Winter - 31. kapitola

Překlad: Jalle

D.M.F.

Idem na koncert D.M.F.

Nemala by som ísť na ten koncert. Mala by som sa učiť, Mala by som pozerať The Price is Right. Mala by som robiť tisíc brušákov alebo počúvať Morgan vychvaľovať výhody klystíru v káve. Prakticky by som mala robiť hocičo iné, ale nie ísť sa pozrieť na Lukea Reida a jeho kapelu.

„Nemôžeš mu napísať, že prídeme? Mohol by nás dať na zoznam alebo čo, to sa stavím. Zrejme je v backstagei chľast zadarmo.“ Morgan sa vedľa mňa zatrasie, keď ideme po meste smerom ku klubu, kde hrá D.M.F.

„Hej! Nemáš dovolený alkohol. Tvoje telo sa zotavuje z predávkovania, pamätáš? Alebo si zabudla na tvoj nedávny pobyt v nemocnici? Nespustím ťa z očí. A k tomu zoznamu.. Zo by zničilo celý nápad s tým, že nechcem, aby vedel, že som tam. Takže, nie. Nenapíšem Lukeovi.“

Morgan zamrmle do svojho šálu a hodí do mňa dýky. „Mrzne, Ave. Zotavujem sa z predávkovania drogami a ty ma chceš donútiť stáť v rade na ulici v Pekelnej kuchyni, aby si si zachovala zvláštny zmysel pre pýchu.“

Odolám prevráteniu očami. „Papa Joe je lacný bar. Veľmi pochybujem, že tam bude nejaký rad. A ak bude, môžeš sa podeliť o moje telesné teplo. Buď to alebo ideme domov.“

„Fajn,“ Morgan sa urazí. „Ale len aby si vedela, je nanič, že musím stáť vzadu v špinavom bare, schovávať sa v blbých tieňoch ako fantóm opery, len aby si sa mohla hrať na stalkera bez prekliateho piva v ruke. Stále nechápem, prečo sa s ním jednoducho nevyspíš a bude potom. Luke je proste tak...“

Luke je jednoducho Luke. Keby len vedela, čo to naozaj znamenalo – aký úžasný, krásny a sexy bol ten chlapec v posteli – zomrela by. Nie som pripravená jej povedať, že som s ním už spala. Snažím sa ani na to nemyslieť, keď ju ťahám po ulici. Odbočíme tretíkrát v ľavo a potom žlto modrý neónový znak – Papa Joe’s! Papa Joe’s! – bliká a osvetľuje ulicu do vzdialenosti viac ako dvadsať stôp.

Žiaden rad. Urobím na Morgan grimasu. „Hovorila som ti to.“

„Hej, hej. Len ma dostaň cez dvere alebo dostanem záchvat. Je asi desať stupňov pod nulou.“

Naozaj je asi mínus desať a nemusí mi to hovoriť dvakrát. Zamierime k prázdnym dverám a trasieme sa ešte viac, keď sa ponáhľame. Na druhej strane dverí je ohromný hluk z rozhovor, smiechu a hudby. Dlhé úzke schodisko vedie do tienistej tmy, miestami osvetlenej červenými, zelenými a modrými svetlami. Je to tu plné.  Chaosom pod nami prejde zvuk praskania mikrofónu a nasleduje ho výskot, keď prehltnem a urobím prvý krok dole spolu s lakťom v chrbte.

„Ste pripravené, dámy? Ste pripravení na špeciálny darček, ktorý má pre vás Papa Joe?“ Zvolá hlboký vážny hlas. Odpovie zbor óoouu a ómôjbožeómôjbožeómôjbože! záhadnému hlasu. Znie to tu ako v cirkuse. Kým dorazíme dole, prehľadávame preplnený bar v suteréne a vidíme, čo to naozaj je. To miesto je blázinec. More ľudí stojí medzi mnou a a Morgan, a obrovským pódiom v najvzdialenejšom rohu baru, Vlastne je to skôr ako klub s barom po celej dĺžke steny vpravo. Na pódiu stojí korpulentný muž s plsteným klobúkom – hádam, Papa Joe – usmieva sa a potí, keď hľadí na hordu vzrušených žien, pričom majú všetky pohár v ruke. Práve teraz, keď vidí tú masu žien, musí Papa Joe vidieť samé znaky doláru.

„Dámy, dúfam, že ste si priniesli náhradné nohavičky, lebo dnes v noci  tu máme nejakých chlapcov, ktorí vás chcú divoké a vlhké. Papa Joe si myslí, že je načase privítať na pódiu vašich obľúbených rockerov... D...M...F...!“ kričí iniciálky a udrie päsťou do vzduchu s každým písmenom a dievčatá šalejú. Je celkom patetické, že sa idú posrať z kapely v suteréne berúc do úvahy, že väčšina z nich vyzerá celkom obstojne. Niektoré z nich vyzerajú dokonca triezvo. Morgan na mňa zdvihne obočie.

„D.M.F.? To je tvoj chlapec?“

Nepoviem ani slovo. Vo vnútri sa ale usmievam, lebo Luke Reid je možno vlastne teraz môj chlapec a to je skurvene úžasný pocit. Bojujem s kabátom, mierim k znudene vyzerajúcej šatniarke. Hodín kabát na pult a dám si dole šál z krku ignorujúc fakt, že na mňa Morgan stále hľadí s otvorenými ústami – na jemné zelené hodvábne šaty, ktoré som skrývala pod kabátom.

„Čo dopekla je toto?“ vyžaduje odpoveď.

„Volá sa to šaty, Morgan. Viem, že pod tou kožušinou tiež svoje schovávaš, takže by si ich mohla ukázať.“

Vyplazí na mňa jazyk. Vyzlečie si kožuch z umelej kožušiny a odhalí malé čierne, ktoré sú jej úzke na tých správnych miestach, ale rázporky tomu dodávajú rovnováhu. Vyzerá ako rocková bohyňa s natupýrovaními vlasmi a vražedným outfitom. Obzvlášť s čiernymi motorkárskymi čižmami, ktoré si k nim vybrala. Myslím, áno, moje tenisky sú rozporom s mojím outfitom, ale to je jedno. Je to look, s ktorým som spokojná.

