AWF - 2. kapitola

Překlad: Yogi_22

Margot

„Robíš si zo mňa srandu.“ Odmlčala sa Jaime s martini na pol ceste k ústam. Claire sa zdala rovnako v šoku, ale dala si ďalší glg svojho koktailu.

„Nerobím si srandu.“ Pokrútila som hlavou a usmiala sa.

„Prečo si nepovedala niečo skôr?“ Namietala Jaime. „Videla som ťa dnes ráno v kancelárii a nič si o tom nepovedala!“

Jaime a ja sme pracovali spolu vo firme Shine PR, spoločnosti, ktorá sa zaoberala marketingom a vzťahmi s verejnosťou, kde sme začali spolu vlani. Mala tituly z psychológie a marketingu a jej skúsenosti z reklamy dobre pasovali k tým mojim z PR a sociálnych vzťahov. Náš malý start-up mal veľký úspech. Takisto sme si už najali aj asistenta na správu sociálnych médií pre niekoľkých klientov a plánovali si najať ďalšieho budúci rok. „Pretože dnes ráno sme boli zaneprázdnené a ty si bola celé popoludnie s klientmi. Mala som v pláne povedať vám to obom naraz dnes večer.“

„No, som rada, že si s tým počkala,“ povedala Claire z druhej strany vedľa Jaime. Mali sme našu stredajšiu dievčenskú noc, boli sme v Buhl bare, o trošku skôr než zvyčajne, nakoľko som sa neskôr musela zúčastniť otcovho prijímania darov. „Teraz keď, kočky, pracujete spolu a vídate sa každý deň,“ pokračovala Claire: „Obávam sa, že zmeškám polovicu klebiet. Takže ťa teda požiadal o ruku?“

Prikývla som. „Kľakol si na koleno s prekrásnym diamantovým prsteňom.“

„To je ale prekvapenie!“ Zhíkla Claire.

„To je ale na hovno,“ povedala Jaime. „Dúfam, že si mu povedala, aby si strčil ten prsteň tam, kam slnko nesvieti.“

Napila som sa zo svojho martini s ginom a odpovedala po starostlivom zvážení. „Neurobila som nič také. Bola som milá a chápajúca a jednoducho som ho odmietla.“

„Prečo?“ Jaime pokračovala v civení na mňa s  modrými očamirozšírenými. „Na konci to bol úplný kretén.“

„Pretože mám vychovanie. Áno, bol to kretén,“ priznala som, „ale uvedomil si to. Povedal, že ho to mrzí a v podstate ma prosil, aby ma mal späť. Vlastne povedal množstvo pekných vecí.“

Vďaka Jaiminmu pohľadu som sa cítila nepohodlne a sústredila sa na svoj drink. Poznala ma až príliš dobre. To je ten problém, keď ste najlepšou kamarátkou s niekým od deviatej triedy – dokonca aj pre niekoho ako som ja, zvyčajne odborníka na skrývanie svojich pocitov, táto kamarátka videla skrz mňa.

„No, je fajn, že si konečne uvedomil čo mal,“ ponúkla Claire, večná optimistka. „Aj keď je trošku prineskoro.“

„Je prineskoro?“ Odvážila som sa, zdvihla hlas pri otázke, ktorú som mala v hlave celý deň. Bolo ticho, keď si obe uvedomili, čo som povedala.

„Čo tým ako myslíš?“ Jaimin tón hovoril viem presne ako to myslíš, ale vlastne to nemôžeš myslieť vážne.

„Myslím tým, je pre nás príliš neskoro?“

„Kurva, že je, jasné.“ Udrela päsťou o bar až sa mi zavlnil povrch pitia.

„No, zadrž. Možno nie je,“ povedala Claire túžobne. „Milujem druhé šance na romancu.“

„Toto nie je film,“ namietala Jaime, otočila sa ku Claire. „Toto je skutočný život a on k nej bol fakt kokot.“

„Ale ľudia sa môžu meniť,“ opáčila Claire. „Pozri sa na seba a Quinna. Prisahala si, že nebudeš mať nikdy v živote priateľa, a už vôbec nie niekoho ako on, ale dala si Quinnovi šancu.“

„To je iné,“ povedala Jaime podráždene. „Plus, Quinn je šialene dobrý v posteli. Tripp bol katastrofa, však, Margot?“

