Winter - 33. kapitola

Překlad: Jalle

Priznania

„Prečo si myslíš, že mi môžeš hovoriť, čo mám robiť?“ Dvere ešte ani nie sú otvorené skôr, než začnem hovoriť. Aspoň, že hovorím a nekričím. Luke stojí vo dverách s osuškou okolo pása a je celý mokrý. Potichu si gratulujem za to, že nezízam na jeho neuveriteľne vypracované telo, keď ma chytí za ruku a potiahne ma do bytu.

„Sklapni,“ odsekne.

„Čo do-“

„Prestaň hovoriť!“ Zabuchne dvere a pochoduje  cez byt smerom do spálne, svaly na chrbte sa mu napínajú. „Som z toho chorý na smrť. Poď so mnou.“

„...pekla?“ dokončím. Ohromene ho nasledujem a zastanem vo dverách do spálne. Odvrátim pohľad, keď odhodí osušku a nahnevane si oblečie džínsy. Potom si cez hlavu oblečie tričko a bosý ku mne prejde. Nikdy predtým som ho nevidela takého rozohneného. No, teda do dnešného poobedia. Silno ma chytí za zápästie a ťahá ma do izby, posadí ma na kraj jeho postele.

„Luke, čo to dopekla?“

„Počkaj tu.“ Vybehne z izby, a potom sa vráti o minútu neskôr s barovou stoličkou z kuchyne v jednej ruke a mojou Super Osmičkou kamerou so stojanom v druhej. Počkať, mojou kamerou Super Osmička?“

„Čo dopekla s tým robíš?“

„Požičal som si to.“

„Z môjho bytu?“

„Hej, z tvojho bytu.“ položí kameru pripevnenú k stojanu rovno predo mňa, a potom ju zapne. Keď to urobí, posadí sa na barovú stoličku niekoľko stôp odo mňa a posadí sa naň. „Poďme na to,“ povie mi.

„Na čo? Čo sa kurva deje, Luke? Vlámal si sa do môjho bytu?“

„Urobil som oveľa horšie veci. Teraz poďme na to,“ precedí cez zuby,

„Poďme načo, Luke? Čo to má znamenať?“

Luke spojí ruky v lone, očividne sa snaží zastaviť sa pred odsekávaním. Spojí pery do bielej linky a odvráti odo mňa pohľad, hľadí cez okno von. „Tvoje zadanie do školy. Musíš to odovzdať zajtra, že?“

„Čo?“ Ako na zemi o tom vie? A potom mi to dôjde: Brandon. Nemyslel tým, žeby som mala urobiť rozhovor s mojou mamou namiesto neho. Myslel Lukea. A povedal mu o tom všetko. Vážne? „Och, toto určite nerobíme, Luke. Si posledný človek, s ktorým chcem urobiť rozhovor o tom, čo sa vtedy stalo.“

Lukeove ramená klesnú, ale jeho výraz ostáva tvrdý. Stále sa na mňa nepozerá, stále hľadí von oknom, studené zimné svetlo robí jeho tvár kontrastom svetla a tmy. „Prečo nie?“

„Lebo nebudeš úprimný a to je celá pointa toho cvičenia.“

Konečne sa otočí a pozrie mi do očí. „Ak si myslíš, že si skurvene nepriestrelná, Avery, poviem ti každý jeden krvavý detail toho, čo sa ten deň stalo.“

„No nie je to len to! Nie je... nie je to len to, že si mi povedal posledné slová môjho otca o niekoľko rokov neskôr. Je to všetko. Je to dôvod, prečo ťa mentoroval. Je to dôvod, prečo ste si boli tak skurvene blízki a všetky ostatné tajomstvá, ktoré mi kurva nepovieš!“

Nenávidím sa. Neznášam to, že plačem a kričím, a nadávam, a nedokážem poriadne hovoriť. Luke si strčí ruky pod stehná, doslova si na nich sedí. Ak by som ho nepoznala, myslela by som si, že je chladný skurvysyn, odmieta sa na mňa pozrieť a hľadí na podlahu. Ale ja ho poznám. Viem, že ak si nesadne na ruky, ak bude hľadieť na mňa, ako sa rútim, potom bude pri mne a bude sa ma snažiť upokojiť. Preto plačem ešte viac. Skloním hlavu, moje vlasy mi zabránia vidieť naňho a vtedy začne hovoriť.

