ČV - 30. kapitola

Autor: Iveta
Kor. cz: Lenka
Kor. sk: Noemi

Večer som sa odpratala do svojej izby, dala si rýchlu sprchu a zaliezla do tej jeho. Rutina každého večera. Robila som to automaticky, moje podvedomie mi našepkávalo, že ak sa chcem naozaj vyspinkať, mám sa držať novoobjavenej uspávacej techniky.

Zababušená do jeho paplóna, s tvárou v jeho vankúši, som si nespokojne povzdychla. Noci strávené v jeho posteli po sprche, či kúpeli nadobro odstránili vôňu jeho sprchového gélu a šampónu a na miesto nej som tu mala seba samú. Škoda preveliká. Mala som sa v tej jeho posteli váľať opatrnejšie.

Zaspávanie však bolo rovnako ľahké ako po iné dni a ja som spokojne snívala ďalší zo svojich snov, kde sme boli spolu. Len ja a on.                         

 Svetlo v izbe ma podráždilo cez viečka. Nepokojne som sa pomrvila, preťahujúc si paplón cez hlavu.

Ticho naplnilo zalapanie po vzduchu a moje telo sa ocitlo vo vzduchu, v objatí dvoch silných paží. Na mojich perách sa ocitli jeho a ja som sa spokojne usmiala. Milovala som sny tohto typu.

„Keby som vedel, že si v mojej posteli, nezapálil by som veľké svetlo a len sa k tebe šuchol," šepkal mi do pier, ukladajúc ma späť do postele. Počkať, veď ja už nespím!

Do pekla, Patrik! Patrik je doma!

„Patrik!" skríkla som, vrhajúc sa do jeho náručia až sme skončili na zemi. Pritisla som svoje ústa na jeho, dravo ho bozkala. Bolo to trošku nekoordinované a až príliš hladné.  A ja som ho nechtiac pod vplyvom radosti a nenásytnosti uhryzla do pery.

„Hm, kotě, ty si ale vášnivá, asi budem odchádzať častejšie. Takéto privítania si nechám líbit," chrapčal, prevaľujúc sa so mnou.

Zostala som uväznená medzi jeho telom a tmavým kobercom. Mojím telom prešla zima, keď sa na mňa tak tlačil. Hormóny som mala rozbúrené a bránili môjmu kuraciemu mozočku pracovať. Bola som schopná len vpliesť prsty do jeho vlasov, ktoré boli dlhšie, ako som si pamätala a tlačiť ho k sebe všetkou silou.

Jeho ruky sa spustili po mojom tele a uväznil môj zadoček v dlaniach, dvíhajúc ma len natoľko, aby sme sa mohli posadiť.

Jemné hryzkanie jeho zubov na mojom krku ma privádzalo do vytŕženia. Ak ihneď neprestane, zbláznim sa z toho. Ako som to mohla vydržať takmer mesiac bez neho?

„Takmer mesiac!" zakričala vo mne tá rozumná Emília, čo si od nikoho nenechá skákať po hlave a moje ruky sa dali do pohybu, pričom celou silou narazili do jeho ramien.

Vrazila som ho do boku postele a on sykol, ako nečakal bolesť vystreľujúcu mu pravdepodobne do boku. Vyštverala som sa na nohy, tvoriac medzi nami čo najväčšiu vzdialenosť.

„Chceš sa biť?" pozrel na mňa s jedným zvlneným obočím a kútik mu zacukal.

„Ty, ty, jeden odporný hnusný... neozval si sa mi mesiac. Vieš, čo som prežívala?" Jeho spokojný úsmev ma vytáčal, keď sa kľudne pohol ku mne.

„No, deficit mojej spoločnosti musel byť naozaj ohromne silný, keď si si urobila z mojej izby svoj brlôžtek a úplne vytlačila moju vôňu. Povedz, ako dlho spinkáš v mojej posteli? Nie, žeby mi vôňa tvojich vlasov vadila na mojom vankúši," zabával sa a ja som cúvala stále ďalej, až som narazila do dverí jeho kúpeľne. 

