SBB - 14. kapitola

Překlad: Ninča, Simča
Kor.: Yanica

Nie je koniec

Felicity

21:19

Boli sme späť v Los Angeles.

Ani jeden z nás neprehovoril, keď sme prišli domov.

Nemohla som sa prinútiť na neho pozrieť. Preto som sa pozerala von oknom, cnelo sa mi však po oblasti Severnej Karolíny, najmä po jej zeleni, stromoch, snažila som sa nemyslieť na to, ako sme v posteli spolu strávili dva posledné dni. Myslím si, že vedel, že do tej doby som nemala v pláne byť s ním oveľa dlhšie. Snažil sa dostať ku mne bližšie, snažil sa na mňa pôsobiť emocionálne, ale ja som neustúpila napriek skutočnosti, že niektorá časť mňa samej chcela. Takže namiesto toho sa ponoril do môjho vnútra. Niekedy to bol pocit, akoby si vybíjal na mojom tele svoju frustraciu. Inokedy, keď bol ku mne jemný, to bol pocit, akoby sa ma pýtal prečo. Zlosť a hrubosť alebo pokojnosť a jemnosť, sa dali cítiť priam úžasne rôznymi spôsobmi. Už ma zničil pre niekoho iného. Keď som zavrela oči, bola to jeho tvár, ktorú som videla. Jeho zelené oči, jeho nepoddajné čierne vlasy, a najmä božský úsmev na tvári. Všade tam, kde som sa ho dotkla. Spomenula som si na jeho ruky a na spôsob, akým ma zovrel tak pevne, že som mohla hneď pocítiť odtlačky prstov na mojej koži. Teraz som poznala každý kúsok jeho hrude, každý jeho sval, ktorý pokračoval dolu k jeho véčku.

„Felicity.“

Mrkajúc, som sa otočila k nemu. On sa na mňa pozeral. „Áno.“

„Toto je tvoja adresa.“

Pozrela som sa na budovy. Neuvedomila som si, že už zaparkoval. Ako dlho už som pozerala do prázdna?

„Nie-“ povedala som, keď si rozopol bezpečnostný pás, s najväčšou pravdepodobnosťou išiel otvoriť dvere pre mňa. Rozopla som si svoj pás.

Zastavil sa len na sekundu predtým, než to skutočne urobil. Z nejakého dôvodu som čakala, pokým vystúpil, keď natiahol ruku a pomohol mi von z auta. Schmatla som zozadu svoje veci, nie si istá, čo iného by som mu mohla povedať.

„Potrebuješ pomoc?“ Spýtal sa.

Pokrútila som hlavou. „To je dobré, som v poriadku.“

Opäť platilo, že v jeho očiach som našla zmes sklamania a zlosti.

„No...“ Môj hlas zapišťal... zapišťal! Ako nejaká kačica. Kašlajúc, som si som si prečistila krk a znovu som to skúsila. „Ďakujem, Theo. Úprimne povedané, posledných pár týždňov bolo plných zábavy-“

„Nebudem ťa bozkávať na rozlúčku, Felicity,“ zašepkal, pery mal tak blízko mňa, boli všetko čo som videla.

„Rozumiem. Ja.“

Držal ma na svojom mieste. „V okamihu, keď si uvedomíš, že chceš, aby som ťa pobozkal, že ma aj ty chceš pobozkať späť, zavolaj mi.“

Dostal sa späť do svojho auta, naštartoval a potom odišiel bez toho, aby sa na mňa ešte raz pozrel.

„Si idiot, Felicity Harper.“ Stál tam Mark, oblečený v džínsoch a červenej košeli, zavrtel blonďavou hlavou na mňa.

„Viem.“

Nemusel hovoriť nič viac; vzal moje veci a šiel po schodoch do nášho bytu.

Skutočnosť, že som čakala ďalšiu jednu sekundu uvažovaním, či sa otočí, mi len ukázala ako veľký idiot som v skutočnosti bola.