Výskanie zosilnie pri zvuku hudby. Viem podľa šteklenia v krku a omráčeného Morganinho pohľadu, že Luke a jeho kamaráti práve prišli na pódium. Prepletiem si s Morgan prsty a ťahám ju dozadu cez vždy narastajúci dav k baru.

„Nebudeš piť,“ poviem jej.

„Ale budeme pri bare?“

Prikývnem. „Budeme pri bare.“

Urobí grimasu, ale je len spolovice vážna. „Dobrá práca, milujem ťa, Patterson. A je to naozaj dobrá práca, keď tomu môžem svedčiť aj odtiaľto,“ ukáže na pódium za mnou „inak by si sa schovávala v tme sama.“ Olíže si pery a prejde prstami po krku, a mám chuť dať jej facku. Namiesto toho objednám dve fľaše vody a jednu jej podám, odolávam nutkaniu pozrieť sa cez rameno. Je to, akoby mi mohla čítať myšlienky.

„Ako to, že sa teraz nepozeráš, Ave?“

„Prišla som si len vypočuť, ako znejú. Môžem to urobiť bez toho, aby som sa celá oslintala ako nemravná nehanebnica.“

„Nemravná nehanebnica?“ Morgan sa dusí zo smiechu. „Okej, možno slintám. Ale dopekla, dievča! Všetci štyria sú hrozne sexy. Ten basista – jeho tetovania sú proste... oni sú... sú všade. Musím ich olízať.“

Nikdy som nevidela Lukeových spoluhráčov, ale Morgan je príliš náročná. Ak hovorí, že sú sexy, tak sú sexy. Ak by mala šancu, olízala by cudzincove tetovania, ak by bol sexy. Pokrútim hlavou a napijem sa vody, pričom nervózne klepkám nohou po kovom zábradlí na bare.

„Ahoj, ľudia! Ako sa dnes všetci máte?“ Moje srdce mi vyskočí do krku, keď sa mikrofón ozýva klubom. Je to Lukeov hlas. Vôbec nie je taký lacný ako bol úvod Papa Joeho; len sa s nami rozpráva, privítava nás, pozdravuje. Fakt, že nehovorí o sebe v tretej osobe dosť pomáha. Morgan zvýskne a tlieska rukami, je pohltená atmosférou. Cítim sa, akoby som stála v kotly. Bože, toto bol taký zlý nápad. Mala som sa držať plánu. Môjho plánu. Je to v poriadku. Prišla si sem len počúvať, nikdy nezistí, že si tu bola. A aj tak mám pocit, že jeho oči cestujú po mojej pokožke.

„Ďakujem, že ste sem prišli počas takej chladnej noci. Radi by sme vám oplatili vašu službu tým, že sa s vami podelíme o našu hudbu. Čo si o tom myslíte?“

Okolo nás sa ozve vreskot. Morgan tlieska a kričí so všetkými ostatnými kým ja pijem vodu a hľadím rovno na seba v zrkadle za barom. Tiež vidím vlnu tiel, ale vďakabohu nie pódium. Luke sa začne smiať.

„V tom prípade, začneme s pesničkou, ktorá vás snáď zahreje. Nezľaknite sa názvu, okej? Volá sa ‚Studené ruky, Studené srdce‘.“

Ľahký rýchly začiatok vychádza z reproduktorov a publikum doslova šalie. Nasledujú bicie a onedlho začne spievať Luke. Avšak vôbec to nie je ako jeho vystúpenie U Flanaganových. Toto je oheň a arogancia, všetko v jednom. A vylieva sa to z neho ako tekutý sex.

Luke sa ponorí do pesničky, dav až šalie.

Najcoolovejšie dievča

aké som kedy videl.

Osemnásť

A stále, dieťa, ktoré ma prenasleduje v snoch.

Tvrdá ako sklo, rýchla na zahryznutie

ľadová kráľovná

srdce čierne ako noc

ale ty a ja,

budeme okej

lebo keď si so mnou

vytrácaš sa.

Studené ruky, studené srdce

nikdy by som ťa nepobozkal

A by som to vedel od začiatku,

Zamrazila si ma na chlad,

Zamrazila si ma na smrť,

Teraz ťa tu nechávam,

Nedokončenú v mojej posteli.

Ten text ma hrozne mätie. Pesnička končí  a Morganin hlas je už zachrípnutý z toho, ako hlasno kričala. Jej ruky vyzerajú byť celé červené z toho tlieskania. „Doriti, Ave, oni sú úžasní!“

„Hej,“ poviem potichu. „Sú.“

D.M.F. hrá ešte tri pesničky a ja sa po celý čas odmietam otočiť. Lukeov hlas mi posiela zimomriavky po celom tele a mrzne mi krv v žilách, takže samozrejme uvažujem či som tiež ľadová kráľovná. Viem, že to nie som ja, o kom spieva prvú pesničku, no, lebo ma určite ako peklo nenechal v posteli nedokončenú. Nie, to by bola Casey, že? Tá žena, s ktorou tak dlho nespal? A aj tak sa mi za jednu noc poddal. Všetko, čo som musela urobiť, bolo prísť o otca a psychicky sa zrútiť.

Oblasť okolo baru sa vyprázdni skoro úplne, všetci sa pripoja k davu pred pódiom a sledujp hrať D.M.F. Onedlho som pri bare len ja s Morgan a Papa Joe hovorí s barmanom. Papa vyzerá naštvane, Zrejme preto, že si práve uvedomil, že žiadny z ľudí si neobjedná drink, keď teraz hrá hudba a on predsa len nezarába peniaze.

