Oblivion - 16. kapitola 2/2

Překlad: Noemi

Ahojte! Veľmi pekne vám ďakujem za pekné slová, ste také milé, skutočne ma to dojalo, že uprednostníte moje zdravie pred novou kapitolou, a o to viac som sa snažila čo najskôr vás potešiť. Noemi

Rozpovedal som jej, aké to bolo, ked si Dawson vzal na seba prvýkrát cudziu podobu a zostal tak.  Ona mi rozprávala, ako stratila priateľov, keď jej ochorel otec.  Prekvapilo ma ked som zistil, že sa za to cíti byť vinná. Dovtedy sme sa rozprávali, kým začala byť zima a prišiel čas vrátiť sa.

Pravdupovediac nemal som veľmi chuť sa vrátiť do reality. Užíval som si prítomnosť. Kat. Ja. Rozprávať sa. Nikdy by som nebol veril, že to tak bude, ale predsa. Tak skutočné.

K našim domom sme sa vracali v príjemnom tichu. V ich obývačke sa svietilo.  Otočila sa ku mne a ticho sa opýtala:

„Čo bude ďalej?“

Neodpovedal som. Nemal som ani poňatia, čo bude ďalej.

Väčšiu časť nedele som strávil tým, že som počúval rozhovor Dee s Kat o snových milencoch z kníh, ktorí sú v každom jednom ohľade lepší ako skutoční.  Uložili sa v obývačke a keďže aj ja som bol z chlapa, aj keď nie z človeka, veľmi som chcel aktívne nesúhlasiť s ich tvrdením, ale keď začali vymenovávať klady chlapíka z jednej Katinej knihy, uvedomil som si, že neexistuje spôsob, aby s tými niekto súťažil.

Mal som dojem, že by som mal upozorniť Adama, alebo niečo také.

Mathew plánoval na Sviatok práce varenie v prírode. Pre Kat bolo úžasne komické, že  aj mimozemšťania oslavujú Sviatok práce. Až dovtedy, kým sa Dee nechystala na odchod.  Kat nemohla ísť s nami z mnohých pochopiteľných dôvodov.

Snažila sa nedať najavo svoj smútok, ale jej úsmev, ako sedela na verande, nezasiahol jej sivé oči.

„Nemusím ísť“ – povedala Dee, lebo aj ona to vycítila  - “Mohla by som zostať...“

Kat už otvárala ústa, ale  prerušil som ju.

„Každý rok tam ideš. Aj v tomto roku musíš, aby to nebolo podozrivé.“

Zahryznúc si spodnú peru sa zahľadela na Kat.

„Budeš tu v poriadku?

„Prečo by nebola?“ – prekrížil som si ruky na prsiach.

Kat mi odpovedala temným pohľadom a našpúlenými perami.

„Jej mamka pracuje, bude celý deň sama.“ – odsekla Dee, skôr ako sa mohla Kat dostať k slovu.

„V čom sa to líši od iných dní?“

„Nebuď blbec!“ – pozrela na mňa Dee - „Je to iné, lebo dnes je sviatok.“

Kat opäť otvorila ústa.

„Sviatok práce“ – povedal som sucho – „Nie je to niečo ako Vďakyvzdanie alebo Vianoce. Ani som si nie istý, že to vôbec je skutočný sviatok“

„Ale je skutočný“ – trvala na svojom Dee – „Je v kalendári a tak“.
Sviatok. Zodvihol som oči k oblohe.

„Nejaký hlúpy sviatok. Kat...“

„...je tiež tu, ak by ste na to zabudli“ – postavila sa, oprášila si zadok riflí a uprela na mňa temný pohľad skôr, ako sa obrátila na Dee. 

„Všetko bude v poriadku. Boh vidí moju dušu, ako veľmi neznášam, že to musím povedať, ale  Daemon má pravdu. Je to len Sviatok práce. Žiadna veľká vec.  Bude tam aj Adam, však?“

Dee prikývla, pričom ja som si premeriaval Kat.

„Bež a dobre sa s ním zabav!“ – usmievala sa na Dee.

