Collaboration - 14. kapitola 1/2

Překlad: Zuzka
Kor.: Yanica

Trace

“I HeraItThroughTheGrapevine….”

Zvyčajne, keď počujem ako Stella spieva nejakú pieseň z jej obdivuhodnej zbierky Motown hitov výčarí mi to úsmev na tvári – len nie práve tento a nie dnes. Jebať tých paparazzov za zničené perfektne dobré ráno.

„Je vnútri?” opýtal som sa ukazujúc smerom na dvere, za ktorými je bez pochýb Jay. Už aby som to mal za sebou. Som si istý ako peklo, že to nemôže byť horšie ako tie sračky, ktorými si práve teraz Taryn prechádza, kto vie čo jej matka práve taraz hovorí? Nenávidím, že nemôžem byť teraz s ňou a podporovať moje dievča, keď ma potrebuje, ale nanešťastie, vyprevadiť ju na letisko by len ten mediálny circus zhoršilo. Pri najmenšom, má aspoň pojebanú ochranku so sebou – aspoň o jednu vec menej, čo ma trápi.

„Samozrejme, je vo vnútri. “ odpovedala mi Stella, pozerajúc sa na mňa s obavou. Nemá sa o čoho báť. Ja budem v poriadku, Taryn je tá, o ktorú sa obávam. To, že sme spolu ovplyvní jej kariéru viac ako moju… myslím si. Rozdiel je v tom, že mňa to nezaujíma, ale podľa mňa ani ju. Budem sa s tým vysporiadávať neskôr.

„Ďakujem, Stella,” povedal som spomínajúc si na výchovu, napriek tomu, že mám hlavu úplne niekde inde. „Uvidíme sa na druhej strane. Praj mi šťastie.“ povedal som jej a žmurkol som na ňu, takže sa nemusí o mňa strachovať.

„Áno, Nemáš kde utiecť, to je na isto.“ odpovedala mi ako som otváral dvere. Tak ato mi vyčarilo úsmev na tvári. Moja mama milovala Martha a theVandellas, presne tú pieseň. Moja mama a Stella by boli určite najlepsšie priateľky, nie je o tom pochýb. Zdieľajúnevyrovnateľnú lásku voči Motownovej hudbe a vieru v Boha, ktorá by aj kazateľa zahanbila.

„Môžes si hneď zmazať ten úsmev z tvojej tváre, synak.” Nenávidím, keď ma tak volá, nie som jeho syn. Ale podľa jeho výrazu v tváry myslím, že teraz nie je vhodný čas, aby som to komentoval. Obyčajne by som neváhal, a hneď ho poslal do riti, ale uvedomujem si, ako veľa práce som mu práve teraz spôsobil, okrem toho množstva čo má okolo našej tour, nechám to preto teraz tak.

„Hey, Jay,”povedal som a zatvoril som za mňou dvere. „Tiež som rád, že ťa vidím.“

„Vieš, čo by bolo dobré vidieť?“ začal. Môžem si aspoň sadnúť, pomyslel som si, ako som dosadol na najbližšiu stoličku, ktorú som zbadal.„Bolo by dobré vidieť teba s nejakou šľapkou z ulice. Do pekla, nezaujímalo by ma, keby ťa chytili skurvou, ktorú si si vyzdvihol z theDenny’s na Sunset a 101.Bolo by to oveľa lepšie ako spať s pojebaným Americkým zlatíčkom. Snažíš sa dať zlinčovať, chlape?“

„Naozaj, Jay? To je to, čo ťa trápi? Toto nie sú šesťdesiate roky, brácho?“

„Sakra, to nie je to, čo ma trápi. Mohlo mi to ušetriť množstvo roboty.”Povedal, ale pohľad v jeho očiach sa nestotožňoval s tým, čo hovoril. „Ale protesty a sračky nie sú to, čo potrebujeme na tour odtiaľto až do Floridy. Bude nás to stáť veľký balík na extra ochranku. Nespomínajúc to, že si neurobil tvoju základňu fanúšikov šťastnú s týmto, čo nás bude stáť stratený predaj a vrátenie lístkov.”

Mal som vedieť, že moja bezpečnosť nie je to, čo ho trápi. Jeho trápia len peniaze.

„Dúfam, že to pominie.” Pokračoval, „Teraz keď obidvaja vyrážate na cesty a budeš pokračovať v jebaní naokolo-“

„Zadrž, Jay. Kto povedal niečo o jebaní naokolo?“ opýtal som sa, prekrížil som si ruky nahnevaný, že to vôbec spomenul.

Len na mňa zazeral, nepovedal ani slovo. Bingo, debil – táto sračka je naozaj. Zatvoril oči a zatriasol hlavou hovoriac, „Ach, sakra…”

„Zoberiem to ako gratuľujem.“ Povedal som, postavil som sa a otočil som sa smerom k dverám. „Teraz, keď ma ospravedlníš, zastavím sa u seba a vyzdvihnem si pár vecí, keďže znova vyrážame.”

„Trace,”povedal a ja som sa otočil späť knemu, keďže použil tón, ktorý som u neho nikdy nepočul.

„Áno, Jay?”

„Idem ťa varovať, pretože by som bol mizerný manažér, keby nie.Dúfam, že je toho hodná, pretože toto môže zmeniť hru. A Ace, vieš veľmi dobre ako ja, že keď nehráš, oni neplatia. A nezáleží na tom, ako nenávidíš tu pojebanú hru. Ty a to dievča dokopy, povedzme, že ty budeš ten, ktorý stratí, chlape.”

„Ďakujem , brácho, ale  nebude záležať na výhre, keď ju stratím. Chytím sa šance, pretože ona je toho hodná.“ S týmito slovami som vyšiel z dverí s uspokojený, že vie o čo ide.

„Baby Love,ako to išlo? Ešte stále si vjednom kuse, to je dobrý znak.”

„Všetko je vporiadku, Stella. Ničím netráp tú tvoju peknú hlavičku.”

„Vieš, že si neviem pomôcť, Sugar Pie. Ty atie tvoje pekné rečičky. Nie je sa čomu čudovať, že to tvoje dievča ti podľahlo.”

„Prečo to hovoríš, Stella?”

„Synak, videla som to vspôsobe ako sa na teba pozerala vten deň, keď ste tu boli.”

Som zaskočený jej reakciou, ale rovnako aj potešený. Vtedy som si myslel, že má niečo stým gitaristom, ale Stella, ktorá si všimne všetko čo sa deje medzi týmito stenami, videla niečo, čo som si ja nevšimol.

„Áno? Ok, to je dobré počuť, pretože som si istý, že – uh, sakra, som sa do nej zaľúbil.“ Pripustil som. Musím priznať, že nemôžem povedať tejto žene veci, čo by som nepovedal ani svojmu posranému bratrancovi.

„To je dobré počuť, zlato, pretože máte ešte pred sebou hrbolatú cestu. Len si zapamätaj, že nie je žiadna hora dosť vysoká...“ povedala a pokračovala so spevom.

Ach sakra, teraz nikdy neskončí – nie stýmto. Uľavilo sa mi na hrudi, som vpokušení spievať snou, ale musím ísť späť apobaliť sa pred odletom.

„Vidíme sa, keď sa vidíme, Stella.“ Zakričal som naňu cestou von, počúvajúc ju spievať ako jej môžem hocikedy zavolať nech som kdekoľvek alebo ako ďaleko sme od seba. Aj keď je to len pieseň, vo vnútri viem, že je to pravda.

***