FMF - 4. kapitola

Překlad: Noemi

Ahoj holky, díki pekne za vaše komentáre. Páčia sa mi vaše tipy, ale v kútiku srdca všetky vieme, kto to je J

Jedna z vás sa pýtala, kedy žijem, keď tak usilovne prekladám. Zamyslela som sa nad tým a ...teraz žijem viac J

Takže niektorý deň kapitolu vynechám, ale nebojte nebudem vás zanedbávať. N.

Jenna

„Ľutujem. Tak veľmi to ľutujem, princezná moja. Nechcel som. Pozri sa na mňa!“ -  dvíha moju tvár. Oči plné sĺz a s palcom mi jemne hľadí lícne kosti.  Chcela by som vedieť, že tie slzy boli kvôli mne, ale ako by som si mohla byť istá?  Môj manžel je muž, ktorý prisahal, že ma bude milovať a chrániť a urobil niečo nepredstaviteľné. 

Strasiem sa a snažím sa odtiahnúť, ale stisne prstami môj krk –„ Odpusť mi!“– šepká a jeho pery sa dotknú mojich.

Kývnem, lebo sa bojím, že by ma hlas mohol prezradiť.

Nikdy v živote ma ešte nikto neudrel, ani keď som bola dieťa.

Ale ten, čo je môj manžel tri mesiace ma teraz hladko plesol opakom ruky. Jeho ruka ľahko preletela cez moju tvár. Jeho klby narazili do mojich líc, akoby boli predlžením jeho paží. Viem, že to bola moja chyba.  Môžem byť šťastná, že tu sedí so mnou potom, čo som doňho náhodou vrazila kolenom. Vtiahne ma do náručia a posadí si ma na kolená.  Kolíše ma sem a tam a priťahuje ma stále pevnejšie a pevnejšiee k sebe. Objímem ho a bojím sa ho pustiť.  Plačem mu na pleci a snažím sa pochopiť, čo sa vlastne stalo. Viem, že to nechcel, ale to neznižuje fakt, že sa to stalo.

„Ľúbim ťa , princezná“ – opakuje neustále.  Pričom ma bozkáva na tvár. 

„Potrebuješ trocha ľadu. Prinesiem ho“ – zloží ma zo svojich kolien a položí ma na posteľ.

Bojím sa pozrieť na svoju tvár. Nechcem vidieť ako vyzerám. Podľa bolesti, ktorú cítim  musí byť fyzický dôkaz otrasný. Ľahnem si, dávam pozor, aby som sa nedotkla tváre.  Snažím sa neplakať, ale slzy mi  beznádejne tečú. Moje srdce sa láme.

Damien sa vráti so sáčkom ľadu a uterákmi. Je jemný, keď  sa mi dotkne tváre. Zjojknem keď zvyšuje tlak, a hoci to nechcem viem, že ľad potrebujem. Vylezie na posteľ, sadne si za mňa a pritiahne si ma k telu.  Dôkladne ku mne pasuje, lebo sme stvorení pre seba. Takto rada spávam, že sa mi hruďou pritisne ku chrbtu, ale teraz by som sa najradšej stočila do klbka a skryla sa pred ním aj pred každým.

Strhnem sa, ked počujem zatváranie dverí. Harrison ma objíme jednou rukou. Telo má napäté. Cítim ako sa mu napínajú svaly.

„Kto to bol?“ – pýta sa znovu Jimmy.  Privriem oči a čakám, aby sa prestala izba so mnou točiť. Vedela som, že ma nájde, ale keď už je to dávno, čo som odišla, dúfala som, že vzdá hľadanie. Nemala som tu ostať tak dlho.

„No on je pravdepodobne, Jennin exmanžel.“ – povedala Josie spoza mňa. Pohľadí ma po chrbte, aby ma upokojila.  Toto ale tentoraz nezaberie. Musím opustiť Beaumont. Nemôžem tu ostať a všetkých ich vystaviť nebezpečenstvu.