Kým si moja sestra konečne sadla do auta a odišla, ja som už bol v stave  využiť všetkú moju silu, aby letela  až k domu Mathewa.  Neviem, či by som toho bol schopný, ale rád by som to skúsil.

Deene pneumatiky zaškrípali na príjazdovej ceste  a Kat odo mňa ustúpila. Sledoval som  ju pohľadom, úplne ma dostal pohyb jej bokov.  Vie ona vôbec akú má chôdzu? Ježiši!

„Kam ideš?“ – zavolal som za ňou s napoly sklopenými očami.

Zastavila sa na schodoch verandy.

„No, vedľa“

„Hm“ – oprel som sa o stenu domu.

Kútiky úst zovrela smerom dole.

„Ty nejdeš vyvárať do prírody?“

„Nikdy som to neobľuboval“ – potriasol som hlavou.

„Skutočne? Vyváranie  je vecou obľúbenosti?“ – odsekla mi vyzývavo.

„Tak či onak, nezáleží na tom. Niekto tu musí zostať s tebou. Jej plné pery sa stiahli do nahnevanej grimasy.

„Nepotrebujem opatrovateľa“

„No vec sa má tak, že potrebuješ“

Obrátila sa priamo na mňa a bolo mi jasné, že je prichystaná sa do mňa pustiť. Bolo to Herkulovské úsilie, zachovať si vážnu tvár. Po včerajšom dni, ktorý sme strávili pri jazere sa niečo medzi nami zmenilo.  Mali sme spolu nejaký vzťah a ja som nemal ani poňatia ako sa k tomu postaviť.

„Nepotrebujem opatrovateľa, Daemon“ – zvierala rukou zábradlie – „Pôjdem jednoducho domov a ...“

„A prečítaš si jednu knihu?“

Len vlások ma delil od toho, aby z jej oči vystrelil oheň. Možno aj z úst.

„A keď áno? Nie je nič zlého na čítaní“

„Nič také som nepovedal“ – usmieval som sa.

„Tak dobre“ – zvrtla sa  a zdupotala dole schodami.

Mal som ju nechať ísť. Kým zostane doma a ja na blízku, tak je v bezpečí, navyše ani Dee tu nie je. Ale ako som sa díval ako ide do druhého domu – do prázdneho domu – ticho som zanadával a odtisol sa od steny.

„Hej!“ – zavolal som za ňou a spustil som ruky.

Kat nezastala.

S povzdychom som sa hodil dopredu.  Ani ma nezbadala, kým som sa neobjavil pred ňou. 

Šokovane cúvla a ruka jej vyletele k srdcu.

„Do riti!“ – vydýchla – „Nejaké varovanie by sa hodilo“

Vklzol som rukami do vrecien riflí.

„Zavolal som“

„A ja som ťa ignorovala! – spustila ruku a zhlboka sa nadýchla – „Čo chceš?“

„Aby si ma neignorovala“

„Fakt?“

„Fakt!“-  odpovedal som a trhalo mi ústami.

Potriasla hlavou a vlažný vánok jej vmetol do tváre kučery.

„Z nejakého dôvodu si myslím, že  to nie je pravda“

„Možno ani nie“ – pristúpil som k nej bližšie, tentoraz pomalšie.

„Mám v chladničke nejaké mäso z kravy. Môžeme si urobiť hamburger.“

„Mäso z kravy? – zasunula si za uši rozlietané vlasy – „To ...je nechutný spôsob ako volať hovädzinu“

„No ale tak to je, nie“ – prešiel som popri nej a šťuchol som ju ľakťom do paže – „Aj my by sme mohli opekať. Mám aj gril.“

Kat sa dívala priamo pred seba, ako som šiel ďalej.

„Ideš alebo nie?“

Otočila sa mi chrbtom. Dosť dlhú chvíľu som bol presvedčený, že mi neodpovie a to by bolo celkom nepríjemné.  Hlavne vtedy, ak by som sa musel pre ňu vrátiť, hodiť si ju na plece a pretlačiť jej dole krkom moju opečenú kravu, lebo presne to by som urobil.

