SBB - 17. kapitola

Překlad: Ninča, Simča
Kor.: Yanica

Búrka

Theo

Stal som sa pred šiestimi rokmi výkonným riaditeľom spoločnosti Darcy Entertainment, toto bol môj šiesty gala večer, kde som mal zahájiť show. Pamätal som si na každú reč. Nikdy som sa nepýtal, čo moji tvorcovia prejavov pre mňa pripravili a došľaka, som sa určite nezdržiaval nad celou tou vecou. Kdekoľvek je lepšie ako tu, ale dnes nebolo miesto, kde by som chcel byť radšej. Moja viazanka bola rovno a vlasy som mal vyčesané. Stál som na rohu javiska, pripevňujúc si manžetové gombíky. Chcel som predviesť dobrý prejav, ale v zadnej časti mojej mysle, som počul Felicity ako mi hovorí, že sú to kecy. Dnes ráno sme nerobili nič iné, len sme sa rozprávali. Bolo to úplne bez komplikácií a k tomu ešte veľmi uspokojujúce, takže ani teraz som nepremýšľal nad tým, čoby som mal prítomným povedať. Časť mňa by zaujímalo, čo sa mi to došľaka stalo? Kým som bol pred niekoľkými týždňami, a kto som v tejto chvíli? Všetko sa mi zdalo byť ako pred svetelnými rokmi. A to všetko kvôli Felicity Harperovej.

„Dámy a páni, výkonný riaditel spoločnosti Darcy Entertainment a hollywoodský režisér, Theodore Darcy,“ uviedol hlásateľ a ako na povel, som išiel na čierno-zlaté pódium.

Svetlá boli tak ostré, že som sotva videl ľudí v publiku alebo čítacie zariadenie, ale bolo mi to skutočne jedno. Prikročil som k mikrofónu, čakajúc na zmiernenie ohlušujúceho potlesku, stál som s rukami za chrbtom a nakoniec som sa naklonil dopredu a začal som rozprávať.

 „Bol to Plato, ktorý povedal, že hudba dáva dušu vesmíru i svetu, krídla mysli, let predstavivosť a život ku všetkému. Aristoteles veril, že cieľom je umenie nielen vysvetľovať ale i stvárňovať, na základe vonkajšieho vzhľadu vecí, ale aj na základe ich vnútorného významu. Môj dedko, ktorý nasledujúcu myšlienku s najväčšou pravdepodobnosťou ukradol od nejakého iného múdreho muža, mi raz povedal, že dôstojnosť umenia pochádza z jeho schopnosti pohybovať sa dokonca aj pre najchladnejšie srdce. Srdce ako bolo to moje. Vyrastal som v Hollywoode, videl všetkých a všetko predstaviteľné i nepredstaviteľné. Tak mi pripadalo až skoro nemožné, aby som aspoň trošku veril, až kým som sa nestretol s mladou hudobníčkou a tanečníčkou, ktorá len pred niekoľkými málo týždňami trávila dopoludnia v kaviarni, popoludnia bola vrátničkou a upratovačkou pre študentov strednej školy a v noci pracovníčkou Call centra kreditných kariet pre východné pobrežie.

Dnes večer tancuje pre vás, pre všetkých a slúži ako pripomienka toho, že talent sa skrýva na najbežnejších a nečakaných miestach, a že to, čo robíme, vytvárame nielen pre seba, ale aj pre nás. Že umenie je nepochybne krásne.“

Potlesk. Potlesk, který som teraz dostal, zatienil ten, čo som dostal na začiatku a zdalo sa mi to takmer žalostné. Svetlá pohasli, keď som išel do zákulisia, fotoaparáty boli naďalej zamerané na mňa.

„Čo sa stalo s Violet?“ zasyčala matka, pričom ma vzala za ruku v šoku a zmätku.

Nikto z vonku nevedel, čo sa stalo s Violet, len tanečníci o tom jednoznačne vedeli. Všetko vyzeralo v tomto okamihu ako jazda. Nikdy som nebol nervózny z čohokoľvek, ale teraz po prvýkrát v mojom živote, boli moje dlane spotené.

Felicity

21:45

"Felicity, dýchaj!" Bola som v postranej časti javiska a Walt ma držal.
"Pokazím to. Choď si pre Melrose- "
Triasol ma. "Prosím, nenúť ma ťa práve teraz udrieť."

