FMF - 21. kapitola

Překlad: Noemi

Ahojte všetky! Veľmi pekne vám ďakujem za komentáre aj že mi prajete zdravie, ste fakt milé. J

Jimmy

Potláčam to, no viem, že to tak je. Neviem proti tomu nič urobiť. Nie je to tak správne.  Mal by som proti tomu niečo podniknúť.  Mám pocit, že mi exploduje hlava, nezáleží na tom čo urobím alebo poviem aj tak to bude zlé.

Chelsea je tehotná.  Túto skutočnosť mi dennodenne pripomína, hádže mi to do tváre, akoby som sa mal o to starať.  Hovorí, že ma ľúbi a je pripravená na manželstvo.  Bolo by najmúdrejšie jej povedať, že už som ženatý ale neurobím to.  Nepoviem jej nič. Len zahrám nemého blbca keď je v mojej blízkosti.

Neznášam ju.

Neznášam, že keď som v L.A.  nemôžem opustiť svoj byt bez toho, aby ma neprenasledovala.

Ako je mozné, že ženy sa zobudia na vôňu kávy? 

Kedy si uvedomia, že človek sa nimi schválne nezaoberá, nezaujíma nás, koľko mraučia a plačú, ale ak chlapa jednoducho nezaujíma, aj  tak zrazu nezmení názor.

Poprosila ma, aby som s ňou išiel na lekársku prehladku. Slušne som ju odmietol s tým, že nechcem ísť.

Rozplakala sa.

Ja. Kurva. Neznášam ak žena plače, takže som povolil a povedal jej, že pôjdem.  Nemám poňatia prečo som šiel. Viem, že toto dieťa nie je moje a predsa sedím tu v čakárni, čítam noviny a odtiahnem sa od nej zakaždým, keď sa snaží chytiť ma za ruku.  Problém bol v tom, že som sa neopýtal, kedy to je a podľa Murphyho zákona som sa zdržal pri návrate k mojej Jenne.

Ano ku mojej Jenne.

Chýba mi.

Chýba mi držať ju za ruku a bozkávať jej citlivé pery.

Chýba mi, aby som ju hladkal po brušku, vediac, že naše bábätko je vnútri a stále rastie. 

Citim, že vie, že niečo nie je v poriadku. Naše telefonické rozhovory boli krátke a musel som hovoriť tak potichu, že ma stále prosila, aby som zopakoval čo hovorím. Nemôžem riskovať, aby ma  Chesea počula a keďže som taký totálny idiot, nemôžem požiadať Chelseu aby sa odsťahovala.

Ale teraz som tu, držím za ruku moju manželku a ideme k autu.  Otvorím jej dvere, ale nenastúpi. Stojí  pri aute s prekríženými rukami pod svojimi úžasnými prsami. Nahnem sa k nej, aby som ju pohladil po ramene, ale odtiahne sa odo mňa.

No kurva!

Vnorím si ruky do vlasov.  Už by sa im zišlo poriadne strihanie, ale chcel som sa opýtať Jenny, čo si o tom myslí.

Chcem účes na Mohykána, ale chcem vedieť, či sa jej páči.

„Jenna...“

„Nie. Žiadna Jenna! Nechal si ma tu, Jimmy.  Povedal si, že sa rýchlo vrátiš. Pre mňa to je ....ja ani neviem, dva týždne a s tými výhovorkami po telefóne“ – Jenna si kusne do spodnej pery - chcel by som ju vytiahnúť pred útočiacimi zubami a bozkávať ich, ale aby sa zase odtiahla odo mňa  to nie je niečo, čo by som chcel zase zažiť.

„Ľutujem, ja viem, že toto je posraná výhovorka, ale toto som ja.  Neplánoval som, že zostanem tak dlho.  Pokúšal som sa...pozri nezáleží na tom.  Vrátil som sa a nejdem nikam“

„Máš pravdu, nezáleží“ – Jenna sa narovná,  spustí ruky. Na chvíľu sa zahľadí hore na nebo skôr nez sa pozrie na mňa.

„Chcem sa rozviesť“ zašepká.

„Kde si bol James?“

Matka si myslí, že spím, ale mne chýbal môj otec a teraz je doma.  Pomaly sa zakrádam po chodbe a nakuknem do izby. Matka sedí pri stole, pri tom , kde sa stále nalíči a hovorí babke, že musí,lebo otec ju takto vidí.Podľa mňa je moja mamička krásná taká aká je.

