Oblivion - 2. kapitola

Překlad: Noemi

Ahojte všetky!  Veeeľmi pekne vám ďakujem za vaše názory a pomoc. Rozhodla som sa to nekomplikovať a aj na základe vašich komentárov ponechať Kote, lebo v 7 dieloch série Lux pre nás Katy bola Kotě, tak čo!?

A to, že tam nedám české „ě“  je  môj slovenský preklad pre vás J J J

Jedna z vás napísala, že „jsme tady taková  multilinguální společnost“ a to je pravda. J

Keďže sú kapitoly také dlhé ako bežne dve, budem sa snažiť pridať kapitolu každé druhé ráno. Noemi

Pritlačil som si čelo na sklo a ticho som nadával. Hlavne preto, že som cez okno sledoval zase ten dom. 

Čakal som, len som čakal.

Hoci som mohol robiť aj lepšie veci. Napríklad som si mohol udierať hlavu o betónový múr. Alebo som si mohol vypočuť Deein bolestivo presný a úplne podrobný a pomerne intímny opis každého jej obľúbeného chlapca v tejto oblasti.

Prinútil som sa odstúpiť od okna zívajúc a šúchajúc si bradu. Pomaly uplynuli tri prekliate dni a jedna moja časť ešte stále nebola ochotná uveriť, že sa nastahovali do vedľajšieho domu.

Mohlo to byť aj horšie, pomyslel som si. Mohol to byť aj chlapec a vtedy by som musel Dee zatvoriť do jej spálne. Alebo chlapčenské dievča. Aj to by mi pomohlo, ale toto dievča vôbec nevyzeralo na chlapca. Pripomenul som si, že je priemerná, ale v žiadnom prípade nie je chlapec.

Jedným mávnutím som zapol tevíziu a dovtedy som hľadal medzi stanicami, kým som našiel opakovanie Ghost Investigators - Vyšetrovatelia duchov. Už som tento diel videl aj predtým, ale stále ma pobaví sledovať útek ľudí z ich domovov, keď sa im zdalo, že videli nejaké Svetlo.

Zvalil som sa na pohovku, nohy vyložil na stolík a snažil sa vybiť si z hlavy opálené dievča s nie práve priemernými nohami a úžasným zadkom.

Doteraz som ju videl celkom dvakrát. Raz to bolo pri sťahovaní, keď som jej hlúpo z diaľky pomáhal, za čo by som sa najradšej nakopal do gulí. Samozrejme ona nevedela, že ja som znížil váhu tých krabíc, aby sa spolu s nimi neprevrátila, ale nemal  som to urobiť.  Mal som mať viac rozumu.

Včera som ju  raz videl ako uteká k autu a vyberá z neho kopu kníh. Žiarila jej tvár, akoby ten hýbajúci sa stoh kníh mal hodnotu aspoň jedného milióna dolárov.

To celé bolo veľmi...nie roztomilé. Čo mi to, kurva, chodí po rozume? Vôbec nie je roztomilá.  Nebesá, ale je horúco...naklonil som sa dopredu a stiahol si tričko cez hlavu.  Odhodil som ho, nestarajúc sa som sa poškrabal na hrudi.  Odkedy sa tam to dievča nasťahovalo, viac som  tu pobehoval polonahý než kedy predtým.

Moment, videl som ju trikrát, ak počítam aj včera v noci  cez okno. Do čerta, potreboval som sa dostať von a niečo robiť. Najlepšie niečo, pričom sa môžem pekelne spotiť. Ani som si to neuvedomil a už som zase bol na druhej strane izby, aby som sa postavil k oknu. Ani nechcem, myslieť na to, čo ma sem zase priviedlo.  Nahnevane som odtiahol záclonu. Ešte som ani nehovoril s tým dievčaťom a už sa cítim ako nejaký stalker,  čakám pred oknom ...na čo vlastne? Aby som ju videl? Alebo aby som sa lepšie pripravil na neodvratné stretnutie?

Keby to videla Dee, válala by sa po dlážke od rehotu.

