Oblivion - 7. kapitola

Překlad: Noemi

Ahojte milé dámy!

Pekne vám ďakujem za vaše komentáre, už mi chýbali.

Ospravedlňujem sa za chyby vo včerajšej kapitole, ale príliš som sa ponáhľala poslať vám kapitolu a nestihla som urobiť korekciu.  Už som to opravila.

Aj vy cítite nakoľko je ten istý príbeh úplne iný, ale rovnako vzrušujúci,  z pohľadu Daemona?

Kat sa zdala neuveriteľne drobná a krehká v mojom náručí, bola taká ľahká, že som si ju prirodzene privinul silnejšie.  Napodiv jej hlava dokonale zapadla rovno do ohybu môjho ramena. Akoby sa tam umiestnila  a potom zaspala a nie omdlela.  Nemohol som uveriť, že som ju nechtiac odpojil.

No svojim pokriveným spôsobom to bolo aj dobré, nemusím aspoň hľadať žiadne krkolomné vysvetlenia, lebo videla ako blesk vyšiel z mojej ruky a vystrašil medveďa.

Nad našimi hlavami sa začali zbiehať tmavé mraky. Schyľovalo sa k búrke. Čo bolo prirodzeným dôsledkom  zvýšeného energetického výboja. Malo to niečo spoločné s energetickými poľami, ktoré ovplyvňujú počasie, blablabla.

Aj keď sa Kat preberie a uverí, že blížiaca sa búrka vystrašila medveďa, aj tak som ju označil. Je to, ako by som jej položil obrovský terč na chrbát, najmä ak sú v okolí Arumovia.

Do riti!

Ja som tu vykladal Dee, aké nebezpečné môže byť dostať sa príliš blízko ku Kat a ja som ten, ktorý ju z nudy nahovorí na výlet a všetkých nás dostanem do nebezpečenstva.

Stopa sa o niekoľko dní stratí. Ak zostane dovtedy doma a nestretne sa s nikým len s Dee, nebude to problém.

Sucho a horko som sa zasmial. Nebude problém? Dee mi to bude predhadzovať do konca mojich dní.

Vybral som sa späť po chodníku a silou som udržiaval pohľad na ceste a nie na mojom sladkom bremene.

Stromy. Veľa stromov. Javorové listy, ihličie, sem tam kríky. Vtáky lietajú z konára na konár a šuchoria svoje perie. Po jednom strome lezie veverička.

Pozriem sa dole.

Katine husté mihalnice sa dotýkajú jej bledej tváre.  Prebehne mi mysľou, že je ako Snehulienka. 

Bože dobrý, to naozaj?! Snehulienka? Lenže jej pery sa dokonale otvorili a aj bez rúžu sa prirodzene ružovo leskli.

Zahrmelo a bolo cítiť vôňu dažda vo vzduchu.  Znovu som sa pozrel, aby som videl či je ešte Kat v bezvedomí. Tak sa krčí v mojom náručí ako mačiatko, pomyslím si a zrýchlim, preletím cez chodník. Ale akokoľvek rýchlo letím, počasie je nepredvídateľné. Zrazu  sa spustí dážď a zaleje nás.  Kat sa ani na toto nepreberie. Pripomína mi Dawsona. Ani jeho by nebola zobudila ani atomová bomba.

Keď som došiel k verande spomalil som a potriasol hlavou. Ďažďové kvapky lietali okolo.  Zastavil som pred dverami a rozmýšľajúc som sa zamračil.

Katy zavrela dvere keď odišla? Sakra, nemohol som si spomenúť. Ak áno kľúče bude mať najskôr vo vrecku, ale aby som sa k nim dostal musel by som jej ich vybrať.  Inak jej ako vysvetlím , že som otvoril dvere? Prešiel som pohľadom jej nohy. Na také nízke dievča mala neuveriteľne dlhé nohy, ale nohavice mala o to kratšie. S malými vreckami.

Díky, nevleziem tam.

Je najvyšší čas zložiť jej malý zadok na hojdačku a zmiznúť do frasa.

Vzdychnúc si pristúpim k hojdačke. Už som ju skoro zložiť, keď sa pritúlila bližšie ku mne. Ztuhol som.  Zobudila sa? Jedným pohľadom zistím, že nie.  Zohol som sa ale zase som sa zastavil v pohybe. Čo si bude myslieť ak sa zobudí sama?  A prečo ma to vôbec zaujíma?