Žmurkla som. „Neviem, či by som zrovna povedala, že katastrofa. Sex bol proste trochu...neinšpiratívny. Možno to nie je tá najdôležitejšia vec. Možno existujú vo vzťahu dôležitejšie veci ako dobrý sex.“

Jaime sa na mňa neveriacky pozrela. Zamrkala. „Ako čo napríklad?“

„Ako napríklad spoločné záujmy,“ povedala som, posadila sa o niečo vyššie. „A rodinné väzby. Spoločné hodnoty.“

Jaime pretočila oči. „No tak sa vaše rodiny plavili spolu na Mayflower. Poriadne zasraná vec. Pokiaľ si z neho nechcela strhnúť oblečenie v momente ako včera v noci vkročil do tvojho domu, nemáte medzi sebou žiadnu chémiu.“

Sekundu som nad tým premýšľala. Potom som sa začala smiať nad myšlienkou, že z neho strhnem tie veľrybie kraťasy a ružovú košeľu. „Takíto proste nie sme,“ povedala som. „Nikdy sme ani takíto neboli. Obaja sme viac...rezervovanejší. Možno konzervatívnejší. Či by som uvítala lepší sex? Iste,“ pokrčila som plecami. „Ale mám takmer tridsať. A možno sa o takéto veci potrebujem starať menej.“

„Tridsať ešte neznamená, že si stará,“ uškrnula sa Jaime. „A ja nechcem vidieť ako sa vraciaš späť, Margot. Ešte pred rokom si bola taká nešťastná. Urobila si taký pokrok.“

„Súhlasím,“ povedala som. „Ale pod tým všetkým som stále tá istá osoba. Stále chcem veci, ktoré som chcela aj vtedy. Som proste konvenčná, OK? Chcem konvenčný život, život, v ktorom som vyrástla. Manžela, dom, rodinu.“

„A to je v poriadku,“ upokojovala ma Claire, natiahla sa ponad Jaime, aby ma potľapkala po ruke. „Nesúdime ťa preto, že tieto veci chceš.“

„A Tripp ma dostal,“ povedala som, naštvaná, pretože to bola pravda. „Ten prsteň, ktorý vybral bol dokonalý. Pozná môj štýl, môj vkus. Má dobré vzdelanie, dobrú prácu a dobrú rodinu. Na týchto veciach mi záleží viac ako na sexe.“

Jamie sa odmietla vzdať. „Ale čo vášeň? Čo hlavu odpaľujúce fyzické spojenie? Nechceš tie motýliky v bruchu, keď vojde do miestnosti? Ten letiaci pulz, keď sa dostane bližšie?“

„Ale čo keď pre to nie som stavaná?“ Opýtala som sa, vyjadrovala som tým strach, ktorý zvyčajne číhal v zadnej časti mojej mysle. „Čo keď nie som tak vášnivou osobou? Čo ak nie som ten typ odpáliť niekomu hlavu? Znamená to, že musím byť sama?“

„Nie,“ povedala Claire pevne, strelila po Jaime pohľadom. „A pokiaľ chceš dať Trippovi druhú šancu, to rozhodnutie je úplne na tebe. Budeme za tebou stáť bez ohľadu na čokoľvek.“

Pozrela som sa na Jaime. „Budete?“

„Samozrejme, že budeme.“ Tvár jej znežnela a naklonila hlavu mojim smerom. „Mrzí ma to. Vieš, že ťa ľúbim, Gogo. Len proste chcem, aby si bola šťastná. Ak si myslíš, že Tripp je ten pravý, tak potom choď do toho. Vždy tu budem pre teba.“

„Vďaka. Stále to zvažujem.“ Skontrolovala som si telefón a všimla si čas. „Oh, do riti. Už aby som išla kvôli tej otcovej veci.“

„Tej večeri?“ Jaime zodvihla som drink.

„Nie, sú to len nejaké prípitky a dezert s nejakými darcami, ktorí podpísali tučné šeky na kampaň.“

„A ako ide kampaň?“ Opýtala sa Claire.

