AWF - 30. kapitola

Překlad: Yogi_22

Margot

Bola som hore celú noc. Dokonca aj potom. čo mi oschli slzy, kládla som si otázku za otázkou. Bola to moja vina? Tlačila som príliš silno? Uponáhľala som veci? Predstavovala som si medzi nami niečo, čo tam nebolo? Bolo šialené, aby som bol tak strašne nahnevaná na niekoho, koho som poznala len týždeň? Žeby mi len skvelý sex zatemnil úsudok?

Potom to možno bolo takto. Možno som si tú vec okolo žhavého farmára iba zidealizovala. Možno ma to k nemu ťahalo len preto, lebo bol úplným opakom Trippa. Možno, že táto aférka bola len jedna veľká vzbura proti pravidlám Thurberových žien. Možno by som mala ísť domov a uvedomiť si, že by nikdy nezapadol do môjho života, že ja by som nikdy nezapadla do toho jeho. A vďaka Bohu, že zničil tie veci teraz.

Ale bolo tu aj množstvo čo ak. Čo ak som sem prišla z nejakého dôvodu? Čo ak bol on tým niečím, čo mi v živote chýbalo? Čo ak ma potreboval, aby sa uzdravil? Čo ak už nikdy nestretnem nikoho, vďaka komu sa budem cítiť tak, ako vďaka nemu? Čo ak sme mali byť spolu? Tá duševná a emocionálna úzkosť bola na mňa priveľa. Túžila som po tom známom pocite domova, pocite, že niekam patrím.

O šiestej ráno som si zbalila tašky, nechala odkaz pre správkyňu a kľúč na linke a odišla domov.

Počas dvojhodinovej jazdy som do seba hodila mizernú kávu z benzínky a opakovane sa krčila pri spomienke na jeho odmietnutie. Bolo to ako znova prežívať rozchod s Trippom!

Čo to len so mnou bolo? Prečo ma nikto nechcel? To som bola tak zásadne nemilovateľná? Boli vyhliadky na budúcnosť so mnou také hrozné? Smrdela som? Očuchala som si podpazušie. Zdalo sa, že môj dezodorant zabral, takže to muselo byť v niečom inom.

V čase, keď som sa dostala domov, som bola presvedčená o svojej všeobecnej bezcennosti a odporu.Hodila som tašky pred dvere, šla som rovno do svojej izby, vymenila si kraťasy a blúzku za pyžamo a padla do postele. Ale mala som v sebe toľko kávy, že som nemohla zaspať. Ležala som tam, bola som minútu od minúty skleslejšia, pokým som konečne nevstala a nezavolala Jaime.

„Nazdar,“ povedala hneď ako zdvihla. „Ako ide život na farme? Už si dnes mala svoj štvorgazmus?“

„Ani náhodou. Už ani nie som na farme.“ Predstavila som si ako sa slnko vynára nad jazerom, osvetľuje kone na pastvine, vytvára na pozadí stodoly tiene ideálne na bozkávanie.

Bol už Jack hore? Spal vôbec? Pracoval a spomínal pri tom na časy, kedy som mu pomáhala?

„Čo sa stalo? Znieš mizerne.“

„Tak mi aj je.“ Zatvorila som oči. „Možno by mi nemalo byť mizerne, ale je mi.“

„Chceš si o tom pohovoriť?“

„Áno. Kde je Claire? Môžeme si dať obed?“

„To je na figu, nemôžem. A Claire je popoludní na obhliadke domu. Čo tak hneď po práci niekde na drinku? Okolo šiestej?“

„Kde?“

„V bare Marais? Zrejme ti chýbalo tvoje fajnové martini.“

„Ani nie,“ povedala som mrzuto.

„Sakra, máš depresiu. Napíšem Claire.“

„OK. Hej, môžeš pre mňa urobiť láskavosť?“

„Samozrejme!“

„Môžeš zavolať Georgii Valentiniovej a povedať jej, že som musela náhle odísť domov, ale zajtra sa jej ozvem? Odovzdám jej nejaké kontaktné informácie.“ Nezniesla by som s ňou teraz hovoriť.