Nikto by nemal jesť kravu sám, rozhodol som sa. Pritom som vôbec nechcel analyzovať, prečo som nechcel, aby trávila sviatky sama.

Otočila sa, znovu si zasunula vlasy za uši.

„Máš aj syr?“

Zodvihol som obočie.

„Oo...hej“

„Švajčiarský?“ – vyzvedala a preložila si ruky na prsiach.

„“Áno, myslím“

O chvíľu sa usmiala tak, že jej zažiarili pravidelné biele zuby.

„Dobre. Ale len pokiaľ urobíš burger so švajčiarskym syrom a nenazveš ho mäsom z kravy.“

Sklonil som hlavu, ale cítil som, že ústa sa mi rozťahujú do úsmevu.

„Dohodnuté!“

Nakoniec mala Dee hlavnú zásluhu na tom, že Kat svietila ako Vegas Strip. Bolo to jej rozhodnutie a dávalo zmysel. Lebo som si nebol istý, či by mi niekto uveril, žeby som urobil dvakrát tú istú chybu.

Ako sa dalo očakávať, Matt nebol nadšený.  Ale ani nikto iný. Ani som sa im nedivil.

A ako sa dalo očakávať, keď som povedal Kat, že by sa jej plány na večer v budúcnosti mala obmedziť, aby som ju mohol mať stále na očiach, vyhlásila, že ona má iné plány. Každému bolo jasné, že žiadne nemá. Len bola tvrdohlavá.

V utorok som ju po škole sledoval až domov.  Najprv šla na poštu, čo ma nahnevalo.  Bola ako živá žiarovka pre Arumov, čo vedela, a aj tak sa obšmietala vzadu za poštou, aby si vyzdvihla kopu balíkov.

V ktorých boli knihy!

Akoby potrebovala ešte viac kníh!

Keď som ju na to upozornil na parkovisku, tak sa na mňa pozrela, akoby som vykopol malé dieťa rovno na vozovku.

„Človek nemôže mať nikdy príliš veľa kníh! – vyhlásila rozhodne.

Cestou domov, keď som ju sledoval a nalepil sa rovno za jej nárazník, keď som sa ju snažil donútiť, aby išla rýchlejšie ako chodci, zabrzdila predo mnou.

Nebola schopná pochopiť, že v každej minúte, ktorú strávime medzi ľuďmi zo seba robíme svetelnú reklamu?

Každý môj deň bol plný obáv, kým som ju nedostal domov do susedstva, kde som ju mohol ochrániť.

 Viackrát som na ňu trúbil, lebo buď to, alebo zatlačím do zadku jej plochého Camry.

Trvalo to celú večnosť kým sme došli domov a ledva som zaparkoval svoje SUV  bol som stelesnením netrpezlivosti. Vystúpil som a dostal sa k jej autu, podľa všetkého príliš rýchlo,

„Ježiši!“ - chytila sa za srdce – „Prestaň to robiť!“  

„Prečo?“ – oprel som sa o jej otvorené okno – „Už vieš kto sme“

  „Hej, ale to neznamená, že nemôžeš chodiť ako normálna ľudská bytosť. Čo ak by ťa zbadala moja matka?“

Usmial som sa.

„Svojim neodolateľným šarmom by som ju presvedčil, že mala halucináciu“    

Kat otvorila dvere a ledva mi dala čas, aby som ustúpil a ponáhľala sa preč.

„Dnes s ňou večeriam“

Skočil som pred ňu. Kat zvýskla a capla ma.  

„Nebesá! To mi robíš schválne, aby si ma naštvala?“

„Ja?“ - rozšírili sa jej oči .

„Kedy večeriate?“

„O šiestej“ – a urazene dupotala hore schodmi – „A nie si pozvaný“

„Akoby som túžil s tebou jesť“

Kývla rukou. Usmial som sa.

„Máš čas do pól siedmej, aby si prišla k nám. Ak nie, prídem si po teba“

„Dobre, dobre.“

Odvrátil som sa a usmievajúc som sa vybral do vlastného domu.