„Prvú vec, ktorú by si o mne mala vedieť je, že som do teba zamilovaný, Avery. Vieš, že som.“

On ma miluje.

Svet sa prestane točiť. Prestanem dýchať. Všetko jednoducho... zastane. Mala by som sa naňho pozrieť, mala by som mu hľadieť do očí. Mala som vidieť výraz na jeho tvári, ale nemôžem. Lebo ak sa zhoduje s jeho tónom hlasu, moja duša vzbĺkne a nebude mi záchrany. Luke potichu sedí kým mám problém snažiť sa a spomenúť si na dýchanie. Miluje ma? Ochmôjbože. Ako toto prežijem?

„Druhá vec, ktorú by si mala vedieť je toto...“ Lukeova stolička zavŕzga. „Mala si štrnásť. Neprehovorila si päť dní. Lekári sa začínali báť a tvoja mama ťa ani nešla do izby skontrolovať. Moja partnerka a ja sme prišli do domu pre výpoveď od tvojej mami, ale ja som sa cítil... Nemohol som ani stúpiť do vášho domu. Chloe ma nechala vonku, povedala, že to zvládne. Sedel som vo vašej záhrade, rovno na trávniku, sám a plakal som. Bolo to patetické. Ale potom ty... prišla si dole a sedela si tam so mnou. Bol som taký zahanbený.“

Nič z toho si nepamätám. Potlačím vzlyk a posuniem sa na jeho posteli, aby som si mohla pritisnúť nohy k hrudi. Luke pokračuje nebojácne aj napriek tomu, že som paralyzovaná a jeho slová do mňa udierajú so silou mláta.

„Hovorila si. Tvoje prvé slová po piatich dňoch boli adresované mne. Opýtala si sa ma prečo som smutný.“ Luke vzhliadne rovno ku mne , rovno cez kameru, rovno do mojej duše. „A ja som ti povedal prečo. Povedal som ti presne prečo som bol smutný a prečo bola smrť tvojho otca najhoršia vec, aká sa mi kedy mohla stať.“

Pokrútim hlavou, oči mám plné sĺz. „To sa nestalo. Nepamätám si to.“

„Stalo sa to.“

„Tak čo si mi povedal?“

Luke len pokrúti hlavou. „Bola si dlho ticho, ale po chvíli si sa mi zrútila do náručia a začala si plakať. Stále si hovorila dokola to isté: ‚Bolí to, bolí to, bolí to.‘ Nemohol som to zniesť, Avery. Prisahal som ti, že to jedného dňa prestane, sľúbil som ti, že sa to stane. Odniesol som ťa do domu a uložil do postele. Potom po mňa prišla Chloe a odišli sme. Ale dal som ti sľub, Ave, a chcel som ho dodržať. To preto som za tebou stále prišiel celé tie roky.“

„A to sa teraz deje? Stále sa snažíš zastaviť tú bolesť?“

Lukeove oči stvrdnú, keď znovu pokrúti hlavou. „Nie, povedal som ti to. Všetko sa zmenilo, keď som sa vrátil do Brea a uvidel som ťa s tým Justinom. Chcel som ho zabiť. Už si viac nebola dieťa, bola si žena a ja som bola zaslepený a nevidel som to, čo som k tebe cítil. Ako...“ pozrie sa na strop a zatne čeľusť, „ako šialene žiarlivý som bol. Musel som odísť. V tom čase som s tebou ani nehovoril. Len som skurvene odišiel.“

Ostane na chvíľu ticho, počas tej chvíle prehľadávam spomienky, snažím sa spomenúť si na hocičo, čo sa zhoduje s tým, čo mi hovorí. Ale nemôžem. Nič tam nie je.

