot

Zobudila som sa a natiahla sa po Jackovi. Sľúbil mi, že dnes ráno zostane v posteli trochu dlhšie, nakoľko bol špeciálny deň – výročie dňa, kedy sme sa zoznámili. Keď sa niekedy spätne obzrieme na ten deň, smejeme sa na spôsobe, akým sme stáli v kuchyni a pozerali na seba, on zádumčivý a tvrdohlavý, ja snažiaca sa byť očarujúca. „Bola to láska na prvý pohľad?“ Niekedy sa nás pýtajú ľudia.

„Sakra, to nie,“ povedal by Jack. „Nechcel som, aby sa tu potulovala nejaká zazobaná mestská slečinka.“

„A ja som ho nemohla vystáť,“ povedala by som. „Bol špinavý, spotený a hrubý.“

Ale patrili sme k sebe a trvalo nám dlho na toprísť, zvážiť všetky veci.

Chvíľu som chodila tam a späť, ale bola som nadšená, keď ma požiadal, aby som sa k nemu nasťahovala. Život na farme bol najprv riadna fuška – tie pachy, ranné vstávania, nikdy nekončiaci zoznam vecí, ktoré sa museli urobiť – ale vypestovala som si zvyk oceniť veci na živote v mestečku. Milovala som tiché rána, nedostatok dopravy, kúzlo malého mestečka, východ a západ slnka nad jazerom, nočnú oblohu plnú hviezd. Keď sa mi zacnelo po obchodoch alebo baroch alebo salónoch alebo reštauráciách, šla som do mesta a stretla sa popoludní alebo večer s kamarátmi. Ale zistila som, že mi mestský život príliš nechýbal a milovala som, že sa znova pohybujem okolo koní.

Najťažšia vec bola opustiť Jaime a Claire a naše každotýždenné dámske jazdy, ale videla som ich aspoň raz za mesiac a boli za mňa šťastné. Najprv som pokračovala v práci v Shine, ale skončila som naspäť pri koňoch, trávila viac času pomáhaním Georgii s novým domom, pripravovala ho na otvorenie Farmy Valentiniovcov s nocľahom a raňajkami. Uistila sa, že nový marketing beží podľa plánu. Akonáhle bola reštaurácia v máji otvorená, odišla som zo Shine a úplne sa venovala marketingovým povinnostiam na farme a ubytovacom zariadení. Takisto som bol dobrovoľníčka v Sieti zdravých jedál, skontaktovala sa s farmármi a ich rodinami v regióne  a pokračovala v pomoci šíriť o nich dobré meno.

Nikdy som nebola šťastnejšia, čo trochu zmiatlo mojich rodičov, ale zdalo sa, že sa zamerali na politickú kariéru môjho otca – vyhral voľby – a dali mi tak pohov.

Jack sa zdal takisto šťastný, boli sme si bližší odkedy som sa k nemu nasťahovala. Jeho nálady a mlčanie som už lepšie chápala,  ľahšie sa mu podarilo zvládať úzkosť. Jeho nočné mory boli zriedkavejšie, ale stále desivé. Vždy som si priala, aby som pre neho mohla urobiť viac, ale on prisahal, že len mať ma tam stačilo. Miloval ma – cítila som to, dokonca aj keď to nehovoril príliš často.

Posadila som sa a porozhliadla sa. Nechal spustené rolety, takže v izbe bola stále poriadna tma, ale pomaly pomedzi ne nakuklo slnko. Pozrela som sa na hodiny, ktoré mi hovorili, že bolo niečo po ôsmej. „Jack?“ Zavolala som.

Nič.

Neexistovalo, že by zabudol, pretože sme o tom hovorili skôr než sme si šli ľahnúť. A nebolo to tak, že by Jack porušil sľub. Znova som si ľahla a dala tomu desať minút, potom som si vzdychla a odhodila prikrývky. Možno mali naproti ulici pohotovosť?

Vytiahla som nejaké rifle a tričko a zišla dole. Predné dvere boli otvorené, tak som vykukla na verandu. Nikto tam nebol, ale všimla som si, že nákladiak bol preč.

Čo to má, do pekla, znamenať?

Ako keby na mňa úplne zabudol.

Namrzená, že ráno nebol v posteli som šla naspäť do kuchyne.

Dokonca ani neurobil kávu!

Naštvaná som naliala do kávovaru vodu, potom pridala kopčeky kávy a prekrížila si ruky, zatiaľ čo kvapkala. Tej starej rachotine to trvalo celú večnosť, ale Jackovi bolo na smiech, aby mi dovolil vymeniť tu nejaké veci.

