Oblivion - 17. kapitola 2/2

Překlad: Noemi

Žiaľ majiteľ tam nebol, ale to Kat viditeľne nezaujímalo. V tom momente ako tam vstúpila boli pre ňu Vianoce. Tvár jej rozžiaril úsmev, ktorý nezmizol, ako prechádzala od jednej prepchatej police k druhej,  nestarajúc sa o prach, ktorý zakaždým zvírila, keď vytiahla zväzok z hromady ostatných.

V úzkom obchode nebol nikto iný, nepočítajúc do toho staršiu pani sediacu za pultom, ktorá bola tiež zahlbená do knihy.

Ustúpil som jej z cesty vytiahol som si mobil a začal som hrať Candy Crush, ale nesústredil som sa na hru. Bol som na svojom vlastnom sladkom chodníku. Sledoval som Kat a nemohol som si pomôcť. Hlavne keď sa zohla, aby si prezrela aj spodné police. Nepríjemne som pohol nohami. Nepomohlo to.  Myseľ mi zahalili obrázky mojej fantázie, ktorej hlavnou postavou bola Kat.  Vo vedľajšej úlohe červené bikiny. Horúčava sa hýbala pod mojou kožou a ja som škrípal zubami. Musím myslieť na niečo iné,  na hocičo iné.

Vtedy sa Kat natiahla, aby dosiahla na knihu na vyššej polici. Jej tričko sa vyhrnulo a nad pásom jej nohavíc sa objavil kúsok jej pokožky.

Oh, do pekla...

Pritisla si knihu ku prsiam. Fakt som hrozne závidel tej knihe.

Snažil som sa uvoľniť, ale nedarilo sa.

Kat sa otočila a ponáhľala sa ku košíku, ktorý bol plný brožovaných výtlačkov na obálkach s mužmi s holou hruďou a ženami s podivnými staromódnymi šatami. Ona sa tam hrabala, kým nepostavila z nich menšiu hromadu vedľa košíka a potom sa pozrela na mňa.

„Pomôžeš mi?“

Odložil som mobil do vrecka a trochu neisto som sa k nej vybral.

„Čo sa deje?“

„Natiahni ruky, prosím ťa“ – urobil som čo chcela a o niekoľko sekúnd som držal na rukách kopu romantických kníh. Nemal som tušenia ako sa zatúlal môj život týmto smerom, aby toto bolo mojim programom v piatkový večer, ale nejakú časť vo mne to vôbec nerušilo. Čo ma samozrejme naštvalo ešte viac.

Nakoniec Kat vyšla z obchodu s väčším množstvom kníh ako môže jeden človek potrebovať a celú cestu domov sa usmievala tým svojim nádherným úsmevom, ktorý som videl tak málokedy. Štebotala o knihách a darmo som nechal každú jej poznámku bez odpovede, ona len pokračovala ďalej.

Bola úprimne šťastná.

Vedel som, že akonáhle otvorím ústa, zničím  jej šťastie, ako vždy. Myslel som na to, čo som s určitosťou vedel, že to celé nie je jej vina. A aj na to, že Dee bola celý čas s ňou opatrná, ale ja nie.

S veľkou snahou, aby som ochránil Dee a udržal som Kat v tme, som ohrozil svoju sestru a prezradil som, kým sme.

V skutočnosti som ja spôsobil problém.

A to, že ma Kat priťahovala veci nepomáhalo, len ju robilo nebezpečnejšou.

Stopa o chvíľu z Kat úplne vybledne, ani nie  za týždeň. Potom sa od nej musím držať čo nadalej. Ale teraz už určite. Žiadne ďalšie lámanie rekordov v blbstiach.

Žiadne ďalšie hovná.