„Považuj to za vybavené. A teraz vypadni niekam na masáž alebo čo. Na manikúru, pedikúru. Alebo na fúkanie. To ti vždy zdvihne náladu.“

„Budem v pohode. Možno som len unavená.“ To nebola tak celkom lož. „Zdriemnem si a potom sa vidíme po práci.“

Zavesili sme a ja som jej poslala číslo na Georgiu než som odložila telefón bokom. Nechcela som masáž ani manikúru alebo fúkanie. Žiadna z týchto vecí by mi neurobila lepšie, v skutočnosti sa mi to zdalo plytké a márnivé za to, že som bola typ človeka, ktorý si pravidelne doprial takýto luxus. Prečo som nepoužívala svoje finančné prostriedky na niečo zmysluplnejšie? Čo som vlastne robila so svojim životom? Ako som mohla prispieť k väčšiemu dobru? Milióny ľudí žili v chudobe a ja som neurobila nič, aby som im pomohla! Niet divu, že ma nikto nemiloval!

Stočila som sa do klbka, kolená som mala zastrčené k hrudníku, zadok vystrčený do vzduchu. „Som otrasná, neužitočná osoba,“ zastonala som do vankúša. „Môj život nemá zmysel.“

Nakoniec som vyhladla, takže som zišla dole, aby som si pozháňala niečo na jedenie, ale dokonca aj obsah mojej chladničky ma deprimoval – podozrivo vyzerajúci syr, mlieko po dátume spotreby, pohár zaváranej zeleniny, splesnuté citróny, dózy so záhadným obsahom – mraznička ponúkala len zamrznuté kocky ľadu, fľašu ginu a nejaké mrazené jedlo, ktoré vypovedala o mojom statuse slobodnej ženskej a neschopnosti variť.

„Toto je môj život,“ povedala som, zatiaľ čo oblaky studeného vzduchu stúpali von. „Gin, osamelosť a polotovar.“ Znelo to ako nejaký druh country pesničky.

V špajze sa mi podarilo nájsť krabicu sušienok, ktorá tam pravdepodobne zostala z nejakého večierku z roku 2014. Jedla som ich, zatiaľ čo som sedela na zemi v kuchyni. Boli zatuchnuté a bez chuti. Očuchala som syr a rozhodla sa, že som nebola až natoľko zúfalá, takže som namiesto toho zjedla celý pohár zaváraných uhoriek. Po tom som šla naspäť do postele a schovala sa pod perinu, kde som nakoniec zaspala.

Zobudila som sa na zvonenie telefónu okolo piatej.

Volala Georgia Valentiniová.

Hrýzla som si spodnú peru a rozhodovala sa, či to vezmem.

Mohla som byť natoľko falošná, aby som ju oklamala?

Stará Margot by sa nad tým dvakrát nezamýšľala. Bola ešte tam niekde vo mne?

Snažila som sa čo najviac, aby som ju privolala.

„Haló?“

„Oh, Margot, ahoj. Myslela som si, že sa dostanem do tvojej hlasovej schránky. Volala mi tvoja kolegyňa a povedala, že máš nejaké naliehavé záležitosti v rodine. Dúfam, že je všetko v poriadku.“

Georgia znela zaujate a ja som sa cítila zle za to, že jej klamem.

„Áno, všetko je v poriadku. Ukázalo sa, že to nie je nič vážne.“

Len moja vlastná existenčná kríza.

„To rada počujem. Len som si chcela povedať akí sme ti vďační, že si si našla čas prísť sem, efektívnejšie nakopnúť naše úsilie ohľadom marketingu. Spravila si výskum, prišla pripravená, poznala si nás a naozaj si dorazila.“

„Vďaka.“

„A takisto si nás inšpirovala, aby sme uskutočnili svoj sen o reštaurácii. Dokonca aj keby ten dom Oliverovcov nakoniec nebol pre nás vhodný, sme namotivovaní, aby sme do toho išli.“

„To rada počujem. Nejaké ďalšie novinky ohľadom domu?“

„Nič povzbudivé,“ povedala. „Ale stále riešime nejaké dohady, koľko by bolo potrebné na renováciu a pomáha nám aj Brad ohľadom plánu žiadať o podnikateľský úver.“

„Budem vám držať palce.“

„To oceňujem, vďaka.“ Na minútu sa odmlčala. „Margot, dúfam, že to nie je od veci opýtať sa ťa, či si v poriadku? Znieš inak.“

Vzdychla som si. „Som v poriadku. Myslím tým, budem v poriadku. Hádam.“

Súcitne sa zasmiala. „To vôbec neznie dobre.“

„Ja len...nádejala som sa ohľadom niečoho, ohľadom čoho som sa nemala.“

„Rozumiem.“ Prešlo pár sekúnd. „Margot, on je takisto smutný.“

„O tom pochybujem.“

„Prečo?“ Georgia znela úprimne prekvapene.

