AWF - 17. kapitola

Překlad: Yogi_22

Jack

V tú noc som ležal v posteli, čakal na vinu, ktorá na mňa mala zaútočiť. Na svedomie, ktoré ma malo prebodnúť. Na svojich duchov, ktorí ma prenasledovali. Na ľútosť, slzy, horkosť vo svojich ústach. Všetky tie známe veci, ktoré zvyčajne sprevádzali noci bez spánku.

Ale nestalo sa tak. Dokonca aj Bridget Jonesová ležala vedľa mňa, spokojná a priadla.

To nevedela čo za strašného človeka som bol?

No tak, pomyslel som si naštvane. Niekto mal na mňa za toto nakričať. Aby som sa cítil zle. Namietať, ako som mohol urobiť takú vec.

Donúť ma zodpovedať za to, Bože. Nemal by som z toho vyjsť len tak bez úhony.

Ale Boh bol dnes v noci ticho. Namiesto toho patril hlas v mojej hlave Margot.

Ani neviem prečo som to tak strašne chcel, ale chcel som.

Bola to pre mňa záhada, táto výbušná chémia medi krásnym, vzdelaným dievčaťom z mesta a vidieckym chlapcom s drsnými hranami ako ja.

Odkiaľ sa to vzalo? A prečo ma to tak ovplyvnilo? Privádzalo ma do šialenstva, že som na ňu nemohol prestať myslieť. Všetko čo som mohol robiť bolo modliť sa, že poddanie sa tejto túžbe ju dostane preč spod mojej kože. Hoci spod tej jej som sa už dostal. Celkom rýchlo sa rozhodla, že by sme mali predstierať, že sa nič nestalo. Niežeby som s tým nesúhlasil – nepotreboval som, aby o tom niekto z mojej rodiny vedel, a rozhodne som s ňou nechcel pokračovať v akomkoľvek vzťahu. Nebol som slobodný v tom urobiť to.

Moje srdce bude vždy, vždy patriť niekomu inému. Dal som Steph sľub a mienil som ho aj dodržať. A nielen to, chcel som byť typom muža, na ktorého by mohla byť hrdá. Chcel som si uctiť jej pamiatku. Chcel som si uctiť ju. Premýšľanie nad tým ma držalo hore dlho do noci.

***

Ráno, po tom, čo som skontroloval zvieratá, šiel som na kávu k Petovi a Georgii. Mohol som si ju spraviť aj na chate, ale obom som im dlžil ospravedlnenie a chcel som povedať pár vecí, ktoré som mal na srdci. Dvakrát som zaklopal na zadné dvere, než som vošiel dnu. „Ránko.“

Georgia sa pozrela na mňa ponad plece, sedela za kuchynským stolom, kde pomáhala Cooperovi s raňajkami. „Ránko.“ Ani jej tvár ani jej tón neboli obzvlášť prívetivé. Očakával som to. „Je tu niekde Pete?“

„Je pred domom.“

„Môžem dostať kávu.“

„Ak si ju spravíš sám.“

Nalial som si šálku, prehrabol Cooperovi vlasy a šiel som von na príjazdovú cestu, kde Pete vymieňal olej na jeho švorkolke.

„Ahoj,“ povedal som.

Pozrel sa na mňa. Ledva. „Ahoj.“

„Už si skoro hotový?“

„Ani nie.“

„Môžeš si dať pauzu?“

„A na čo?“

„Mám niečo, čo ti chcem povedať, a chcem to povedať tebe a Georgi naraz.“

Môj brat sa zasmial, ale nebol to šťastný zvuk, bojoval som s nutkaním naštvať sa a niečo mu odseknúť späť. „Včera som sa mýlil a rád by som sa ospravedlnil.“

„Mal by si sa skôr ospravedlniť Margot.“

„To som už urobil.“

Pozrel sa prekvapene na mňa, zatienil si oči pred slnkom. „To vážne?“

„Áno.“

Obrátil pozornosť naspäť k olejovému filtru, pár sekúnd bol ticho. „O päť minút sa s tebou stretnem dnu.“

„Vďaka.“ Šiel som naspäť do kuchyne a sadol si naproti Cooperovi, robil som na neho ksichtíky, takže sa chichotal. Jeho drobný smiech bol mojim najobľúbenejším zvukom na svete.