„Potom, čo môj otec zomrel som bola v katatonickom stave jedenásť dní, Luke. Nemohla som s tebou hovoriť po piatich.“ Luke nenamieta. Len sa na mňa pozrie, hnedé oči veľké, tričko trochu mokré na jeho hrudi na mieste, kde sa poriadne neosušil predtým, než sa obliekol. Jeho plecia sú stále zhrbené, akoby sa rozhodol urobiť niečo hrozné. Vidím, v koľkej je bolesti. Vidím, ako veľmi chce, aby som mu verila. A, z nejakého dôvodu, mu verím. „Prečo si bol na mňa na stanici taký nahnevaný?“ zašepkám.

Luke si zahryzne do spodnej pery. „Naozaj to nevieš, čo?“ hovorí a prebehne si rukou po vlasoch. „Bol som na teba naštvaný, lebo si tam len sedela, akoby to bolo úplne normálne, apo celý čas... celý čas...“

„Celý čas čo?“

Už to viac neodkáže. Vstane, ale nepríde ku mne. Potĺka sa po izbe a hľadí na mňa spod obočia – má tmavý divoký predátorský pohľad. „Ruka toho chlapca bola na tvojej nohe, Ave.“

„Čo? Luke, nechcela som, aby sa ma dotýkal. Minulý týždeň som ho nahlásila na polícií. V škole ma pripichol k stene. Chvíľu som s ním nehovorila a nevidela som ho.“

Luke prestane pochodovať, pomaly sa otočí až kým je čelom znovu ku mne, je úplne strnulý, očami nemrká. „Čo že urobil?“

„On... strčil ma do steny. Nechcel mi pustiť ruku.“

Lukeova tvár sčervenie, najprv je ružová, a potom šarlátová. „Ja ho kurva zabijem.“

„Myslela som si, že si to vedel. Myslela som si, že to preto si šalel na stanici.“

„Šalel som, lebo sa ťa skurvene dotýkal, Avery. Nemá dovolené sa ťa dotýkať. Si moja.“

„Ešte sme sa o tom ani nerozprávali, Luke.“

„No, budeme. Kým odídeš z tohto bytu mi sľúbiš, že si moja, okej?“ otvorím ústa a len naňho hľadím. Úplne zošalel. „Povedz mi, že si na mňa nemyslela,“ vyžaduje.

Vypustím unavený povzdych. „Samozrejme, že som na teba myslela. Robíš mi to skoro nemožné... nemyslieť na teba. Voláš mi, chodíš do môjho bytu, bozkávaš ma na verejnosti, hovoríš mi, že si nemyslíš, že môj otec-“

Odstrihne ma, keď rýchlo príde ku mne a oboma rukami ma chytí sa hlavu. S hruďou pritisnutou ku mne ma pobozká a bozkáva tak tvrdo, že nedokážem nič iné než mu to dovoliť. Na úder srdca, malinký úder srdca si to dovolím. Vystrie sa, zodvihne ma na nohy, keď sa postaví, a potom sa odtiahne, ťažko dýcha a neľútostne na mňa hľadí.

„Povedz mi, že ťa ten bozk v klube nezabil. Povedz mi, že si na mňa takto nemyslela,“ hovorí, jeho hlas je drsný, chrapľavý. Doriti.

„Nemyslela. Nie.“ stále sa toho bojím.

Kútik jeho pier sa skrúti. „Klamárka.“

Dopekla. Znovu ma k sebe pritiahne a tentokrát neodolávam. Snažila som sa ho nechcieť, ale potrebujem ho. Naliehavo mi chýba. Stretnem sa s ním s rovnakou silou. Zapletie mi ruky do vlasov a vyzlieka ma skôr, než si vôbec povzdychnem. Luke, ktorý bol taký rozorvaný, keď sme boli v tejto izbe naposledy samy, je preč.  Teraz je rýchly, vyžadujúci a desivo sexy.

