AWF - 22. kapitola

Překlad: Yogi_22

Margot

Matrac sa prehol a ja som neochotne otvorila oči. Zažmurkala som. V blednúcom rannom svetle som zbadala Jacka sediaceho na posteli, oblečeného. Vlasy mal jednu katastrofu.

Usmiala som sa. „Hej.“

„Hej. Musím ísť.“

„Chýbajú ti zvieratá?“

Rozstrapatil mi vlasy. „Jo. A stále si musím ísť po svoj nákladiak.“

„Oh, správne. Koľko je hodín?“

„Len niečo po šiestej.“

Rozhovor, ktorý sme včera mali sa dostával na povrch skrz mlžný opar prebudenia. „Potrebujem, aby si im povedal, že dnes neodchádzam.“

„Dúfal som, že to budeš chcieť stále povedať. Ako dlho ešte zostávaš?“

Musela som sa nad tým na okamih zamyslieť. „Aký je dnes deň?“

„Streda. Dvadsiateho.“

„Som tu do dvadsiateho ôsmeho. Takže ešte osem dní.“ Pokiaľ by som bola konfrontovaná s vyhliadkou ďalších ôsmich dní, kedy by som sa od neho musela držať ďalej, zdalo by sa to ako nekonečné množstvo času. Teraz sa mi to zdalo krátke.

„Dobre.“ Naklonil sa a pobozkal ma na líce. „Nevstávaj. Vyprevadím sa von a stretneme sa neskôr. OK?“

„OK.“

Po tom, čo som počula zabuchnúť predné dvere, snažila som sa znova zaspať, ale nedalo sa mi. Bolo vôbec možné, že sa veci tak veľmi zmenili za posledných dvadsaťštyri hodín? Pokiaľ by tu Jack nebol, keď som sa zobudila, zrejme by som si myslela, že sa mi to celé iba snívalo. Pretočila som sa na chrbát, vystrela si ruky a nohy, natiahla a ohla chodidlá. Bola som boľavá na miestach, na ktorých som ani nečakala, že budem – na chrbte, ramenách a krku. Takisto som bola boľavá aj na očakávaných miestach.

Svätá matka, ten chlap mohol šukať ženskú ďalší rok!

A ten jeho jazyk, oh môj Bože, s tým jazykom bol fakt dobrý. Včera v noci som mala štyri orgazmy – štyri! To bolo viac než som mala za posledných šesť mesiacov vzťahu s Trippom.

Musela som to niekomu povedať.

Musela.

Telefón som mala stále v kabelke z minulej noci, čo znamenalo, že sa mi pravdepodobne vybil. Už nabehla elektrina? Dúfala som v to, keď som vybehla z postele, prebehla som nahá do prednej izby, schmatla telefón a nabíjačku a zastrčila ju do zástrčky vedľa postele. Trvalo to minútu, ale nakoniec zabzučal a začal sa nabíjať. Akonáhle sa mi dalo volať, stlačila som Jaimine meno v posledných hovoroch.

„Haló?“ Znela nervózne.

„To som ja.“

„Si v poriadku?“

„Jo, som v pohode. Prečo?“

„Pretože ešte nie je ani sedem.“

„Oh! Prepáč. Nedošlo mi.“

„Prečo si vôbec hore? Nemala si byť na napoly dovolenke?“

„Áno. A som hore, pretože nemôžem spať. A nemôžem spať kvôli tomu čo sa stalo včera v noci.“

„Čo sa stalo včera v noci?“

„Mala som štyri orgazmy!“ Vybuchla som. „Jedendvatrištyri!“

Zalapala po dychu. „Vydrž, daj mi čas, nech idem do druhej izby.“

„Ale ja chcem počuť o tých štyroch orgazmoch,“ počula som povedať Quinna.