Do pekla! – mrmlem. Pozrel som sa po verande akoby som tam našiel odpoveď, potom gúľajúc očami som sa posadil a položil som ju vedľa seba. Dávalo to zmysel, že som zostal. Potreboval som vedieť, či videla, že mi vystrelil blesk z ruky, odôvodňoval som si to. Nepustil som ju, lebo som sa obával, že aké mám šťastie vypadne z hojdačky a rozbije si hlavu a to mi Dee neodpustí. Zaklonil som hlavu a privrel oči. Prečo som dnes prišiel sem? Fakt len z nudy?  Keby to bolo tak, mohol som si pozrieť nové epizody Lovcov duchov. Ani som si neuvedomil čo robím, kým som nezaklopal na Katine dvere, a vtedy bolo už pozde.

Bol som idiot.

Kat niečo zamrmlala a pritúlila si  tvár ešte bližšie k mojej hrudi. Zľava sa celkom pritúlila ku mne, naše stehná sa dotýkali.

 Jej ruka sa dostala pod môj driek.

Začal som počítať od sto naspäť. Pri sedemdesiat som sa pristihol, že zase sa na ňu dívam. Jej ústa.

Nemôžem sa stále dívať na jej ústa.

Skrčí čelo a trhne viečkami, akoby sa jej snívalo niečo zlé.  Moja smiešna časť jej odpovedá na tú malú nepríjemnosť, ktorá jej stiahla obočie a napla jej svaly.  Palcom jej začnem hladiť bok v pomalých kruhoch.  Behom chvíle sa Kat ukľudní, spomalilo sa jej dýchanie a zase bolo pravidelné. Dokedy zostane tak?  Jednej mojej polovici to vôbec nevadilo, žeby mala celé hodiny takto ležať pri mne.  Bolo v tom niečo upokojujúce ako som ju držal v náručí, ale rovnako som cítil aj opak toho, veď každou časťou svojho tela som cítil ako sa ku mne príjemne tisne. Cítil som, kde má ruku alebo ako sa jej dvíha a klesá hruď.

Bolo to upokojujúce  i mučivé.

O niečo pozdejšie – pripadalo mi to ako večnosť -  ale cítil som, že to trvalo veľmi krátko, sa začala Kat hýbať a preberala sa.  Šlo to pomaly, napínali sa jej svaly , uvoľňovali sa a znovu sa napli, keď zistila na čom...na kom leží. Prestal som s hladením ale nedal som ruku preč. Niežeby ešte mohla spadnúť na hlavu ale...jednoducho som ju nedal preč , hoci som sa cítil nepríjemne  kvôli nej. Zaťal som zuby.

Kat sa narovnala

„Čo sa stalo?“

 - Joj vieš, vystrelil som z ruky lúč energie a ty si ako malý kvietok padla  k mojim nohám.  Potom, ako sa patrí na gentlemana, priniesol  som ťa domov a len Boh vie ako dlho som tu sedel, aby som sa na teba mohol dívať -

Tak to nie!

„Omdlela si.“  – odpoviem jej a zložím ruku z jej drieku.

„Fakt?“ – stiahla sa a odhrnula si svoje strapaté vlasy z tváre. Len vtedy som si všimol, že jej vrkoč sa medzitým rozpustil. Sklzol som pohľadom a ako som očakával jej dlhé vlasy  jej husto padali na plecia.

Prikývol som.

„Myslím, že ťa vystrašil medveď. Tak som ťa doniesol domov“

„Celú cestu?“ Vyzerala sklamane, čo vzbudilo moju zvedavosť.

„Čo ...čo sa stalo s medveďom?“

„Búrka ho vystrašila. Myslím blesky. Ty si v poriadku?“  Ako som to povedal znovu sa zablyslo a vystrašilo ju to.

„Medveď sa zľakol búrky?“

„Myslím, že hej.

„Tak sme mali šťastie.“  – Pozrela sa na seba a keď zdvihla pohľad na mňa musel som si pripomenúť, aby som dýchal pravidelne ďalej. Bolo niečo v tých sivých očiach, taký  záblesk, ktorý ma pohltil.

„Prší tu ako na Floride.“ – poznamenala

Oprel som si koleno o jej.