„Fajn, aspoň myslím. Veľmi som sa do toho nezapájala, nakoľko je moja politika trošku odlišná od tej otcovej, ale nehovoríme o tom.“

Jaime pokrútila hlavou. „Bože, milujem tvoju rodinu. Bav sa dnes večer. Bude tam aj Tripp?“

Položila som dvacku na bar a dopila svoj drink. „Netuším. Ale viem, že Deuce je významným darcom, takže je to možné. Ako vyzerám?“

Pozreli sa na moje námornícky modré puzdrové šaty bez rukávov, ku ktorým som mala lodičky a svoj obľúbený perlový náhrdelník. Vlasy som mala jemne rozviate, nechty pestované, nohy oholené. Rúž si znova upravím v aute, pretože ma babička naučila, že kozmetika sa nikdy nenanáša na verejnosti.

„Perfektné,“ povedala Claire. „Ako Grace Kellyová.“

Jaime prikývla. „Klasická Margot.“

„Vďaka. Vidíme sa zajtra.“ Po tom ako som dala každej pusu na líce, vyšla som späť na parkovisko.

Ako som došla pred veľkú súkromnú rezidenciu na ulici Grosse Pointe, kde sa konalo odovzdávanie šekov na kampaň, v žalúdku som mala divný pocit. Nemôžem povedať, že to boli presne motýle, skôr nejaký inštinkt, že sa v mojom živote chystá nejaká zmena. Podobný pocit mávam, keď mi v kaderníctve odstrihnú dva centimetre z vlasov, ako keby ma to zároveň desilo, ale aj tešilo.

Po tom, čo som zaparkovala a podala kľúče komorníkovi – ktorý sa túžobne pozeral na Mercedes z roku 1972 v modrej metalíze, ktorý mi dala minulý rok stará mama, keď sa konečne rozhodla prestať šoférovať – vošla som do domu. Tie zvláštne pocity len zosilneli, keď som zbadala Trippa stojaceho po pravej strane  oblúkovitého vchodu do obývačky.

Bola taká obrovská, že sa do rohu ešte aj pohodlne zmestilo dvojmetrové krídlo Steinway, pohovky, kreslá, sedačky lásky naaranžované v niekoľkých zoskupeniach na konverzáciu, nábytok, drapérie, a dokonca aj koberec, ktorý bol vyblednutý, mal mierne ošuntelý vzhľad, ktoré domy so starými peniazmi aj mali. Vzhľad, ktorý hovorí, sme strašne bohatí, ale nezbavíme sa ničoho, ani vecí, ktoré sa už denne nepoužívajú a nemáme radi veci, ktoré sú lesklé a nové.

Zbadala som svojho otca ako si potriasa rukou s niekým pri krbe a matku, ktorá opatrovala gin s tonikom, zrejme svoj tretí pohár, na jednej z pohoviek. Ale ja som zamierila smerom k Trippovi, robila som všetko čo bolo v mojich silách, aby som vzbudila ten ostrý pocit motýľov v bruchu. Bavil sa s nejakou skupinkou žien pri okne, zjavne boli fascinované tým čo hovoril. Ako som sa dostala bližšie, o krok ustúpil a ja som zbadala, že tam nebol sám. Bola tam aj Amber, mala na sebe šaty, ktoré jej sotva padli, naťahovala ľavú ruku smerom k malej skupinke, ako keby ukazovala----

Oh, nie.

Oh nie, to neurobil.

To nemohol urobiť.

To by neurobil.

Ale on to urobil.

A prsteň, ktorý mala na prste bol presne ten istý, s ktorým ma včera v noci požiadal Tripp o ruku.

„Bolo to také romantické,“ nadšene rozprávala. „Prišiel za mnou uprostred noci. Povedala, že nemohol už dlhšie čakať, pretože naisto vedel, že ja som tá pravá.

Takmer som hodila tyčku. Nenápadne som cúvala a triasla sa zlosťou, našla som bar a objednala si martini. (Jedna dobrá vec na ľuďoch so starými prachmi je tá, že u nich nikdy nechýba dostatok dobrého ginu.)

Omámená som si vzala vonku na terasu svoj drink, kde ma zbadal môj starší brat, Buck. Zatiahol ma do klábosenia s partiou mužov v oblekoch, ktorých mená som okamžite zabudla. Všetko na čo som mohla myslieť, ako som tam tak stála, popíjajúc a napoly počúvajúc ich vtipkovanie o politike a lodiach, bolo, čo bol ten Tripp za debila. Musel ísť rovno odo mňa včera v noci k nej. Čo s ním bolo, kurva, zle?