„To nie je pre teba, huš.“

Bolo ticho a potom som začula nejaké tlmené dýchanie než znova prehovorila. „OK. Tak do toho. Povedz mi všetko.“

„Poviem, ale najprv...“ Prežúvala som. „Sľúb mi, že sa nenaštveš.“

Vzdychla si. „Budem predstierať, že štvorgazmus bol od niekoho iného než klienta. Funguje to?“

„Dobrý nápad.“ Vyrozprávala som jej čo sa stalo odkedy sme spolu hovorili naposledy, všetko od toho katastrofálneho stretnutia – zastonala – cez stromový sex – zalapala po dychu – po štvorgazmus – vzdychla.

„To je úžasné, Gogo. Som za teba šťastná. Ale takisto som v šoku.“

„Ver mi, ja tiež.“ A to som jej ani nemohla povedať tie najšokujúcejšie veci – modriny na mojom tele, značky po hryzení na jeho koži, škrabance na jeho chrbte. Spôsob, akým som ho prosila, aby bol surový. Spôsob, akým použil svoju veľkosť a silu, aby si ma podmanil. Tá potreba preskúmať svoju odlišnú stránku. Potreba, aby stratil bez strachu kontrolu. To chcelo dôveru – a nejako sme ju založili za ten krátky čas, čo sme sa poznali. Možno práve toto bolo to najväčšie prekvapenie zo všetkého.

„Takže, čo teraz?“ Opýtala sa Jaime. „Uvidíš ho znova?“

„Bože, v to dúfam. Keď odišiel, povedal niečo o tom, že sa uvidíme neskôr.“

„Prečo odišiel tak skoro?“ Zasmiala sa. „To je taký zdrhač, akým som bývala aj ja?“

„Ha. Nie, len musel ísť nakŕmiť zvieratá, aspoň myslím.“

„Stále zabúdam, že je farmár. Ty spávaš s farmárom.“

„Viem a je tak žhavý,“ povedala som vážne. „Myslím tým, neviem, či existujú aj ďalší takí ako on, ale ženské by sa mali pre každý prípad začať vážne obzerať naokolo po farmároch.“

„Hm. Možno by sme to mohli povedať Claire.“

„Áno! Do toho! Čo robí tento týždeň?“

„Vlastne je na love domu. Mám sa ísť s ňou dnes neskôr pozrieť na jeden.“

„Nejaké ďalšie rande s tým hokejistom?“

„Nie, pokiaľ viem. A dnes je pitie na mňa.“

„To je pravda, je dámska jazda.“ Cítila som sa trochu smutne, že zmeškám naše stabilné rande. „Mrzí ma, že tam nemôžem byť.“

Vybuchla do smiechu. „Zavri klapačku, to ťa teda nemrzí. A mňa by to tiež nemrzelo.“

Uškrnula som sa. „OK, tak nemrzí.“

„Len nám daj šťavnaté detaily, keď sa vrátiš a odpustíme ti.“

„Čestné skautské.“

Vzdychla si. „Radšej idem do sprchy. Posielaj mi ďalej pracovné veci, prosím. Ja budem ďalej predstierať, že nespíš s klientom.“

Kvôli vine som sa málinko prikrčila. „Je niečo, na čom treba popracovať, zatiaľ čo som tu?“

„Nie, o to si nemusíš robiť starosti. Mám tie veci zvládnuté. Daj si pár dní pohov.“

„Si najlepšia.“ Poslala som jej vzdušný bozk. „Maj sa.“

„Pa.“

Zavesila som a len tam tak chvíľu sedela, snažila sa rozhodnúť, či som dosť unavená na to, aby som šla znova spať. Ale bola som nabitá – cítila som sa ako keby som si dala šesť šálok kávy a misu cereálií so štipkou kokaínu na vrchu. Odkiaľ sa len vzala tá energia? Nemohla som spať dlhšie ako šesť hodín a to som si rada pospala zvyčajne osem. Zaujímalo by ma, či bol Jack unavený alebo sa dnes ráno cítil rovnako nakopnutý. Spal dobre? Spomenula som si ako povedal, že zvyčajne nespáva dobre. Zlepšil alebo zhoršil to pobyt v mojej posteli? Ráno sa zdal o dosť šťastný, hoci?