A keby to videla Ash, vyškriabala by mi oči a našu susedku by vykopla až do asteroidového  pásma. Ash a jej bratia prišli z Luxu približne v tom istom čase ako my a náš vzťah sa len tak...stal. Úprimne povedané, vznikol skôr zo zvyku ako zo skutočných emócií. Hoci sme sa už celé mesiace nestretávali vedel som, že Ash sa ešte stále spolieha na to, že sa dáme zase dokopy. Niežeby ma skutočne chcela, ale očakávalo sa to od nás a samozrejme ma nechcela vidieť s nikým iným. A ja som sa stále o ňu staral, veď odkedy sa pamätám bola tu aj ona aj jej bratia.

Kútikom oka som zachytil nejaký pohyb. Odvrátil som trochu hlavu a zbadal som, že  dvere vedúce na verandu susedného domu sa práve zatvorili. Do riti!

Pozrel som sa nabok a zbadal som dievča ako sa ponáhľa dole schodmi. Kam asi ide? – uvažoval som.  Nie je tu veľa čo robiť, navyše tu ani nikoho nepozná.  Okrem svojej matky, ktorá prichádzala a odchádzala v divných časoch, nikto neprekročil prah ich domu.

Dievča sa zastavilo pri jej aute utierajúc si ruky do šortiek. Začal som sa usmievať a vtedy sa zrazu otočila vľavo a ja som sa narovnal, ruky som zovrel do pästí a zadržal som dych. Nie, nejde sem. Nemá na to žiaden dôvod.  Dee ešte neprišla na to, že v susedstve je dievča.  Nemá žiaden dôvod...

Dočerta ide sem!

Pustil som záclonu, zacúval som od okna a otočil som sa ku dverám a so zatvorenými očami som počítal sekundy a pripomenul som si cenné ponaučenie, ktoré sme sa naučili na úkor Dawsona.  Ľudia sú pre nás nebezpeční. Už samotný fakt, že sme deň čo deň v ich blízkosti je rizikom, ale ak sa dostaneme príliš blízko, zanecháme na niektorom skôr či neskôr svoju stopu. A keďže Dee bola posadnutá tým , aby si našla ozajstnú priateľku, ona je obzvlášť nebezpečná pre toto dievča. Je naša bezprostredná suseda a v žiadnom prípade nemôžem kontrolovať koľko času spolu strávia.

A potom je tu ešte aj taká drobnosť, že aj ja ju...no sledujem. To už môže byť problém. Ruky som zabalil do pästí a spustil ich pozdlž tela.

Moja sestra v žiadnom prípade nebude mať rovnaký osud ako Dawson.  Nedokázal by som zniesť jej stratu. Za Dawsonovu stratu mohlo tiež ľudské dievča, ona k nemu priviedla Aruma.  Také veci sa z času na čas stávajú nášmu druhu.  Nie je to nevyhnutne chyba ľudí, ale konečný výsledok je rovnaký.  A ja to nedovolím aby ktokoľvek ohrozil Dee vedome alebo nevedome. To je jedno.

Vystrelil som ruku a stolík preletel cez izbu, ale zachytil som ho skôr, akoby narazil do protiľahlej steny. Zhlboka som sa nadýchol a položil som ho späť.

Od predných dverí som počul tiché váhavé klopanie. Do skurvenej riti!

Nahlas som vydýchol. Nebudem si ju všímať, to je riešenie.  Ale predsa som sa pohol ku dverám, kým by som sa bol spamätal.  Zaútočil na mňa horúci prúd vzduchu a priniesol ku mne vôňu vanilky a broskýň.

Milujem sladké šťavnaté broskyne.

Pozrel som sa dole. Dievča bolo malé, nižšie ako som si myslel.  Ledva mi siahala po hruď a možno práve preto zízala na moju hruď. Alebo, že ma nenapadlo, aby som si obliekol tričko? Vedel som, že sa jej páči, čo vidí.  Každému sa páčilo.  Ash mi raz povedala, že to robí kombinácia tmavých vlnitých vlasov, zelených očí, silnej čeluste a plných perí. Povedala, že som sexi.  Aj som bol.  Možno to znie arogantne ale je to pravda. A keďže na mňa otvorene zízala povedal som si, že jej to vrátim. Prečo nie? Ona zaklopala k nám.