„Bojujem o teba, Avery. Nepustím ťa. Nezáleží na tom, čo hovoríš. Viem, že ti na mne záleží rovnako, ako mne záleží na tebe.“

„Nie. Mýliš sa,“ klamem, ale aj tak mu zobliekam oblečenie ako posadnutá žena. Jedným náhlivým pohybom mi Luke stiahne nohavice až na zem, potom ma zdvihne, aby som mu obalila nohy okolo pásu. Urobí krok dopredu, tesne sa vyhne nárazu do stojanu s kamerou, a potom ma hodí na posteľ, kde sa drží tesne nado mnou. Ďalší hlboký bozk, jeho jazyk oddelí moje pery a hrá sa s mojím, plytko dýcham, objímam ho. Bozkáva ma na sánku, a potom je nižšie a zubami mi prechádza po krku. Nikdy som nikomu nepovedala o tom slabom mieste, tom, z ktorého kričím a roztápam sa vo vnútri, všetko naraz, no aj tak ho Luke ihneď nájde. On a moje slabé miesto sú očividne najlepší kamaráti.

„Luke!“ zalapám po dychu.

„Povedz mi to,“ zavrčí. „Priznaj to.“

„Nie.“ Som bez dychu, totálne bez kostí, keď sa natiahne dole a vojde prstami pod moje nohavičky. Cez moje pery si nájde cestu slabý ston, keď nájde miesto, z ktorého šaliem. Začne ma podpichovať, nežne po mne prechádza prstami, až sa moje telo začne chvieť. „Prosím...“

„Povedz mi to,“ zopakuje.

„Nemôžem.“

Luke zamrzne, jeho prsty zastanú. Odtiahne sa dozadu a pozrie na mňa dole, hľadí mi do tváre. „Tak to musíme prestať,“ zamrmle.

Ten chlap sa ma snaží zabiť. Cítim, ako sa na mňa tlačí úplne nahý, jeho erekcia je tvrdšia než granit medzi mojimi nohami a viem, že toto musí zabíjať aj jeho. „Nie,“ zafňukám. Inokedy by to bolo ponižujúce, že som taká slabá a bez dychu, ale potrebujem ho. „Prosím...“

„Nemôžem mať s sebou znovu sex kým to nepriznáš,“ povie nežne, jeho oči ma pripichujú k posteli. Trasiem sa, keď sa jeho prsty znovu začnú hýbať, len tesne vynechávajú malé miesto, kvôli ktorému budem na pokraji. Pred dvomi sekundami ho našiel bez problémov, takže viem, že to robí náročky.

„Luke, nepodpichuj sa. Prosím.“

„Robíš si to sama. Všetko, čo musíš urobiť je priznať to.“

„Priznať čo?“ Zovriem plachtu do pästí a krčím ju rukami. To je jediný spôsob, ako sa dokážem zastaviť predtým, aby som mu nevrazila do tváre za to, že moje telo takto horí.

„Vieš čo.“ Jeho hnedé oči sú pokojné, keď sa do nich vtedy pozerám. Ako to, že sa teraz neide zblázniť? Túto hru môžu hrať dvaja, kamoš. Natiahnem sa medzi naše telá, chytím ho a stisnem. V jeho očiach sa mihne, ale nikdy neopustia moje. Dokonca ani keď ho začnem hladiť a cítim, ako mi tvrdne v ruke, neodvráti pohľad.

„Chcem ťa, Iris,“ zašepká. „Viem to. Vieš to aj ty. Ja tu nie som problém. Ja nie som ten, kto sa bojí priznať svoje city. Milujem ťa, okej? A viem, že ma miluješ.“

Pokračujem v práci, snažím sa usmiať. Drsne, aby vedel, čo si myslím o jeho bláznivom vyhlásení. O tom, čo si myslí, že o mne vie. Ale nikdy sa to nestane. Luke sa natiahne a pohladí ma po tvári, nežne ma pobozká. Po celý čas naňho hľadím uvažujúc čo dopekla sa deje. Prečo nezoskočím z posteli a nebežím preč? Luke mi zahryzne do pery a na sekundu sa napne predtým, ako sa konečne vzdá a vojde do mňa prstom. Mojím telom prejde vlna túžby a nedokážem zastaviť trápny ston, ktorý unikne mojim perám.