Prečo? Prečo si nedovolím byť s ním?

Všetko v byte bolo rovnaké, akoby sa nič nezmenilo a všetko bolo na svojom mieste, dokonca ani jediný vankúš nebol posunutý, napriek tomu že to bolo cítiť úplne inak.

„Pi víno, jedz popcorn, a pamätaj si, Felicity, je to len chlap.“ Prišla Cleo z kuchyne, vlasy mala prvýkrát po dlhej dobe opäť zafarbené vo svojej prírodnej hnedej farbe, podávajúc mi pohár vína.

„Bezcitná.“ Mark sa na ňu zamračil.

„Precitlivelý teploš.“ Vyplazila na neho jazyk.

Usmiala som sa, aj ked som sa na to necítila. „Vy sa nikdy nezmeníte, čo?“

„Nie. No tak, Zápisník jednej lásky bude v telke–“

„Decká, som unavená. Idem si jednoducho odpočinúť.“ Išla som do svojej izby. Zhodila som tašku na podlahu a zaliezla do postele. Môj mozog ma tak strašne bolel, bolo mi, akoby sa so mnou miestnosť točila, a mala som byť chorá.

Theo

Zastavujuc na na semafore, zovrel som volant. Vôbec som ju nechápal. Ona mala rada mňa. Já som mal rad ju.

Čo to sakra, vôbec robím?

„Darcy,“ odpovedal som cez bluetooth na svojom telefóne.

„Máme problém, Theo,“ povedal Walt na linke.

„Aký typ problému?“

„Ako blízko si k Mercy nemocnici?“

Už som robil obrat. „Čo sa stalo? Si v poriadku?“

„To nie ja, Theo. Je to Violet. Vedel si, že má problémy s poškodeným kolenom?“

„Čo sakra myslíš tým, poškodené koleno? Pred podpisom zmluvy prešla zdravotnou prehliadkou.“ Vyrazil som po diaľnici.

„Ten, kto to bol klamal, alebo ona sfalšovala svoju zdravotnú dokumentácie. Má aj ACL, teda roztrhnutie predného skríženého väzu kolena a meniskus, žiaľ.

Operáciu mala vlani, ale z toho čo momentálne hovoria lekári, ona už nemala nikdy mať dovolené tancovať. Ale ona brala lieky proti bolesti, narkotikum Oxykodón a tancovala tak ako tak.“

V duchu som si prehrával zakaždým, keď spadla počas tréningu, všetko to stažovanie, ktoré robila počas tancovania, skutočnosť že opustila javisko aby si splnila sen, tancovať v Spojených štátoch. Všetko to dávalo zmysel.

„Theo, neexistuje spôsob, aby bola schopná tancovať na ďalší týždeň, nie to, že ešte vystúpi na Gala-“

„Som tu, Walte. Porozprávam sa s ňou. V akej nemocničnej izbe sa nachádza?“

„4601.“

Zavesil som, zaparkoval som, vypol motor a vystúpil, poobzeral som sa po nemocnici. Nebol som si istý, čo jej mám povedať, alebo čo je ešte dôležitejšie, ako bude na to reagovať. Violet Montgomeryová sa starala len o jednu vec: a to jej kariéru. Tancovala od svojich štyroch rokov. Povedala, že to je všetko, čo chcela v živote robiť, to je ten dôvod, prečo som nebol na 100 percent v šoku, keď ma opustila. Uviazol som v L.A. a ona chcela tancovať v Paríži.

Vnútri, pri sesterskej izbe ma čakal Walt, ešte stále oblečený v teplákoch, jeho tanečných topánkach a tričku.

 „Ako sa sem dostala?“

„Večer sme trenovali, a jej noha sa podlomila. Toľko kričala od bolesti, že sme zavolali sanitku. Keď to videla, povedala, že nechce ísť, ale aj tak ako tak bola prinútená.“ Zastavili sme sa pri dverách.

