Oblivion - 24. kapitola

Překlad: Noemi

Je tu posledná kapitola. Všetkým vám veľmi pekne ďakujem za vaše krásne komentáre, ktoré ma vždy znovu nakopli. Je radosť pre vás prekladať J

Kolonie sú všetky rovnaké.

Ľudské, luxenské, arumské alebo kolónie mravcov...

Nič viac, len kopa zhypnotizovaných bláznov.  Nechcel som sa k nim priblížiť ani na 5 metrov a ani by som to neurobil, ale oni mali niečo, čo som potreboval.

Niečo, čo potrebovala Kat.

Ona mi za to skutočne dlhuje.

Aj som si predstavil niekoľko spôsobov, ako by ma mohla odmeniť za túto návštevu a ten film sa nechcel nikdy skončiť. Takže som sám seba vrátil do sterilnej obývačky.  Všetko bolo biele, pohovka, koberec, steny aj vankúše.  Akoby mali  problém s farbami. Mal som chuť tu niečo rozliať.

Keď sa Ethan Smith  vrátil a priniesol malý kožený vačok pozrel na mňa a jeho tnavé obočie, ktoré tienilo jeho svetlofialové oči sa spýtavo nadvihlo.

„Viem, že nepatríš medzi najtrpezlivejších Luxenov, ale toto pripraviť chvíľu trvá.“

Áno, skoro tri dni z môjho života, ktoré nikdy nedostanem naspäť. Väčšinu z nich som strávil prehľadávaním najrozličnejších miest a hľadaním ostatných Arumov, a jeden deň som strávil hľadaním dokonalého kusu obsidiánu, ale už som sa veľmi chcel vrátiť k Dee... a ku Kat. Nepáčila sa mi myšlienka, že svieti ako diskoguľa na steroidoch.

Ethan mi neodovzdal balíček.  Jasne, že nie. Bolo by to v tejto chvíli príliš jednoduché.

„Môžem sa opýtať, načo to potrebuješ?“

„Môžem to odmietnuť tak, aby si už nepokračoval?“

Starší Luxen sa slabo, napäto usmial.

„Jedného dňa doplatíš na svoju aroganciu“

„Hej, a okrem toho ešte na kopa ďalších vecí, niežeby som chcel spomínať nejaké mená, alebo niečo také“

Na Ethanovej tvári sa objavil záblesk podráždenia.

„Niežeby som si vysoko necenil všetko to, čo pre kolóniu robíš,ale tvoja...“

„Osobnosť by potrebovala vylepšenie“ – prerušil som ho mysliac na Kat – „Rozumiem ti, ver mi!“

Ethan naklonil nabok hlavu. Na spánkoch už šedivel.

„Aj dúfam. Bola by veľká škoda pre našu rasu, ak by ťa postihlo nejaké nešťastie.“

Pozrel som sa do jeho zvláštnych ametistových očí.

„Som si istý, že by bolo“

On sa odvrátil prvý.

„Má to niečo dočinenia so svetelnou show  cez víkend?“

„Áno. Vyhubil som niekoľkých Arumov a stratil som pri tom niekoľko čepelí, takže som si myslel, že bude dobré, ak pre Dee zoženiem niečo, čo by mohla nosiť pre prípad, že by sa ešte nejaký ukázal. Posunul som sa dopredu a spustil ruky medzi kolená. „Toto som už povedal aj všetkým ostatným Starším, Ethan“

„Áno, znie to povedome“

Podal mi balíček. Váha obsidiánu mi bola známa. Posunul som si ho do vrecka a hneď som bol pripravený vyraziť odtiaľ preč do čerta.

„Aj keď musím povedať, že takú demonštráciu sily som ešte nikdy nevidel. Bolo to pozoruhodné.“

Mal som veľmi nepríjemný pocit pozdlž chrbtice. Vstal som.  Bolo niečo v Ethanovi, čo som nebol schopný presne definovať, ale pôsobilo to na mňa alarmujúco.

„No, som proste sakramentsky úžasný“

„To naozaj si“

Ethan sa úsporným pohybom narovnal a vyhladil si nažehlenú košeľu.