To dievča nebolo roztomilé.  Jej vlasy neboli skutočne blonďavé ani hnedé, teraz ich nemala v strapatom uzle ale mala ich rozpustené na pleciach. Bola neskutočne malá, dokopy nemohla mať viac ako meter pädesiat a predsa jej nohy akoby nikde nekončili.

Bolo pre mňa ťažké prestať sa jej pozerať na nohy.

Konečne som sa pozrel na jej tričko. MOJ BLOG JE LEPŠÍ AKO TVOJ VLOG (videoblog) hlásala. To má čo, do čerta, znamenať? A prečo má to tričko?  Slová „blog je lepší“ sa poriadne napínali. Ťaťko som prehltol.To nie je dobré znamenie.

Ešte ťažšie bolo pre mňa zodvihnúť zrak vyššie.

Okrúhla tvár, hrdý nos a jemná pokožka.  Bol by som sa stavil aj o milión, že jej oči sú hnedé, veľké pravé Bambi oči.

Je to bláznivé, ale cítil som, že jej oči sa pomaly  dostávajú z miesta, kde som mal jeansy spustené na bokoch hore k tvári.  Ostro sa nadýchla, ešte hlasnejšie ako ja. Jej oči neboli hnedé, hoci boli veľké a okrúhle, ale svetlo zlatosivé , inteligentné a jasné. Ešte aj ja som musel uznať, že boli krásne,  a to ma hnevalo.

Celá situácia ma štvala.  Čo na ňu zízam? A vôbec, čo tu hľadá? Skrčil som obočie.

„Môžem ti pomôcť?“

Neodpovedala, len sa tak dívala na moju tvár, akoby chcela , aby som pobozkal jej plné vspurné pery. Horúčava vrela v mojom žalúdku.

„Haló?“ – ozval som sa znovu. Počul som vo vlastnom hlase hnev, žiadostivosť, mrzutosť a ešte viac žiadostivosti. Ľudia sú slabí a znamenajú riziko. Dawson zomrel kvôli jednému človeku, kvôli takejto.  Toto si opakujúc som sa zachytil rámu dverí a nahol sa dopredu

„Vieš hovoriť?“

To konečne upútalo jej pozornosť a prestala na mňa zízať. Silno sa začervenala a ustúpila.  Výborne, odíde! To som chcel, aby sa otočila a utiekla.

Odhrnul som si vlasy z čela, pozrel som jej ponad plece a späť na ňu. Ešte vždy tu stojí, hoci by bolo veľmi vhodné, aby odstránila  svoj pekný zadok z môjho prahu, kým neurobím nejakú blbosť.  Napríklad sa usmejem nad jej červenaním.  Bola sexi.  A rozhodne nebola priemerná.

„Chystáš sa...“ Vtedy bola už úplne tmavočervená. Kurva!

„Ja...ja som prišla sa len opýtať, či vieš kde je najbližší obchod. Volám sa Katy“

Katy. Jej meno bolo Katy. Kitty, pripomenula mi mačiatko. Katy-mača. Kote. Pozrite koľko mien som jej zrazu dal.

„Nasťahovala som sa vedľa“ – ukázala na jej dom. „Asi pred tromi dňami...“

„Viem.“ Tri dni ťa sledujem ako stalker.

„Teda som dúfala, že niekto mi povie ako sa dostanem najjednoduchšie do obchodu a možno niekam, kde môžem kúpiť sadenice.“

„Sadenice“

Oči sa jej jemne zúžili. Dával som pozor, aby som na tvári nemal žiaden výraz. Trochu sa ešte hrala s lemom svojich šortiek a potom z nej vyšlo: „Aha vieš, tam vpredu je ten záhon...“

„Aha“ – zodvihol som obočie.

Na to odpovedala už s naozaj naštvaným pohľadom, červenajúc sa a úplne som cítil podráždenie, ktoré z nej sálalo. Pocítil som zrazu veselosť.  Vedel som, že som sviniar, ale až zvráteným spôsobom som sa vyžíval vidieť ako jej zlosť iskrí v očiach.  A červeň, ktorá sa jej rozliala po tvári nie –je –všetko-v-poriadku spôsobom bola  pre mňa vzrušujúca. Pripomenula mi niečo...