„Potrebuješ ma tu-“

„Mám to. Len začínam rozmýšľať nad záskokom.“

„Mal by som byť tým, kto povie-“

„Walter,“ povedal som prísne.

S povzdychom prikývol. „Len jej povedz, že ma to veľmi mrzí.“

Otočil som sa otvoriť dvere, očakával som, že bude v posteli. Namiesto toho držala barlu a hrabala sa v kabelke. Jej tmavo hnedé vlasy boli stiahnuté do drdolu, a mala na sebe okuliare namiesto svojich kontaktných šošoviek.

„Walt, nevidel si moje lieky? Bude dobré odísť, akonáhle si zaobstarám...“

„Nemôžeš tancovať, Violet.“

Zodvihla hlavu. „Theo? Čo tu robíš? Nie je to také vážne. Som v pohode.“

„Koniec, Violet. Je koniec.“

„O čom to rozprávaš? Ja...“

„Violet!“

Vyskočila, prekvapene, celé jej telo sa chvelo. Hodila tašku na zem.

„Nemôžeš ma odstaviť od tanca, Theo! Ja...“

„Viem! Je mi to ľúto, Violet, ale nemôžeš tancovať. Nie pre spoločnosť, nie pre každého. Je koniec-“

 „Strč sa!“ Vykríkla. „Seriem na tých dvoj-bitových idiotských lekárov, ktorí nepoznajú zatratenú maličkosť! Som v pohode! Som Violet Montgomeryová, primabalerína assoluta - neobmedzená! Ja som tancovala v Mariinského divadle, Parížskej opere, a v New Yorku a v Kráľovskom balete. To ešte nie je koniec, kým nepoviem, že je po všetkom.“ Slzy, ktoré jej teraz padali cez červenú tvár mi ublížili, vedel som, že ju zabíjali.

„Je po všetkom, keď tvoje telo hovorí, že je po všetkom.“

Pokrútila hlavou, s tvárou obrátenou na mňa a potom sklonila tvár ku kabelke, pokračovala v balení. „Nie. Takto neskončím.“

Obalil som ruky okolo nej. Stála pokojne, predtým než sa ponorila do vzlykov.

„Čo som, keď nie som tanečníčka, Theo? Vzdala som sa všetkého, za to. Som len môj tanec. Nemôžem prestať, nie-“

„Ty nie si tvoj tanec. Si človek, niekto, kto bude vždy pristávať na nohy.“

Odtlačila ma rukami, otrela si oči. „Prečo som sa rozišla s tebou?“

„Violet, nezachádzejme tam.“

„Teraz by sme mohli byť spolu.“ Usmiala sa. „Chcel si rodinu, ten dom. Teraz by sme sa mohli do neho presťahovat a ja som mohol byť ako tvoja mama. Len najlepšie akcie, pre tvojich pracovných priateľov, známosti-“

„Nikdy som nechcel, aby si si ma vybrala, pretože si nemala žiadnu inu možnost.“ Držal som ju za ruky skôr, než sa ma mohola dotknúť. „Práve teraz sa musíš sústrediť len na uzdravenie. Neboj sa o zmluvu. Ja to zvládnem.“

„Ty odchádzaš?“

Prikývol som a zamieril k dverám. „Musím ísť do kancelárie. Ak budeš čokoľvek potrebovat, daj mi vedieť.“

„Si stále s tou servírkou?“

„Je to komplikované.“

„Nie je to tvoj typ?“

Skoro som chcel povedať, že áno, a že sa mýli. „To nie je zložité. Chcela si tancovať, takže si išla a tancovala. Teraz nie je pre teba možné tancovať, a chceš niečo vrátiť, ale to už nie je možné, mi sa nemôžeme vrátiť k sebe. Môžem byť tvoj priateľ, ale nič viac.“

Zavrel som dvere za ňou, doslova i obrazne. Záležalo mi na Violet, ale nie týmto spôsobom.