„Napriek tomu som presvedčený, že Ministerstvo obrany  bude mať plno otázok“

Zastavil som sa pri dverách a otočil sa späť k nemu.

„A ak áno?“

„Nič im nepovieme, ako to bežne robíme, ale pokial ich príliš často privedieš na náš prah nebudeš sa potom už obávať len kvôli nim. Rozumieš, čo hovorím?“

Nepríjemný pocit vystriedal hnev.

„Áno, rozumiem, čo hovoríš“ – precedil som.

„Daemon?“

Znovu sa mi pozrel do očí a ja som tak silno zovrel sánku, že som si bol istý, že budem musieť navštíviť zubára.

„Áno?“

Ethan zopäl ruky a usmial sa.

„Ešte jedna otázka“

Chystal som sa vrhnúť z niektorého okna.

„Hovor“

„To ľudské dievča, s ktorým sa ty a tvoja sestra kamarátite...“ začal. Stuhol som, ale neprekvapilo ma to.  Starší boli rovnako zlí ako tí z DOD, ak nie horší.

„Nespôsobí problém?“

„Nie“

Zato ty hej, ak ešte raz spomenieš ...toto ľudské dievča!

To som samozrejme nepovedal nahlas alebo našim jazykom, ale výraz mojej tváre veľmi jasne ukázal to, čo som chcel povedať.

Ethan prikývol a už ma znovu nezastavil.

Premenil som sa do svojej podoby, takže som potreboval len pár okamihov, aby som opustil kolóniu a dostal sa k prvým domom. Nevedel som, či je Katina matka doma, takže som sa premenil na človeka a tak som vyšiel spomedzi stromov.

Keď som sa dostal na koniec príjazdovej cesty stala sa tá najpodivnejšia prekliata vec. Na zátylku som pocítil teplo, ktoré sa mi šírilo ako príjemné chvenie medzi lopatky. Je zváštne, že súčasne sa ma zmocnil ešte jeden pocit – úplnosť. Čo do riti?

Asi som už potreboval spánok.

Akonáhle som vystúpil na verandu, na zátylku som pocítil zvláštne teplé chvenie, ktoré sa šírilo po mojom krku a vedel som, že Kat je vo vnútri. Nedokázal by som vysvetliť ako, alebo prečo, ale  cítil som to v kostiach.

Otvoril som dvere, preletel chodbu a v obývačke som zbadal najprv Kat.

Sedela na pohovke, mala sklopené svoje husté mihalnice, takže skrývala tie sivé oči.  Vlasy si nevypla, takže voľne splývali pozdĺž jej tváre, po pleciach až na chrbát.

Zastal som, nebol som schopný sa pohnúť.

Ale bol som príliš rýchly, takže si ma ešte nevšimla. To, že ju vidím vo mne prebudilo veci,  ktoré som predtým nebol pripravený precítiť.

Kurva, ja ani neviem kedy som sa stal pripraveným.

Pravdepodobne potom, ako som si myslel, že zomrela a predtým, ako som zistil, že predsa nie.

Zložil som sa na pohovku vedľa nej a len som sa na ňu díval.  Vedel som, že vo vnútri aj ona vycítila mňa a jemná červeň na jej lícach to i potvrdila.

„Kde si bol?“ – spýtala sa.

Nastalo ticho. Dee a Adam sa k nej otočili. So zdvihnutým obočím som zadržiaval smiech, pričom červeň sa Kat rozšírila už aj na krk.

„No ahoj, drahá. Bol som chlastať a za kurvami. Viem, moje priority sú nahovno“

Stisla pery.

„Idiot“

Moja sestra zastonala. „Preboha Daemon, nebuď  blbec“

„Dobre, mami. So jednou skupinou sme presnorili celý skurvený štát, aby sme sa uistili, že už nie je žiaden Arum nikde, ktorého by sme nezbadali“ – povedal som a ponúkol lepšie vysvetlenie.

Adam sa naklonil dopredu.

„A nenašli ste, však? Lebo práve sme povedali Kat, že nemá dôvod na obavy“

Krátko som na ňu blysol pohľadom. „Ani jediného“

Dee od radosti zhíkla, zatlieskala a s úsmevom sa otočila ku Kat.

