AWF - 25. kapitola

Překlad: Yogi_22

Jack

Zatiaľ čo nákladiak uháňal tmou, držal som oči na ceste, ale moja myseľ bola niekde úplne inde. Otázky, ktorým som sa dnes vyhýbal odmietli byť ďalej ignorované.

Prečo to bolo s ňou také jednoduché? Prečo bol sex taký žhavý? Prečo byť s ňou bol tak dobrý pocit? Prečo sa mi Margot Lewistonová, zazobaná mestská slečinka, ktorá nielenže nevedela zapáliť gril, ale ani ho použiť, tak páčila? Keď som sa pozrel na ňu, prečo som mal pocit, že som ju musel mať? Sex so Steph bol úžasný, ale nikdy nebol takýto. Nenávidel som, že to dokonca porovnávam, pretože tieto dve ženy boli tak odlišné, a nebolo to tak, že by sex s Margot bol lepší, ale uspokojil odlišnú potrebu vo mne. Sex so Steph bol vášnivý, pretože sme sa navzájom milovali, starali sa o seba. Bolo to fyzické vyjadrenie nášho citového prepojenia a našej histórie. Boli sme do toho pohltení až tak veľmi, že som ju chcel chrániť, ochraňovať a starať sa o ňu, dokonca aj počas sexu. Nikdy som ani len nepomyslel na to, že by som bol na ňu drsný, ťahal ju za vlasy, nechával jej na tele modriny. Zachovať si kontrolu nikdy nebol problém, pretože som mal vždy pocit, že som to musel urobiť.

Sex s Margot bol tiež vášnivý, ale úplne odlišným spôsobom – pokiaľ bolo byť so Steph niečo ako potápať sa v nádhernom priezračnom mori, byť s Margot bolo ako prechádzať cez Niagarské vodopády bez člna. Bolo to drsné a turbulentné, nieslo to so sebou paniku a zúfalstvo. V ktoromkoľvek okamihu mohlo dôjsť k potešeniu alebo bolesti, strachu alebo úľave, nehybnosti alebo chaosu. Musel som bojovať s kontrolou, uplatňovať si nad ňou nárok, bojovať s pocitom, že som bezmocný. Našťastie to platilo aj pre ňu. Páčilo sa jej, že som s ňou nezaobchádzal tak ako keby bola krehká, rozbitná a keď som jej niečo prikázal, poslúchla. Miloval som ten rozpor medzi Margot, ktorú videli všetci a osobou, ktorou bola so mnou. Miloval som dokonca tie nemravné slová, ktoré mi šepkala, každé poškrabanie a uhryznutie, ktoré zanechala, každý zvierací zvuk a krik.

Možno toto bolo ono – možno to bolo tak dobré, pretože sme mohli byť k sebe navzájom iní ako sme boli s niekým iným. Alebo to bolo možno v krátkodobom charaktere tejto veci, niečo ako prázdninový sex, ktorý je lepší než ten každodenný. A možno som bol vedľa nej schopný spať, pretože po prvýkrát za všetky tie roky som bol schopný aspoň na chvíľu zabudnúť, nechať za sebou nejakú bolesť. A to bolo v poriadku, však? Vezmem si ju všetku naspäť, keď bude preč. No nateraz sa budem sústrediť na prítomnosť. Na ňu.

Pozrel som sa na ňu a videl ako si obhrýzala necht na palci. „Takže seriózne. Bojíš sa, čo sa chystám urobiť, aby som ťa dostal z tej bubliny?“

Usmiala sa, venovala mi postranný úsmev. „Mala by som sa?“

„Rozhodne.“

„Biče a reťaze?“

„Ha. Kiežby. Beriem ťa kempovať.“

Úškrn jej zmizol z tváre. „Čože?“

„Počula si ma.“

„Ako...kempovať v zmysle spať vonku na zemi medzi stromami?“ Opýtala sa, ako keby úplne nechápala tomu pojmu.

„Áno. Vydesená?“ Natiahol som sa a štuchol ju do boku.

„Áno! Na zemi je háveď! A nie sú tam žiadne toalety! Alebo hotelová služba! Alebo hotelové lôžkoviny!“

Smial som sa. „To teda nie.“

„A v lese žijú zvieratá.“ Zašepkala to, ako keby ich nechcela upozorniť na to, že príde.