Nakoniec sa muži pobrali preč doliať si do pohárov škótsku a Buck sa otočil na mňa. „Čo je s tebou? Bola si úplne tichá počas konverzácie a tvoj výraz vyzeral oproti Muffynmu mrchovskému ksichtu vyložene nepríjemne.“

„Prepáč. Nad niečím som premýšľala.“

Namyslene sa uškrnul než do seba hodil svoju whiskey. „Nechaj ma hádať. Trippove zásnuby? Nenechaj sa tým obťažovať.“

„Prečo nie? Robí to zo mňa tak nejako blbca, nie? Každý vie, že sme sa rozišli preto, lebo ja som sa chcela vydávať a on nie.“ Netušila som, či mu chcem povedať o včerajšej noci. Dal si ďalší glg a pokrútil hlavou. „Stále sa nechce ženiť. Ale Duece zmenil podmienky nadobudnutia jeho dedičstva, pretože sa zasieral s hazardnými hrami. Dlhuje nejakých tristo tácov alebo také niečo. A ak chce tie prachy, Duece povedal, že musí skončiť s píchaním naokolo, oženiť a usadiť sa.“

Padla mi sánka. Skončiť s píchaním naokolo a oženiť sa? To znelo až príliš povedome. „Robíš si zo mňa srandu?“

„Nie. Počul som to dnes od nejakých chlapov, ktorí pracujú pre Deuca a počul som ako o tom hovoril so svojimi právnikmi.“ Zasmial sa. „To je ale kretén. Vyhla si sa guľke.“  Cinkol si svojim pohárom o môj. „Na zdravie.“

Nasraná som do seba hodila zvyšok svojho pitia. „Ospravedlň ma.“

Položila som prázdny pohár od martini na tácku čašníka, ktorý prechádzal okolo a šla si priamo k baru po ďalší. Zavrela som sa sama na prvom poschodí na toalete, upila zo svojho drinku, položila ho dole a natiahla sa po tej mramorovej nádhere. Sťažka som dýchala, pozerala na svoj odraz v zrkadle. Nadávala som samej sebe. Nenávidela sa.

Ty zasraný idot! Samozrejme, že ťa nechcel! Povedal ti to už minulý rok! Len chcel svoje prachy a ty si bola jeho vstupenka. Ty smiešna, hlúpa, naivná ženská, ktorá premýšľala nad tým, že mu dá druhú šancu. Ale nedala som mu ju. Vďaka Bohu som mu ju nedala.

Až na to, že teraz som bola plná ginu a frustrácie a zlosti – na Trippa, na seba, a dokonca ešte aj na Amber, za to, že bola taká slepá voči jeho trikom. Pre tentokrát som si želala, aby som bola tým druhom osoby, ktorá dokáže svoje pocity odhaliť na verejnosti, vypadnúť tam von a verejne ho zahanbiť za to čo urobil, vystaviť ho hanbe za jeho slizké zúfalstvo a jeho lži, odhaliť, kým skutočne bol. Priala som si to tak strašne, až som sa triasla.

Ale nemohla som to urobiť.

To znamená, že som to nemohla urobiť, pokým sa Tripp a Amber zdržiavali v jedálni, zasypávali ďalšiu skupinku romantickým príbehom o ich prekvapivých zásnubách.

„Ešte predo mnou sa dokonca ani nechcel ženiť,“ chválila sa. „Však miláčik?“

„Isteže nie, bábika.“

Bábika. To bol ale kretén. Položila som svoj tretí pohár na podlahu – aspoň myslím, že to bola podlaha. Povrch vecí sa mi v tom momente začal trošičku rozmazávať.

„Myslím, že mi len trvalo istý čas nájsť dokonalú ženu, aby som zmenil názor.“ Hľadel na Amber so zúfalo falošným obdivom. „A keď ju nájdeš, vieš to.“

Dokonalá žena. Myslím, že som si nad tým odfrkla, pretože sa na mňa niekoľko ľudí otočilo. Ale ja som ich ignorovala, pozerala sa ponad príborníky a dezerty na stoloch, predstierala som, že hľadám po večeri dokonalý pôžitok.

„Ten prsteň je úžasný,“ povedal niekto.

„Však?“ Povedala Amber potešene. „Dal ho pre mňa vyrobiť na zákazku.“

Dal ho vyrobiť na zákazku. Začali sa mi triasť ruky ako moje oči padli na striebornú tácku s koláčikmi. Omotala som prsty okolo jedného a zamierila okom na možnú trajektóriu.