„Myslím, že si na nejakú chvíľu uviazla tu so mnou.“ To bola fakt hlúpa výhovorka, aby som zostal.  Potrebujem lepšiu.  Alebo ešte lepšie mal by som vstať a odtiahnúť preč.  Ale vtedy sa ozve Kat.

„Iste vyzerám ako také utopené mača“

„Vyzeráš dobre. Ten mokrý vzhľad  ti náramne sluší.“

Pozrie na mňa nahnevane.

„No teraz viem, že klameš.“

Už som bol všeličím, ale klamárom ešte nie, doteraz.  Aj keď je pravda, že som nevypočítateľný ako počasie lebo ani sám neviem čo urobím, kým som nezodvihol ruku, aby som ju chytil za bradu a otočil ju k sebe.

„Nikdy by som neklamal o tom, čo si myslím“ – povedal som s úsmevom. A to je pravda.

Kat len klipkala očami. Moj pohľad padol zase na jej pery.

Veľmi, ale veľmi rýchlo si musím odvyknúť od čumenia na jej pery!

Pri myšlienke, že by som ich mohol ochutnať som ztuhol. Určite by mi jednu vrazila a potom by ma ešte popichala poriadne s tým svojim ostrým jazykom. Mal som chuť sa na tom zasmiať.

Naklonil som sa dopredu.

„Myslím, že už rozumiem.“

„Čo rozumieš?“ – šepká.

Už chápem, prečo som ňou taký fascinovaný. Ona sa len tak nezmieri s mojimi sračkami. Som obklopený bytosťami, ktoré odo mňa stále očakávajú odpovede, všetku ochranu, to aby som nikdy neukázal, že sa bojím. Preto som  ukazoval okolo seba masku bez strachu ale bolo to niekedy vyčerpávajúce.  Ale Kat prehliadla moju masku a nútila ma byť úprimným. A to sa mi veľmi páčilo.

Ružový nádych jej sfarbil líca a ja som ho naháňal svojim palcom.

„Rád sa dívam keď sa červenáš.“

Ledva počuteľne zalapala po vzduchu. Bol som hotový. Oprel som si čelo o jej. Odídem , kým to dokážem. Je to šialené, ale ona vonia po broskyniach, jej pleť je jemná a jej pery sa zdajú ešte jemnejšie.

Zaplietam sa do siete, z ktorej sa nemožno zachrániť.  Do siete spletenej z Kat a stavím sa, že o tom ani nevie.  Je nevinná kráska a videl som už dosť na to ,počas svojich osemnástich rokov, aby som vedel, aká je to vzácnosť.  Hodná ochrany.

Znovu sa zablyslo, ale Kat sa tentoraz nezľakla od hromu, ktorý bolo potom počuť.  Sledovala mňa, len mňa,  jej pohľad sa mi páčil, hoci napínala moju sebakontrolu a sľubovala radosti, ktoré nikdy neokúsim. Aj keď to chcem, ...nesmiem...predsa to chcem. Bože, chcel som to viac  ako čokoľvek predtým.  Lebo ak by sme pokračovali , malo by to katastrofálny koniec.  Vedel som to veľmi dobre, čo sa stane, keď sa spoja ľudia s Luxenmi a na mojich pleciach je príliš veľa zodpovednosti na to, aby som sa len tak zahrával s Kat. Príliš veľa...

Predsa ju chcem.

Moje prsty klzali po jej tvári, ako som naklonil hlavu.

Budem to ľutovať, viac ako čokoľvek, ale nezastavím sa.  Naše pery oddeľoval už len nádych...

„Hej decká!“ – počul som kričať Dee. 

Ucukol som a jednym plavným pohybom som sa vzdialil na hojdačke do potrebnej vzdialenosti od červenajúcej sa Kat. Tak som sa v nej stratil, že som si ani nevšimol zvuk prichádzajúceho auta mojej sestry, ani to, ako prešla búrka a zase svieti slnko.

Výborne!

Dee vyšla po schodoch, ale úsmev jej zmizol z tváre, keď sa pozrela z jedného na druhého.  Stiahla obočie. Iste zbadala okolo Kat jemnú stopu a hádala, ako k nej prišla. Potom sa vrátila v myšlienkach k tomu, čo práve prerušila a spadla jej sánka. Nedarí sa mi veľmi často ju až tak prekvapiť.  Usmial som sa na ňu.