"Walt, nemôžem to urobiť. Je to šialené-"

"Môj brat práve išiel pred kameru a oznámil svetu, že si pohla s jeho srdcem a ak teraz vycúvaš, bol by úplne ztrapněný. Sakra, niektorí ľudia ho nazvú -neskutočným klamárom. "

Vedela som, že to povedal, aby ma vyprovokoval, ale bola to tiež pravka, že to som nechcela. Ale tiež som to pred všetkými nechcela pokazit.

"Tancuj pre seba, Felicity. Nech idú všetci do hája. Ak to pokazíš, do riti s tím -len tancuj znova, "povedal, ako keby mohol čítať moje myšlienky.

Drahý Bože, to je Felicity. Viem, že sa s tebou nerozprávam, ako nikdy, ale prosím, prosím, nenechaj ma to pokazit.. Keď stlmili svetlo, zhlboka som sa nadýchla, bojujúc s nutkaním zvracať. S roztrasenými rukami a vztýčenou hlavou, som sa zhlboka nadýchla. Melrose prišla ku mne, jej červené vlasy boli stiahnuté dozadu. Podala mi ruku a pevne mi ju stisla, predtým bež bežala von na temné javisko.

Teraz nebolo cesty späť.

Theo

Vyzeralo to, že tanečníci sú chytení vo víre, že tak ľahko kĺžu cez javisko. Ženy boli oblečené v dlhých, padavých bielych šatách, zatiaľ čo muži mali nohavice, avšak aj oni vyzerali rovnako uvoľnene.

Felicitina hudba otvárala scénu ako pokoj pred búrkou. Zvuk vetra tlačiac sa tanečníkmi na špičky ich prstov od jedného okraja na druhý. Znovu a znovu sa točili ich telá, akoby boli chytení do vetra a odlepili sa od zeme. Dvaja tanečníci sa stretli v strede a vyskočili do vzduchu ruka v ruke, nohy k sebe na druhú stranu javiska.

Tam bol rachot hromu, potom tma, a keď sa objavilo svetlo, rovnako tak Felicity, oblečená v rovnakých padavých šatách ako každá iná, len v čiernej farbe, jej medovo hnedé vlasy boli rozpustené. Urobila jeden krok vpred, potom dva, potom sa rozbehla k prednej časti javiska, zadná časť jej šiat stúpala v simulovanom vetre, hudba sa zrýchlila.

Otočila sa a následne sa točila a točila, do bodu, kedy som ani nemohol vidieť jej tvár jasne. Ona sa stala búrkou.

"Páni," povedala moja matka vedľa mňa, zatlieskala spolu s niekoľkými ďalšími. "Je dobrá."

Nebola zrovna dobrá, bola úžasná. Bola jediná, ktorú som videl. Celým motívom tanca bolo, že ona bola búrkou, ktorá zastrašuje ostatných tanečníkov. Temný úsmev sa objavil na je perách a skočila vedľa nich, zatiaľ čo tancovali. Ona zrkadlia ich kroky perfektne, lepšie ako oni, a v tomto procese bola tlačená pomaly smerom k okrajom javisko, aby mohla veliť uprostred. Zakaždým, keď tanečník podišiel bližšie, krúžila okolo nich, dostávajuc se um do tvároch, ako by sa im posmievala, a každý z nich ustúpil. To všetko bolo súčasťou zloducha i darebáčky, ktorú hrala na javisku. Súperenie o tanec, šport, o všetko, bolo súčasťou diela, ktoré Walt dal dokopy.

V neposlednom rade ona bola v tejto hre ťažiskom a hrala lepšie, než kedykoľvek predtým, čo som ju videl. Ale zo všetkého najviac som nemohol odtrhnúť či od jej úsmevu na tvári. Bolo to všetko o nej, kým zvyšok tanečníkov pribehol späť, aby ju obklopili. Ona sa otočila na jednu stranu a oni sa točili na inú. Zovírali sa k nej ako steny, uveznujic ju v v strede. Zarazila sa, rozhliadnuc sa okolo nich, ako sa pomaly približovali na nej,  nebolo úniku ... jedine preskočiť.