„Pozri, potrebujem kúpiť sadeničky kvetov...“ – pokúšala sa znovu

„Do záhonu. Chápem.“  Oprel som sa bokom o rám dverí a prekrížil som si ruky na hrudi.  To už bolo pomaly zábavné.

Zhlboka sa nadýchla.

„Chcela by som nájsť obchod, kde môžem nakúpiť potraviny aj sadenice“ zopakovala to hlasom, ktorý som aj ja používal na Dee stokrát denne. Rozkošná.

„Však vidíš, že táto cesta má jedinú križovatku?“

A toto bol ten kľúč k tomu, aby jej v očiach zažiarila iskra, ktorá vybuchla v plameň. Zadržal som úškrn.  Teraz už nebola len roztomilá, ale omnoho , omnoho viac.  V žalúdku som pocítil ťažobu.

Katy sa na mňa neveriaco pozerala.

„Vieš, len som potrebovala zistiť smer, to je všetko.  Asi som prišla nevhod.“

Spomenul som si na Dawsona a zlomyseľne som sa uškrnul.  Je koniec hry. Treba ju zadusiť v zárodku.  Kvôli Dee.

„Hocikedy ku mne zaklopeš, je to nevhod, dieťa“

„Dieťa? – opýtala sa naširoko otvorenými očami. 

„Nie som dieťa. Minulo mi sedemnásť“

„Skutočne?“ – Kurva, akoby som to nezbadal, že je rozhodne dospelá. Nič detské na nej nebolo, ale do pekla, aj Dee už povedala, že mám mizerné sociálne cítenie.

„Vyzeráš tak na dvanásť. Nie. Trinásť a podobáš sa na jednu sestrinu bábiku. Má veľké oči a prázdnu hlavu“

Spadla jej sánka a z toho som pochopil, že som asi prestrelil s tým posledným vyhlásením.  Tým lepšie. Ak ma znenávidí, bude sa držať čo najďalej od Dee.  Fungovalo to u väčšiny dievčat. U veľkej väčšiny. No dobre, nezabralo to u väčšiny, ale ony nebývali v susedstve, takže do pekla s nimi.

„No ale... fíha!  Tak, prepáč za obťažovanie. Viac už k tebe nezaklopem, tomu môžeš veriť.“ Otočila sa, ale nie dosť rýchlo, lebo som zbadal ten podozrivý lesk v jej sivých očiach.

Do riti! Tak teraz som sa cítil ako najväčší bastard na svete. Navyše ak by Dee bola videla, ako som sa správal, nakopala by ma.  Prehltom som asi tucet priliehavých nadávok a zavolal som:

„Hej!“  - zastala na poslednom schode, ale ukazovala mi naďalej chrbát.

„Čo je?“

„Vyjdeš na cestu 2, odtiaľ na diaľnicu 220 na sever, nie, na juh. Dostaneš sa do Petersburgu“ – povzdychol som si a želal si, aby som nikdy nebol otvoril tie dvere.

„Tam je Foodland, keď sa tam dostaneš, nemôžeš ho minúť. No ty by si mohla. Vedľa neho je železiarstvo, kde by mohli mať aj tie veci do zeme.“

„Ďakujem“ – zamrmlala a potichu doložila „blbec“

Zasmial som sa, fakt ma nazvala blbcom?

„Toto nevyzeralo na dámu, Kote“

Katy sa zvrtla.

„Neopováž sa ma tak volať!“

Joj, musel som naraziť na boľavé miesto.

„Je to stále lepšie ako nazvať niekoho blbcom, nie?“ Zatváral som dvere.

„Toto bola vzrušujúca návšteva, dlho si na ňu zachovám pekné spomienky“

Jej drobné ruky sa zovreli do pästí. 

Mal som dojem, že ma chce udrieť. 

Mal som dojem, že by sa mi to páčilo. 

A mal som dojem, že by som fakt potreboval pomoc odborníka.