„Čau ségra! Čo sa deje?“

„Nič. – odpovedala Dee – „Vy čo robíte?“

„Nič“  odsekol som a zoskočil z hojdačky.  Pozrel som sa späť na tichú a omámene vyzerajúcu Kat. Oči mala rozšírené a zahmlené. Bola sakramentsky krásna.  

„Len získavam ešte pár bonusových bodov.“

Kat, keď pochopila moje slová, sa narovnala, z oči jej sršali blesky a ruky v lone zovrela do pästí.

Oh, veru, mačiatko zatína pazúriky.

Jemná bytosť, hodná objímania, razom zmizla, a to som spôsobil ja.

Zodvihol som ju  a potom hodil späť na zem, do reality. To všetko je moje dielo.

Nebol som na seba pyšný.  Ale takto aspoň zostane na žive. Všetci zostaneme nažive.

Otočil som sa ku schodom a nechal som tam sestru, ktorá sa na mňa zmätene pozerala, pričom som sa cítil ako najväčší idiot na planéte.

Do pekla! V celom vesmíre!

Slnko už zapadlo, keď sa rozleteli dvere na mojej spálni a vrútila sa dnu Dee ako smršť, tmavé vlasy viali za ňou a oči sa jej vzrušene blýskali.

„Čo , do riti, som to prerušila?“ – vyzvedala.

Zatvoril som svoj Mac, skôr než si mohla pozrieť, na čo sa dívam.

„Skoro si sa vrátila z kolónie.“

Dee pritancovala k posteli a postavila sa na špičky.

„Niežeby to bolo dôležité, ale ak to chceš vedieť Ethan ma neskutočne začal vytáčať a rozhodol sa, že ma nechá odísť.“ – stíchla a nezbedne sa usmievala.

A v utorok večer bude nejaká párty na počesť  dievčat vhodných na vydaj. A ja som povedala, že sa vrátim s Ash.

Dvihol som obočie.

„Fíha, Ash o tom už vie?“

„Hej, a je na mňa poriadne naštvaná, ale nemôže povedať nie. Ale to nie je podstatné!“  Zatlieskala a kolísala sa dopredu a dozadu na špičkách.

„Čo si robil na verande s Katy?“

Položil som laptop na nočný stolík.

„Sedel som pri nej“

Dee zúžila oči.

„No jasne, ale nielen to. Nehraj sa so mnou!“

Žeby Kat povedala niečo? Už som mal otázku na špičke jazyka, ale potom som sa kvôli nej v duchu nafackal. Do tohoto ja nejdem.

„Nehrám sa s tebou, sestrička.“

„Nezmysel“

„Nezmysel“ – zopakoval som  pomaly a zasmial som sa. „Si vo vytržení?“

Dee prikývla.

„Vyzeral si, ako by si ju chcel pobozkať“

Napol sa mi sval na sánke . Oprel som sa o pelasť postele a založil si ruky za hlavu.

„Myslím, že to hovoríš z projekcie alebo také niečo“

„Fakt si myslím, že Katy vyzerá dobre, ale preto ešte nemám záujem po nej skočiť“ – mrkla na mňa.

„To rád počujem“ zamrmlal som.

„Och, prečo nie si schopný priznať, že si sa na niečo chystal?“ -  Hodila sa na posteľ s takou silou, až sa otriasol rám.  Bola drobná, ale mala silu ako lokomotíva.

„Chcel si ju pobozkať. Držal si jej bradu“

Privrel som oči.  Cítil som, že som vôbec nepotreboval taký podrobný opis toho, ako blízko som sa dostal ku katastrofe.

„A ako si prišiel k tomu pochybnému  vysvetľovaniu o kľúčoch a bonusových bodoch?“

„Bonusové body neboli klamstvom“ – pripomenul som jej – „predtým si to stále robila“

Udrela ma do  nohy, a ja som zastonal.

„Hej, keď som mala koľko? Päť rokov?“ – začervenala sa.

Myklo mi ústami.

„Takže, prečo si potreboval zámienku, aby si bol s ňou?“ trvala na svojom.

Vzdychol som si.

„Ako som ti už napísal v správe, nebol som k nej príliš milý, tak som potreboval zámienku. Inak by povedala nie.“ – ten koniec bol rozhodne pravda.  Keby som ju nebol skoro vydieraním donútil, aby išla so mnou k jazeru, bola by povedala nie.  A dnes? V podstate som ani nemusel nič povedať. To je zaujímavé.