Nakoniec som sa rozhodla, že som príliš rozrušená myšlienkami na neho na to, aby som si ľahla. Vstala som, obliekla si rifle a tričko a premýšľala či zamieriť priamo na farmu a pomôcť mu dnes, alebo mu to aspoň navrhnúť. Musela som sa zasmiať, keď som si naťahovala čižmy, stále boli zablatené od predošlého dňa.

Ak by mi niekto ešte pred rokom povedal, že strávim dovolenku prácou na farme – dokonca aj pred mesiacom – povedala by som, že sa musel zblázniť.

Ale všetko vo mne sa cítilo inak. No...takmer všetko.

Stále som nosila svoj perlový náhrdelník, samozrejme.

***

Nakoľko už bolo vonku svetlo a nie príliš horúco, rozhodla som sa ísť na farmu pešo. Prestalo pršať, ale obloha bola zatiahnutá a vzduch bol dusný. Na ceste krížom smerom hore od chalupy som zavolala Ann. Bola som prekvapená, keď zodvihla, nakoľko bolo stále skoro.

„Oh, ahoj Ann. Len som vám chcela nechať správu a povedať, že som sa rozhodla, že domov sa tak skoro nevraciam.“

„Oh, dobre!“ Povedala. „Som taká rada. Prežili ste ten malý výpadok prúdu včera v noci?“

„Určite áno. Zapálila som  sviečku a mala dokonale príjemný večer.“

Chcete si vypočuť príbeh o mojom štvorgazme?

„To rada počujem. Užite si zvyšok pobytu a dajte mi vedieť, ak budete čokoľvek potrebovať.“

„Dám. Vďaka.“

Prešla som na diaľnicu priamo naproti farme Valentiniovcov a zbadala ako vyšla Georgia prednými dverami na dvor, v ruke mala šálku kávy

„Dobré ráno!“ Zavolala na mňa z verandy.

„Dobré ráno!“ Zamávala som späť a zamierila po štrkovej ceste k nej.

„Videla som ťa ako si šla cez cestu. Čo ťa sem privádza tak skoro?“ Usmiala sa na mňa ponad okraj hrnčeka.

Sakra, čo som asi tak mala povedať?

Zafarbili sa mi líca než som mohla sformulovať odpoveď. „Uh, myslela som, že by som znova mohla ponúknuť Jackovi ruku na uzmierenie.“ Naznačila som rukou smerom k jazeru. „A aj tak nie je deň na opaľovanie.“

„Nie.“ Vyzerala trochu pobavene.

„Jack vie, že prídeš?“

„Nie.“ Zastrčila som si ruky do vreciek. „Pravdu povediac, mohol by mi povedať, aby som sa neobťažovala. A tiež si nie som istá, či som vtedy vôbec pomohla.“

Zasmiala sa. „Každý pár rúk navyše sa zíde. Ale prečo si najprv nedáš šálku kávy? Nevie, že prídeš, takže ťa aj tak nebude postrádať, nie?“

„Správne.“ Usmiala som sa, aj keď som bola trochu nervózna z toho, že ho uvidím. „OK, vďaka. Káva znie dobre.“

Nasledovala som ju do domu a chodbou do kuchyne, kde sedel na zemi Cooper a hral sa s plastovými nádobkami a pokrievkami.

Postrapatila som mu vlasy. „Ahoj, zlatíčko.“

„Smotanu a cukor?“ Opýtala sa Georgia, naliala mi šálku.

„Áno, prosím.“

Posadila som sa ku linke, kde mi položila pariacu sa šálku kávy, predložila predo mňa džbán so smotanou a misku s cukrom. „Nech sa páči. To ti predpísal doktor.“

Pridala som si do kávy všetky veci, pokým to nebol ten odtieň béžovej kávy, ktorý som mohla zvládnuť a napila sa. „Dokonalá. Ďakujem.“

Držala som šálku v oboch rukách, keď sa oprela lakťami oproti mne a usmiala sa ako mačka, ktorá ešte nezjedla kanárika, ale vedela, kde žije. Niečo tušila.