Bola to ten najnamáhavejší pohyb v celom vystúpení. Pristihol som sa, že som sa posadil rovno. No tak, Felicity.

Odvrátila sa pomaly, takmer mizmúc do úzadia, potom naplnená líniou, sa vrhla nad ich hlavami.

Do riti. Ona je príliš vysoko. Na nohy dobre nespadne. 

Dokonca aj moja matka zalapala po dychu, pretože počas pár sekúnd, to vyzeralo, že letí. Ale ona zostúpila dokonale.

Moja sánka spadla, všetci tlieskali, ako keby sa už predstavenie skončilo, ale oni pokračovali ďalej.

"Mala drôt?" Zašepkal Artur, naklonil sa pred Lorelai, aby mohol  so mnou hovoriť.

Pokrútil som hlavou. Nie, to všetko bol jej tanečný výkon.

A konečne, všetci tanečníci boli za ňou, a ich nohy sa pohybovali tak rýchlo, že tomu bolo ťažké uveriť. Ako roj včiel alebo sprievod bubnov, všetci boli v synchronizácii.

Hudba prestala hrať ešte raz, a Felicity držiac svoju pozíciu, sa usmiala na publikum, a potom sa rozbehla k zadnej časti javiska s jedným konečným skokom pred zmiznutím po dobu niekoľkých sekúnd. Keď sa vrátila bola prevlečená, prezlečená teraz mala na sebe šortky, čiernu košeľu a ďalšie košeľu okolo pása. Na nohách tenisky a k nim vysoké červené podkolienky. Ona kráčala, akoby bola na prehliadkovom móle. Potom zatlieskala dvakrát na hudbu k zmene. Dvaja z našich R & B a hip-hopových umelcov vyšli po stranách javiska. Tanečníci za ňou sa prevlekli rovnako.

Som nemal tušenie, že robila ešte aj toto číslo.

Všetok jej jemný pôvab bol preč. Teraz tancovala tvrdo a rýchlo. Rytmicky pohybujúc ramenami, prispôsobujúc sa k hudbe, jej pas sa krútil v rovnakom čase.

Do riti to bolo všetko, na čo som mohol myslieť, keď sa naše oči uzamkli na seba a ona mi poslala malý odkaz. Nechcel som nič viac, než si ju konečne chytiť, a vziať si ju všetkými možnými spôsobmi. Ona a niekoľko ďalších tanečníkov dokonca skočilo do publika. Ani som si neuvedomil, ako silno som bol fixovaná na ňu, kým mi niekto omylom nešliapol na topánku. Všetci boli hore na nohách. Dokonca aj moji rodičia.

Dokázala to.

Vstal som, tlačiac som okolo mojich rodičov. Zapol som si sako a ponáhľal som sa do zákulisia. Usmial som sa, keď som videl, ako nadšene a živo všetci jej fandia a ďalej ju povzbudzujú. Pokrútil som hlavou na nich, aj keď som si nemohol pomôcť úsmev z mojej tváre nezmizol, stretol som sa s Nolanom, ktorý mi dal veľkú kyticu ruží a fľašu vody.

"Som génius, alebo som génius, bratu?" Walt tleskol nad hlavu, a tancoval smerom ku mne s najväčším úsmevom na tvári. "Zvládli sme to!"
"Nie, Walt, dokázal si to. Si génius, "pripustil som, a nechal som mu jeho päť minút slávy. "Kiežby som mohol povedať, že to bolo všetko o mne." Usmial sa. "Ale to bolo všetko spôsobené ňou."

Štandardný program sa skončil. Prial som si, by aby se mohla na jevišti zastavit, poklonit a vychutnat si potlesk, alebo hádzanie ruží k jej nohách, ale nebolo to typ udalosti. Takže na javisku to nedostala, ale v okamihu, keď vošla do zákulisia, všetci tlieskali.

 Oči sa jej zaliali slzami.

 "Ďakujem," vydýchla medzi vzlykmi, stojac rovnejšie. "Ďakujem vám všetkým veľmi." Položila si ruky k svojej tvári v okamihu, keď uvidela kvety, plakala tak hlasno, že jej telo sa otriasalo.

 "Bola si úžasná," povedal som a dal jej malú pusu.