„Pretože to on je ten, kto veci zničil. Nechce ma. Aspoň nie dostatočne.“

Podráždene si povzdychla. „Ale chce. Vidím to. Len je prekliato tvrdohlavý.“

„V každom prípade,“ povedala som, „je po všetkom. A to je to, čo chcel.“

„Mrzí ma to, Margot. Fakt si želám, aby boli veci inak.“

„Ja tiež.“ Potrebovala som zavesiť než sa znova rozplačem. „Ahoj.“

Rozlúčili sme sa a zavesili. Prehodila som si ruku cez oči, zaujímalo by ma, ako vedela, že bol Jack smutný. Že by sa dnes ráno umáral nad kávou? Bol na ňu nevrlý? Rozohnil sa? Tá myšlienka ma nasrala. Ako sa len opovažuje vybíjať si to na druhých ľuďoch! To on si to spôsobil sám!

Nevrlá a deprimovaná som sa dotrepala do kúpeľne, pozrela sa na seba do zrkadla.

Paráda. Vlasy som mala zlepené a zacuchané, tvár opuchnutú a začervenané oči orámované kruhmi pod nimi. „Vieš čo?“ Povedala som svojmu odrazu. „Toto je moje skutočné ja, a pokiaľ sa to ľuďom nepáči, nech idú do riti.“

Vlasy som si zapla gumičkou do copu, hodila na seba nejaké staré rifle s tričkom z Vassarskej univerzity, navliekla si ponožky a strčila nohy do tenisiek.

 Necítila som sa ako vo svojom starom ja, takže prečo by som tak mala vyzerať?

Mercedes bol trochu problém v súvislosti s mojim novým imidžom, ale nad tým budem premýšľať zajtra.

***

„Wow.“ Jamie na mňa zamrkala. „To je na teba rozhodne odlišný výzor.“

Prišla som do baru prvá, sedela som na jednej zo zamatových pohoviek pozdĺž steny. Moje kamarátky práve vkĺzli do boxu naproti mne. „Cítim sa inak,“ vyštekla som. „Prečo by som na to aj nemala vyzerať?“

„V pohode,“ povedala s falošným jasom a hodila pohľadom po Claire. „Chceš nám povedať o čo ide?“

„Ide o to, že som dospela k záveru, že môj život je bezvýznamný.“

„Margot, čo to trepeš?“ Opýtala sa Claire so zvrašteným obočím. „Tvoj život nie je bezvýznamný. Prečo niečo takéto vôbec hovoríš?“

„Pretože je to pravda,“ povedala som, zodvihla k perám drahý gin martini. Po tom, čo som niekoľko minút bojovalas tým, že život bez nejakého zjavného účelu nie je dôvodom pre lacný chľast. „Neprispievam do spoločnosti nijakým zmysluplným spôsobom. Svet je plný otrasných vecí a ja s tým nič nerobím. Budem žiť a umriem a ľudstvu nebude nijako lepšie.“

„Wow,“ povedala znova Jaime, keď k nám prišiel čašník. „Vydržte, na toto budem potrebovať drink.“ Ona a Claire si objednali a posadili sa znova naspäť.

„OK. Tak čo sa stalo?“

Ani som nevedela, kde začať.

„Týka sa to toho farmára?“ Clairyn výraz bol spýtavý. „Jaime mi o ňom povedala, ale z toho čo som počula naposledy, šli veci dobre.“

„To šli.“ Dala som si ďalší hlt. „Ale potom si musel uvedomiť, že som skazená mestská slečinka, ktorá sa nezaujíma o nikoho len o seba.“

„Oh, Ježíš.“ Jaime pretočila oči a posadila sa dopredu. „To ti mám pripomenúť, že zatiaľ čo si pracovala zadarmo, ja som sa snažila udržať v chode našu kanceláriu? Si ten najštedrejší človek, akého poznám, Margot!“

Claire súhlasne prikývla. „Neustále sa zúčastňuješ charitatívnych obedov a robíš dobrovoľníka v mnohých veciach. Absolútne netuším ako si na toto prišla!“

„Dobre, tak má tvoja rodina balík prachov,“ pripustila Jaime, „ale to je aj dôvod prečo má nemocnica krídlo pomenované po Lewistonovcoch a Múzeum umenia má Thurberovskú galériu. To preto, lebo toľko darujete.“

„A pamätáš minulý rok, keď som zmienila tú zbierku v škole pre rodinu, ktorá prišla pri požiari o všetko?“ Povedala Claire. „Stáli ste v rade prví, ktorí vypísali šek a náhodou viem, že to bola tá najväčšia čiastka.“