„Srdiečko, jediné zviera, s ktorým si budeš musieť robiť starosti som ja.“ Pozrel som sa na ňu. Rozšírila oči, výraz mala z polovice potešený, z polovice vydesený.

„Nemohli by sme jednoducho ísť do nejakého príjemného, tichého hotela s raňajkami?“

„A kde je v tom zábava?“ Zabočil som na príjazdovú cestu Peta a Georgi. „Nie, chcem ťa naozaj vziať kempovať na jednu noc. Môžeš prežiť jednu noc bez luxusu, však?“ Zaparkoval som nákladiak a pozrel sa na ňu.

„Jedna noc?“ Opýtala sa neisto.

„Jedna noc.“

Na sekundu premýšľala, potom sa vystrela. „OK. Áno, na jednu noc môžem zvládnuť kempovanie. A ty,“ pokračovala veliteľsky, „môžeš zasa zvládnuť čiernu toaletu na tému Veľkého Gatsbyho kvôli zbierke peňazí pre Historickú spoločnosť.“

„Čiernu toaletu?“ Predstieral som, že premýšľam. „Nemyslím si, že niečo také vlastním.“

„Myslí sa tým mať na sebe oblek.“

„No, som si istý ako peklo, že nič takéto nevlastním.“

Potľapkala ma po pleci. „O všetko sa postarám.“

„Ani náhodou. Nejdem na nijakú zbierku peňazí.“

„Vydesený, že by som po tebe hodila koláčik?“

Smial som sa a otvoril dvere na strane vodiča. „Vlastne by som ťa pri tom rád videl.“

Vyskočila von a stretli sme sa vzadu za nákladiakom, začali vybaľovať. „No tak, prosím? Bude to zábava.“

„To si v skutočnosti nemyslíš.“

Začala sa smiať. „Nie, nemyslím. Ale tiež si nemyslím, že kempovanie je zábava.“

Začali sme kráčať cez tmu smerom k prístrešku s rukami naloženými prázdnymi debničkami a krabicami. „Vlastne, vieš ty čo? Myslím, že by sme sa na tej zbierke mohli baviť.“

„Oh áno, a to už prečo?“

„Myslím, že my by sme sa vedeli baviť kdekoľvek.“

Usmial som sa, premýšľal som kto sa bude cítiť viac nesvoj – Margot v spacáku alebo ja v obleku? Plus, bol som v pohode stráviť s ňou čas, pretože čokoľvek to už medzi nami bolo, skončí to, keď odíde. Nechcel som dávať nijaké sľuby, ktoré by zahŕňali dni po tom.

„Mrzí ma to, Margot. Ale nie.“

Vzdychla si. „Si tak nefér. Ja budem musieť kvôli tebe opustiť svoju pohodlnú zónu, ale ty nechceš tú svoju opustiť kvôli mne?“

„Ty opustíš svoju komfortnú zónu kvôli sebe. Chystám sa ťa naučiť množstvo zručností potrebných na prežitie. Ako napríklad zapáliť zápalku.“

„A kedy to bude?“

„Uvidíme. Dnes je streda, zajtra strážim Coopera, čo tak v piatok večer?“

„Platí. Potrebujem na kempovanie nejaké špeciálne oblečenie?“

Prišli sme k prístrešku, zasmial som sa a otvoril dvere, predstavoval si ju od hlavy po päty v nejakom značkovom oblečení na kempovanie, všetko v bielom.

„Nie. Môžeš si vziať čokoľvek. Alebo aj nič bude v pohode.“

„Hej, vy dvaja.“

Nadskočil som, takmer mi vypadol z rúk náklad, ktorý som držal, môj nervový systém prepol na najvyšší poplach. Kráčala k nám Georgia a nemala v úmysle náš vyľakať, ale trvalo mi okamih, kým som začal normálne dýchať.

„Hej, Georgia.“ Margot sa zvítala s mojou švagrinou, ale jej oči boli na mne.

„Tak ako to išlo?“ Opýtala sa Georgia, ruky mala vo vreckách.

Srdce mi stále bilo prirýchlo, zatiaľ čo som vošiel do prístrešku a zastrčil krabice ku stene.

„Skvelo,“ povedala Margot. „Válila som.“

O sekundu neskôr som cítil jej ruku na mojom chrbte – ľahký, upokojujúci dotyk. Nepovedala ani slovo, ani sa na mňa nepozrela, ale vedel som čo robí...a oceňoval som to.