 Odtiahla si ruky z tváre, oči červené, zhlboka sa nadýchla a prijala odo mňa kvety. "Ďakujem, Theo. Za všetko, ďakujem. "

"Nehovoril som ti to? Už nikdy mi nebudeš musieť dakovat. "

Pred tým, než som mohol prehovoriť, niekto zatlieskal a do tej doby všetci ostatní stíchli. Obaja sme sa otočili a uvideli tam stať Violet v tmavofialových šatách, s jej tmavými vlasmi stiahnutými dozadu.

"Bola si skvelá, Felicity-"

"Ďakujem, Violet." Felicity sa k nej otočila. "Od teba to znamená veľa."

"Musíš mi odpustiť. Len ma nikdy nenapadlo, že niekto ako ty, by mohol niekedy vytiahnuť niečo také, ale na druhú stranu tvojou matkou bola Amelia Fordová. "

Nevedel som, kto to bol, ale zopár tanečníkov zostalo prekvapených. Zalapali po dychu, a  ich hlavy neúprosne sledovali Felicity, ktorá pozerala v šoku na Violet.

Violet urobila ďalší krok vpred. "Tvoje skutočné meno je Felicity Harper Fordová, nie? Si dcérou guvernéra New Yorku, Daniela Forda."

"Prestaň," povedala Felicity a uprene sa na ňu pozerala.

Ale Violet sa nezastavila. "Mala som to vedieť. Vyzeráš presne ako ona! "

"Violet, to stačí, dosť. Musíš ísť, "povedal som.

Zasmiala sa a potriasla hlavou na mňa. "Klame ti celú dobu, Theo! Ona nie je nejaká dvadsiatka, ktorá sa pretĺka svetom. Jej rodina je prachatá! Ale to nie je jedinou čerešničkou na torte. "

Felicity vyrazila k východu.

"Bola si na Juilliarde, pokiaľ sa nezrútila!" Zakričala Violet. "Rovnako ako tvoja matka. Čo mala? Áno. Schizofréniu! "

Ruže , ktoré som jej dal, jej  vykĺzoli z ruky a so slzami v očiach prehovorila.

"Nie ...." Pokrútila hlavou.

"Máš to tiež! Zbláznila si sa. Hovorí sa, že si sa dostala do autonehody a myslela si si, že si zrazila svoju vlastnú matku. Našli ťa, ako sa držíš a křičíš "Prepáč, prepáč ... '."

"Zrazila som niekoho a išla som do polepšovne," Felicity zakričala.

"Polepšovne?" Zasmiala sa Violet. "Odkedy je Golden Crossroads nemocnica polevšovňou pre mladistvých? Na noc to tam stojí dve tisíc, a ty si tam bola po dobu troch rokov. Si naozaj blázon, však? "

Felicity stál sekundu úplne ochromená, ústa otvorené, a pozerala sa zmätene okolo seba, slzy jej stekali po lícach.

"Mýliš  sa," zakoktala predtým ako utiekla.

"Felicity!" Chcel som bežať za ňou, ale Violet zovrela moju pažu.

"Nechaj ju ísť!" Zakričala.

Odtiahol som sa od nej tak silno, až sa potkla dozadu.

"Nikdy sa ma už nedotýkaj!" Zakričal som k jej tvári.

"Theo, je šialená, ako medicínsky-"

"Jediný duševne chorý človek, ktorého som tu dnes v noci videl si bola ty! Vždy si bola sebecká, Violet. Ale nikdy som si neuvedomil, že si príliš krutá. Na čo je to dobré, aby si ju strápnila pred všetkými tými ľuďmi?

Čo si z toho dostala okrem toho, že skurvená mrcha, ktorá už nikdy nemôže tancovať? "

Pozrela sa na mňa, akoby som jej dal facku. "Zavadzala každému."

"Jediná vec, na ktorej jej kedy záležalo bol tanec," povedal Walter. "A ona nikdy o tom neklamala."

"Violet, vypadni z mojej budoby. Neopováž sa mňa alebo moju rodinu, alebo niekto blízkeho mojej osobe kontaktovať. Nie si vítaná. Nie si nič, "povedal som jej to pred mojím odchodom a následným hľadaním Felicity.

Na prvom mieste som šiel do jej šatne, bez toho aby som sa obťažoval klopaním na dvere, ale bola prázdna, jej taška stále bola položená na pulte. Počul som pípanie z jej starého mobilného telefónu.