Rozmýšľal som nad tým, či si spomenie, že všetky jej vzácne knihy sme nechali v aute.

Dee sa vrátila domov niečo po štvrtej, ale neotvorila mrazák, až kým bolo len pár minút predtým ako mala prísť Kat. No vtedy ale poriadne vypenila.

„Kde je zmrzlina?“ – pýtala sa  napäto.

„Aká zmrzlina?“

„Aká zmrzlina?“ – opakovala pomaly neveriaco.  „Dvojlitrová Rocky Road, ktorá ešte včera bola v mrazáku.“

Ajaj!

„Neuverím, že si zjedol všetku zmrzlinu, Daemon!“

„Nezjedol som všetku“

„Jasne, zožrala sa sama“ – vrieskala Dee až praskali ušné bubienky.

„Alebo žeby to bola lyžica? Joj už viem krabica ju zjedla!“

„Ja si myslím, že to bola chladnička“ – povedal som sucho.

Dee sa zvrtla a šmarila do mňa prázdnu krabicu, ako nejakú rýchlo letiacu baseballovú loptu. Udrela ma poriadne do ramena a zostala po nej pálivá bolesť. Zachytil som ju skôr, ako mohla spadnúť.

„Au. To nebolo veľmi pekné“

Dee sa pozrela na mňa s hnevom, kým som vyhodil krabicu.  Vtedy som počul, že niekto sa hýbe v obývačke.  Zvrtol som sa a vyšiel von.

Bola to Kat. Pozrel som na hodiny a cuklo mi ústami. Bolo pár minút po pol siedmej. Oprel so sa o rám dverí s prekríženými rukami na hrudi som čakal, kedy príde na to, že som tam.

Keď ma zbadala, len stála a dívala sa.  Jej pohľad chodil po mne hore dolu, akoby ma ešte nikdy nevidela. Zaujímavé.

Zdvihol som obočie – „Kat?“

Rýchlo uhla pohľadom.

„Skutočne ti hodila do hlavy krabicu so zmrzlinou?“

„Áno“

„Do riti a ja som to nevidela.“

„Dee to kvôli tebe určite s radosťou zopakuje“

Na tom sa zasmiala.

„Takže tebe je to smiešne?“ – vrútila sa Dee s kľúčami v ruke .

„Teba by som  mala poslať do obchodu, aby si mi priniesol marshmallow-orechovo-čokoládovú zmrzlinu, ale keďže mám rada Kat a je pre mňa dôležitá jej bezpečnosť, idem sama.“

Katine oči sa rozšírili.

„Nemôže ísť Daemon?“

Zaškeril som sa na ňu.

„Nie. Pokiaľ sa tu niekde zdržiava Arum, bude vidieť len znamenie na tebe“ – Dee zodvihla svoju kabelku – „Musíš zostať s Daemonom, je silnejší ako ja“

Kat si ťažko vzdychla. Ak by som mal nejaké city, práve by som sa urazil.

„Nemôžem ísť domov?“

„U vedomuješ si, že stopa je viditeľná aj zvonku?“ – odstúpil som od dverí - „Hoci, vlastne, hovoríme o tvojom pohrebe“

„Daemon!“ – vybuchla Dee – „to celé je tvoja chyba! A moja zmrzlina nie je tvoja zmrzlina!“

„Tá zmrzlina musí byť veľmi dôležitá“ – zamrmlala Kat.

„Je to môj život!“  - Dee sa rozohnala na mňa svojou kabelou, ale netrafila -  „A ty si mi ho                     vzal!“

Pozrel som sa k stropu.

„Choď už a ponáhľaj sa späť.“

„Rozkaz, pane!“ – salutovala  Dee  - „Mám niečo priniesť aj vám?“ – Pokýval som hlavou, že nie.

Keď sa Dee dostala k dverám, priblysol som sa k nej a rýchlo som ju jedným ramenom objal.

„Dávaj na seba pozor!“

„Ako vždy“ Zakývala a vyrazila von.