Znova mi zahrialo tvár a snažila som sa to začervenanie skryť za šálku.

„Nie som dobrá v udržaní tajomstiev,“ vyhŕkla.

„Oh?“

„Nie, keď som takto zvedavá.“ Položila svoju šálku dole a vystrela sa. „Keď som včera v noci prišla z práce domov, všimla som si, že tam nebolo Jackove auto. Potom som ho dnes ráno videla ako šoféruje domov. Len ma tak zaujímalo, kde asi mohol stráviť noc.“

Záblesk v jej oku mi napovedal, že o tom mala celkom dobrú predstavu. Pohniezdila som sa na stoličke, moje oči padli na linku zo slonovinovej kosti. „Uh...nie som si istá, um, všetci sme tu slobodní...“

Do riti! Ešte sme o tom nehovorili. Chcel Jack náš malý flirt udržať ako tajomstvo?

„To je v poriadku.“ Zodvihla ruku. „Nemusíš mi hovoriť nič konkrétne. Len mi dovoľ povedať, že včera, keď sa prišiel ospravedlniť, Pete a ja sme obaja vycítili, že sa na ňom niečo zmenilo. Bol uvoľnenejší, ochotnejší viac počúvať, menej tvrdohlavý a nabručaný.“

„Zaujímavé.“ Hrala som to v pohode s veľkým dúškom kávy.

„To teda je. Veľmi.“ Usmiala sa, ako sa pohrávala so šálkou. „Pete sa ho narovinu opýtal, či si s niekým vrzol.“

Prehltla som ten dúšok kávy príliš rýchlo a skončila som tým, že som sa začala dusiť. „A čo povedal?“  Opýtala som sa, keď som mohla znova hovoriť.

„Nepotvrdil ani to nepoprel.“

Zodvihla som šálku znova k perám, snažila som sa udržať neutrálny výraz.

Jej úškrn bol obrovský. „Tak potom OK. Poďme ďalej.“

„Poďme ďalej.“

„Už ti Jack povedal o tých vzrušujúcich novinkách? Budeme pokračovať s plánmi na catering a reštauráciu – myslím to tak, že aspoň preskúmame možnosti.“

„To je úžasné,“ povedala som.

„Som taká nadšená. A premýšľala som, že keď už bude tá webová stránka, že by som mohla začať s vlastným blogom o projekte.“

„Perfektné! To je presne ten druh príbehu, ktorý tam potrebujeme dostať.“

„Brad nám má ešte dnes zavolať, aby nám dal vedieť, či sa popoludní môžeme dostať do domu.“ Urobila grimasu. „Ale v stredy zvyčajne chodievame od tretej do siedmej na farmársky trh do Frankemuthu, takže netuším ako to zariadiť. Možno by sme mali počkať.“

„Nemôže ísť na ten trh niekto iný?“

Pokrčila plecami. „Nie je to veľmi Jackova záležitosť, aspoň nie odkedy---„

Dvere na kuchyni sa otvorili a objavil sa on. Pulz sa mi zrýchlil. Ruky a nohy mi začali brnieť. Žalúdok mi ožil motýľmi. Nemohla som zmazať ten úsmev z tváre, zvlášť keď som zbadala jeho vlasy.Nedal si na hlavu klobúk, zrejme preto, že dnes nebolo slnečno, a stále ich mal strapaté zo včerajšej noci. Od mojich rúk.

Prekrížila som nohy.

„Ahoj,“ povedal, ponúkol drobný, ale nič nehovoriaci úsmev. „Čo tu robíš?“

Usmiala som sa naspäť. „Myslela som, že sa poobzerám, či dnes nepotrebuješ nejakú pomoc.“

„Oh. Prišiel som si po nejakú kávu.“ Naznačil ku kanvici, ale ani sa nepohol, len tam tak stál pozerajúc na mňa s tým malým úsmevom na perách.