Naprázdno som prehltla, uvedomujúc si, že zostal len v tých ultra sexy boxerkách, obopínajúcich jeho úzke boky a pevnú prdelku.

„Si nahý!" upozornila som ho, skrývajúc tvár do dlaní. Červenala som sa, naozaj, myslím, že som možno mala aj trošku bordový odtieň.

„No, neviem ako ty, ale ja chodím do sprchy výlučne nahý. A kde inde by som sa mal vyzliekať, ak nie vo svojej izbe?" Svätá to pravda. Pomedzi prsty som sa na neho pozrela, no v okamihu znova prsty stiahla k sebe, vytvárajúc nepriehľadnú clonu.

Bol prekliato žhavý v tých Calvin Klein prďavých boxerkách a mňa svrbeli dlane.

„Prečo si sa neozýval! Nemysli si, že sa z tohto vykecáš! Sľuby sa majú plniť, aby si vedel!" kričala som, upierajúc svoj pohľad do jeho očí. To nutkanie skĺznuť znova na jeho tehly a trojuholník svalov strácajúci sa v... och, Bože, ja sa chvejem!

Jeho ruky sa ocitli po bokoch mojej hlavy, zapierajúc sa do dverí. Voňal po sviežom vzduchu a neznámom sprchovom gély, ktorý mi k nemu vôbec nepasoval, bola som zvyknutá na tú čudnú vôňu Axe, ktorá však v kombinácií s jeho pokožkou voňala úplne inak ako pri pričuchnutí k fľaštičke. 

Jeho nebíčkové pery sa dotkli hrany mojej sánky a odhodlanie odsotiť ho od seba sa stalo nesplniteľným cieľom s tými rukami ako z rôsolu. Jeho dlane zovreli moje boky a jemne stisli, posúvajúc ma od dverí a ja som sa spokojne usmiala v domnienke, že zaparkujeme v postieľke. No to by nebol Patrik, aby nemal v zásobe vždy spôsob, ako mi vohnať do tváre červeň a vyvolať vo mne potrebu sebapoškodzovania.

„Mám tvoje odmietanie pustiť ma do sprchy chápať ako náznak hladu po mojich perách, alebo čakáš, kým ti nenavrhnem spoločný kúpeľ?" uškŕňal sa mi do tváre, vedomí toho, že o sekundu, keď môjmu mozočku dôjde, čo mi povedal a moja predstavivosť zapracuje, sa budem červenať ako paviánova zadnica v období ruje, či čo to opice majú.

„No tak, dopekla, spamätaj sa! Chce odviesť tvoju pozornosť, dobre vie, čo s tebou takéto reči robia," kritizovala ma tá drzá Emília, ktorá by ho najradšej za takú trúfalosť dokopala. Ale teraz bola na scéne osemnástka, ktorá doposiaľ nemala z kontaktu s mužom žiadne skúsenosti a jej telo zmietané hormónmi prahlo po troške toho oblapkávania a o pettingu nehovoriac.

„Neodpovedal si mi na otázku," zachrapčala som, snažiac sa na neho zamračiť, keď jeho ústa znova napadli moju kľúčnu kosť.  

Čo to s ním, dopekla, bolo? Ešte pred odchodom sa bál ma pobozkať a teraz je ako hurikán a jeho ruky a ústa sú všade.

Niečo sa muselo stať. Bola som si takmer istá svojím presvedčením. Iné vysvetlenie jeho chovania nebolo. Poznala som ho, ten starostlivý Patrik, čo opúšťal moju izbu pred mesiacom, nemohol len tak zmiznúť. Alebo si už bol istý, že jeho presvedčenie o mojom možnom posttraumatickom strese nemalo opodstatnenie? 

„Nepovažoval som za potrebné informovať ťa, koľko som tých mršín zabil. Myslím, že niečo také naozaj nepotrebuješ vedieť. Dôležité je, že som teraz tu, tak nebuď zlé koťátko, a pomaznaj sa trošku so svojím vĺčkom," vrčal mi do krku a tisol ma k sebe, keď som ho od seba odtláčala.