„Válila si?“ Georgia sa smiala ako sme vyšli von.

„Áno. A mám pre teba kopec nápadov.“

Začali sme kráčať naspäť k autu a Georgia nás nasledovala. „Margot bola prirodzená,“ povedal som jej. „Predali sme všetko, čo sme priniesli.“

„Fakt? Wow!“

„Boli ste si pozrieť ten dom?“ Opýtala sa Margot.

Georgia pokrútila hlavou. „Zajtra o desiatej. Chceš ísť so mnou?“

„To by som rada!“ Margot sa pozrela na mňa.

„Pokiaľ ma Jack na niečo nepotrebuje.“

Kurva, bola rozkošná. Usmial som sa na ňu.

„Nie, môžeš mať zajtra voľno.“

Došli sme k nákladiaku a Georgia vykukla zozadu. „Dnes si fakt skvelo predával, čo?“

„Celé to bolo na Margot,“ povedal som. „Vravím ti, má kúzelný úsmev. Nikto jej nemôže povedať nie.“

Margot sa rozžiarila. „To mi veľmi lichotí, ale všetko čo som robila bolo, že som len predávala to, čo si vypestoval. To je skutočné kúzlo.“

Georgia sa obzrela ponad plece na nás, cítil som ako mi horí tvár.

Prečo som musel povedať to o jej úsmeve? Teraz mala zrejme Georgia nejaké podozrenie.

„No tak, poďme to dorobiť.“ Snažil som sa znieť vecne, ale bolo som si istý, že hlava mojej švagrinej pracovala naplno. Po celý čas, čo sme vykladali auto bola ticho a to ona ticho nebýva nikdy.

„No, dobrú noc vám dvom,“ povedala bezstarostne, keď sme skončili. „Ešte raz ďakujem za dnešnú prácu na trhu. Vidíme sa zajtra. Oh a Jack, stále budeš zajtra večer opatrovať Coopera?“

Prikývol som. „Jo.“

„Skvelé, vďaka. Dobrú.“

„Dobrú, Georgia,“ zavolala Margot. Akonáhle sme boli sami, pozrela sa na mňa. „Vie to.“

„Vyzerá to tak.“

„Si s tým v pohode?“

Pošúchal som si krk, na sekundu som premýšľal. Nebolo to veľmi o tom, že by mi vadilo, že to Georgia vie, ale nechcel som, aby to povedala mojim bratom. Mali by podarený deň. Zničili by to. Ale to nebol Margotin problém. „Jo, som s tým v pohode. Georgia ma chápe.“

Prikývla. „Vyzerá to tak.“

Na okamih sme tam len tak stáli, zatiaľ čo cvrčky cvrlikali a vietor šušťal pomedzi brezy naokolo. Osamelé zvuky noci. Ale dnes v noci som nechcel byť sám.

Viac ako len to – nechcel som ju opustiť.

„Takže.“ Prišiel som k nej bližšie.

Usmiala sa. „Takže.“

„Čo by si rada robila?“

„Úprimne? Fakt  potrebujem sprchu.“

Nadvihol som obočie. „Aká náhoda.“

***

Pozeral som na vaňu. „To fakt? Perličkový kúpeľ? Nemyslím si, že som si nejaký za tridsať rokov doprial.“ Zastavili sme sa v chate – Margot zatiaľ čakala na verande – takže som si mohol vziať čisté oblečenie, potom sme zamierili späť do jej chalupy, kde naplnila vaňu horúcou vodou a bublinkami.

Margot sa zachichotala. „Potom buď rád. Koľko máš vlastne rokov?“

„Tridsaťtri. A ty?“

„Budúci mesiac budem mať tridsať.“

„A stále si dávaš perličkový kúpeľ?“

„Tak často ako sa len dá. A nikdy necestujem bez svojej peny do kúpeľa.“ Nadýchla sa, zatvorila oči. „Nevonia to dobre?“

Vdýchol som vôňu levandule. „Musím priznať, že áno.“

„Vidíš? Trošku luxusu je fajn.“ Vyzerala potešená sama sebou.