Georgia sa pozrela tam a späť medzi nami. „Môžem ti naliať šálku, Jack?“

„Ah, ja to urobím.“ Zamieril k linke, ale zazrel Coopera a zohol sa k nemu, aby ho zodvihol. „Ahoj, kámo!“

„Pahk!“ Povedal Cooper ako si ho Jack posadil na plecia. „Chceš ísť znova do parku?“ Jack ho škádlil. „Nie si ešte z parku unavený?“

„Nikdy,“ povedala Georgia. „Ale už žiadna zmrzlina, keď ho tam vezmeš. Včera nechcel zjesť večeru.“

Jack položil Coopera na zem a cvenkol mu do nosa. „Neboj, kámo. Nejakú zmrzku prepašujeme. To je to, čo strýkovia robia.“

Georgia ho udrela do pleca, keď prešiel okolo neho ku kanvici. „Práve som hovorila Margot, že sa nám dnes Brad pokúsi ukázať ten dom Oliverovcov.“

Zamumlal si niečo nezrozumiteľné, keď si sám nalial kávu, a Georgia a ja sme si vymenili pretočenie očí.

„Ale je s tým problém, pretože majú byť niekde na nejakom trhu,“ povedala som.

„Vo Frankemuthe.“ Obrátila sa Georgia k Jackovi. „Od tretej do siedmej.“

„Premýšľala som, prečo by sme tam nezamierili my?“ Nadhodila som veselo. „Nikdy predtým som na farmárskom trhu nebola a rada by som sa o tom naučila čo najviac.“

Jack sa otočil a naklonil sa ponad linku. „Nie, Tieto veci nemám rád.“

„Prečo nie?“ Spýtala som sa.

„Sú tam ľudia,“ povedal svojim nabručaným hlasom.

„Oh, pre Boha živého. Samozrejme, že tam sú – volajú sa zákazníci,“ povedala Georgia. „Myslím si, že je to skvelý nápad! Mal by si ísť, Jack.“

Dal si šálku k ústam a niečo si zašomral než sa napil.

„Prosím?“ Položila som svoju šálku dole, zopla ruky a ponúkla mu svoj najlepší úsmev. „Budem dobrá.“

Vydýchol, prižmúril na mňa oči, ale videla som ten škádliaci úsmev. „Predpokladám, že ti budem musieť tiež kúpiť zmrzlinu.“

Dvakrát som zatlieskala. „Jej! Zmrzlina!“

„To je skvelé. Ďakujem vám,“ povedala Georgia. „Dám ti naisto vedieť, keď sa porozprávam s Bradom.“

„Poďme do toho!“ Povedala som nadšene. „Bez ohľadu na čokoľvek to Jack a ja urobíme.“

„Fakt?“ Georgia zamrkala a pozrela sa na svojho švagra. „Si s tým v pohode?“

„To je v poriadku.“ Jack do seba hodil zvyšok kávy a položil šálku do drezu. „Radšej zamierim späť von, nakoľko na to mám len pol dňa. Je všetko pripravené, aby sme popoludní mohli vyraziť?“

„Nie, ale budem dnes ráno triediť, umývať a baliť a možno by mi mohla Margot pomôcť so zapísaním a značením. Aspoň jej ukážem prípravu. Všetko čo budeš musieť urobiť je naložiť to do auta.“

„Samozrejme,“ povedala som. „Čokoľvek budeš potrebovať.“

„OK.“ Jack sa pozrel na mňa. „Chceš mi najskôr pomôcť so zbieraním vajíčok než sa do toho pustíš?“

Nakrčila som nos. „A musím?“

„Áno.“

„Bavte sa, vy dvaja,“ zacvrlikala Georgia, tajne mi ukázala palec hore, zatiaľ čo mi Jack otvoril dvere. Keď sme kráčali smerom k družstvu, čižmy sa mi zabárali do blata, do nosa mi udrel smrad hnoja a moje obavy siahať pod naštvané sliepky sa vrátili.

Ale srdce mi skákalo vzrušením z nastávajúceho dňa.