„Chcel si ísť do sprchy," pripomenula som mu, stále tlačiac do jeho ramien v snahe ho od seba dostať. Chcela som odpoveď a keď takto tlačil na moju kožu tie jeho botoxové gamby fakt som bola schopná len myslieť, ako dlho by trvalo, kým by zo mňa stiahol tričko, v ktorom som spala.

„Hm, chcel, ale samému by mi tam teraz už bolo veľmi smutno. Možno by sme mohli obaja?" uškŕňal sa na mňa a jeho zlaté fliačky sa zamihali a znova stratili v rýchlosti žmurknutia.

„Ak mi odpovieš, umyjem ti chrbát," vyjednávala som a on sa usmial.

„Ak so mnou budeš v tej kúpeľni, chrbát bude tá posledná časť môjho tela, kde sa ma budeš dotýkať, to ti garantujem."

Naprázdno som prehltla, predstava, kde všade by som sa ho mohla dotýkať, mi vháňala krv do naozaj nezvyčajných častí môjho tela. Teda, vo väčšej intenzite, ako som bola doposiaľ zvyknutá.

„Tak si tam choď sám, keď sa snažíš týmito rečami odpútať moju pozornosť, nemusíme sa vôbec rozprávať!" vybehla som na neho už úplne zničená jeho odsúvaním vysvetlenia a taktiež blbými pocitmi, ktoré ma ovládali, zakaždým keď vypustil tú spŕšku návrhov z pusy.

„Konečne rozumný nápad, mačiatko, tak si vlez do postieľky o chvíľu som pri teba a nemusíme si povedať ani slovíčko?" postrčil ma k jeho posteli a v očiach mu iskrila nezbednosťou. Ako veľmi mi ten idiot chýbal!

Chcela som sa s ním ešte dohadovať, no stratil sa za dverami kúpeľne a ja som s frustrovaným povzdychom pustila telo do jeho postele, s nohami stále na podlahe. 

Možno by som ho mala potrestať a odísť do svojej izby, zamknúť sa a trucovať, kým mi neodpovie, kým mi nevysvetlí, prečo sa neozýval. Ale to by som, dopekla, nebola ja, keby som svoj vnútorný hlas aspoň raz počúvla.

Bol preč tak dlho, že nezmyselné trucovanie adolescentky mi prišlo zbytočné. Veď on mi to aj tak povie a keď nie, tak nech. Dôležité bolo, že bol doma, so mnou a ja som až dostávala slabé epileptické záchvaty z nedočkavosti, kedy sa voda v jeho kúpeľni vypne.

S uterákom presúšajúcim si vlasy, vyšiel von zo sprchy a prekvapene zažmurkal. Naozaj očakával, že sa zachovám presne tak, ako som mala v pláne. Bola som rada, že som ho prekvapila. Nestávalo sa často, že by som to bola ja, kto v našom vzťahu urobil niečo prekvapujúco iné.

„Vyhriala si pelíšek?" spýtal sa, hádzajúc uterák do koša na prádlo a pristúpil k posteli. Pohyby pantera chvíľu pred útokom mi vháňali do žíl adrenalín a ja som sa posunula viac k stene, robiac mu miesto v jeho postieľke. Spokojne sa šuchol pod paplón, potiahol polovicu môjho tela na svoju hruď a prsty mi vplietol do vlasov, jemne v nich ískajúc.

So zatvorenými očami a s jemným úsmevom na perách nevyzeral skutočný. Skôr, ako výplod mojej mysle. Načiahla som ruku a objala ho cez hrudník a nohu preložila cez jeho. Chodidlom prechádzajúc po jemných chĺpkoch na jeho nohách som si spokojne pomľaskala. Nikdy pred tým, som neležala pri mužovi, ak nerátam ten náš posledný spoločný fight pred tým, ako sa vyparil do toho prekliateho Poľska, ale to mal na sebe gate, teda tepláky a to nie je to isté, ako cítiť tak veľkú plochu jeho odhalenej kože...

„Kotě, čo to robíš s tou nôžkou?" zašepkal so zatvorenými očami a ja som sa diabolsky zazubila.

Pritisla som sa k nemu ešte viac nechcela som, aby spal, chcela som sa hrať, maznať alebo aspoň bozkávať. 