Vyzliekli sme si oblečenie a Margot vošla dnu, nechala ma tam stáť samotného pri vani. „Neexistuje, aby som sa tam s tebou vošiel.“

„Ale áno, vojdeš sa.“ Pozrel som sa tam a späť na vaňu, pozrela sa na mňa a vyšplechla nejaké bublinky. „Poď a pridaj sa.“

Nejako sa mi podarilo dostať dnu bez pádu, nasledujúcich päť minút sme strávili tým, že sme sa drhli a oplachovali nejakým fajnovým sprchovacím gélom, ktorý si takisto doniesla z domu. Voňal fantasticky, presne ako jej pokožka, ale nemohol som si pomôcť, aby som ju nepodpichol. „Zajtra budem voňať ako baba. Čo sa stalo s obyčajným mužným mydlom?“

Zamračila sa. „Nie je dobré pre tvoju pokožku.“

„Oh.“ Začal som si umývať vlasy s gélom a ona vyzerala zdesene.

„Jack! To nie je šampón!“

„A nie je to jedno? Pení to. Som si istý, že vlasy budem mať umyté.“

Natiahla sa po fľašu na okraji vane. „Vytlač toto. Ja to urobím.“

Pretočil som oči, ale nechal som ju umyť mi vlasy fajnovým šampónom, ktorý, úprimne, ani nepenil tak ako hocijaký lacný šit, ktorý som mal v sprche ja. Takisto som jej to povedal. Vzdychla si s prehnanou trpezlivosťou a začala mi masírovať temeno. „To preto, že lacné šampóny obsahujú chemické látky nazývané sulfáty, ktoré vytvárajú mydlové bubliny. Úprimne povedané, som z teba prekvapená, Jack. Vieš o tom, že by si si mal vyhýbať chemikáliám v jedle, ale nedávaš pozor ak sú v tvojich výrobkoch na pokožku a vlasy?“

Sotva som mohol prehovoriť, jej prsty na mojej hlave boli cítiť tak zasrane dobre. Dokonca ma mravčili aj končeky nervov v tele. Možno som aj zastonal.

„OK, otoč sa a nakloň hlavu dozadu.“

Musel som sa postaviť a otočiť a ona sa začala chichotať.

„Čo je?“

„Tvoj...“ Ukázala mi na vtáka, ktorý ukazoval priamo na ňu a bol pokrytý bielymi penovými bublinkami. „Vyzerá tak vtipne.“

Dal som si ruky vbok. „Preboha, Margot. Môžeš povedať slovo vták. Len nehovor, že vyzerá vtipne.“

„Prepáč,“ povedala, nekontrolovateľne sa smiala. „Ale nikdy som si ťa takto nepredstavovala – stojaceho vo vani, celého pokrytého levanduľovými bublinkami s napoly tvrdým – oh, Bože.“ Pokrútila hlavou a snažila sa upokojiť, zatiaľ čo som na ňu pozeral.

„Toto si zapamätám, keď budeme hlboko v lese.“ Otočil som sa, znova si sadol a naklonil hlavu dozadu.

„Nie! Mrzí ma to. Len ma v lesenemuč.“ Použila šálku, aby mi naliala vodu na hlavu a spláchla šampón. „Tak. A teraz sa znova postav.“

„Prečo? Aby si sa mohla smiať ešte viac?“ Ale postavil som sa a pozrel na ňu, uistil sa, že som na svojom nádobíčku nemal nijaké ďalšie bublinky.

„Nie.“ Vyškriabala sa na kolená, vkĺzla mi rukami hore po stehnách. „Prepáč.“ Pobozkala ma na pravé stehno. „Tvoj vták nie je vôbec vtipný.“ Pobozkala ma na ľavé stehno. „Je veľmi seriózny.“ Pobozkala ma na špičku vtáka, poskočil ako keby ju chcel pobozkať naspäť. „Je dokonalý.“

Zasekol sa mi dych, keď som na sebe zacítil jej jazyk – jemné, sladké malé lízanie, z ktorého sa mi chveli vnútornosti  a svaly na nohách sa stiahli. Po pár sekundách som bol úplne tvrdý. Prebehla po ňom odspodu až po špičku.

Zasraný dobrotivý Bože, už to bolo tak dlho...

Pozrel som sa dole, aby som videl ako vzhliadla a usmiala sa na mňa. Ten nemravný malý úškrn, ktorý sa vždy ukázal bol moja skaza.