Mala jeden zmeškaný hovor od Rosemary,  spomenul som si, že ju poznám z bistra. Ale to nebolo divné. Keď som otvoril telefón, dostal som sa do jej zoznamu ID volajících. Bolo tam volanie mňa, Rosemary, jej šéfa Mannyho, ale žiadny hovor Cleo a Markovi netrval dlhšie ako tri sekundy.

Označil som vytočiť. "Volané číslo je nedostupné. Prosím zaveste a skúste to znova. "

Vytočil som Cleo. "Volané číslo-"

Prešiel som do jej textových správ a prial som si bohu, aby som  to neurobil.

****

Cleo, ospravedlňujem sa, áno? Prosím príď dnes večer?

Poskytovateľ týchto služieb nemôže prijímať zprávy.

Ha, áno, budem konečne piť opäť s vami. Mám pre teba a Marca rezervované miesta.

Poskytovateľ týchto služieb nemôže prijímať zprávy.

Jednoducho by som bola veľmi rada, ak by si prišla, mám pre teba pripavené sedadlá, a nie je to opera. Neexistuje žiadny Skybox.

Poskytovateľ týchto služieb nemôže prijímať zprávy.

"Hmm ... pane?" Koordinátor akcie stál pri dverách. "Ste v poriadku? Vaše oči…"

Pozrel som sa do zrkadla a naozaj, tam boli slzy, ktoré mi stekali po tvári. Iné ako bodnutie v mojom oku, som nemohol cítiť. Utierajúc oči, som prikývol. "Potrebujem skontrolovať, či dvaja pozvaní hostia prišli," povedal som prísne.

"Mená?" Spýtal sa, píšuc ich na svojom tablete.

"Cleo alebo Mark ...." Pozrel som sa na telefón, aby som videl ich priezvisko. "Owensovi."

"Prepáčte, pane, ani jedno z týchto dvoch ľudí sa doteraz neprihlásili."

Prikývol som. Cleo a Mark neboli skutoční ľudia. Boli halucinácie, ale  Felicity skutočne verila, že boli len jej priatelia.

Bola schizofreničkou.

"Jej skutočné meno je Felicity Harper Fordová," zopakoval muž vedľa mňa, uvádzajúc informácie, ktoré som si mal skontrolovať dávno pred tým. "Jej matka bola Amelia Fordová, veľmi slávna tanečníka v New Yorku aj v zahraničí. Trpela schizofréniou a zomrela na infarkt, keď bola slečna Felicity ešte dieťa. Jej otec sa znova oženil asi o šesť mesiacov neskôr, a to do značnej miery žila bežný  život. Sústredila sa na svoju hudbu a tanec. Potom jedného dňa, zatiaľ čo bola vonku s kamarátmi, sa dostala do autonehody. Slečna Fordová mala záchvat na strane ulice. Stále kričala na niekoho, aby zavolal políciu, že niekoho zabila. Nebol tam nikto. Narazila do stĺpu verejného osvetlenia. Jej otec ju poslal do Golden Gate nemocnice, kde zostala až do doby pokým jej  nebolo osemnásť. Potom si vzala časť svojho dedičstva a zmizola. Pomíňala väčšinu peňazí zo svojich bankových účtov, nakupovala najmä oblečenie. Napodiv, niektoré z nich bolo pánske oblečenie. Je to akoby vyhadzovala peniaze s jednou rukou a potom pracovala druhouu, aby to nahradila. "

"Môžete ísť," povedal som mu, naklonil sa na zadné sedadlo svojho auta, keď otvoril dvere a vystúpil.

Spomenul som si na všetko, čo mi povedaal, ako ublížena bola o tom, že vzala někomu život, a nič z toho nie je pravda. Nie preto, že klamala, ale pretože sama úprimne verila, že to bol jej príbeh.

To znamenalo, že bola sám takmer desať rokov, hovoríc pre seba alebo halucinácie, a nikto si to neuvedomil, pretože nikto sa dostal dosť blízko, aby vediel, čo bolo špatně.

"Pane, kam?"

Bola to jednoduchá otázka, odpoveď zložitejšia, než som si mohol dokonca predstaviť.