„Ak, neprestaneš to koleno trieť  o moje stehná, môže sa kľúdne stať, že sa ti ja začnem trieť medzi tými tvojimi," vyhrážal sa a ja som sa vyšvihla vyššie, aby som videla do jeho tváre. Stále mal zatvorené oči, no dych mal skrátený a plytký. Usmiala som sa. 

„Sľubuješ?" skúšala som, no on si len vzdychol, berúc moje stehno do dlane. Posunul ruku do ohybu medzi ním a lýtkom a prudko potiahol až som sa ocitla nad ním, ale nie na dlho. Jeho telo sa so mnou prevalilo a ja som sa ocitla pod Patrikom on bol zrazu naozaj medzi mojimi stehnami.

Zalapala som po dychu chvíľu pred tým, ako zaútočil na moje pery a jeho ruky vkĺzli pod moje XXL tričko.

Moja pokožka na tú jeho reagovala ako magnet. Mala som pocit, že medzi nami už nie je ani mikrometer voľného miesta, no predsa som chcela ešte viac, ešte viac sa na neho natlačiť. To prekliate tričko medzi nami!

Vkĺzol rukami pod  moje tričko a stúpal nimi stále vyššie, až narazil na moje prsia. Už som sa chcela vtlačiť do jeho rúk, no zrazu som nemala do akých.  Boli preč a namiesto toho, aby obšťastňovali moje hyper citlivé receptory, mi ťahali to prekliate tričko späť na miesto.

„Nemáš podprsenku!" obvinil ma a ja som sa takmer rozrevala od zúfalstva a zároveň od chuti sa zasmiať, keď sa ako malý fagan s našpúlenou nahnevanou pusinkou odtiahol.

„A to ti vadí? Neverím! Nie je to tak, že by si sa ma nikdy nedotkol," vysmievala som sa. No on sa tváril naozaj divne a tak som to proste nechala tak a len študovala jeho tvár. 

„ Ale to si mala za každým podprsenku... Proste si ma vykoľajila, no! Môžeš prestať čumeť!" Kývol na mňa rukou a hodil sa na "svoju" polovicu postele. Samozrejme, že som mohla, ale nechcela som. Vyšvihla som sa nad neho a obkročmo si na neho sadla.

„Tváriš sa, akoby si sa nikdy žiadnej inej ženy nedotkol, ty Don Juan," podpichovala som ho, prechádzajúc mu končekmi prstov po stehne.

„Ak by som ti povedal, že som sa ešte nikdy ženy nedotýkal, verila by si mi? Ak by som ti povedal, že som čakal na teba? Smiala by si sa?" Jeho oči boli zrazu zabodnuté v tých mojich a ja som úplne stratila reč.

„Chcem to urobiť správne chcem, aby to bolo všetko podľa nepísaných pravidiel a teraz už spi, naozaj som unavený," stiahol ma zo seba, dal mi krátky bozk na pery, pritláčajúc moju hlavu k svojmu hrudníku.

No mne to nedalo, nechcela som sa v tom jeho prekvapku špárať, ale taktiež som nemohla spať. Rukami som kĺzala po jeho tele a pery pritláčala na každý kúsok pokožky, na ktorú som v tej pozícií, v ktorej ma držal, dosiahla. Znova som sa na neho vyhupla, študujúc perami pevnosť jeho svalov.

„Lili, chcem si pospať, prosím, zajtra sa môžeme spolu celý deň váľať v posteli, kým ma tvoja matka nevykastruje, ale teraz naozaj ľahni, koťátko," prosil a ja som sa zamračila.  

Pritisla som sa k nemu a on sykol, držiac ma za boky a posúvajúc si ma nižšie. Nie som si celkom istá, či to urobil vedome.

„No tak, nespi!" šepkala som mu do hrudi a posúvala perami stále vyššie. Nemienila som ho nechať spať. Perami som sa dopracovala až k jeho krku a jazykom ho pošteklila na miestečku, kde mu zúrivo bil pulz.

Na pokožke bolo cítiť malé hrbolčeky, ktoré tam pred tým neboli. Odtiahla som sa, jeho oči sa nespokojne zamračili.