„Teda!“  - žasla Kat - „Pripomeň mi, aby som jej nikdy nezjedla zmrzlinu.“

„Ak by si to urobila, ani ja by som ťa nedokázal ochrániť“ – usmial som sa na ňu.

„Tak, kote, ak som sa už na dnešný večer stal tvojim opatrovateľom, čo z toho budem mať?

Zlostne sa na mňa pozrela.

„Po prvé, nie ja som si žiadala opatrovníka, ty si to vyžadoval, aby som bola tu. Po druhé, nevolaj ma kote!“

Nahlas som sa zasmial.

„Ó, nie sme dnes nejakí divokí?“

„Ani netušíš ako.“

Škeriac som sa vybral smerom do kuchyne.

„Aj ti verím. S tebou sa nenudím ani sekundu“

Keď som prišiel na to, že ešte stále stojí uprostred izby, zastal som.

„Nejdeš?“

„Kam?“

„Som hladný“

„Nie teraz si spakoval celú zmrzlinu?“

„Hej, ale to neznamená, že nie som hladný“

„Bože, mimozemšťania sa teda vedia napchávať“

Pozrel som sa  na ňu ponad plece a videl som, že  ešte stále stojí na tom istom mieste.

„Niečo mi veľmi dôrazne našepkáva, že ťa nemám spustiť z očí. Kam idem ja, tam ideš ty.“

 Čakal som, že sa pohne, ale potom som na ňu žmurkol – „Môžem ťa odtiaľ dostať hoci aj silou“

„Dobre, už idem!“ – ťahajúc nohy za sebou sa vybrala do kuchyne a hodila sa na stoličku. Vybral som misku so zbytkom kurčaťa.

„Chceš?“

Potriasla hlavou a potom sa dívala s hlavou opretou v dlani ako chodím po kuchyni. Koľkokrát som sa na ňu pozrel, videl som stále ten istý zadumaný pohľad na jej tvári.  Nakoniec som sa usadil oproti nej s mojim tanierom. Včera sme sa pri improvizovanom varení nie veľmi rozprávali.  Nejakým zvláštnym spôsobom nebolo ticho vôbec trápne.  Skôr...príjemné.

„Slovom, ako to zvládaš?“

Sklopila oči. „Som v poriadku“

„Skutočne.“ – zahryzol som do studeného kuraťa – „Všetko si strávila. Prekvapila si ma“

„Čo si čakal, že urobím?“

Mykol som plecom.

„V prípade ľudí sú možnosti nekonečné“

„Myslíš si, že  sme v skutočnosti slabší, lebo sme ľudia?“ – pýtala sa hryzúc si peru.

„Nemyslím si, že ste slabší. Viem, že ste“ – díval som sa na ňu ponad pohár mlieka. „Pokúšam sa to neoznámiť  blbým spôsobom, ale ste slabší ako my“

„Možno fyzicky, ale nie duševne, alebo morálne“ – hádala sa.

„Morálne?“

„Hej, napríklad, neutekám a neoznámim to svetu, kto ste len preto, že by som na tom zarobila. A keby ma dostal nejaký Arum, nepriviedla by som ho k vám“

„Skutočne nie?“

Prebehol jej cez tvár nejaký výraz, ktorý som nechápal. Oprela sa na stoličke.

„Nie, skutočne, nie“

„Ani vtedy, keby na tom závisel tvoj život?“ – spýtal som sa pochybovačne.

„To že som človek, neznamená, že som zbabelá, alebo nemorálna“ – potriasla hlavou  a zasmiala sa – „Nikdy by som neurobila nič, čo by dostalo do nebezpečenstva Dee.  Prečo by mal byť môj život cennejší ako jej? Nepoviem tvoj, to je sporné. Ale jej nie.“

Nechcel som jej veriť, a predsa som si uvedomil, že jej verím.

Pokračoval som v jedení.

„Takže ako dlho bude trvať než vybledne to znamenie?“

Vzhliadol som k nej  a dívali sme sa na seba. Chytil som pohár a pomaly som sa napil. Kat sa začervenala.