Ako sa odtiahnem od Harrisona, chytí ma za rameno a privedie ma k najbližšej stoličke. Všetko je akoby v spomalenom a zahmlenom zábere. Josie a Katelyn si ku mne sadnú z dvoch strán a obidve položia ruky na môj chrbát. Nevedia čo iné urobiť. A ja? Najradšej by som s krikom utekala k najbližšej zastávke autobusu, bez akéhokoľvek cieľa, a začala odznova.

Liam a Harrison vytiahnu obaja po jednej stoličke a sadnú si.  Jimmy zostane stáť v úzadí a zírá na mňa. Pokúšam sa naňho usmiať,  ale darí sa mi to len slabo, a nezmení to výraz jeho tváre.  Oči má studené.

„Jenna?“ – osloví ma Liam tak potichu, že ledva počujem jeho hlas od hučania v mojej hlave. Mám pocit, akoby som mala hlavu ponorenú pod vodou. Počujem len to, ako sa mi vyhráža Damien, že sa vráti,  tým chladným, hrozivým hlasom. Všetko sa okolo mňa ozýva ako ozvena. Zľaknem sa, keď kávovar cvakne, oznamujúc nám, že  po dlhej pauze prepol do módu pokoja.

Mám vhké dlane, potím sa. Zuby ma až bolia, ako mi silne cvakajú a podvedome čakám na úder, ktorý mi pristane na tvári.

„Jenna?“- osloví ma znovu Liam.  Pozriem sa naňho, ale radšej som to nemala urobiť. Hnev s ľútosťou vidím v jeho pohľade, presne ako sa na mňa díval môj otec v tú noc, keď ma odniesol z rodinného hniezda.  Myslím, že by som dala povolenie na to, aby  vypátral Damiena a presvedčil sa o tom, že  viac mi neublíži. Musím povedať aj jemu to isté ako otcovi, že sa o to postarám, čo je samozrejme klamstvo.

Skloním hlavu a zaplačem do dlaní. Nechcela som , aby sa toto stalo,  ale nemôžem  si pomôcť. Nechcem ich opustiť, ale nemám inú možnosť.  Nemôžem ich vystaviť ublíženiu. Vždy boli ku mne takí dobrí, ale toto je jediná prijateľná možnosť, ktorú mám.

„Ani som nevedel, že bola vydatá“ – počujem ako sa ozve Harrison.

„To je nezmysel“ – povie Jimmy. Cítim, že sa posunie stôl.  – „Jenna, čo za kokot, to bol?“

„Jej ex, JD, už to povedala“ – odpovie mu Harrison

„Hej, tomu rozumiem, ale predsa, čo sa vlastne stalo? Bol naštvaný a ublížoval Jenne“

„Jenna musíš im to povedať skôrm než Jimmymu prepne“ – šepká mi do ucha Josie.  Prikývla som a utrela som si slzy. Keď vzhliadnem, chalani sa na mňa uprene dívajú. Všetci vyzerajú zmätene ale aj nahnevane.

Zhlboka sa nadýchnem a privriem oči.

„Bola som jeho manželkou tri roky.  Potom raz v noci, keď odišiel na služobnú cestu, opustila som ho.“

„Prečo?“ – pýta sa Liam

Otvorím oči a poobzerám sa po miestnosti.  Josie a Katelyn kývnu, naznačujú mi, že musím porozprávať o svojom manželstve.

„On,hh...“ prehltnem knedlík v krku.

„Zhruba tri mesiace po svadbe ma udrel. Bol to reflex na niečo, čo som urobila a myslela som, že to bola len náhoda, ale po pár mesiacoch to urobil znovu. Zakaždým keď ma udrel, ma objal, postaral sa o mňa a sľuboval, že nikdy viac to neurobí.“ – objaví sa predo mnou fľaša vody. Neviem, kto ju priniesol a poďakujem sa.  Poriadne sa napijem  a pokračujem