„Vidíš, nič sa nedeje. Je po všetkom“

Kat sa usmiala. „To je úľava“

Porozprával som Adamovi podrobnosti, ale vynechal som väčšiu časť rozhovoru s Ethanom a celý čas som venoval väčšinu pozornosti, Kat. Pozoroval som každý jej najmenší pohyb, každé napätie svalu a jeho uvoľnenie, každý jej nádych.

„Kat, si tu s nami?“ opýtala sa Dee.

„Myslím, že áno“ Kat sa znovu usmiala, ale niečo nebolo v poriadku.  Zúžil som oči.

„Uštvali ste ju svojim vyzvedaním?“ – vzdychol som – „Bombardovali ste ju miliónom otázok, a tak?“

„Nikdy! – vykríkla Dee ale potom sa rozosmiala. „Dobre, možno.“

„Mohol som si to myslieť“ zamrmlal som a natiahol som nohy.  O zlomok sekundy som zazrel na Kat. Stretli sa nám pohľady. Izbu zaplavilo napätie a ja som rozmýšľala čo sa skrýva za tými sivými očami.

Dee si nahlas odkašľala.

„Adam, ja som ešte stále hladná“

„Ty si horšia než ja“ zasmial sa

„To je pravda. Poďme do Smoke Hole. Myslím, že majú domácu sekanú.“

Dee vyskočila a pobozkala ma na tvár.

„Som rada, že si sa vrátil. Chýbal si mi“

Usmial som sa na ňu.

„Aj ty mne“

Keď sa konečne za nimi zatvorili dvere Kat sa otočila ku mne.

„Skutočne je všetko v poriadku?“

Znovu som mal nutkanie, chcel som ju objať, lebo iste sa to opýtala kvôli obavám a aj preto, že to vyzeralo správne. Jasné, že to bolo správne. Koľkokrát som držal Ash keď bola rozrušená? Alebo Dee, aj keď inak?

„Z väčšej časti“

Skôr, než by som vedel čo robím, som jej prešiel prstami po tvári. Prstami mi prebehla drobná energická vlna a štípala ma ako elektrostatický náboj a predsa úplne inak.

„Do pekla!“

„Čo je?“ -  Katine oči sa roztvorili

Narovnal som sa a pritiahol sa dostatočne blízko, aby sa nám dotýkali nohy.  Nebol som pripravený riešiť prekvapenie z toho, o čom som mal podozrenie, že sa vtedy medzi nami stalo keď som ju vyliečil.

„Mám pre teba niečo?“

„Vybuchne, keď to otvorím?“ – pýtala sa v rozpakoch.

Smejúc sa som si vybral z vrecka kožený vačok. Dal som jej ho a díval sa ako  trhla tenkou šnúrkou a opatrne vysypala sáčok, akoby sa bála, že z neho vypadne granát. Ale keď zbadala obsidiánový medailón zažiarili jej oči.  Rozhodne bola prekvapená.  So zovretým srdcom som sa na ňu usmial.  To je zase iný pocit, taký ako ostať sa na horskú dráhu. Skutočne som nič podobné ešte nikdy necítil.

„Či veríš alebo nie, aj takýto malý kúsok dokáže prepichnúť telo Aruma a zlikvidovať ho. Keď sa zohreje budeš vedieť, že je v tvojej blízkosti aj keď ho neuvidíš. Vzal som retiazku a rozopol ju.

„Trvalo celú večnosť kým som to našiel, keď sa čepel zničila. Nechcem, aby si ju niekedy zložila, rozumieš? Aspoň vtedy nie...no dobre tak väčšinu času.“

Odvrátila sa s tým istým výrazom prekvapenia a odhrnula si vlasy z krku.  Akonáhle som zapol drobný uzáver otočila sa ku mne.  Dívala sa na mňa s vážnou úprimnosťou.

„Ďakujem. Skutočne. Ďakujem za všetko“

„To nič nie je. Povedal ti niekto niečo o stope na tebe?“

Pokrútila hlavou.

„Myslím, že ich to neprekvapilo kvôli tomu bojovaniu.“

Prikývol som potešený, že som sa mohol o jednu vec obávať menej.