„Možno týždeň alebo dva. Možno menej“ – odpovedal som a prezeral si jej žiarenie – „Už bledne“

„Ako to vyzerá? Ako obrovská žiarovka, či čo?“

Zasmial som sa, lebo to vlastne uhádla.

„Jemná biela žiara okolo tvojho tela, niečo ako svätožiara“

„Fíha, to nie je také zlé. Skončil si?“  Vzala mi tanier a postavila sa. Prekvapila ma, keď ho vložila do umývačky – „Aspoň že nevyzerám ako vianočný stromček“

Postavil som sa za ňu, sklonil som hlavu k nej – „Ty vyzeráš ako hviezda na vrchole stromčeka.“

Kat zadržala dych a otočila sa s očami dokorán.  Samozrejme, že nepočula keď som sa priblížil. Zaklonila sa dozadu a zvierala rukami pult.

„Neznášam keď robíš tieto mimozemské super rýchle veci!“

Pozeral som na ňu zhora a usmieval sa.  Tvár jej zase roztomilo zružovela. Nemusel som byť génius, aby som vedel, že naša blízkosť ovplyvňuje aj ju a rozhodne nie v zlom zmysle slova.

„Kote,  čo si teraz počneme?“

Prebehla očami po mojej tvári a vyhrkla: „Prečo ma neodovzdáš DOD?“

To ma zaskočilo.  Cúvol som.

„Prosím?“

„Nebolo by všetko pre teba jednoduchšie, keby si ma odovzdal na ministerstve? Nemusel by si sa obávať o Dee alebo o hocičo iné“

Sakra, to je dobrá otázka! Taká, akú som si veľakrát položil aj sám.  Taká, ktorú mi určite položí každý, keď zistí, že Kat o nás vie všetko.

„Neviem, kote.“

„Nevieš?“ – zopakovala – „Riskuješ úplne všetko a to ani nevieš, prečo?“

„Áno, presne to som povedal“ – odsekol som nahnevane.

Jej rozšírené oči jednoznačne ukázali, že mi neverí. Nemal som žiaden dobrý dôvod, že som ju neudal. DOD by boli radi a akokoľvek som ich neznášal, bolo to v záujme nás všetkých, aby  sme sa starali o naše šťastie. Musel predsa existovať nejaký dôvod a ...

Prestrihol som myšlienku. Táto debata zašla priďaleko a je to príliš vážna téma. Na to ja nemám čas.

Nahol som sa k nej, oprel som sa okolo jej bokov a zohol som hlavu.

„Ok, viem prečo“

Zadržala dych.

“Vieš?“

Prikývol som – „Neprežila by si jediný deň bez nás“

„To nemôžeš vedieť“

„Ale, čoby nie“ – naklonil som hlavu. Hneval som ju, ale hovoril som pravdu o tom, ako by dopadla, keby sa dostala do rúk DOD.

„Vieš ty koľkým Arumom som sa už postavil zoči voči? Viac  ako stovke.  A niekedy som sa ledva zachránil.  Človek voči nim nemá žiadnu šancu...alebo voči DOD.“

„Dobre, čokoľvek. Môžeš ustúpiť?“

Uškrnul som sa.  Ale Kat rýchlo stratila trpezlivosť. Položila mi ruky na hruď a sotila ma. Silou. Nepohol som sa.  Ďalej som sa na ňu len usmieval.

„Kretén“ – mrmlala.

To som sa už musel zasmiať. Fakt by som mal ustúpiť, ale bola to taká zábava dráždiť ju, a už som sa dávno toľko nesmial...a niekde hlboko som cítil, že ani ona.

„Aké to máš ty ústa! A nimi bozkávaš chlapcov?“  Tvár jej očervenela.

„A ty tvojimi Ash?“

„Ash?“ – prestal som sa usmievať – „Chcela by si to vedieť, čo?“

„Nie, ďakujem! -  tentoraz sa ona spokojne usmievala.

Ani na sekundu som jej neuveril. Nahol som sa ešte bližšie a  delilo nás od seba už len pár centimetrov.  Ovanula ma vôňa marhúľ a vanilky.