Nie preto, že mal k nim nejaký vzťah, ale preto, že sa mu ťažko znášalo, že by som kúpila veci do tohto domu. „Žijem tu,“ stále som mu opakovala. „Nie je to aj môj dom?“

Vždy povedal áno, samozrejme, že bol a ospravedlňujúco ma objal. Nedávno sme viedli dlhú debatu o prerobení kuchyne a keď sa zarazil nad cenou kamennej dosky a dlažby, upustila som od toho. „Počúvaj. Nesnažím sa kúpiť si tvoju lásku. Snažím sa vniesť do našich životov trošku luxusu, pretože to mám rada, môžem si to dovoliť a som rozmaznaná, OK? Nedovolíš mi vyplatiť Brada, tak mi aspoň dovoľ kúpiť tú prekliatu linku.“

Niečo ohľadom toho zašomral, ale nakoniec ustúpil. Tento týždeň mal prísť chlap vymerať kuchyňu. Bola som z toho nadšená – milovala som žiť tu s Jackom, ale pár vecí z môjho starého života mi chýbalo. A niektoré vymoženosti v tomto krásnom starom farmárskom dome mohli byť len na úžitok. Sladkými rečičkami by som ho k tým veciam prehovorila. Bola som v tom dobrá.

Vôňa čerstvej kávy ma prebrala, otočila som sa a natiahla sa po šálku. Vtedy som si všimla na linke odkaz.

Musel som utekať. Vrátim sa neskôr. Mohla by si pozbierať vajíčka?

Zastonala som. Nielenže zabudol na svoj sľub, ale ešte ma aj žiadal, aby som robila svoju najneobľúbenejšiu prácu na farme. Z nejakého dôvodu mi to nerobilo dobre. Mohla som povedať, že ma tie kury nenávideli.Ale poslušne som si obula topánky, schmatla košík a prešla ku kurínu.Sliepky na mňa zakotkodákali ako som vošla.

„Jo, ja viem. Aj vám dobré ráno.“

Skontrolovala som prvý kurín, bolo tam len jedno vajce. Natiahla som sa poň a vzala ho, položila ho do košíka. Aj v druhom kuríne bolo len jedno, keď som ho vložila vedľa prvého, všimla som si, že na ňom bolo niečo napísané.

Si nádherná.

To mi vykúzlilo úsmev. Otočila som prvé vajce a úsmev sa mi rozšíril.

Dobrá ráno.

Písmo patrilo nepopierateľne Jackovi, porozhliadla som sa dookola, čakala, že ho tam uvidím stáť. Ale nebol tam.

Šla som ku tretiemu kurínu a vytiahla vajce.

Myslela si si, že som zabudol?

Začala som sa chichotať, zrýchlil sa mi pulz. Pamätal si!

A pozrite, aký bol šikovný a romantický!

Uškŕňala som sa, natiahla sa v ďalšom kuríne a vytiahla von vajce.

Milujem ťa.

A potom ďalšie...

Vždy ťa budem milovať.

Triasli sa mi ruky, ako som sa natiahla do posledného kurína v rade.

Otoč sa.

Zalapala som po dychu, otočila sa.

A tam bol – kľakol si na jedno koleno.

Zastavilo sa mi srdce.

Otvoril krabičku a podržal ju, výraz mal prekvapivo pokojný, tmavé oči sa mu leskli. „Nehovorím, že si ťa zaslúžim Margot Thurberová Lewistonová, len si ťa budem snažiť udržať tak dlho, ako mi to dovolíš. Nikdy som nemiloval nikoho alebo nič tak ako milujem teba. Priniesla si všetko dobré späť do môjho života – mňa si priviedla späť k životu a ja ho chcem stráviť s tebou. Vezmeš si ma?“

Stála som tam, doslova som sa triasla v topánkach, zatiaľ čo som sa snažila pohnúť, prehovoriť, dýchať, proste urobiť čokoľvek. „Áno,“ zapišťala som, stále zvierala košík.

„Nechceš položiť tie vajíčka na zem, bejby?“ Opýtal sa, na perách sa mu roztiahol úsmev.

Prikývla som, položila opatrne posledné vajce do košíka a dala ho na zem.

Potom som sa pohla k Jackovi a podržala hore ruku, z hrude sa mi vydrali vzlyky. Z čierneho zamatového vankúšika od Tiffanyho na mňa žmurkol prsteň, nádherný okrúhly solitér vsadený do platinového pásma. Triasla sa mi ruka, keď mi ho navliekal na prst.

Myslela som si, že prsteň, ktorý vybral Tripp bol dokonalý, ale tento – tento tu – bol môj prsteň. Jednoduchý, ale skvostný. Moderný, no napriek tomu klasický. Dokonalý.

„Milujem ho,“ vzlykla som, nebola som schopná prestať.

Postavil sa na nohy, trochu sa zasmial. „Som rád. Pri tom plači som to nevedel odhadnúť.“

Hodila som mu ruky okolo krku a on ma tuho držal, zodvihol ma do vzduchu.

„Milujem ťa,“ povedal mi do ucha. „Chcem toto navždy.“

„Ja tiež,“ povedala som, pochovala mu tvár do krku. Srdce som mala tak plné, až pretekalo. „Navždy.“

KONIEC