„Ale všetko je to také neosobné,“ namietala som. „Nemám pocit ako keby som skutočne robila niečo, čo za to stojí, okrem vypisovania šekov. A navyše som viedla tento život v ulite. Neviem ako pokosiť trávnik, vymeniť pneumatiku, alebo ugrilovať burger!“

„A čo to má, sakra, s tým čo spoločné? Si dobrý človek, Margot.“ Jaime sa natiahla ponad stôl a dotkla sa môjho zápästia. „Si milujúca a šikovná a vtipná a úspešná a nádherná.“

Nadvihla som jedno obočie. „No, áno, hoci teraz vyzeráš zvonka trochu ošumelo,“ pripustila. „Ale hocikedy inokedy si tým, čím by chcela byť každá žena.“

„Tak prečo ma potom nechcel?“ Zatvorila som oči a cítila slzy na mihalniciach. „Prečo ma nikto nechce?“

„Dúfam, že nehovoríš o Trippovi,“ povedala Jaime. „Už si s ním premrhala dosť času. A čo sa týka Jacka, tak to neviem, zlato.“ Zmäkol jej hlas. „Možno len nebol pripravený chcieť ťa. Možno sa ešte nepreniesol cez svoju manželku.“

„Myslím, že to by mohlo byť ono. Ale nerozumiem tomu pocitu.“ Zahryzla som si na okamih do pery. „Hovoril o tom, že ju miloval a ja nepochybujem o tom, že stratiť ju mu zlomilo srdce. Ale nikdy nepovedal nič také, že sa cez ňu nikdy nedostane,“ pokračovala som, kútiky úst sa mi skrútili dole, „hoci povedal, že sa už nikdy znova neožení.“

„Prečo nie?“ Opýtala sa Claire.

Vzdychla som si. „Povedal, že vedel čo mal a že sa to nestáva dvakrát.“

„Možno je len blázon.“ Claire sa natiahla a potľapkala ma po pleci. „Pretože si nedokážem predstaviť, prečo by sa akýkoľvek chlap nechopil šance byť s tebou.“

„No, tak on sa nechopil.“ Vzdychla som si, nadvihla znova pohár k perám. „A už mi z toho zašibáva. Naozaj som k nemu niečo cítila.“

„Tak skoro?“ Opýtala sa Jaime, keď im čašník naservíroval na stôl medzi nás drinky.

„Áno. Najprv som si myslela, že to je len veľmi intenzívna fyzická záležitosť, ale...“ Striaslo ma, spomenula som si na noc, kedy mi odhalil svoju strápenú dušu. „Bolo to aj emotívne. A bol to tak dobrý pocit, aspoň pre mňa.“

„Takže, prečo to skončil?“ Zaujímala sa Claire.

„Úprimne, ani mi nedal poriadny dôvod. Včera sme mali skvelý deň a potom...“ Stíšila som hlas. „Minulú noc sme sa milovali na podlahe v obývačke jeho domu, kde žil so svojou ženou a bolo to naozaj intenzívne. Hneď po tom odrazu ukončil veci. Povedal, že sme sa v prvom rade nemali nikdy spolu zapliesť.“

„Aha. Vydesila si ho.“ Jaime znela iste ako sa oprela. „To som zvykla robiť aj ja, ešte pred Quinnom. Tak dlho ako to bol s chlapíkom len sex, bola som v pohode, ale ak existovala šanca, že sa do toho dostanú city, zdúchla som.“

„Dokonca si sa o to pokúsila aj v prípade Quinna,“ pripomenula nám Claire.

Jaime prikývla. „Úplne. A to nemal so sebou takú záťaž ako Jack. Možno len potrebuje nejaký čas a odstup. Získať nejakú malú perspektívu. To som potrebovala aj ja.“

„Možno,“ povedala som. „Ale včera v noci sme si vymenili pár dosť ostrých slov. A ja som ho požiadala, aby mi dal druhú šancu a on povedal nie.“

„No, nevzdávaj to. Možno ťa prekvapí.“ Jaime si odpila z drinku. „A ak nie, je to zasraná strata, pretože si úžasná.“

„A silná.“ Claire ma znova potľapkala po pleci. „Si jedna z najsilnejších žien, aké poznám.“

„Nie som,“ povedala som, cítila sa ako podvodníčka. „Celý svoj život som strávila len tým, čo mi bolo povedané, že robia Thurberove ženy. Hrala som úlohu poslušnej dcéry a debutantky v spoločnosti. Nemôžem si spomenúť ani na jediné rozhodnutie, ktoré som urobila sama a na ktoré by som bola hrdá alebo, že by som jediný raz zariskovala.“

