AWF - 3. kapitola

Překlad: Yogi_22

Jake

Nemohol som spať.

Niežeby to bolo nejako prekvapivé. Vo všeobecnosti som nespal dobre, ale august bol vždy najhorší. Mal som šťastie ak som si v noci ukradol pár hodín.

„Je horúco,“ povedala minulý týždeň moja švagriná. „Prečo nejdeš na pár nocí spať k nám?“

„Alebo ešte lepšie, namontuj si do toho starého zrubu klimatizáciu,“ vložil sa do toho môj mladší brat Pete. „Nestálo by to veľa, keby si nahradil jednookno.“

To nebolo teplom.

„Možno je to svetlom,“ povedala Georgia minulý rok. „Možno, ak by si sa pokúsil zaspať so zhasnutým svetlom, viac by si si oddýchol.“

Ale ja som svetlo potreboval. Niekedy som mal pocit, že dokonca nemôžem ani dýchať, pokým sa neukázalo slnko.

Snažil som sa nezcvoknúť, keď mi členovia mojej rodiny vraveli, čo robiť alebo ako sa snažiť vyriešiť svoje problémy jednoduchými riešeniami, hoci moje skutočné problémy boli tak komplikované, že by tomu nikdy neporozumeli.

Ale nikdy som nebol dobrý v tom, aby som premýšľal skôr než prehovorím alebo udržím na uzde svoju povahu. Tak napríklad včera som stratil nervy, keď sa ku mne Pete prikradol zozadu, zatiaľ čo som opravoval plot pozdĺž hranice pozemku s lesmi. Pri spätnom obzretí, hodiť ho na zem, zatiaľ čo som na neho kričal, že je to „zasraný, zkurvený hulibrk s hovnami namiesto mozgu“ bolo trochu mimo, ale, do čerta, dobre vedel, že ma nemá potľapkať po pleci, keď neviem, že tam je.

Celý dôvod prečo nepočúvam hudbu zatiaľ čo pracujem je ten, že si nemôžem uvedomovať svoje okolie. Nemám rád keď som zaskočený.

Jediná osoba, ktorá to kedy chápala bola Steph. Pred pár rokmi mi rodina plánovala na tridsiatku narodeninovú oslavu ako prekvapenie, pravdepodobne preto, lebo vedeli, že som vravel kurva nie na akýkoľvek druh spoločenského podujatia, ktorý si vyžadoval hovorenie s ľuďmi. Steph sa uistila, aby mi každý detail povedala dopredu. Snažila a pokúšala sa presvedčiť mojich bratov a rodičov, že je to otrasný nápad, ale oni trvali na tom, že „vypadnúť z domu“ a „osláviť môj život“ bude pre mňa dobré. Šiel som len preto, že ma o to prosila Steph. Spočiatku som bol od zlosti bez seba a odmietal som to vôbec zvážiť, ale potom mi povedala ako moja matka a teta prileteli až z Floridy, a moja švagriná upiekla tradičnú sicílsku tortu a moja neter Olivia sa naučila hrať na klavíri „Veľa šťastia, zdravia“ len kvôli mne. Bolo ťažké odmietnuť Steph, keď už naozaj vložila do niečoho svoje srdce, plus v to ráno mi urobila naozaj skvelú fajku. Poznala všetky moje slabiny.

Ležal som v tme, krútil svadobnou obrúčkou okolo prsta.

Tri roky.

Zdalo sa nemožné, že je to už tak dlho. Jej okuliare boli stále na jej nočnom stolíku, jej oblečenie stále viselo v šatníku a ja som stále čakal, že tu bude, keď som sa otočil na starej vŕzgajúcej posteli s očakávaním, že proti mne pritisne svoju drobnú postavu.

A potom, bolo to aj hocikedy inokedy, už sa to zdalo ako celá večnosť, odkedy som ju počul pospevovať si v sprche, alebo sledovať ju pripravovať sa do postele alebo stratiť sa v jej tele.

Vždy chcela, aby som na to šiel najprv pomaly, vyhlasovala, že sa bála mojej veľkosti, dokonca aj potom, čo sme boli spolu roky (zakaždým to fungovalo), hoci bola drobná malá vecička s krivkami na tých správnych miestach. Nikdy mi nevadilo tých sedem kíl navyše, na ktorých trvala, že ich zhodí – vlastne som ich miloval, miloval spôsob, akým bolo jej telo mäkké a moje tvrdé, spôsob, akým boli jej krivky cítiť pod mojimi rukami a perami a jazykom, spôsob, akým sa okolo mňa omotala. Bolo také dobré sa o ňu postarať.

Kurva, chýbal mi sex.

Chýbalo mi všetko.

„Potrebuješ znova vypadnúť von,“ povedal mi starší brat, Brad, pretože on vedel všetko. „Dovoľ mi predstaviť ti April, novú realitnú agentku v agentúre. Je žhavá a myslím, že by ste sa spolu mohli dobre zabaviť. Alebo sa spolu aspoň vyspať.“

Povedal som mu nech odpáli.

„No tak, chlape,“ povedal znova minulý víkend, keď sme spolu bežali po prašných cestách, ktoré ohraničovali našu 46-hektárovú farmu. „Už to boli tri roky. Ty sa ani len nesnažíš pohnúť ďalej. Kedy sa už cez ňu prenesieš?“

„Naser si, Brad,“ odpovedal som, dal sa do dlhých, rýchlych krokov, ktoré ho zanechali za mnou v prachu.

Že som sa nesnažil pohnúť ďalej?

Každý zasraný deň som sa dostával cez niečo, čo som považoval za pohnutie sa ďalej.

Každé ráno som vstával z postele s úmyslom pohnúť sa ďalej.

Každú prekliatu minútu som sa nadýchol s úmyslom, že sa pohýnam ďalej.

A pokiaľ išlo o to, dostať sa cez ňu, to sa nikdy nestane, takže by mohol predo mňa postaviť do radu aj zástup žhavých ženských, ale bola by to len strata času.

Už som vo svojom živote stretol lásku, poznal som ju odkedy sme boli deti.

Vzal som si ju a stratil ju.

Nebola v tom žiadna milosť.

Nebolo v tom žiadne vykúpenie.

Nebola žiadna druhá šanca.

Ani som žiadnu nechcel.