Morgan  si konečne vezme vodu a začne ju piť s očami stále na pódiu. Vypúli ich, keď sa za mnou na pódiu strhne hurhaj. Skoro vypľuje vodu, keď zrazu začnú viac kričať. „Doriti, Ave! Zoskočil z pódia. Ide rovno sem.“

„Kto?“ zasyčím. No je to hlúpa otázka. Presne viem, o kom hovorí. Moje telo sa rozpáli ako skurvený povrch Slnka, keď je Luke bližšie, bližšie a bližšie. Som prekvapená, že mi z uší nevychádza para kým ho začujem vyčistiť si za mnou hrdlo.

„Prepáčte. Nevadilo by ti, ak by ste sa na sekundu otočili?“

Och, doriti. Toto nebolo súčasťou môjho plánu. Moja myseľ sa rozbehne. Ako dopekla ma vôbec videl až sem? Zhlboka sa nadýchnem a otočím...

Svätá. Matka. Máriina.

Luke Reid stojí rovno predo mnou s elektrickou gitarou na hrudi, má na sebe obnosené tielko, ktoré odhaľuje čierny atrament točiaci sa po jeho bicepsoch a pleciach. Jeho vlasy sú všade, strapaté a tečie z nich pot. Po pravde, jeho tvár a ruky sú pokryté potom, čo mi pripomína jednu vec a jedinú vec: on na mne, on vo mne. Moje nohy sa začnú chvieť vo chvíli, keď sa mu na tvári objaví úsmev.

„Achhhh. Vedel som, že to bolo moje krásne dievča,“ zavrčí. To, ako to povie, je také majetnícke. Okamžite som vzrušená. „Viete, veľmi ma rozptyľuje hrať pre tú, ktorá je ku mne otočená chrbtom, Slečna Patterson...“

Sto alebo tak dievča, ktoré za ním stoja, všetky hľadia s otvorenými ústami, posielajú mi diabolské pohľady, keď mi muž ich snov venuje svoj najlepší šukaj ma úsmev. Niežeby vedel, že to robí, no, že? To nie je Lukeov štýl. Alebo aspoň nie Luke, ktorého som už niekedy stretla, mimochodom. Tento chlapec je úplne iný človek. A je taký príťažlivý. Nedokážem ani hovoriť.

„Potrebujem vašu plnú pozornosť, Slečna Patterson.“ Luke urobí ďalší krok ku mne.“Daj mi ju.“

Kyslík mi necestuje do pľúc dosť rýchlo. Zovriem moju prázdnu fľašu vody oboma rukami, moje telo je napnuté. Celá miestnosť stíchla. Môžem povedať, že Morgan sleduje našu výmenu s otvorenými ústami, ako aj niekoľko ďalších dievčat v publiku. Luke sa uškrnie, uzatvorí medzeru medzi nami. Podá mi ruku a vezme si odo mňa fľašu, pričom sa nakloní dosť na to, aby ju mohol položiť na bar po mojej pravici.

„Čo sa stalo so siedmymi dňami, čo?“ zašepká.

„Matematika nikdy nebola mojou silnou stránkou.“

Usmeje sa a môj žalúdok urobí salto. „No, som rád, že nevieš počítať.“ Krátko odo mňa odtrhne pohľad, aby sa pozrel na barmana a povie, „Dva,“ so zdvihnutým ukazovákom a prostredníkom. Zadržím dych, mix paniky a zlosti a extrémneho vzrušenia sa vo mne varí, kým si Luke prevezme od barmana dva panáky a hodí mu dvadsiatku. Luke mi podáva panák.

Jantárová tekutina zapĺňa pohár až po okraj a cítim, že je to Jack.

„To nepijem,“ zašepkám.

„Prečo nie?“ Jeho zničujúci úsmev sa ešte viac zväčší. „Myslel som, že máte Jacka rada?“

„Len keď chcem kurva omdlieť.“

Luke pokrúti s úsmevom hlavou. „Nechcem, aby ste kurva omdleli, Slečna Patterson. Chcem, aby ste si toto pamätali.“ Luke sa otočí a usmeje cez rameno, konečne si uvedomí, že nás sleduje dav vzrušených mierne rozladených vysokoškoláčok. „Ľudia, myslíte si, žeby to mala vypiť?“

„Dopekla áno!!“

„Hej!“

„Vypi to, mrcha!“

„Ja to vypijem!“

Odpoveď je ohlušujúca. Späť na pódiu začali Lukeovi spoluhráči hučať. Chlapec s vyholenou hlavou a tetovaniami – musí to byť basista, ktorý sa páčil Morgan – sa nakloní a hovorí do mikrofónu, ktorý tam nechal Luke. „Radšej to urob, záhadné dievča. Inak tu budeme celú noc. Nevadilo by mi dať si prestávku, aby som si sám mohol dať panáka Jacka.“

„Kúpim ti toľko Jackov, koľko budeš chcieť, zlatko,“ zavolá Morgan. Chlapec na ňu mrkne a viem, že teraz máme všetci problém. Vyzerá to tak, že sa už dostala cez to, že ju Tate opustil a chodí do tých striptízových klubov. Luke na mňa zdvihne obočie.

„Poďme, Ave. Jeden panák.“

Morgan ma strčí do rebier. „Vypi ten skurvený panák, dievča. Och! To, že mám úplné útrum neznamená, že ho máš aj ty.“

Hľadím na ňu, ale potom si vezmem od Lukea pohárik. „Fajn.“ Zdá sa, že sa nedokážem prinútiť pozrieť na Lukea. Som príliš nervózna na to, aby som mu pozrela do očí, som úplne ohromená jeho novým správaním. Namiesto toho si začnem dvíhať pohárik k ústam. Lukeova ruka vystrelí, aby ma zastavil.

