N9 - 27. kapitola

Překlad: Yogi_22, zplus

Posledný 9. november

Ak by boli klamstvá napísané, vymazal by som ich.

Ale sú vyslovené, vyryté vo vnútri,

s uzdravenou pravdou, kričím po odčinení.

Dovoľ mi ľutovať na tvojej koži. 

                                                                          - BENTON JAMES KESSLER

KAPITOLA 27

Ben

V rukopise, ktorý som nechal včera večer pri jej dverách bolo 83 456 slov. V prvých piatich kapitolách ich je zhruba 23 000, skôr než sa dostane k listu. Tých 23 000 slov by mohla pohodlne prečítať za tri hodiny. Keby začala čítať rukopis hneď po tom, ako som jej ho nechal, prvú časť by dočítala o tretej ráno.

Ale už je takmer polnoc. Je to už takmer 24 hodín odkedy som ju videl zodvihnúť rukopis a zatvoriť dvere. Čo znamená, že mala 21 hodín k dobru a stále tu nie je.

Čo znamená, že zrejme nepríde.

Veľká časť mňa verila, že sa dnes neukáže, ale maličká časť mňa sa stále držala nádeji. Nemôžem povedať, že mi jej rozhodnutie nezlomilo srdce, pretože by to znamenalo, že je moje srdce stále celé na to, aby sa zlomilo.

Mal som zlomené srdce dobrý rok, takže to, že sa tu neukázala cítim rovnako ochromujúco, ako som to cítil posledných 365 dní.

Čudujem sa, že mi dovolili čakať tak dlho, v tomto boxe, v reštaurácii. Bol som tu dnes od úsvitu v nádeji, že zostala hore a minulú noc si prečítala rukopis.

Teraz je už skoro polnoc, to je dobrých 18 hodín, ktoré som strávil zaberaním tohto boxu.

Bude to jedno veľké sprepitné.

O 23:55 nechám sprepitné. Nechcem tu byť, keď hodiny odbijú 10. november. Radšej by som tých posledných päť minút prečkal vo svojom aute.

Keď otvorím dvere, aby som odišiel z reštaurácie, servírka po mne strelí žalostným pohľadom. Som si istý, že nikdy nevidela nikoho, kto by čakal tak vytrvalo dlho, ale aspoň som jej dal námet na dobrú historku.

Je 23:56, keď sa dostanem na parkovisko.

Je 23:56, keď vidím, ako otvorí dvere a vystúpi z auta.

Je stále 23:56, keď zopnem ruky za hlavou a rýchlo nasajem studený novembrový vzduch, aby som zistil, či mi fungujú pľúca.

Stojí vedľa svojho auta, vietor jej navieva pramene vlasov po celej tvári, keď sa na mňa pozerá cez parkovisko. Mám pocit, že keď sa k nej o krok priblížim, zem pod nohami sa rozpadne pod váhou môjho srdca. Obaja tam len tak stojíme niekoľko dlhých sekúnd.

Pozrie sa dole na telefón vo svojich rukách a potom späť na mňa.

„Je 23:57, Ben. Máme len tri minúty, aby sme to urobili.“

Pozerám na ňu, premýšľam, čo myslí tým „urobili to“. Odchádza za tri minúty? Dáva mi len tri minúty, aby som sa pred ňou obhájil? Otázky mi vyskakujú v hlave, keď zbadám, ako sa jej zdvihnú kútiky úst do úsmevu.

Usmieva sa.

Akonáhle si uvedomím, že sa usmieva, rozbehnem sa. V priebehu niekoľkých sekúnd prebehnem cez parkovisko. Omotám okolo nej ruky a pritiahnem si ju k sebe. Keď cítim, ako ma objíme, urobím tú najviac ne-alfa vec, ktorú môžem urobiť.

Rozplačem sa ako zasrané decko.

Rukami ju silno stisnem, omotám jej ich okolo zátylku a tvár jej natlačím do vlasov. A držím ju tak dlho, že netuším, či je ešte stále 9. november alebo je už ten 10. Ale na dátume nezáleží, pretože ju budem milovať každý jeden dátum.

Uvoľní zovretie a odtiahne sa z mojich pliec, aby sa na mňa pozrela. Obaja sa teraz usmievame, a ja nemôžem uveriť, že toto dievča našlo vo svojom srdci odpustenie. Ale urobila to, môžem jej to vidieť na celej tvári. Môžem to vidieť v jej očiach, v jej úsmeve, v spôsobe, akým sa na mňa pozerá. A môžem to cítiť v spôsobe, akým jej palec prechádza po mojich lícach, zotiera mi preč slzy.

„Majú falošní frajeri plakať tak veľmi ako plačem ja?“ Opýtam sa jej.

Zasmeje sa. „Len tí skvelí z nich.“

Klesnem čelom na to jej a silno zatvorím oči. Chcem do seba nasať tento okamih na tak dlho, ako len môžem. Len preto, že je tu a pretože mi odpustila, to ešte neznamená, že je tu preto, aby ma navždy milovala. A ja musím byť pripravený prijať to.

„Ben, musím ti niečo povedať.“

Odtiahnem sa a pozriem sa na ňu. Teraz, keď má v očiach slzy, sa už necítim tak úboho. Siahne hore a položí mi ruky na tvár, nežne ma hladí po tvári. „Neprišla som sem, odpustiť ti.“

Cítim ako mi stuhne sánka, ale snažím sa uvoľniť. Vedel som, že aj toto bola jedna z možností. A ja musím jej rozhodnutie rešpektovať, bez ohľadu na to, aké to pre mňa bude ťažké.