„Neklameš veľmi šikovne, kote. Zakaždým keď klameš sa začervenáš“

Môj mozog úplne vypol, keď sa začervenala ešte viac a kým som si to mohol rozmyslieť ovinul som jej ruku okolo ramena. Nestlačil som ho, jemne som sa jej dotkol, jej koža sa teplo dotýkala mojej. Pozrel som jej do očí a nebol som schopný odvrátiť pohľad.

Energia sa prelievala cez moje  telo a bzučala mi pod kožou. Napätie medzi nami skoro praskalo a bolo to ťažké ignorovať.

Jedna moja časť to ani nechcela.

„Mám jeden divný nápad. Vyskúšajme to!“

„Vyskúšať čo?“ – pohľadom vyhľadala moje ústa.

„Vidím, že by si to chcela vedieť.“ – Rukami som klzal po jej ramenách  hore a skoro som zastonal, keď som zacítil, že ju striaslo. Zastavil som sa pod ťažkým závojom  jej vlasov na zátylku. V žiari kuchynskej lampy svietili tmavo hnedo ale vedel som, že slnko dokáže rozžiariť v nich aj červené odtiene. „Máš krásne vlasy“

„Prosím?“

No veru, to prišlo ako blesk z jasného neba. Zvláštne.

„Ale nič“ – Pomaly som roztvoril ruky pod jej hrivou. Boli presne také jemné ako som si to predstavoval.

Áno predstavoval som si ten pocit už aj predtým. Naplnila ma bolesť. Keď som na ňu pozrel dole videl som, že sa jej roztvorili pery, akoby čakala... ako by čakala na bozk a Bože, bola...

Sakra! Kat...bola nádherná.

Nádherný hrb na mojom chrbte.

Musel som pozbierať všetko sebaovládanie, aby som sa k nej nenaklonil a nepobozkal ju. Ale z toľkých dôvodov by to bol zlý nápad, že by som to ani nezrátal.

Vytiahol som ruku spod jej vlasov, zobral som spoza nej fľašu s vodou, ktorú som tam predtým nechal. 

Kat sa oprela o pult s naširoko roztvorenými očami.

Otočil som sa k stolu skôr než mohla zbadať úsmev na mojej tvári.

„Čo si sa to pýtala, kote?“

„Nehovor mi tak!“

Napil som sa a obrátil sa k nej.

„Priniesla Dee nejaký film?“

„Hej,povedala to v škole“ – odpovedala a šúchala si ruku.

„Dobre, tak poď,  pozrime si film“

Počúvla ma tentoraz a nasledovala ma do obývačky. Počkala vo dverách kým som v Deenej taške našiel DVD. Otočil som ho, aby som sa pozrel čo to je.

„To bol čí nápad?“

Kat mykla plecom. Prečítal som si obsah na obale. Och, to je jedno“ – mrmlal som.

Kat si odkašlala a urobila krôčik dnu.

„Pozri Daemon, nemusíš pozerať so mnou film. Ak máš čo na práci, rob to pokojne, ja sa zabavím.“

„Nemám inú prácu“ – pozrel som na ňu s myknutím pleca.

„Tak dobre“

Po malom zaváhaní podišla k pohovke. Vložil som film a sadol som si na druhú stranu. Zapla sa televízia, Kat sa na mňa prísne pozrela, čo ma zase pobavilo. 

Moja dobrá nálada sa stupňovala, keď som sa o chvíľu na ňu pozrel a ona na mňa ešte stále zízala.

„Pokiaľ zaspíš počas filmu si mi dlžná“

„Prečo? - zamračila sa nechápavo.

„Len sa pozeraj“

Kat sa dívala na televíziu a po chvíli som sa pohniezdil, aby som sa pohodlne uložil. Šlo mi to ťažko, lebo až príliš som si uvedomoval jej prítomnosť. Keď sa objavila prvá scéna filmu už som aj zabudol čo som o filme čítal na obale.

A ani som sa nedostal ďalej.

Netrvalo mi dlho, aby som zistil, že sa dívam na Kat.