„Nie takto, Patterson.“ Som zmätená. Tak sa vzdám a pozriem naňho. Z jeho pohľadu na mňa hľadia arogancia, prefíkanosť a túžba, a jazyk sa mi prilepí k podnebiu. Kto dopekla je tento chlap? Luke pomaly navedie moje zápästie tak, že zdvihnem pohárik k jeho ústam a zrazu pochopím, čo chce urobiť. Chce, aby som vyliala Jacka do jeho úst. Končeky prstov prejdú po jeho strnisku, keď pritisne jeho plnú spodnú peru ku sklu a vyzýva ma očami, aby som to dokončila. Fajn. To zvládnem. Nie je to taká veľká vec. Vylejem mu obsah pohárika do úst a jantárová tekutina zaplní Lukeove ústa. Nikdy zo mňa nespustí oči. Hneď, ako je pohárik prázdny, rýchlo odtiahnem ruku, ale Luke to neprehltne. Nakloní sa dopredu a dá ruky do mojich vlasov, ťahá ma k sebe. Posunie gitaru dozadu, keď jeho telo narazí na moje, a potom sú Lukeove ústa pritlačené na moje.

Dav začne jasať ako šialený, ja zamrznem. Na chvíľu tam len stojím a snažím sa zistiť, čo dopekla sa deje. Lukeove prsty sa ešte viac zamotajú do mojich vlasov, keď sa jeho bozk prehĺbi. Najprv odolávam, nie som si istá či chcem, aby ma sledovala miestnosť plná ľudí, keď ho pobozkám, ale potom Lukeov jazyk prejde po mojich perách, jeho telo  kopíruje moje a všetko sa zmení. Moje ústa chcú Lukea viac, než chce moja hlava robiť toto v súkromí. Dokáže oddeliť moje ústa jazykom, a potom si vymieňame oheň, horíme a je to tak šialene sexy. Delí sa do mnou o Jacka, ktorého som mu práve dala.

Nejako sa nedusím z pálivého alkoholu. Prehltnem to a Luke mi zastoná do úst, ešte viac sa na mňa natisne. Neodtiahne sa. V tej chvíli pochybujem, žeby som mu to dovolila. Opätujem mu bozk.

Skromné označenie storočia.

Bozkávam ho akoby to bol môj prvý bozk a mám minúty od toho, aby som zomrela ako panna. Bozkávam ho, akoby ho práve povolali do vojny a možno ho už nikdy neuvidím. Bozkávam ho, akoby mu na mne záležalo a posledných päť rokov sa o mňa staral, dal mi svoje srdce a dával mi všetko, čo si myslí, že potrebujem. Lebo tak trochu to tak bolo. Klub zaplní aplauz. Keď sa Luke konečne odtiahne, trocha jeho arogancie zmizla. Prstami mi zdvihne bradu a sústredene si prezerá moju tvár predtým, ako sa znovu usmeje. Je to, akoby sa cez mraky predralo slnko.

„Kurva, Reid, máme tu kvôli tebe erekcie. Dostaň svoju riť na pódium, dopekla!“ kričí bubeník. Luke odchádza, stále sa usmieva a hľadí na mňa, až kým ho dav prehltne a prejde na pódium. Sú len v polovici koncertu. Teraz, keď Luke vie, že som tu, dovolím Morgan vtiahnuť ma do davu, aby sme sa mohli pozerať trochu bližšie. Kapela to rozbalila. Hrajú štvrtú pesničku predtým, ako mi Morgan povie, že sa necíti veľmi dobre.

Je bledá ako popol a jej pokožka je vlhká os studeného potu. „Prepáč, že ti to pokazím, ale myslím, že si potrebujem ľahnúť,“ povie.

Keď odchádzame z Papa Joe’s, Lukeova hlava je zaklonená dozadu, svaly na krku sa mu napínajú, keď spieva. Je kurevsky krásny.

*******

Leslie je znovu u svojej sestry, takže je môj byt prázdny, keď prídem. Idem do postele vyčerpaná, ale zvláštne nabudená zároveň. Je skoro ráno, keď mi zabzučí mobil. Mám vypnuté zvonenie, nemal by ma zobudiť, ale kvôli vibrovaniu na nočnom stolíku ihneď otvorím oči. Obrazovka mi ukazuje správu od Lukea.

Luke: Si hore?

Posuniem sa na posteli do sedu a dám si vlasy za uši.

Ja: Hej. Si na afterpárty alebo čo?“

Luke: Som vonku.

Vonku? Ako, tu vonku? Odhodím prikrývky a odsuniem žalúzie, trhne mnou zo zimy, keď prejdem rukou po skle, aby som videla von. Vidím Lukeov Fastback ilegálne zaparkovaný pod pouličnou lampou. Je pri aute a opiera sa chrbtom o spolujazdcove  dvere, pozerá na moje okno. Keď dýcha, vytvára sa okolo neho oblak a osvetľuje ho žlté svetlo pouličnej lampy. Jeho ruky sú modré, keď sa pozrie na mobil.

Luke: Máš čas?

Nechám žalúzie klesnúť. Nemyslela som si, že ho dnes ešte uvidím, ale teraz moje srdce bije ako kladivo.

Ja: Áno. Chceš prísť hore?

Prejde minúta a nič nepočujem. čo robí? Opriem sa chrbtom o stenu a zatvorím oči čakajúc kým mi zabzučí mobil v ruke. Nestane sa. Doriti. Znovu odtiahnem žalúzie a on je stále tam pri aute. No má sklonenú hlavu a na chvíľu nedokážem zistiť, čo robí. Keď sa vystrie vidím, že je na telefóne. Zanadávam a odhodím mobil na posteľ, prebehnem si rukami po vlasoch. Čo sa to so mnou dopekla deje? Prečo som taká vyklepaná?

Zavrčím na seba a bežím ku skrini, vytiahnem poskladané džínsy  a svetlosivý sveter. Rýchlo strčím ruky do rukávov kabáta. Vezmem si čiapku a rukavice a idem von k nemu. Keď sa priblížim k dverám, všimnem si, že plagát Preč z Wyomingu je stále tam. Niekto nakreslil vrahovi Hitlerove fúzy. Ignorujem to a rýchlo bežím dole schodmi. Môj telefón zabzučí, keď vyjdem z budovy.