„V noci pred týdeň dlhou služobnou cestou ma udrel. Zväčša to boli jedna dve facky, ale teraz pokračoval s bitím. Povedal, že si chce byť istý, že ho neopustím pre iného muža, kým bude preč.  Povedal, že ak budem mať kopu modrín na sebe, nikto ma nebude chcieť. Polovicu noci som čakala, aby som si bola istá, že sa nevráti a potom som zavolala svojho otca. Vzal ma do nemocnice a potom na políciu, ale urobili len to, že ma odfotili.  Damienov najlepší priateľ bol jeden s policajtov na okrsku a opakovane sa ma pýtal, že kto mi to urobil a keď som mu odpovedala, len pokýval hlavou. Na druhý deň môj otec zohnal všetky potrebné papiere k rozvodu. Podpísala som ich, vyčistila som svoj účet v banke a kúpila som si jednosmerný lístok na druhý koniec krajiny. Zastavili sme v Beaumonte a ja som už nenastúpila späť do autobusu. Dúfala som, že to bude dosť ďaleko od vychodených dialníc, aby ma nikdy nenašiel.“

„Odkial si prišla?“  - pýta sa Jimmy.

Vzdychnem.

„Blaine, štát Washington. Je to malé mestečko blízko kanadských hraníc.“

„V poriadku, poďme domov“ – ozve sa jemne Liam a vstáva. Harrison ho následuje a postaví sa za Katelyn. Objíme ju okolo pliec a pobozká na líce. Josie ostane pri mne a rukou mi hladká chrbát.

„Odprevadil by ma niekto?“ – pýtam sa.

Veľmi by som sa chcela s nimi rozlúčiť a asi by to bolo správne, aby som potom len tak odišla. Najprv chcem ísť domov, zabaliť si pár vecí.

„Dobre, ja ťa odprevadím“ – všetky oči sa úprú na Jimmyho a on tam len stojí a povie to, ako by to nebol problém.

„Jenna nejde domov, ale ide s nami k nám“ – vyhlási Liam. Otvorím ústa, aby som protestovala, ale zodvihne ruku. „Všetci vieme, že ťa vystopoval a vie, kde bývaš.  Nemôžeme nič riskovať, kým nebudeme hovoriť s Paulom, aby ho skontroloval.

„Paul je príliš zaneprázdnený...“

„S tým, že riadi prácu polície? Je to jeho práca a viem, že nejedná v rukavičkách  s mužmi, ktorí ubližujú ženám. Poď ideme.“

Josie vstane a vezme ma za ruku. Zhasneme svetlá a ako skupina vyjdeme von.  Snažím sa nepoobzerať sa po okolí a zistiť, či tam niekde stojí Damien.  Viem že je tu.  Cítim to na koži, že sa tu plíži okolo.  Pritiahnem sa bližšie k Josie, a pokúšam sa schovať.Hoci to nemá význam. 

Našiel ma.

Znovu ma nájde.

Vleziem na zadné sedadlo, ale za mnou nepríde Josie ale Jimmy. Keď sa zatvoria dvere vozidla a zhasne svetlo vklzne rukou do mojej.  Viem, že si nemám, nič namýšľať. Chce byť len milý, ale je to dobrý pocit cítiť jeho ruku v mojej.  Je to skoro ako povzbudenie, ktoré potrebujem, aby som opustila svoju novú rodinu.

Skloním si hlavu na jeho plece. Nenapne sa, ako som očakávala. Objíme ma a hladká po vlasoch.  Pobozká ma na vrch mojej hlavy, ale ked sa ho chytím za košeľu, tak sa odtiahne.  Posadím sa, dívam sa von oknom, odvrátiac sa od neho. Jedného dňa, ked sa usadí, nepochybujem o tom, že  bude úžasný manžel, ale dotyčná bude musieť byť o desať-pätnásť rokov mladšia, aby s ním držala krok. Nebude mať problém nájsť si niekoho, ženy sa naňho lepia, túžia po ňom.

Rukou si prejdem po bruchu a palcom ho pohladím.

Toto je dôvod, prečo musím odísť. Musím ochrániť svoje dieťa a viem, že  jeho otec nebude pri mne, takže nevadí ak odídem. 

Damien sa nesmie dozvedieť, že som tehotná. Totálne by ho to rozhodilo.  Jeho tvár plná hnevu mi blikla zrazu pred očami.

Zabije ma. To viem určite.

Jimmy sa natiahne zase po mojej ruke, ale ja sa odtiahnem.  Nepotrebujem jeho súcit. Nechcem. Bola som hlúpa, že som tu ostala tak dlho. 

Je čas odísť.