„Jack, snažím sa ho tu nakŕmiť,“ sťažovala sa Georgia, ale tiež sa smiala. „Sťažuješ mi to.“

„Ja to urobím. Bež si dať nejakú kávu.“ Prešiel som okolo stola a vyštuchal ju von zo stoličky, potom som si sadol. „Cooper bude kvôli mne papať, však kámo?“ (buddy)

„Zajačik!“ (bunny) Povedal šťastne.

„Povedal som kámo. A teraz otvor vrátka na stajni, pretože prichádzajú koníky!“ Snažil som sa čo najviac napodobniť kone, motorky a lietadlá, aby som ho donútil otvoriť ústa a keď sa Pete dostal dnu, natlačil som do neho posledné kúsky čučoriedkových palaciniek.

„Tak dobre,“ povedala Georgia, odpratala malý plastový tanier a utrela mu ústa a ruky mokrou handričkou. „Vďaka.“

„Hocikedy. Môžem ho vziať neskôr do parku, ak chceš.“

„To by bolo skvelé.“ Položila ho naspäť na nohy a smiala sa, keď nabral plnú rýchlosť, tvár natočenú do chodby a potom sa zasa vrátil naspäť. Deti boli tak odolné.

„Máte na mňa pár minút?“

Georgia prikývla a posadila sa naproti mne, Pete si sadol vedľa nej. „Takže, o čo ide?“ Opýtal sa, dal si šálku kávy k perám.

„Potrebujem sa ospravedlniť za ten včerajšok. Hneď od začiatku som mal zlý prístup a bol som neslušný voči hosťovi vo vašom dome. Mrzí ma to.“

„A jej si sa teda už ospravedlnil?“ Pete stále znel ako keby mi neveril a ja som prikývol. „Ospravedlnil. Včera večer.“

Vymenili si pohľady. „Včera večer? Kde?“ Opýtala sa Georgia.

Buď opatrný. „V chate. Prišla za mnou pohovoriť si o stretnutí a ja som jej povedal, že ma mrzí, že som bol ohľadom tých vecí taký debil. Snažil som sa to lepšie vysvetliť sám sebe.“

Potom som ju ošukal tak, že jej spadli z nôh aj topánky.

„A aký si udal dôvod svojho správania?“ Opýtal sa Pete.

„Povedal som jej, že môžem povedať, že je dobrá v tom čo robí, ale že sa zdráham robiť na farme akékoľvek zmeny, ktoré neboli súčasťou mojej pôvodnej vízie.“

„Ale Jack, jej nápady môžu priniesť tvojej vízii niečo navyše,“ povedal. „Nikto ti nechce viať farmu alebo ťa zastaviť v tom, robiť to čo miluješ a v čom si dobrý. Toto miesto je tvoj sen. A my to vieme.“

Stisol som k sebe pery, donútil som sa povedať to, čo som sem prišiel povedať. „Vy dvaja si takisto zaslúžite rovnakú šancu pre svoj sen. Takže vám nebudem stáť v ceste.“

Na okamih sa rozhostilo ohromné ticho. Potom prehovoril Pete: „To myslíš vážne?“

„Áno.“ Nadýchol som sa. „Včera večer som premýšľal nad mnohými vecami a ak by bola situácia iná a Steph teraz sedela vedľa mňa, viem, že by povedala, aby ste do toho išli.“