Luke: Prepáč, ak som ťa zobudil, Ave. Toto je asi zlý nápad. Môžem ti zajtra zavolať. Vráť sa do postele.

„Na to je trochu neskoro,“ poviem. Luke, ktorý je napoly vo Fastbacku, sa zľakne. Sneh utlmil môj príchod a očividne ma nepočul. Jeho líca sú červené, oči neuveriteľne žiarivé v tme. Usmeje sa, trochu sa mu zdvihnú kútiky úst.

„Prišiel som sa ospravedlniť.“

„Za to, že si ma pobozkal pred barom plným ľudí?“

Kopne do snehu so špičkou topánky. „Hej, hádam. Trochu sa nechávam uniesť, keď  som v tom prostredí.“

„Takže sa teda podelíš o panák Jacka s dievčaťom zakaždým, keď vystupuješ, čo?“ Pri tej predstave sa cítim úboho. Okamžite ľutujem, že si to myslím.

Luke sa potichu zasmeje. „Nie. Nikdy. Len s tebou.“

Usadí sa medzi nami ťažké ticho, keď to spracovávam. Nakoniec povie, „Keďže náš sedemdňový zákaz bol tak nejako zrušený, tiež som chcel prísť a povedať ti, že som niečo našiel, keď som bol v Break. No, niekto iný našiel niečo. Myslel som, že to budeš chcieť vedieť.“

„V dome mojich rodičov?“

„Nie.“ Jeho oči sú na sekundu vzdialené. „Nič tam nebolo. Len... spomienky.“

„Pamätáš si to?“

Lukeov úsmev je smutný. „Pamätám si, ako som vracal v tvojej záhrade. A, samozrejme, ako si rozbila okno.“

„Och. Hej.“ To zrejme nebolo niečo, na čo len tak zabudneš. Bola som hysterická. „Len som si myslela, že možno môj otec... možno ťa tam vzal alebo čo.“

Krátke potrasenie hlavou. „Nie. Vždy sme sa stretávali v reštaurácií. Tvoj otec vedel, že som miloval ich milkshake.“

„Hej, tiež ma tam zvykol brať na milkshakey.“ Prečo nás nikdy nevzal spolu? Bol Luke ako dieťa v takom zlom stave? Snažím sa otriasť zo seba trápny pocit, ale ostáva na mne. Luke tiež vyzerá rozpačito.

„Počúvaj, policajná stanica v Breakwater dostala video. Je to veľká vec, Avery. Vyzerá to tak, že tam bol s tvojím otcom a ostatnými niekto iný, v deň,  keď zomrel.“

„Video?“

Luke prikývne a na chvíľu vyzerá, že sa znovu usmeje. „Hej. Ešte mi nepovedia, čo na ňom je, ale hovorili, že tam bol piaty človek.“

„Niekto ďalší?“ Zem sa podo mnou zatrasie. V deň, keď môj otec zomrel bol v tom sklade niekto ďalší? ďalší človek, človek, ktorý stále žije? Boli tam len štyri telá. Vyniesli odtiaľ štyri mŕtvoly a teraz mi Luke hovorí, že niekto iný videl, čo sa stalo? Moje ústa pracujú, snažia sa nájsť niečo, čo by povedali, ale ostanú ticho.

„Viem, že je toho veľa.“ Luke pristúpi bližšie a ja som roztrhaná na polovice. To, čo naozaj chcem urobiť je otočiť sa a bežať dnu, aby som sa mohla zamknúť v izbe a pochodovať, snažiac sa zistiť, čo to znamená. Namiesto toho zatnem ruky v rukaviciach do pästí, lebo viem, že jediná cesta, ako niečo zistím, je sústrediť sa a byť pokojná. „Povedz mi všetko.“

„Mrzne, Avery. Chceš si sadnúť do auta?“

„Okej, jasné.“ Nastúpime a on začne hovoriť. Vyzerá nadšene, jeho oči sú rýchle a nebezpečne jasné. Neviem či je to z veľkého koncertu, na ktorom hral alebo je táto nová informácie naozaj dôležitá. „Chloe, moja expartnerka? Zavolala mi, keď som bol v Break. Povedala mi, že anonym im zavolal a povedal policajtovi o balíku pred stanicou v Breakwater. Najprv si mysleli, že je to bomba. FBI vzali pásku na tajné vyšetrovanie.“

„FBI?“

„Hej, pozerajú sa na Brightove obvinenia proti tvojmu otcovi.“

Fantastická správa. Agenti FBI sa najprv neobťažovali zaujímať o prípad, zrejme preto, že vyzeral tak jasne. Hoďte do toho pätnásť vrážd tínedžeriek a zrazu sú všade. „A čo agenti hovoria?“

Luke položí na volant ruku a usmieva sa. „Nič.“

„Nič?“ Prečo vyzerá tak prekliato šťastne, ak nič nehovoria? Nedáva to zmysel. Natiahne sa a vezme ma za ruku, silno mi ju stisne.

„To je momentálne ten najlepší výsledok.  Znamená to, že skutočne vyšetrujú možnosť, že by za to mohol byť zodpovedný niekto iný, Avery. Premýšľaj o tom. Ak by tam bol niekto ďalší a bol nevinný, prečo dopekla by neprišiel na políciu hneď, ako utiekol? Ak by to bol niekto, koho tvoj otec uniesol a chcel zabiť ako Adama a ďalších, prečo by to ten človek ihneď nenahlásil?“

„No, urobil by to,“ poviem pomaly.