„James, niečo som sa pýtala“

„Počul som ťa.“

Nevidím otca, len ho počujem.  Akoby bol veľmi ďaleko.

„A odpovieš mi?“

„Nemusíš sa starať o to, kde som bol, Brigitte. Pracoval som. To robím. Po večeroch odchádzam pracovať, aby ty si mohla žiť ako kráľovná a Jimmy mohol chodiť do najlepšej chlapčenskej školy. Prestaň so svojimi otázkami“

Mamka sa otočí na stoličke a položí si ruky do lona. Vyzerá akoby sa ihneď mala rozplakať.

„Som unavená“

„Poď spať, láska“

„Nie James, som unavená z podvádzania. 

Som unavená z toho, že mi neustále zložia telefon, pokiaľ ho ja dvihnem, len preto, aby mohli znovu zavolať dúfajúc, že to zdvihneš ty.

Som unavená z toho, že prídeš domov každý večer, akoby si sa kúpal v parfumérii v Harrod´s.

Som unavená z toho, že ja tvorím len pozadie tvojho života. 

Chcem sa rozviesť.

Chcem, aby si sa ešte dnes odstahoval.“ – strasie ma, keď niekto udrie do steny.

Mama sa postaví.

 „Čo robíš James? Jimmy spí“

„Myslíš, že ma to zaujíma? Manželka mi povie, že sa chce rozviesť, vyhodí ma z vlastného domu a ešte chce,š aby som ostal ticho? Zbláznila si sa?

Umožňujem ti ten život aký chceš.  Zoženiem ti najkrajšie šperky, kožuchy, v ktorých sa môžeš objaviť na hocijakých spoločenských akciách. Tak čo, kurva, ak ti občas uhýbam?“

„Vypadni!“ – kričí matka. Uskočím od dverí, lebo sa bojím, aby ma nevidela.

„Si bláznivá, ženská. Sme manželia pätnásť rokov. Dal som ti dieťa. Vytvoril som ti domov. Nemôžeš chcieť ,aby som odišiel.“

„Už som zavolala jedného  právnika. Musíš odísť, ešte dnes. Chcem, aby si zmizol!“

„Chceš aby som zmizol?“

Izba na chvúľu stíchne.

„V poriadku, Brigitte. Odídem, ale neopováž sa mi zavolať a prosíkať, aby som sa vrátil.  Chceš, aby som zmizol, tak dobre.“

Nechcem, aby odišiel. On je môj ocko. Musí zostať. Sľúbil mi, že ma zajtra vezme na futbalový tréning. Teraz ma kto odnesie?

Otec rozrazí dvere a vyjde na chodbu.  Pozriem sa naňho a on zatrasie hlavou. Otočí sa k matke. „Dúfam, Brigitte, že si šťastná.“

„Nenechaj ma tu oci“ a schmatnem ho za ruku.  Odtiahne sa a položí mi ruku na plece.

„Dávaj pozor, Jimmy a nikdy sa neožeň. Ženy sú dobré len na jednu vec.“

„James“ – kričí matka

„Čo je drahá? Nie preto ma vyhadzuješ?“

„Jimmy prosím, choď do postele“

„Nie mama, idem s ockom.  Zbalím si veci“

Utekám po chodbe a nestarám sa o to, že otec volá moje meno. Nechcem žiť s matkou, ak neľúbi môjho ocka“

„Jimmy“ zareve otec. Otočím sa a on krúti hlavou.  – „Nemôžeš ísť so mnou.“

„Prečo nie? Povedal si, že ma zajtra vezmeš na trening.  Chcem, ísť s tebou.“

„Nechcem, aby si šiel so mnou“

Zamrznem pri dverách. Mama si prikryje ústa, jej rozšrené oči sa zalejú slzami.  Otec potrasie hlavou.  Otočí sa a odíde.  Obidvaja sa strasieme, keď sa zabuchnú dvere.  Mama pribehne ku mne, kľakne si a objíme ma.

„Nevšímaj si ho, Jimmy. Pil a neuvedomuje si, čo hovorí.  Vždy ťa bude chcieť. Si jeho syn.“

Lenže on ma nechce.