„Som na rade.“

„Na rade na čo?“

Podarilo sa jej, aby ma vzala do rúk, nastavila si môjho vtáka k ústam. „Ochutnať ťa.“ Zavírila jazykom okolo žaluďa. „Priviesť ťa do šialenstva.“

Zobrala špičku medze pery, jemne sala. „Aby si sa mi urobil do úst.“

Zastonal som ako sa jej pery presunuli dole na moju dĺžku, polovica môjho vtáka jej zmizla v ústach než sa odtiahla. Potom to urobila znova a znova, nikdy nesala príliš tvrdo, nikdy sa nehýbala príliš rýchlo, nikdy nevydala žiaden zvuk.

Jej jazyk bol na mne cítiť neuveriteľne, jej pusa bola horúca a vlhká, a ja som miloval spôsob, akým držala v rukách zvyšok toho, čo nemohla dostať do úst. Ale Margot mi robila tú najzdvorilostnejšiu fajku, akú som kedy dostal. Na rozdiel od toho ako sa hýbala počas sexu, toto vyzeralo takmer ako keby mala strach, že mi ublíži. Alebo možno mala strach, že bude ublížené jej. Dievča ako Margot toto zrejme nerobilo často. Možno to ani nemala rada a len sa ponúkla potešiť ma.

No, kurva – čo by som mala teraz asi robiť?

Rukami som jej vkĺzol do vlasov, donútil som sa držať pod kontrolou, držať sa späť, ale každý inštinkt v mojom tele to chcel prevziať.

Nie, ty kretén! Nechaj nech to má na starosti ona! Len preto, že má rada drsný sex to ešte neznamená, že sa chce dusiť tvojim pérom.

Oh do riti, teraz na to myslím. Potrebujem sa upokojiť.

Pustil som jej hlavu, pozeral do plafóna, rátal do desať.

Vedela, čo robím.

„Jack,“ povedala ospalo. „Držíš sa odo mňa späť?“

Pozrel som sa dole na ňu a videl tie modré oči, ktoré na mňa vyčítavo hľadeli, zatiaľ čo sa mi perami hravo otierala o špičku vtáka. Pokožku mala vlhkú, bradavky tvrdé.

Kurva, bola úchvatná. A sladká. Čo som mal, do riti, za problém, že som chcel, aby sa drhla mojim vtákom?

„Nechcem ti ublížiť.“

„Neublížiš.“

„Ani len netušíš čo ti chcem práve teraz urobiť.“

„Tak mi to povedz.“

Zastonal som, vedel som, že jej nie som schopný povedať nie.

„Uč ma, Jack.“ Zafarbili sa jej líca ako mi položila ruky na stehná. „S týmto nemám veľa skúseností. Ale chcem sa učiť. Povedz mi, čo mám robiť. Povedz mi, čo chceš.“

Sťažka som prehltol. Zovrel som ruky do pästí. „Otvor pusu.“ Rozšírili sa jej pery a ja som sa zatlačil dnu tak hlboko ako som len mohol. „Chcem mať tvoje ústa tak naplnené mojim vtákom, že nebudeš môcť dýchať.“

Poskočila, keď som jej narazil vzadu do hrdla, myslel som si, že sa pokúsi odtiahnuť, ale neurobila to. Znova omotala prsty okolo mojej dĺžky a s očakávaním sa pozrela hore na mňa.

„Dobré dievčatko. A teraz ma počúvaj. Chcem, aby si prestala byť tak zasrane zdvorilá. Použi ruky. Buď neporiadna. Narob hluk. Zabudni na to byť kráľovnou maturitného plesu a saj mi vtáka ako malá chamtivá kurvička pod tribúnami. Chápeš?“

Pochopila to.

Oh môj zasraný Bože, pochopila to.

Šla na mňa ako porno hviezda.

O päť minút neskôr som sa urobil tak silno, že som videl celé galaxie rodiace sa na jej strope a myslel si, že by moje telo mohlo vystreliť do vesmíru ako raketa.

Dychtivo prehltla všetko do poslednej kvapky.

„Takže,“ povedala, sťažka dýchala. „Bolo to na teba dosť chamtivé?“

Natiahol som sa po jej rukách a dotiahol ju, aby si sadla na okraj vane, potom som padol na kolená a roztiahol jej od seba nohy. „Kurva, to áno, to bolo.“

Sklonil som hlavu medzi jej stehná, pohladkal som jej jazykom klitoris. „Ale ja budem chamtivejší.“