„Ale prečo?“

„Dee“ – zavrčal som. Otvorím  oči a vidím, že moja sestra leží na bruchu na mojej posteli , podopiera si bradu a usmieva sa na mňa.

„Nemal by si sa radšej zaoberať niečím dôležitejším?“ –zaklipkala mihalnicami.

„Myslím, že sa sústredím na niečo  superdôležité“ - odolal som pokušeniu skopnúť ju z postele.

„Nemôžeš povedať, že si si nevšimla na nej stopu“

„Oh, skutočne!“ – bledomodrým lakom natretým nechtom si poklepkávala po tvári.

„Ako sa to stalo?“

Chvílu som na ňu len čumel. Jednoznačne ju to veľmi netrápilo, ale vtedy som sa už ja začal obávať o jej zdravý rozum.

„Išli sme sa prejsť...“

„Aké romantické“ – vyškierala sa.

Skrivil som pery.

„Nebolo to romantické“

„Myslím, že hej“ pokračoval šťastne. „Keď ideme s Adamom na prechádzku, vždy sa to skončí tak, že...“

„Ak ti je drahý Adamov život, túto vetu nedokončuj“ navrhujem.

Dee vyvrátila oči k stropu.

„Takže ste šli sa trochu prejsť, ani trochu nie romanticky a...“

Predsa ju len zhodím z postele!

„A stretli sme medveďa. Napadol nás a musel som niečo  urobiť.Nemyslím, že by sa ti páčilo, ak by som nechal,  aby ju roztrhal na kusy.“

„Páni, skutočne?“

Poslal som jej nemú nadávku, ktorá obsahovala veľmi škaredý výraz...Dee sa škodoradostne zasmiala.

„No ale ako si jej to vysvetlil?“

„No, energia Katy omráčila a ja som to všetko zvalil na blesk.“

 Nahlas som vydýchol. „Mal som šťastie“

„Katy mala šťastie“

„Ako to myslíš?“ pozrela sa na mňa. Dee sa jedným plynulým ladným pohybom posadila a stiahla si nohy pod seba.

„Preto, lebo si tam bol a zachránil si ju“

Bolo to príliš očividné, že by som ju nemusel zachraňovať, ak by som ju predtým nebol vylákal do lesa, preto som radšej nepovedal nič.

„Môžem sa ťa niečo opýtať?“ – Dee začala svojimi vražednými prstami ťukať do môjho kolena.

„Fakt to rozhodnem ja?“ zodvihol som obočie

„Nie“ – zasmiala sa na mňa – „Tebe sa...naozaj sa ti páči Katy?“

Stuhla vo mne každá bunka. Moja sestra čakala a v mojej hlave prebehlo tisíc možných odpovedí. Páči sa mi? Čo to je, kurva, za otázku?

Prehodil som nohy z postela a posadil som sa.

„Daemon?“

Nepozrel som sa na Dee a tak som sa postavil.

„Nie“

„Čože?“ – zašepkala

„Počula si“ – pošúcham si bradu a povzdychnúc si podídem k stolíku po ovládač.

„Pozri, som presvedčený, že je to fajn dievča, dobrá kamoška, a pokiaľ by nebola...človek, bola by aj  tritisíckrát fantastickejšia, ale nie, nemám ju rád.“

Dee je ticho, kým nepristúpim späť k posteli a ani sa na mňa nepozrela, keď som sa posadil.  Našpúlila pery.  A ja som sa zrazu cítil na hovno.

„Pozrieme si nejaký film?“

„V poriadku“ – usmiala sa, ale oči jej nežiarili a ja som si želal, aby som to nevidel.

„Myslíš, že bude aspoň v bezpečí? S tým označením ?“

„Jasne, postarám sa o to“ – ťarcha sa mi vrátila na plecia. O pár sekúnd pokrčila nohy a objala si ich rukami. Začal som vyhľadávať nejaký film a ona si mrzuto povzdychla.

Otvoril som ústa, ale napokon som sa neozval.  Spustil som ovládač.

„Klamal som“

„O čom?“ – otočila sa ku mne.

„Na tvoju prvú otázku“ – nepozrel som sa na ňu a potriasol som hlavou a sledoval som zoznam filmov na obrazovke.

„Klamal som. Trochu.“