„Prečo?“- opýtam sa a pristúpim k nej.  Cítim potrebu pritlačiť ju k autu, aby nemohla ujsť.  Nemôže ma opustiť.  Viem, že som  lúzer, ktorý si ju nezaslúži, ale potrebujem ju.  Potrebujem ju vo svojom živote.  Chcem spolu s ňou vychovať naše dieťa a byť rodinou. Nedovolím, aby odišla.Nepripustím ani myšlienku na to, že by som od nej odišiel tak ako môj otec odišiel od mojej matky.  On nebojoval ale ja áno.  Neopustí ma preto, že som skurvený idiot.

„Lebo ty nechceš byť ženatý, Jimmy. Nehcem,  aby si sa odtrhol od svojich povinností, a ne...

„Čo nie, Cukríček?“ – priblížim sa k nej. Viem, že som prefíkaný a záludný, ale musím cítiť ako sa ma dotýka.  Musím nájs všetky spôsoby, aby som jej ukázal, že patrím jej.  Viem, že musím vyriešiť mnohé veci, ale urobím to. 

Nedovolím, aby čokoľvek sa postavilo medzi nás.

Potrasie hlavou a skryje si tvár do dlaní. Odtiahnem jej ruky a položím si ich okolo pása.

„Je mi ľútó, Jenna. Je mi to tak sakramentsky ľúto.  Boli to také sračky, čo som musel riešiť a nie som veľmi dobrý v tejto veci okolo vzťahu, ale pracujem na to, aby som bol. Budem na tom pracovať a uistím ťa, že môžeš sa na mňa spoľahnúť a môžeš mi veriť. Prisahám, že som ti bol verný, lebo viem, že na to myslíš. Si moja žena a ja beriem svoje sľuby vážne“

„Neviem Jimmy“ – ale veru vie.  Rukami zviera na chrbte moju košeľu. Zaryje nechty do mojej kože. Vie, že ma chce, rovnako ako ja chcem ju.

„Viem  a dám to do poriadku“ – poviem a dotknem sa ústami jej pier. Je chladná a bojuje proti mne.

„Nie som dokonalý, ale chcem byť lepší kvôli tebe, pre teba“  doložím a pohybujem perami na jej.

„Chcem byť najlepším manželom a najlepším otcom pre naše bábätko“ – konečne sa otvorí a príjme ma na pol ceste.  Cítim sa na žive, ako sa dotkne svojim jazykom môjho. Jej telo nechce čakať o tom som presvedčený.  Musím pokračovať a presvedčiť ju, že je pre mňa  jediná, bezpodmienečne jediná. Bol som blázon, že som zostal tak dlho v Kalifornii. Nechal som, aby ma Chelsea vtiahla do svojej drámy, musím sa naučiť povedať nie.

„Čo ťa sem privádza?“

Mám sa chuť skrčiť,  keď vidím môjho otca, ale som tu, aby som bol takým mužom, akého ma matka vychovala.

Je možné, že to čo som videl, bolo len utešovanie dvoch ľudí, lebo som bol taký kretén. Alebo to, čo som videl bolo presne to, čo som videl. Že môj otec zlízal rúž z mojej expriateľky, ktorá mi práve povedala, že je tehotná.

Vojdem a posadím sa do koženej sedačky, len aby som vzápätí zase vstal.  Ten obraz o ňom s Chelseou mi napáda moje podvedomie a nie je to vôbec pekný pohľad.  Podídem k oknu a vyzriem von na Los Angeles.

Otcov byt je aspoň taký pekný ako bol Liamov – s oknami od stropu k podlahe – ale nikto nemôže vidieť to najlepšie z oboch svetov, aspoň doteraz to bolo tak. Teraz vidím v mojej budúcnosti  dvojpodlažný dom so záhradou obohnanou  laťkovým plotom .

„Budem mať dieťa“  -  vyletí zo mňa.

„Počul som, blahoželám!“ – dostane sa za mňa a nepochybujem o tom, že si nalieva dvojitú  whisky.

„Kto ti to povedal? Pochybujem, že ti zavolala matka“

„Chelsea mi to povedala, teraz ju znova často vídam.“ – kývnem a najradšej by som dodal, že „pravda, že ju často vidíš“

„Nehovorím o Chelsei. Mám niekoho v Beaumonte a my čakáme dieťa.“

Udrie ma po chrbte. „Toto je môj syn, jedno dieťa tu  a jedno z bokovky. Žiaden problém, synak“

Ale všetko je zle. Nechápe, že nemá pravdu? Nevie, že ak človek nájde tú pravú tak sa v živote všetko dostane na to správne miesto. Ráno potom, keď som sa zobudil v náručí s Jennou, usmieval som sa. A to nebol nejaký hlúpy a lacný úsmev. Bol skutočný a úprimný.