„Povedz to,“ zašepká.

Zatvorím oči a topím sa, keď do mňa vopchá ďalší prst.

„Povedz to, Avery.“

Pokrúť hlavou. Pokrúť hlavou, sakra! Ale neurobím to. Namiesto toho začnem pohybovať bokmi a prosím ho o viac. „Potrebujem ťa,“ zastonám.

„To nie je ono,“ odpovie a vytiahne prsty. Vykríknem a on trochu zatlačí. Je v mojej ruke taký tvrdý a jeho svaly sa nepredvídateľne chvejú. V žiadnom prípade nie je na vrchole.

„Prosím, Luke.“

„Stále to nie je ono,“ hovorí chrapľavo, jeho dych je neznesiteľne horúci proti môjmu krku. Zachvejem sa a pritisnem svoje telo tesnejšie k jeho. Luke sa od zakloní a znovu zastonám. Mám frustrovane blízko k slzám, keď sa úplne posadí, kľačí nado mnou. Naďalej do mňa vchádza prstami, ale zakryje moju rukou svojou, ktorou ho držím. „Neprinútiš ma urobiť sa.“

„Podplácaš ma?“ vzdychám.

Luke pokrúti hlavou, jeho oči sú intenzívne. „Sex je pre mňa dôležitý, Avery. To preto som prestal spávať s Casey. Je pre mňa v poriadku milovať ťa a robiť to, ale nemôžem s tebou takto byť, ak nepriznáš, čo cítiš.“

Moja hlava sa začne krútiť šialene až vidím hviezdy. Dá zo seba preč moju ruku a takmer prídem o rozum, keď sa vezme do ruky. V celom živote som nevidela niečo tak sexy. Chcem ho viac vidieť, ale posunie sa na posteli, drsne roztiahne moje nohy, odtiahne moje nohavičky z cesty. Viem, čo príde, ale to ma nezastaví od výkriku, keď sa ma dotkne jeho jazyk.

„Doriti! Luke, prosím!“ stonám.

Neprestane. Moje prosenie ho len viac povzbudzuje, jeho jazyk prechádza po mojom strede, pomalšie a pomalšie až kým mám pocit, že celé moje telo vibruje. Už to viac nezvládnem. Posadím sa a chytím ho za ruky, zarazím ho. Pristane na mne, stále tak neuveriteľne vážny.

„Len to urob, Luke. Prosím, urob to. Potrebujem ťa.“

Je tak blízko k tomu, aby bol vo mne, tak neznesiteľne, ale nezáleží na tom, ako veľmi sa vrtím, stále sa odťahuje. Nakoniec dá stopku mojím nápadom, keď mi chytí ruky a pripichne mi ich k posteli.

„Nie som nejaký debil, ktorý spí s hocikým, Avery. Musíš byť úprimná. Povedz mi to!“

Bojujem s ním, chcem sa oslobodiť. „Si šialený,“ zasyčím.

„A ty klameš mne aj sebe,“ hovorí. „Teraz to urob.“ Pritisne sa ku mne a špička jeho erekcie so mňa tlačí, až mi horí koža. Som v ohni.

„Ja... nemôžem!“

„DOPEKLA, AVERY, POVEDZ MI PRAVDU!“

A vtedy mi to dôjde. Keď do seba všetko zapadne. Stena, ktorú som si tak opatrne vybudovala a skrývala som sa za ňou tak dlho sa rozpadne a ja som nahá vo viacerých významoch než doslovnom. „Fajn! Milujem ťa, Luke. Miluje ťa tak veľmi, že si občas myslím, že zomriem! Si teraz šťastný?“ S mojimi očami konečne otvorenými mu hľadím do tváre a cítim sa absurdne, keď sa začnú páliť.

„Myslíš to vážne?“ zapeká.

Nemôžem odpovedať. Slzy mi tečú po lícach, keď kývnem áno, moje srdce sa láme, zrazu sa cítim ako vydesené malé dievčatko. Nikdy v živote som nebola tak odhalená. Niet návratu späť. Neviem, čo som čakala, že uvidím na Lukeovej tvári – víťazstvo, možno? – ale nie je to bolesť. No aj ta je tu.