„Sakra, ty svietiš práve teraz jasne ako kométa. Stopa musí zoslabnúť, lebo budeme tam, kde sme boli.“

Kat sa na mňa ostro pozrela. „Čo tým presne chceš povedať?“

„No vieš, že znovu budeme visieť jeden druhému na krku, dokým tá prekliata stopa nezmizne“  No to vyznelo trochu blbo.

„Po tom všetkom, čo som urobila, ak sme spolu, tak  to...je visieť si na krku?“ Kurva!

„Vieš čo, kamoš? Choď do riti! Ja som bola tá, čo zabránila tomu, aby Baruck našiel tvoju sestru. Kvôli tomu, čo som urobila skoro som tam skapala. Ty si ma vyliečil. To je dôvod, prečo mám stopu.  Nebola to moja vina!“

„Tak moja? Mal som ťa nechať zomrieť? Snáď to si chcela?“

„Aká hlúpa otázka! Neľutujem, že si ma zachránil, ale teraz ťa už mám plné zuby, že od teba dostávam hore dole raz vrelosť,  raz studenú sprchu.“

„To ti verím, že nie si nadšená, že sa ti páčim“ – usmial som sa s vedomím, že o chvíľu vystrčí pazúriky.

„Niekto sa tu veľmi snaží presvedčiť sám seba.“

Kat sa zhlboka nadýchla, čím sa jej prsia dvihli.

„Myslím, že najlepšie bude, ak sa budeš odo mňa držať čo najďalej“

„V žiadnom prípade“

„Hociktorý Luxen na mňa môže dávať pozor“ – bránila sa – „Nie je potrebné, aby si to bol práve ty“

Tak to sa nestane!

„Si moja zodpovednosť“

„Nie som tvoja nič“

„Niečo predsa len hej“

Vyzerala, akoby ma chcela udrieť. Vlastne by som to aj bol prijal, keby to skúsila a úprimne som vlastne nevedel, prečo ma tak baví ju dráždiť.

„Tak veľmi ťa neznášam“

„Nie, to nie je pravda“

„No dobre. Treba tú stopu zo mňa odstrániť. Hneď.“

Niečo ma napadlo.

„Snáď by sme mohli skúsiť zase ...pohyby tela. Uvidíme čo to urobí so stopou.  Naposledy to vyšlo.“

Začervenala sa a zažiarili jej oči.

„Aha, to je to, čo sa nebude opakovať“

„Bol to len návrh“

„V. Žiadnom. Prípade.“  - zdôraznila to. – „Znovu“

„Netvár sa, akoby sa to tebe nebolo páčilo...“

Vtedy ma udrela do hrude a poriadne silno. Nemôžem za to, ale musel som sa smiať. Jej drobná päsť sa šmykla na mojej hrudi a potreboval som všetko svoje sebaovládanie, aby som ju neschytil a nepustil sa s ňou do...no niečoho iného.

Dvihol som obočie.

„Teraz si zo mňa robíš srandu, Kat? Začína sa mi to páčiť“

Aj ona dvihla spýtavo obočie, ale ruku nedala preč. Práve naopak. Pulz sa mi zrýchlil, keď som ju sledoval.

Kat zbledla.

„Naše srdcia bijú v rovnakom rytme. Pre Boha živého, ako je to možné?“

Do riti! Nie, práve takto som chcel začať tento rozhovor. Pohľady sa nám zakliesnili do seba. Položil som ruku na jej a stisol som ju. Tušil som to, teraz sa to len potvrdilo, ale mal som veľmi obmedzené vedomosti o tom keď Luxeni liečia ľudí, skôr to boli len povesti  hovorené šeptom.

„To nie je až také zlé. Myslím, som si tým skoro istý, že som ťa nejako zmenil a táto vec so srdcami ukazuje, že sme ešte stále spojení.“  Uškrnul som sa.

„Mohlo to byť aj horšie“

„Čo by mohlo byť, presne, to horšie?“ zdvihla hlas.