„Ja môžem,“ povedala Jaime lojálne. „Dala si výpoveď v práci a šla si pracovať so mnou. To bolo riziko.“

„Ani nie.“ Nechcela som, aby ma chlácholili. „Nikdy som nebola chudobná.“

„Keď Tripp povedal minulý rok, že sa nechce ženiť, ukončila si to. A povedala si mu nie, keď ťa požiadal o ruku, dokonca aj keď časť teba chcela povedať áno,“ pridala Claire. „To nebolo jednoduché.“

„Nechcela som si vziať toho debila,“ povedala som. „Len sa mi páčil prsteň, čo zo mňa robí povrchnú osobu.“

„No, mala by si byť na seba hrdá za to, že si hádzala tými koláčikmi. Ja teda na teba hrdá som.“ Jaime pokrútila hlavou. „Bože, kiežby som tam bola.“

Dovolila som, aby sa mi na perách zjavil nepatrný úsmev. „Myslím, že na to hrdá som.“

„Vidíš? A napriek tomu zavádzaš vo svojom živote zmeny. Nemusíš hrať nijakú rolu, ktorú nechceš,“ pokračovala. „Ak už viac nechceš pracovať v Shine, tak mi to povedz. Niečo vymyslíme.“

„Nie, chcem. Tú prácu mám rada. Páči sa mi pomáhať ľuďom uskutočňovať svoje sny.“ Vzdychla som si, zavírila posledným zbytkom ginu vo svojom pohári. „Nie je to tak, že by sa mi nepáčil môj život. Milujem svoju rodinu, priateľov, svoju prácu. A klamala by som, pokiaľ by som tvrdila, že byť Margot Thurberovou Lewistonovou je naozaj údel. Nie je. Myslím tým, čo mi vlastne chýba? Je sebecké chcieť viac ako mám, nie?“

„Margot, je v poriadku chcieť s niekým zdieľať svoj život,“ povedala Claire. „Nikto si nemyslí, že si sebecká len preto, že chceš niekoho milovať a niekoho, kto bude milovať teba.“

Ten knedlík v mojom krku bol späť. „Toto chcem. A tak šialene ako to znie, mala som v žalúdku pocit, že ten niekto mal byť Jack. Som tak strašne frustrovaná a smutná, že to nevidí.“

Moje kamarátky sa na mňa súcitne pozreli. „Kiežby som ti mohla nejako poradiť,“ povedala Jaime. „Ale láska je zvláštna vec. Keď ju hľadáš, schováva sa. Keď nie, vyskočí odnikadiaľ a vrazí ti priamo do hlavy.“

„Tak to by som nepovedala,“ povedala Claire, hodila do seba zvyšok pitia. „Možno to je to, čo robíme zle, Gogo. Hľadáme.“

Pokrútila som hlavou. „Mrzí ma to, kamošky. Som totálny negativista a úplne som si zabrala túto konverzáciu. Sklamala som sa, ale prežijem to.“ Na pery sa mi razil roztrasený úsmev. „Vlastne som si začala robiť zoznam vecí, ktoré chcem urobiť, zatiaľ čo som bola tam.“

„Ako zoznam, ktorý chceš splniť do svojej smrti?“ Jaime zjedla jednu z olív zo špáradla vo svojom martini.

„Nie, skôr niečo ako zoznam vecí Margot Thurberovej Lewistonovej, aby sa viac bavila a vyplnila svoj život.“

Claire sa uškrnula. „A čo na ňom je?“

„Prestať sa báť tridsiatky. Jazdiť na koňoch. Naučiť sa variť. Zapojiť sa do kampane ohľadom potravinovej spravodlivosti. Dať si urobiť tetovanie.“

Prišlo to z ničoho nič, ale hneď ako som to povedala, uvedomila som si, že to bola pravda.

„Wow,“ povedala dnes Jaime tretíkrát. „Je to ako kompletne nová Margot. Čo sa ti tam stalo?“

„Nebolo to len o tom pobyte tam,“ povedala som. „Myslím tým, bol to rozhodne intenzívny týždeň, ale keď sa pozriem spätne na všetky tie roky, možno ešte ďalej, myslím, že muselo prísť prebudenie.“

Jaime prikývla a podržala svoj pohárhore. „Na zábavnejšie a oveľa plnohodnotnejšie životy.“

Claire a ja sme zodvihli svoje poháre k tomu jej a štrngli sme si.

Cítila som sa lepšie, a vďačná za svoje kamarátky, ale maličký kus môjho srdca stále túžil po Jackovi.

Možno už navždy bude.