„Vieš čo, mýlila som sa, keď som ťa nazvala blbcom, je to totiž príliš pekný výraz na teba“ – pokračovala so sladkým úsmevom – „Ty si idiot“.

„Idiot?“ – toto dievča by som si mohol ľahko obľúbiť. 

„Aké očarujúce“.

Prikývla. Sklonil som hlavu ale nedokázal som sa nezasmiať.

„Wau aké dobre vychované Kote. Som si istý, že by si mala pre mňa ešte mnoho zaujímavých prezývok, ale ja nemám záujem.“

Vyzerala, akoby mala fakt celú kopu urážok v zásobe.  Bol som celkom sklamaný, keď sa otočila a ponáhľala sa dole po schodoch.  Došla k autu, prudko otvorila dvere.  Asi preto, že som fakt bol idiot...

„Dovidenia, Kote!“ zakričal som za ňou. Ticho som sa zasmial, keď som videl, že by mi najradšej rozkopala riť.  Zabuchol som dvere, oprel som sa o ne a vybuchol som so smiechu, ktorý nakoniec skončil ako stonanie. Na sekundu som videl za tie hlboké sivé oči zahmlené neveriacim hnevom. Bola za nimi bolesť. A vedomie, že som jej spôsobil bolesť ma pálilo ako kyselina. Čo bola blbosť, veď predošlý večer som rozmýšľal nad tým, že ich podpaľačstvom dostanem z toho domu a vtedy som nemal výčitky svedomia.  Ale to bolo ešte pred tým, že som ju uvidel zoči-voči a dostali sme sa do osobného kontaktu. Skôr než sme spolu hovorili. Skôr než som prišiel na to, že jej oči sú múdre a krásne.

Vrátil som sa do obývačky. Vôbec ma neprekvapilo, že som našiel svoju sestru stáť pre televíziou.  Prekrížila si svoje tenké ruky na prsiach a zelené oči jej blčali.  Výraz jej tváre sa podobal na ten Katyn akoby ma chcela nakopať do gulí.

Naširoko som ju obišiel a vrátil som sa ku pohovke a natiahol som sa na nej.  Cítil som sa aspoň o tucet rokov starší ako na osemnásť, koľko som naozaj mal.

„Nevidím kvôli tebe na obrazovku“

„Prečo?“ – dožadovala sa.

„To je sakramentsky dobrá časť“ – odpovedal som. Vedel som, že nehovoí o seriály. „Jeden chlapík si myslí, že ho posadol tieňový duch, alebo...“

„Môžem sa vysrať na tieňových duchov, Daemon!“  s drobnými nohami tak buchla do podlahy, že poskočil stolík. Dee dokázala neuveriteľne hysteričiť.

„Prečo si sa takto správal?“ – oprel som sa dozadu a rozhodol sa zahrať na hlúpeho.

„Neviem o čom hovoríš“

Dee prižmúrila oči a ešte som stihol zbadať, že jej zrenice zasvietili na bielo s diamantovým leskom.

„Nemal si žiaden dôvod s ňou takto hovoriť. Vôbec žiaden. Prišla, aby sa popýtala na cestu a ty si bol ako posledný zadubenec“

Spomenul som si na Katyne lesklé oči, ale zahnal som ten obraz.

„Vždy som zadubenec“

„No dobre. To je vlastne pravda“ – Dee pokrčila čelo – „ale väčšinou nie natoľko“ Kyselina sa mi zase zadrapila do žalúdla.

„Koľko z toho si počula?“

„Všetko“ – dupla znovu . Televízia sa zatriasla. „Ani nemám bábiku s prázdnymi očami. Vôbec nemám bábiky, ty blbec!“ Zase som sa chcel zasmiať, ale  smiech ma skoro prešiel, lebo sa mi zase zjavili tie sivé oči.

„Takto to malo byť, Dee. Aj ty to vieš“

„Nie, ja nie. Ja to neviem a ani ty“

„Dee...“

„Ale vieš čo viem ja? – skočila mi do reči. „Vyzerala ako celkom normálne dievča, ktoré príde, aby sa niečo opýtalo. Bola normálna, Daemon a ty si sa k nej príšerne správal“

Zaobišiel by som sa celkom dobre aj bez jej opakujúcich sa uistení, ako surovo som jednal s Katy.