„Že sme spojení“ – pokrčil som plecom – „Mohlo to byť horšie“

„Tak počkaj! Myslíš, že preto musíme byť spolu, lebo nejaké blbé mimozemské vyžarovanie nás spojilo? Pred dvoma minútami si sa ešte sťažoval, že budeme jeden druhému na krku“

„No, len aby si vedela, nenadával som. Len sa mi podarilo veľmi nevhodne voliť slová. Len som to jednoducho skonštatoval. Hotovo. Nie je to to isté... okrem toho ma považuješ za príťažlivého“

Zúžila oči ako naštvané  mača.

„ K tomu sa ešte vrátim, ale teraz...ty chceš byť so mnou preto, lebo teraz....sa cítiš do toho donútený?“

Zahniezdil som sa.

„Ja by som sa nepovažoval vyslovene za donúteného, lebo... ťa mám rád“

Kat hneď neodpovedala. Pripravil som sa.

„Joj, nie, tento pohľad už poznám. Na čo myslíš?“

„Na to, že to je to najabsurdnejšie vyznanie, aké som kedy počula“ – postavila sa – „Daemon to je natoľko blbé. Preto chceš byť so mnou, lebo sa s nami stali všelijaké blbosti?“

S grimasou som sa postavil aj ja.

„Máme sa radi. Je to fakt. A je blbosť to popierať“

„A toto povie frajer, ktorý ma opustil na pohovke polonahú?“ potriasala hlavou a lokne jej len tak lietali okolo hlavy – „My sa nemáme radi“

„No dobre, za to ti dlhujem ospravedlnenie. Je mi to ľúto.  Už aj predtým sme priťahovali jeden druhého, než som ťa uzdravil. Nemôžeš povedať,že to nie je pravda, lebo ty si ma  už od začiatku priťahovala.“

Vtedy som si uvedomil, aká skurvená pravda to je.

Od prvého okamihu ako som ju uvidel na mojej verande, od prvej hádky keď ma nazvala blbcom, a od prvej chvíle, keď som prišiel na to, aká je silná a statočná, ma priťahovala. 

Chcel som ju.

Snáď som protestoval celý čas až príliš hlasno.

„To, že ťa priťahujem nie je o nič lepší argument ako to, že  sme jeden druhému na krku“

„Veď vieš, že ide o viac“ – zmĺkol som, náhle som nenachádzal slová.  Myslel som na to, že pred rokom, keby niekto bol prišiel s tým, že tu budem a poviem to čo teraz, asi by som sa pretrhol od smiechu.

„Už vtedy som vedel, že mi spôsobíš problémy, keeď si mi zaklopala na dvere“

Kat sa sucho zasmiala.

„To je celkom vzájomné, ale ešte stále to neospravedlňuje to, že sa správaš ako niekto kto má rozdvojenie osobnosti.“

„No som myslel, že zapôsobím, ale zdá sa že nie“  - blysol som na ňu úsmev – „Kat viem, že aj ja ťa priťahujem. Viem, že ...“

„Príťažlivosť nestačí“ – prerušila ma

„Dobre spolu vychádzame“ – odpovedala mi odsudzujúcim pohľadom. Nedokázal som zabrániť, aby som sa uškrnul . „No dobre, občas“

„Nemáme nič spoločné“

„Je toho viac než si uvedomuješ“

„To je jedno“

Chytil som jednu jej lokňu a obalil si ju okolo prsta.

„Viem, že to chceš“

Chvíľu váhala a potom mi vytrhla lokňu z ruky.

„Nevieš čo chcem. Nemáš ani tušenia. Chcem chlapca, ktorý je preto so mnou, lebo vlastne chce byť so mnou. Nie z nejakého pokrúteného zmyslu pre zodpovednosť.

„Kat“

„Nie! – zovrela ruky do pästí a znovu sa zhlboka nadýchla.

„Nie. Ľutujem. Celé mesiace si sa ku mne správal ako najväčší blbec pod slnkom. To nejde, že jedného dňa sa rozhodneš, že predsa len ma celkom znášaš a ja na to všetko zabudenem. Chcem niekoho, kto by sa o mňa staral tak, ako sa staral otec o moju mamu. A ty taký nie si“

„Ako to môžeš vedieť?“

Chvíľu na mňa zízala a potom sa otočila ku dverám, akoby chcela odísť, ale tento rozhovor ešte neskončil. Pohol som sa rýchlejšie ako to mohla zbadať a objavil som sa pred dverami.