„Presne. Takže je tu možnosť, že ak tam bol niekto ďalší, mohol by byť zodpovedný za celú vec. Nie je ľahké prinútiť niekoho zastreliť sa do hlavy. Guľka tvojho otca ho zasiahla do krku – totálna kaša. Pokojne to mohol byť výsledok boja, keď útočník stlačil spúšť.“

Moja hlava pláva a Lukeove slová nepomáhajú. „Ale patológ povedal, že samovraždy tak často dopadnú, keď sa ľudia pokúsia zastreliť sa. Váhajú.“

„Iste, to sa stáva. Ale len na sekundu si predstav... čo ak je to pravda? To by mohlo tvojho otca od všetkého očistiť. Vraždy v sklade, vraždy tých dievčat. Mohlo by to všetko skončiť.“

Moja ruka sa trasie v Lukeovej. Mám problémy so zrakom. Až keď mi tečie po líci niečo horúce uvedomím si, že plačem. „Nedokážem si niečo také predstaviť, Luke. Je to príliš nebezpečné. Netušíme, čo je na páske. Mohlo by to byť veľké nič.“

Keď si vytiahnem ruku z jeho zovretia, zdá sa, že jeho energia sa trochu vytratí. „Viem. Hádam, že si vyberám veriť v najlepší výsledok.“

„A ako často je najlepší výsledok ten skutočný, podľa tvojich skúseností policajta?“ Nemôžem si dovoliť byť taká optimistická ako Luke. Zničí ma, ak začnem veriť v také veci, len aby moje nádeje zmizli, keď môj otec nie je nevinný.

„Nie veľmi často,“ Luke prizná. Má na tvári smutný pohľad. „Ale to nezmení môj optimizmus. Alebo to, čo viem o Maxovi. To, čo viem, že by urobil alebo neurobil.“

Čo dopekla to má znamenať? Všetko moje nadšenie z toho, že ho vidím zmizne ako dym. Myslí si, že pozná môjho otca lepšie než ja? To ani nedokážem prehltnúť. „Pojeb sa, Luke.“ Bojujem s kľučkou snažiac sa ujsť od neho prečo. Nakloní sa cez o mňa a chytí ma za ruky, keď bojujem. Snažím sa ho zbaviť a vystúpiť, ale chytí ma za ramená a pripichne ma k sedadlu. Ne je hrubý, ale určite sa nikam nedostanem.

„Pusť ma!“

„Nie.“

„Nepoznáš môjho otca lepšie než ja, Luke! Nemôžeš ma obviňovať z toho, že v neho neverím.“

„To nehovorím,“ zasyčí, úsilie mu sfarbí tvár. Bojujem lakťami, snažím sa oslobodiť, ale je to zbytočné. „Len hovorím, že som nikdy neveril, že je Max vrah. Nie takto. Vedel som, žeby sa tých mužov ani nedotkol. Prestaň so mnou bojovať, Avery! Kurva! Môžeš sa na chvíľu upokojiť? Prečo to s tebou musí byť vždy boj?“

Prestanem bojovať, som úplne vyšťavená. Moja hruď sa rýchlo zdvíha, keď sa snažím nevzlykať. „Viem, že som povedala, že počkám, Luke, ale musíš mi to povedať. Nikdy nepochopím, čo tým myslíš kým mi nepovieš, prečo ste si boli takí blízki.“ Auto zaplní ťažké ticho. Okná osvetľuje tlmené svetlo a jeho pokožka tak vyzerá bledo. Jeho oči sú obrovské a okrúhle, hľadia rovno na mňa. Zatína sánku a myslím, že niečo povie, ale potom sa odvráti a pozerá von cez okno. „Nepovieš mi to, čo?“

„Nemôžem. Ešte nie.“

„To je taká sračka, Luke. Poznáš všetky moje temné tajomstvá. Ani som nevedela, e hráš v kapele až kým som ťa stretla v kampuse.“

„To, že hrám v kapele je sotva tajomstvo, Avery.“

„Samozrejme, že je! Dnes som ťa sledovala hrať. Miloval si to, čo si tam  hore robil. A aj tak si tu, pracuješ stále ako policajt, keď by si si mohol robiť kariéru v hudbe.“

Hnev vystrieda Lukeov smútok. „Myslíš si, že je pre mňa hudba dôležitá? V porovnaní s týmto? Musím pomáhať ľuďom, zabrániť, aby sa im ubližovalo tak ako tebe a ako... ako mne. Musím. Hudba je môj únik, Avery, niečo, čo robím, aby som nemusel byť celý čas sebou. Nebolo by to rovnaké ak by som prestal byť policajtom a začal bývať v autobuse na turné šesť mesiacov v roku. K mojim temným tajomstvám: niektoré veci sú len tak čierne a skurvene hrozné, že ich človek nikdy nechce priniesť na svetlo sveta. Ak by si to vedela... ak by som ti to povedal...“

„Ak by si mi to povedal tak čo?!“

„Tak by si utiekla, Avery! Skurvene by si odo mňa utiekla a bola by to najmúdrejšia vec, akú by si kedy urobila.“

Nemôžem uveriť tomu, že si to myslí. „Nepoznáš ma ani spolovice tak, ako si myslíš, ak tomu veríš.“

Luke skloní hlavu a zakryje si ju rukami, hlboko si povzdychne. „To hovoríš teraz.“

„Možno by si urobiť službu a pokúsiť sa mi veriť.“

Luke otočí hlavu, aby sa na mňa pozrel, stále sklonený na svojom sedadle. Vyzerá zlomene, keď pokrúti hlavou.

To je všetko, čo potrebujem. Vystúpim z auta a odídem.

*******

Od utorka vieme, že vrahova manželka, Amanda Breslin, sa presťahovala do New Yorku, čo mnohých vedie k otázke: vedela, čo chcel jej manžel urobiť? Blízki priatelia rodiny Breslin naznačili, že Iris, jediné dieťa ich manželstva, sa uzavrela pred vonkajším svetom a neodpovedá na vonkajšie podnety. Lekári vydali vyhlásenia hovoriac, že toto nie je nič nezvyčajné. Mnohí z nich boli svedkami takej reakcii, keď sú obete zneužívania oslobodené od svojich trýzniteľov. Psychická trauma, ktorou si mohlo to dieťa prejsť je očividne významná.