„Mal si šestnásť,“ povie. „Prešiel si si jednou z najhorších vecí, aké môže dieťa zažiť. Tvoje počínanie v tú noc, nebolo kvôli tomu, že by si bol zlým človekom, Ben. Ale preto, že si bol vydeseným tínedžerom a ľudia niekedy robia chyby. Tak strašne si si dával za vinu to, čo si urobil, a tak dlho. Nemôžeš ma žiadať o moje odpustenie, pretože nie je čo odpúšťať. Ak niečo, tak som tu, aby si mi odpustil ty. Pretože poznám tvoje srdce, Ben a tvoje srdce je schopné len lásky. Mala som to poznať už minulý rok, kedy som o tebe pochybovala. Mala som ti dať šancu, to potom vysvetliť. Keby som ťa bola počúvala, mohli sme sa vyhnúť celému roku trápenia. Takže za to...prepáč. Mrzí ma to. A dúfam, že mi môžeš odpustiť.“

Pozerá sa na mňa s nefalšovanou nádejou – ako keby úprimne verila, že je čiastočne vinná za to, čím sme si kedy prešli.

„Nie je ti dovolené ospravedlňovať sa mi, Fallon.“

Vydýchne a prikývne. „Potom ani ty nemáš dovolené sa ospravedlňovať mne.“

„Dobre,“ poviem. „Odpúšťam sebe.“

Zasmeje sa. „A ja odpúšťam sebe.“

Ruky mi položí na vlasy a prebehne cez ne prstami, usmieva sa na mňa. Oči mi padnú na obväz na jej ľavom zápästí. Všimne si to. „Oh. Takmer som zabudla na tú najdôležitejšiu časť. Toto je dôvod, prečo tak meškám.“

Začne si odmotávať obväz zo zápästia. „Mám tetovanie.“ Podrží zápästie, má na ňom malé tetovanie otvorenej knihy. Na otvorených stránkach je maska komédie a tragédie. „Knihy a divadlo,“ povie, vysvetľuje tetovanie. „Moje dve najobľúbenejšie veci. Dala som si ho urobiť len pred dvoma hodinami, keď som si uvedomila, ako nezištne ťa milujem.“ Pozrie sa späť na mňa, oči sa jej lesknú.

Rýchlo vydýchnem, vezmem jej zápästie do ruky. Zodvihnem ho a pobozkám.

„Fallon,“ poviem. „Poď so mnou domov. Chcem sa s tebou milovať a zaspať s tebou. A potom ti chcem ráno uvariť raňajky, ako som to sľúbil minulý rok. Prepečená slaninka a zľahka uvarené vajíčka.“

Usmeje sa, ale s raňajkami nesúhlasí. „Vlastne zajtra raňajkujem so svojim otcom.“

Som ešte šťastnejší, keď ju počujem povedať, že raňajkuje so svojim otcom, viac ako keby súhlasila raňajkovať so mnou. Viem, že jej otec nie je práve ideálnym rodičom, ale stále je to jej otec. A ja som cítil toľkú vinu, že som zodpovedný za to, že som do ich vzťahu zasadil klin.

„Ale stále s tebou pôjdem domov,“ povie.

„Dobre,“ poviem jej. „Dnešný večer si moja. Proste počkám, kým ti uvarím raňajky pozajtra ráno. A každý ďalší deň potom, až do ďalšieho 9. novembra, keď si kľaknem na zem na jedno koleno a požiadam ťa o ruku, tým najlepším spôsobom v celej histórii hodného príbehu v knihe.“

Plesne ma po hrudníku. „To je obrovský spoiler, Ben! To si sa nenaučil nič o upozorňovaní na spoilery v priebehu čítacieho maratónu?“

Uškrniem sa, keď skloním ústa k tým jej. „Pozor spoiler! Žili šťastne až do smrti.“

A potom ju pobozkám.

A je to dvanástka.

***

Nie je to koniec.

Má to od toho ďaleko.

KONIEC

Ahojte babeny, v prvom rade sa vám chceme veľmi pekne poďakovať za všetky komentáriky, ktoré ste neúnavne posielali pod každú kapitolu. Naozaj potešili a boli len odrazom toho, že naša práca stála za to :) Veríme, že sa vám príbeh páčil a aj napriek neskutočne emocionálnym zvratom to bola kniha, ktorá vo vašom srdci zanechala stopu.

Pýtali ste sa, ako sa nám to prekladalo. Keď som si tak spätne čítala niektoré kapitoly, ani som nemohla uveriť, že je to náš preklad. Také sa mi to zdalo dobré :) Ja som prekladala Benove pasáže a zplus Fallonine. Obom nám strašne prirástli k srdcu a pre mňa je November 9 absolútnou jednotkou od Collen Hoover. Aby ste si príbeh vychutnali celý, posielam knihu kompletnú. Opäť raz prosím, aby ste ju nikam nevešali ani nepreposielali, lebo na knihy od tejto autorky sú vydavateľstvá citlivé, nakoľko sa prekladá aj v ČJ/SK. Kniha je zároveň poznačená.

Nájdete ju tu: http://leteckaposta.cz/386429599

heslo: yogiheslo

P.S.: V preklade pokračujem ďalej. Opäť raz si beriem krátku pauzu a potom mám pre vás ďalšie (už vianočné) prekvapenie :D Sadnete z toho na ric!!! :D Pozdravuje a stíska vás Yogi.