„Otec, ja nemám bokovku. Oženil som sa a už  nie som voľný.“

„A prečo si , do čerta, urobil takú hlúposť?Choď a anuluj to.  Mám výborného právnika, pomôže ti.“

„Preto, lebo chcem byť s ňou a chcem s ňpu vychovať toto dieťa. Nechcem, aby moje dieťa muselo prejsť cez tie  všetky sračky ako ja.  Moje dieťa vyrastie tak, že ma bude poznať.“

„A čo bude s Chelseou, ona si od teba nezaslúži to isté?“

Potrasiem hlavou.

„Chelsea nečaká moje dieťa.  Bol som s ňou u lekára, videl som fotky. Možno som blbec, ale viem počítať.  Chelsea bola tehotná už predtým, ako sme sa spolu vyspali.

Jenna sa odo mňa odtiazne oveľa skôr ako by som chcel.

„Chcem, aby si si zmenil svoje telefonné číslo“

„V poriadku, vybavme to hneď“ – poviem bez váhania. Ak sa bude cítiť lepšie ak si zmením číslo, urobím to.  V tomto bode hoci aj vyleziem na vrchol budovy a vykričím svetu, že som šťastne ženatý a čakáme dieťatko.  Urobím všetko o čo ma požiada, okrem jedinej veci, aby som odišiel.  Nikdy neopustím svoje dieťa.

Jenna bude musieť odísť, ak to bude chcieť.

„Môžem sa niečo opýtať, ženička?“ hravo zagúľa očami, pohne rukou na mojom pleci.

„Čo?“

„Chcela by si sa stretnúť s mojou matkou? Ona by sa s tebou veľmi chcela stretnúť, chcela by prísť a navštíviť nás.“

„Áno, bolo by to dobré  a aká je situácia s tvojim otcom?“

„Nie, Cukríček, s ním sa nechceš streetnúť. Ale moja matka je fantastická, obľúbiš si ju. Ona ťa už má rada, lebo ju obdaríš vnúčaťom.

„Jimmy“

„Áno, pani Davis?“ – Ježiši, fakt milujem to, že moje priezvisko patrí už aj jej.

„Prečo si bol preč dva týždne?“

Mohol by som jej povedať pár posratých výhovoriek, ale nie.  Nikdy nebudem klamať tejto žene.

Zamlčím pár údajov, ale tie slúžia na jej ochranu.

„Bohovský zmätok vznikol v L.A. , musel som sa stretnút s niekoľkými ľuďmi, navštívil som svojho otca,  vypratal som byt a mal som pár obchodných jednaní, ktorými chránim teba.  Trvalo to dlhšie ako som myslel a veľmi to ľutujem.“ – dostal som späť len jedno prikývnutie. Neviem, či mi verí alebo nie, ale už sa nikdy od nej nepohnem, kým len žijem, a počas toho všetko porozprávam Jenne o svojom skurvenom otcovi. Prišiel som sem ako osemnásťročný, aby som s ním žil, ale len preto, lebo moja matka si to želala.  Ak by to neurobila, bol by som pravdepodobne dodnes pouličný hudobník na Covent Garden, alebo niečo také.  Matka bola presvedčená, že si s otcom vytvoríme nejaký vzťah ale to neznamená, že by som ho chcel v blízkosti mojej manželky a môjho dieťaťa.

„Vieš, ženička, musíme sa rozhodnúť, či prezradíme ľuďom, čo čakáme“  - pomôžem jej nastúpiť do auta a zatvorím dvere.  Keď nastúpim aj ja, automaticky pohľadá moju ruku a ja rozmýšľam, nakoľko myslela vážne tú vec s rozvodom.

Čo viem celkom určite, že nikdy viac nechcem počuť tieto slová z jej úst.

„Udržme to v tajnosti“

Opriem si dozadu hlavu a pozriem na ňu.  Celá žiari a rukou si hladí brucho.  Nahnem sa k nej a pobozkám ju skôr ako naštartujem auto.

„Tvoje želanie je mi rozkazom, Cukríček“