„Nemal si žiaden dôvod k tomu, aby si toto urobil“

Žiaden dôvod? Dee sa zbláznila?

Bleskovo som sa postavil a už som stál pred ňou a v rovnakom  momente som sa vyhol stolíku.

„Musím ti pripomínať čo sa stalo s Dawsonom?“

Moja sestra necúvla.  Tvrdohlavo zodvihla hlavu  a jej oči sa bielo blýskali.

„Nie, ďakujem, pamätám si to veľmi jasne“

„Keby to tak bolo, nemuseli by sme viesť tento rozhovor. Pochopila by si, prečo by mal ostať ten človek ďaleko od nás.

„Je to len dievča!“ – Dee zúrivo zodvihla ruky k nebum

„To je všetko, Daemon. Je to len...“

„Jedno dievča, ktoré býva v susedstve. Nie nejaká baba zo školy. Býva tu“ – ukázal som k oknu, aby som to zdôraznil.

„A to je prekliato blízko ku nám a prekliato blízko ku kolónii. Vieš čo sa stane, ak sa pokúsiš s ňou skamarátiť?“

Dee cúvla a potriasla hlavou.

„Ani ju nepoznáš a ani nevidíš do budúcnosti. A prečo si myslíš, že by sme sa skamarátili?“

Moje obočie vyskočilo dohora.

To sa pýtaš vážne? Nepokúsiš sa byť ihneď jej BFF (navždy najlepšie priateľky) v tom momente ako vyjdeš z týchto dverí?“

Dee stisla pery.

„Ešte ste neprehovorili ani dve slová , ale viem, že ty už rozmýšľaš nad tým, či  možno objednať cez Amazon náramky priateľstva“

„Z Amazonu môžeš objednať všetko“ – mrmle Dee – „Som si istá, že aj toto.“

Pozriem sa do stropu. Končím s touto hádkou. S najotravnejšou susedkou som už skončil predtým.

„Drž sa od nej ďaleko“ – povedal som a vrátil som sa k pohovke.  Moja sestra ešte vždy stála, keď ja som si sadol.

„Ja nie som Dawson. Kedy na to konečne prídeš?“

„Už to viem.“ – a že som fakt bol idiot dodal som ešte – „ty predstavuješ väčšie riziko ako on“

Jej nádych sa zadrhol, stuhla a potom spustila ruku.

„To...to bola rana pod pás“

To bola.  Prešiel som si rukou po tvári a sklonil som hlavu.  Fakt bola.

Dee si vzdychla a pokrútila hlavou.

„Ty si niekedy taký čurák“ – nepozrel som na ňu.

„Nemyslím, že je to natoľko prekvapujúce.“

Dee sa odvrátila a vyšla do kuchyne a o chvíľu sa vrátila s kabelkou a kľúčmi od auta. Prešla okolo mňa bez slova.

„Kam ideš?“ – opýtal som sa

„Nakupovať“

„Ježiši“ – mrmlal som pre seba a uvažoval som , koľko ľudských zákonov by som porušil, ak by som svoju sestru zatvoril do niektorej skrine.

„Potrebujeme nejaké jedlo. Všetko si zjedol“ – a už aj bola vonku.

Zaklonil som hlavu na pohovke a zastonal som.

Je dobré vedieť, že všetko, čo som povedal vošlo u Dee jedným uchom dnu a druhým von. Ani neviem, prečo som sa vôbec namáhal.  Dee nemožno zastaviť. Zatvoril som oči. V tom momente som si spomenul na rozhovor s novou susedkou a fakt,  bol som k nej poriadny čurák.

Ale aj vtedy to takto bolo správne.  Áno.  Môže ma nenávidieť, len nech ma nenávidí. Vtedy snáď  zostane ďaleko od nás.  To je všetko.  Nemôže to byť inak, lebo toto dievča je  stelesnený problém.  V malom balení, s frajerskou mašličkou na vrchu. A čo je najhoršie, bola presne ten druh problému, ktorý sa mi páči.