Georgia sa usmiala, oči sa jej zahmlili. „To je pravda. To by povedala.“

„A najlepší spôsob ako si uctiť jej pamiatku je urobiť to, čo by si priala.“

Pete si odkašlal. „To je skvelé, Jack.“

„Nebudem sľubovať, že teraz pôjdem do všetkého,“ povedal som rýchlo, „a nechcem mať nič spoločné s tým, aby sa niečo krížilo s tým, čo robím, ale som ochotný prediskutovať možnosti ohľadom reštaurácie, možno poobzerať sa po kúpe miesta Oliverovcov. Ak to nebude možné, našiel by som iné miesto na našom pozemku, kde by sa dal postaviť stan alebo stodola na tie svadby alebo už čokoľvek iné. Ale vy budeme musieť urobiť prieskum terénu. Presvedčiť ma, že to nebude hrozné.“

Georgia zapišťala a vyskočila na nohy, prešla okolo stola a hodila sa mi okolo krku. Pobozkala ma na líce a stisla tak silno, až som sa skoro udusil, ale vo vnútri som sa cítil dobre. V hĺbke duše som si nemyslel, že existovala nejaká možnosť ako si dovoliť dom Oliverovcov a stále sa mi protivil ten nápad, že by sa cudzinci obšmietali okolo mojej milovanej farmy, ale niečo z toho, na čo sa ma včera pýtala Margot mi uviazlo v hlave. Dokonca aj keby tie zmeny dávali zmysel? Ak by vďaka nimi boli ľudia šťastní?

Pravdou bolo, že nezáležalo na tom, čo sa na farme zmení alebo nie – bez ohľadu na to by som nikdy nebol šťastný, nie po tom všetko čo sa stalo. Takže ak by oni mohli byť šťastní, nemal by som im v tom brániť. Nepotrebovali trpieť za moje hriechy.

„Zavolám Bradovi,“ povedal Pete. „Možno by nám mohol poslať nejaké informácie ohľadom vlastníctva domu Oliverovcov.“

„Ja sa radšej vrátim do práce. Vďaka za kávu.“ Zodvihol som sa zo stoličky, dal som šálku do drezu než som zamieril k zadným dverám. O pár sekúnd neskôr som začul Petov hlas. „Hej, počkaj moment.“ Bežal za mnou, aby ma dohnal. „Vďaka, chlape. Georgia je z toho celá bez seba.“

Pokrčil som plecami, strčil si ruky do vreciek. „Dúfam, že to vyjde.“

„Takže, prečo tá zmena v srdci?“ Opýtal sa, nadvihol si šiltovku a vrátil ju naspäť. „Som len zvedavý.“

„Neviem.“

„Zapíchal si si včera v noci alebo čo?“

Pretočil som oči, ale vtákom mi šklblo.

„Ježíši, Pete.“

„OK, OK. Len sa pýtam.“ Podržal ruku hore. „Dnes proste vyzeráš inak, to je všetko. Uvoľnenejšie ako si nevyzeral už dlho.“

„Tak ma prestaň nasierať než budem znova napätý,“ povedal som a vybral sa preč cez dvor. Vlastne som sa cítil oveľa uvoľnenejšie. Pocit úľavy a dokonca mieru zmiernil to napätie v mojej hlave a tele. Kroky som mal ľahšie. Ramená uvoľnenejšie. Už som nemal to nutkanie zatínať prsty do pästí. Či to už bolo kvôli sexu, ktorý som mal alebo záverov, ku ktorým som dospel alebo vďaka ospravedlneniu, ktoré som ponúkol, tým som si nebol istý. Ešte som nepretrpel žiadnu vinu za ten sex s Margot, čo ma šokovalo – po tom bozku som sa totiž cítil len horšie. No nejako sa mi to zdalo osobnejšie. Pretiahnuť ju v lese bolo skôr odreagovanie než čokoľvek iné. Aspoň to som si navrával. Ale skutočná úľava príde za deväť dní, keď bude Margot nadobro preč.