„Kriste, ako neznášam, keď toto robíš“ – zakričala.

Pozrel som sa dole na ňu.

„Nemôžeš sa viac tváriť, akoby si nechcela byť so mnou“

Vydržala môj pohľad a jej vytrvalosť mi pripadala neskutočne žiadúca...a hej, aj som si ju preto vážil. Ale potom stisla pery a z tváre jej zmizol ten výraz. A zrazu mala v očiach smútok.

„Nič nepredstieram.“  Do riti!

Trochu váhala, kým to povedala. Toľko toho sa skrývalo za jej slovami, nie vyslovene hnev a frustrácia. Mala strach a bola smutná. Chápal som to. Bol som k nej sprostý. Neexistovalo na svete dosť ľútosti, aby som to mohol odčiniť a rovnako, ako keď som ju držal v náručí na lúke aj teraz som si uvedomil, že ju nedokážem nechať odísť.

„Klameš“

„Daemon...“

Chytil som ju za boky a pritiahol k sebe. Teplo jej tela ma zahalilo. Zatvoril som oči a vdýchol som ju.

„Keby som chcel byť s tebou...“ – Rukami som jej zovrel boky, čím sa nahla ešte bližšie,až sa naše nohy zase dotýkali, čo dokazovalo, že jej slová sú v rozpore s tým, čo chcela. Sklonil som hlavu a ona sa zachvela.

„Keby som chcel byť s tebou sťažiš mi to, však?“

Zodvihla hlavu.

„Ale ty nechceš“

Joj, tak o tomto som sa musel s ňou pohádať.

Ústa sa mi roztiahli do úsmevu.

„Myslim, akoby som predsa len trochu chcel“

Rozkošná červeň sa jej ťahala dole krkom a ja som túžil ju sledovať svojimi perami.

„Ale to, že si myslíš, akoby...to nie je to isté ako keď to vieš.“

„Skutočne nie, ale je to niečo“ – bolo to viac než čokoľvek iné.

„Nie?“

Potriasla hlavou a odtiahla sa.

„To nestačí“

Pozrel som jej do očí a vzdychol som si.  Jej tvrdohlavosť som neznášal, ale rovnako ma neuveriteľne priťahovala, vlastne som sa stal celkom vyšťavenou osobnosťou.

„Skutočne mi to sťažuješ“

Mlčala.  Odstúpila odo mňa smerom ku dverám a tentoraz som ju nezastavil.

„Kat?“

„Čo je?“ – obzrela sa. Usmial som sa na ňu.

Sivé oči sa jej rozžiarili.

„Však je ti jasné, že milujem výzvy?“ 

Ticho  sa zasmiala, otočila sa späť k dverám a ukázala mi zdvihnutý prostredný prst.

„Aj ja, Daemon. Aj ja“

Sledoval som ju ako vyšla von. Musím uznať, že vyzerala dobre aj keď ku mne prichádzala aj keď odo mňa odchádzala.

Mám rád výzvy. A nikdy som neprehral.

KONIEC

Kniha má pokračovanie – bonusy z pohľadu Daemona, Onyx (30kap.) a Opal(24kap.), ktoré neboli vydané ako knihy, iba v digitálnej verzii.

Pôvodne som uvažovala o preklade aj týchto, ale keďže mal preklad Oblivionu skoro najmenší počet komentárov na našom blogu, nesťažujem sa, len konštatujem, tak predpokladám, že aj záujem o preklad týchto  častí Luxu nebude veľký.

Asi preto, že sa jedná o ten istý príbeh  z Daemonovho pohľadu. Hoci autorka sľúbila niekde ukryť nové skutočnosti, ktoré v pôvodných príbehoch neboli.

Takže teraz, po malom vydýchnutí, doprekladám knihu THE AIR HE BREATHES od B.C.Cherry, ako som sľúbila a ... verné čitateľky mojich prekladov, potom uvidíme J

Noemi