„To je pravda.“ Tripp jej pobozkal zadnú stranu ruky. „Len pre teba.“

O sekundu neskôr som hodila prvý koláčik, ktorým som minula cieľ – jeho samoľúby ksicht – a trafila ho do hrude.

Prekvapene vzhliadol presne v momente ako druhý koláč trafil luster a dopadol mu k nohám.

„Čo to má, do pekla, znamenať?“

Ľudia sa začali obzerať, niektorí sa mi pratali z cesty. To bolo dobre, pretože tretí koláč trafil vázu na stole a tá sa zrútila na podlahu pri Trippových nohách. Konečne sa mi pozrel do očí. „Margot, čo to, do pekla, robíš?“

Zodvihla som a hodila ďalší koláč. „Tri roky!“ Vybuchla som, zatiaľ čo mu koláč trafil čelo. Konečne! Skúsila som to znova, ale tento jeden letel šikmo na Amber, ale vyhla sa mu. „Tri roky som sa zmierovala s nudnými golfovými historkami a tvojimi nohavicami s malými veľrybami na nich a tvojim malým bezradným vtákom!“

Osadenstvom prešiel chichot. Tripp tam stál ohromený bez pohnutia a ja som to vzala ako šancu trafiť ho do hrude ďalším koláčom.

„Au!“ Povedal, čo mi prišlo smiešne. „Prestaň hádzať vecami! A môj vták nie je malý! Alebo bezradný!“

„Áno, je!“ Hodila som na neho ďalší koláč, ale pohol sa, takže som ho totálne minula a trafila som stenu.

„Nevieš ani jedinú vec o ženskom orgazme! Zvykla som si ho zadovážiť sama po tom, ako si ma doviezol domov, ty debil!“

Počula som tlmený smiech, keď som hodila ďalší koláč, ktorý prevrhol tenký stojan na sviečku, nanešťastie, musela byť tá sviečka zapálená. Na bielom obruse to vypálilo dieru než ju niekto v blízkosti sfúkol.

„Margot, prišla si o zasraný rozum?“ Kričal Tripp ponad stôl, ruky mal pred tvárou ako som hádzala jednohubkami a nie koláčmi.

„Možno,“ zúrila som, natiahla sa po ďalšiu, ale necítila som už nič len prázdnu tácku. „Možno som sa pomiatla, pretože som sa ti dnes večer chystala povedať, že som sa rozhodla popremýšľať o tvojej na hovno žiadosti o ruku.“

Trippova tvár zbledla.

„Aká žiadosť o ruku?“ Opýtala sa Amber, pozrela sa od neho na mňa. Otvorila som ústa. Sledovala som ako sa vykrúcal. Bol to fantastický pocit.

„Margot, prosím. Nerob to.“ Jeho oči ma prosili o milosť. „Strápniš nás oboch. Pohovorme si o tom v súkromí. Mám na to všetko dobrý dôvod.“

Nemala som chuť hovoriť s ním ešte niekedy v živote v súkromí a už som o jeho poondenom dobrom dôvode vedela. Ale mal pravdu – ak by som o včerajšej noci povedala pravdu – strápnilo by to aj mňa. Práve som oznámila, že som sem prišla zvážiť jeho žiadosť o ruku, čo bola tak či tak hanba.

Pozrela som sa dole, zbadala čerešňový koláč, vkĺzla som pod neho dlaňou a rýchlo sa rozhodla pre jeden posledný, ponižujúci hod. Niekto v obecenstve zalapal po dychu. Ale ja som sa znova pozrela na Trippa a pocítila nával energie, ktorý podnietil návrat k mojej seba kontrole. Mojej dôstojnosti. Môjmu vychovaniu.

Bola som Margot, zasraná, Thurberová Lewistonová a mala som úroveň. Toto mi nikto nemohol vziať.

Nazhromaždila som svoj pripitý rozum, predpokladala som, že mám na tvári pohodový výraz a vystrela sa. „Vlastne s tebou už nikdy nechcem znova hovoriť. Užite si každý večer. Lewiston do Senátu.“

Ako som kráčala preč, počula som ho povedať. „Ježíš. Tá šialená mrcha.“

Viem čo si myslíte.

Mala som hodiť ten zasraný koláč.