V knižnici je ticho. Študenti sedia so slúchadlami pripojenými k prehrávačom, hlavy sklonené nad úlohami, zatiaľ čo ja hľadím na pokrčený kus papiera, ktorý nosím v taške. Ten papier je taký tenký, že z toho, ako som mohla rozkladala a znovu skladala za celé roky  sa úplne zničil. Wyomingská tlač mala plodný deň vďaka príbehu môjho otca. V tom čase som bola zničená smútkom, až som ho nedokázala obraňovať. Všetci brali moje ticho a neschopnosť dýchať bez bolesti ako znamenie, že mi niečo urobil. Nikdy mi neurobil nič iné než to, že ma miloval.  Prejdem prstami po pokrčenom zožltnutom papieri z novín a znovu ho vopchám medzi listy mojej učebnice uvažujúc. Uvažujúc kedy dokážem ísť ďalej. Či sa to vôbec niekedy stane.

Leť vysoko, Icarus. Zvykol mi to hovoriť celý čas. Práve teraz nemám šancu sa zdvihnúť zo zeme. Nie je ťažké domyslieť si, čo by o tomto všetkom povedal môj otec. Ako sa správa a ako všetkým dovolím dostať sa ku mne. Ako sa správam k ľuďom. A ľuďmi myslím Lukea. Som do tohto chlapca zamilovaná – desivá vec, priznávam – a aj tak zakaždým, keď spomenie môjho otca, sa stanem hroznou osobou, ktorú nenávidím. Nahnevane strčím svoje knihy do tašky, keď uvidím Morgan, ktorá práve prejde dvermi. Vlasy jej vypadli z gumičky a tričko s krátkymi rukávmi má pokrčené a pretočené.

„Žiaden beh!“ zvolá zamestnankyňa, ale Morgan nepočúva.  Ide rovno ku mne s divokým pohľadom v očiach. Automaticky sa postavím a všimnem si, že plače.

„Čo sa deje? Čo je?“ opýtam sa a chytím ju za ramená, keď na mňa narazí. Keď si schová tvár do mojej bundy nedokážem pochopiť, čo hovorí. „Morgan?“

Odtiahne sa a potichu vzlyká. „Tate. Je to Tate.“ Začne nekontrolovateľne plakať a znovu ju objímam. Mám problém udržať nás na nohách, ale jej telo je mŕtva váha. Cez plytkú bolesť v mojom vnútri a ten tichý hlas v mojej hlave, ktorý sa pýta naozaj sa to deje? Naozaj sa to deje? Viem to. Viem, že je Tate mŕtvy.

******

„Predávkovanie?“

„Hej.“ Morgan si utiera slzy z líc a snaží sa upokojiť. Tri dni od knižnice nebolo mnoho ráz, kedy dokázala zvíťaziť nad slzami. Celé dni sme čakali na správu z pitvy. Nakoniec sme si to prečítali v novinách, presne ako všetci ostatný. Akoby sme neboli súčasťou Tateovho života a nezaslúžili sme si to vedieť. Morgan ťažko prehltne. „Ľudia v susedných budovách nevideli jeho telo na streche, lebo...“ jej hlas sa zlomí, „kvôli snehu. Zrejme by ho nenašli celé týždne ak by si tam neprišiel zafajčiť správca. Uvidel jeho topánku.“

Natiahnem sa a chytím ju za ruku. Je studená, ale skôr čoho sa viac bojím je, že sa trasie. Nemôže sa prestať triasť. „Hovorili s tebou už Tateovi rodičia?“

Pokrúti hlavou. „Povedali Dekanovi, nech prestanem volať. Myslia si, že viem, ako sa tam hore dostal, ale neviem. Povedala by som im to, ak by som to vedela. Povedal som im všetko, čo viem. Mám okno. Posledná vec, ktorú si pamätám je nejaký chlapec, ktorý kričal na Tatea, lebo vracal do vane, a potom... nič. Vzala som si len jednu pilulku. On...“ vzlyká,“ vzal si tri!“

„Šššš, to je v poriadku. Mám ťa.“ Pritiahnem si k sebe Morgan. Sotva odišla z môjho bytu odkedy sme to zistili a nemám ju v pláne prinútiť odísť. Je zničená. „Tateovi rodičia netušia, čo sa stalo, rovnako ako my ostatní. Ako si môžu myslieť, že niečo tajíš, že záhadou. No neboj sa. Dnes poobede to všetko vyriešime.“

Dnes poobede veziem Morgan na policajnú stanicu, kde ju chcú vypočuť. Jej rodičia o Tateovej smrti nič nevedia. Nechce, aby sa vrátili do mesta potom, ako jej práve dali pokoj.

Morgan sa hodí na moju posteľ, jej chrbát sa ohne, keď sa silno objíma. „Budú sa ma pýtať, odkiaľ sme mali drogy,“ zašepká.

„Samozrejme, že budú. Musíš im to povedať, Morgan. Je to dôležité. Tento chlapec by mohol predávať tú istú vec iným študentom. Ľudia to musia vedieť.“

Morganine oči, ktorú sú zahmlene sivé od neustáleho plaču, sa na mňa pozrú. Je to možno prvý raz od tej novinky, čo sa na mňa pozrela a naozaj videla mňa.

„Nechápeš to, Avery.“

„Chápala by som to, ak by si mi to povedala,“ poviem potichu. Nezáleží na tom, koľkokrát ju požiadam, odmietne mi povedať meno dílera. Dnešok nie je výnimkou.

„Nemôžem. Je mi to ľúto... ja... je to niekto, koho poznáš.“

Niekto, koho poznám. Niekto, koho poznám? Moja myseľ sa rozbehne. A stále beží rýchlosťou svetla v porovnaní s jazdou dvadsať míľ za hodinou, v ktorej sa ocitneme, keď sa neskôr snažíme prejsť cez mesto. Keď konečne dosiahneme našu destináciu, spolu vojdeme do budovy, ale Morgan odvedú hneď preč. Ja som našťastie sama v prázdnej čakacej miestnosti, až kým ticho nevyruší bzučivý zvuk a Noah  vojde do stanice. Naše oči sa stretnú a môj žalúdok spadne až na zem.