„Nemôžeš mi toto robiť, proste ma rozdráždiť a prestať, hráš sa s ohňom maličká!" Pretočil naše telá a ja som siahla prstami po tých dvoch malých jazvičkách. Boli podobné ako mala Kris na rukách a nohách, keď neuposlúchla varovanie svojej matky a vyškriabala si ovčie kiahne.

Ale toto  neboli ovčie kiahne, neverím, že Patrik mal niekedy chrípku, nie to ešte aby bol osypaný malými vriedkami, ktoré svrbia ako ďas.

Stiahol mi ruku a prehodil si ju cez svoje ramená, no ja som už bola úplne inde a tak som jeho bozky na mojom krku vnímala iba ako slabé dobiedzanie. Predstava, že z neho niekto pil, mi nerobila naozaj dobre. Muselo to tam byť ťažké, kto vie, čo všetko sa tam stalo. Ktovie, koľkí z neho pili. Možno sa o tom potreboval porozprávať.

„Čo sa tam stalo? Oni z teba pili?" Odtiahol sa a jeho tvár stvrdla. Siahol si na jazvičky a na koreni nosa sa mu nariasila pokožka, ako sa intenzívne zamračil.

„Nechcem sa o tom baviť. Tak to nechaj tak, myslel som, že sa chceš trošku pomaznať pred spinkaním." Chcela som sa, ale to som nevidela tie jazvy.

„Bolelo to?"

„Nemôžeš to nechať tak? Ja sa ťa tiež nepýtam. Žiadala si, aby som to nerozpitvával, a ja sa snažím ti vyhovieť, tak prečo to ty nemôžeš nechať tak a proste neriešiť? Tiež by ma zaujímalo, prečo si si do pekla tie krásne vlasy ostrihalala, ale nepýtam sa. Tak sa prestaň chovať ako malé decko. Nemôžeš ma nechať spať, chceš sa maznať, nemôžeš sa maznať, lebo sa chceš rozprávať. Som unavený, chcem dopekla, pokoj domova a namiesto toho tu mám teba, dobiedzavú, nechápavú!" Frustrovane sebou hodil do matraca a ja som na neho len hľadela s otvorenou držkou.

On na mňa naozaj kričal, naozaj úplne veľmi kričal. Do očí sa mi natlačili tie prekliate slzy a ja som sa otočila tvárou k stene. Tak na tesno sa na ňu natlačila, až som mohla cítiť chlad sálajúci z nej.

Mala som z tej jeho prekliatej postele odísť do svojej izby. No nemohla som, teda mohla by som, ale nechcela som, znova sa prevaľovať... aj keď, naozaj som neverila, že pobyt v jeho posteli, v tesnej blízkosti jeho tela na tom niečo zmení.

„Lili, prepáč, nechcel som na teba kričať..." Jeho hlas bol o poznanie pokojnejší, no mne to už bolo jedno.

Proste sa vrátim do svojej izby!

 Moje telo sa dalo do pohybu. Po zadku som sa odšuchtala k nohám postele, nemienila som riskovať, že pri preliezaní jeho tela by som sa dotkla iba milimetra jeho pokožky. Nestarala sa o jeho telo, dvíhajúce sa z matraca a ruky, ktoré sa po mne načiahli.

„Nechaj ma!" Odstrčila som jeho ruku zo svojho ramena. Prešla som k dverám, no predtým, ako som opustila jeho izbu som k nemu otočila. Nestarala som sa o slzy v mojich očiach, nech sa v tom pekne vymácha hnusák...

„Ostrihala som sa, lebo sa ich ten pankhart dotýkal spôsobom tak intímnym, že predstava, že by sa ich mali po tom dotýkať tvoje ruky mi dvíhal žalúdok. Nikdy by už neboli dosť čisté na to, aby si sa neušpinil. To je všetko. Museli ísť dole, aby narástli nové, čisté, ktorých by si sa mohol dotýkať bez strachu, že zostaneš špinavý." Ignorujúc jeho rozšírené oči a ústa do korán som opustila jeho izbu a sľúbila si, že do tej miestnosti už nikdy nevstúpim.