„Vďakabohu,“ povie nežne. A potom do mňa vojde. Zalapám ostro po dychu a zadržím ho, nechcem vydať zvuk. „Nenechávaj ma tu samého,“ hovorí, akoby presne vedel, čo sa v mojim vnútri deje: čistá nekontrolovateľná panika. Povedala som mu to. Povedala som mu to! „Pozri sa na mňa, baby.“ Luke ma pritiahne späť s jeho nežným hlasom a urobím, ako žiada. Znovu do mňa zatlačí a moje telo sa zachveje.

„Och, bože.“ Nemôžem zastaviť to, čo vzniká. Nič nemôže. Lukeova intenzita len rastie, keď do mňa opakovane vráža, jeho plecia sa začnú triasť.

„Si moja. Povedz to!“ zavrčí.

Dokážem to povedať, keď sa v jeho rukách zrútim, moje telo sa premení na horiace nervové zakončenia. „Som tvoja, Luke! Som tvoja.“ A naozaj som.

Sakra.

*******

Je ešte tma, keď začne v Lukeovom byte revať mobil. Ak mám byť úprimná, sledovala som ho ako nejaký desivý ale aj tak veľmi zmätený stalker a totálne ma odhalil, keď zrazu otvoril oči. Keď sa zobudí, venuje mi malý úsmev. Predtým, ako sa natiahne a vezme mobil, ktorý je vedľa jeho posteli, ospalo si trie jedno oko. Keď zdvihne, jeho tvár osvetlí modrá žiara.

„Cole, ak si to ty, spôsobím ti vážne kurevskú bolesť. Sú štyri ráno,“ zastoná do slúchadla.

Štyri ráno, som nahá v posteli Lukea Reida a neplánujem útek. To je po prvý raz. Potom znovu, nikdy predtým som nikomu nepovedala, že ho milujem, takže dnešok je jednoznačne noc pre prvé razy.

Luke stuhne, keď počúva hlas na druhom konci linky. Vyzerá, že drží dych. Hlas na druhej strane prestane hovoriť. Luke sa na sekundu pozrie na strop predtým, ako zatvorí oči a chytí si koreň nosa. „Počkať, čože? Povedzte to znovu.“

Niekoľko sekúnd je ticho, nemrká, keď prázdne hľadí rovno pred seba. Prezerám si jeho tvár, bojím sa, premýšľam a panikárim z toho, čo ho premenilo na kameň.

„A prečo dopekla si to myslia?“ opýta sa a pomaly sa posadí. Jeho voľná ruka ide na jeho krk, kde sa nervózne škrabe. Tón v jeho hlase je vyrovnaný – to je dobré znamenie. „Hej. Je tu. Jej telefón je zrejme... musí byť v druhej izbe.“ Môj žalúdok sa stiahne. Posadím sa a spojím ruky držiac si ich pri ústach. Luke zamrká, má pohľad šokovaného muža. „Hej. Áno, budem tam.“ Zavesí a skloní sa,  pritisne si telefón k čelu.

„Kto to bol, Luke?“

„Policajné oddelenie Breakwater,“ zašepká.

Och, bože. Moje srdce mi začne prudko tĺcť.  Nech mu povedali čokoľvek, bolo to natoľko dôležité, aby zavolali Lukeovi o štvrtej ráno. A podľa toho, ako to znelo, sa snažili dovolať aj mne. Posuniem sa na posteli, držím si prikrývku pri hrudi a snažím sa prísť na to, ako na zemi utečiem pred tým, čo ochvíľu zistím. „Len mi to povedz.“ Slová vyletia von v šepote. Chcem ich chytiť vo vzduchu a vopchať si ich späť do úst.

„To bol službukonajúci strážnik na mojej starej stanici. Povedal...“ Odmlčí sa krútiac hlavou.

„Čo povedal?“

Lukeove oči sú tmavé jazierka osvetlené mesiacom. „Povedal, že práve doviedli tvojho strýka na výsluch.“