Je to niekto, koho poznáš.

Určite nie Noah? „Čo tu robíš?“ opýtam sa, môj hlas je úplne chladný. Noah sykne. Pomaly sa ku mne priblíži, jeho ruky sú hlboko strčené vo vreckách. Ukáže sa stoličku za mnou a ja som príliš zmätená a znepokojená zo všetkého a všetkých na to, aby som protestovala. Hodí sa na ňu a ťažko si povzdychne.

„Musím vypovedať o poslednom raze, čo som videl Tatea,“ povie potichu.

„Správne.“ Je to niekto, koho poznáš. Akosi možnosť, žeby bol Noah zodpovedný za smrť Tatea a Morgan v nemocnici bolí viac, než tajomstvá, ktoré predo mnou tajil. Je to všetko, na čo dokážem myslieť – je to všetko jeho chyba? Spomienky na to, ako sa Noah stretol ten deň s Tateom a Morgan v knižnici, ako si vymenili kopu peňazí za nejaké učebnice, ma zaplavia. Och, panie, nie. Díleri to robia, nie? Dajú drogy do kníh alebo obalov na CD alebo čokoľvek, čo majú po ruke. Kútikom oka sa obozretne pozriem na Noaha a zistím, že na mňa zíza.

„Avery, naozaj by som s tebou rád hovoril, prosím? Ak je to v poriadku? Ja... ja viem, že si šla na políciu. Nemusela si to robiť.“ Natiahne sa, aby ma chytil za koleno. Stuhnem a on to vidí. No nepustí ma. Zovrie moje koleno a stíska mi ho tak silno, že mu až zbelejú prsty. „Počúvaj. Naozaj sa ospravedlňujem za to, čo sa u teba stalo. A aj na chodbe. Niekedy som trochu výbušný, ale nikdy by som ti neublížil. Nie je dôvod, prečo sa báť.“

„No, ja sa bojím,“ poviem mu. Posuniem nohu, ale on ma nepustí. prehltnem paniku a úplne sa k nemu otočím, chcem sa mu pozerať do očí, keď sa ho to opýtam. „No toto nie je len o tom. Mám niečo, čo musíš vedieť. Ten deň... keď sme stretli Tatea a Morgan v knižnici?“

Noah totálne stuhne. „Hej...“

„No, tie knihy. Boli to len knihy alebo-“

Nemôžem dokončiť vetu. Nemôžem dokončiť vetu, lebo jednu sekundu mi Noah stíska koleno, má studenú prázdnotu v očiach, a v druhej je na podlahe policajnej stanice. Všade je čierna a zlatá, a Luke – Luke! – chytí Noaha za tričko a prakticky ho zdvihne zo zemi.

„Daj z nej svoje skurvené ruky preč!“

„Nič zlé som nerobil!“ Noah zvolá so zdvihnutými rukami. „Je to moja frajerka.“

„Ona nie je tvoja skurvená frajerka.“ Luke zdvihne päsť. Studené uvedomenie, že chce udrieť Noaha a ukončiť svoju kariéru, mnou prestrelí. Vyskočím a vystrelím, chytím zozadu jeho ruku. V sekunde, keď sa moja ruka dotkne jeho kože, Luke spustí ruku. Vyfúkne ostro nosom, zavrčí, a potom Noaha pustí. Noah dopadne na zem, má vypúlené oči plné strachu.

„Okamžite odtiaľ kurva vypadni,“ Luke odsekne. „Ak čo i len začujem, že si vyslovil jej skurvené meno, zlomím ti každú kosť v tvojom prekliatom tele.“

Noah má problém postaviť sa na nohy a uteká k dverám. Luke sa pomaly otáča, jeho tmavé oči sú skoro čierne z hnevu.

Prehltnem a snažím sa stáť vzpriamene. Som zaplavená úľavou a vďačnosťou, že sa ukázal, keď sa ukázal, ale tiež sa príliš bojím povedať mu to. Namiesto toho poviem, „Čo tu robíš, Luke? Toto nie je tvoja stanica.“

Luke prižmúri oči. „Presun väzňa. Prečo si tu ty?“

„Ukázalo sa, že náš kamarát Tate zomrel tú noc, keď prišlo Morgan zle. Práve teraz vypovedá.“

Lukeov hnev opadne. „Chlapec na streche?“

„Hej.“

Kývne a zatne ruky do pästí po bokoch. Toto naozaj nie je dobré. Nikdy som ho takého nevidela. „Musíš za mnou neskôr prísť. Mám nejaké novinky o tvojom otcovi. Pokúsil som sa ti dovolať.“

Snažil sa mi dovolať, ale úprimne, boa som naštvaná kvôli nášmu rozhovoru v aute – na to, ako reagoval – a vyhýbala som sa mu. „Nemôžem, musím sa postarať o-“

„Proste príď.“

Otočí sa a zadá kód, aby si otvoril dvere, ktoré vedú do neprístupných častí stanice pre verejnosť a zmizne bez toho, aby sa na mňa pozrel. Inokedy by som to ignorovala. Ale nie dnes. Nie potom, čo sa práve stalo. A Luke nevyzeral šťastne z mojej spoločnosti. To, čo mi potrebuje povedať bude niečo spojené s vyšetrovaním agentov FBI. Čakám sama ďalšiu trápnu hodinu, napnem sa, keď sa dvere otvoria dúfajúc a modliac sa, že to je, ale aj nie je zakaždým Luke. Nakoniec sa dvere otvoria a je to Morgan, kto cez ne prejde. Plače celú cestu domov, odmieta mi povedať hocičo okrem faktu, že priznala, kto im poskytol drogy.