Walt stál hneď vedľa, so založenými rukami.

„Hovoril som ti, aby si začal rozmýšľať nad jej náhradou?“

„Ja viem, koho chcem namiesto nej.“ Zdvihol sa zo steny, čelom ku mne. „Felicity.“

„Nie,“ povedal som, už som zamieril k hale.

„Theo, videl som ju-“

„Videli sme ju tancovať len tri minúty, to je však len jedna časť choreografie. Nemá tréning alebo časovo-“

„Je to jedna z najlepších tanečníčok, s ktorými som mal kedy tú česť pracovať.“ Postavil sa predo mňa. „Nie, ona nemá meno alebo minulosť, skúsenosti ako Violet. Ale naučila sa ľahko takmer rutinne v priebehu niekoľkých sekúnd čo má robiť, a to ju len raz vidiela a všetko ľahlo podchytila. Stále máme ešte týždeň. Predstav si, aké veľké by to bolo, keby sme s ňou trénovali? Ak môže televízny program StarDance fungovať s náhodnými osobnosti a vytvoriť z nich schopných skoro profitanečníkov, som si sakra istý, že sa môže postaviť na javisko bývalá tanečníčka z Juilliardu!“

Ako to môže vedieť? „Kto ti to povedal, že navštevovala Juilliard?“

Pozeral sa na mňa, akoby som bol fakt hlúpy, a ja som veľmi dobre nemohol robiť nič iné len počúvať.

„Neexistuje žiadny spôsob, aby niekto, tak talentovaný a vášnivý vo svojom tanci bol taký neznámy. Zavolal som jednému z mojich inštruktorov, a mal si ho počul. Nemohol prestať hovoriť o Felicity. Povedal, že bola zázračné dieťa a to nielen v tanci, ale aj hudbe, a keby nebolo nejakého incidentu, bolo by jej meno všeobecne známym.“

Úplne prvýkrát, keď hrala na klavíri v mojom byte, a potom spätne skladbu zapísala z pamäti, v mojej obývacej izbe, som vedel, že nie je len tak hocijaká muzikantka. Bývala zázračné dieťa. Mohla byť klaviristkou svetovej úrovne, ale ona pracovala ako servírka.

„Viem, že Gala je jedna z najväčších nocí pre našu spoločnosť. Uvedomujem si, pod akým veľkým tlakom si. Do čerta, ja si to uvedomujem viac než ktokoľvek iný. Ona je úplne neskutočná. Prešiel som nad každým pohybom znovu a znvou, skoro každú fázu tisíc alebo viackrát. Neurobil by som nič, čo by mohlo ohroziť všetku našu tvrdu prácu. Čo je dôvod, prečo chcem, aby to bolo skvelé, a Felicity-“

„Dobre.“ Takmer prosil, ale ja som nebol človek, ktorého musel presvedčovať. „Ak bude súhlasiť, potom v poriadku. Ale ona to nebude robiť, Walt, takže nedávaj všetky svoje nádeje a sny na ňu.“

Zamračil sa, ramená mu postupne klesli. „Čo tým myslíš, že to nebude robiť? Nemôžeš sa jej spýtať? Veď vytvorila tú pieseň pre teba.“

„Náhodou som počul pieseň. Nebolo to pre mňa. Uviedol alebo aspoň naznačil tvoj inštruktor dôvod, prečo odišla?“

Zavrtel hlavou. „Nie. Nazval to „incident“ a to bolo všeto. Prečo? Vieš dôvod?“

Bol to okamih, ktorý zničil celý jej život. To bol dôvod, prečo nechcela byť blízko k nikomu. To bol dôvod, prečo si myslela, že nemá právo byť šťastná a urobí všetko možné preto, aby sa sama udržala uzemnená, aj keby chcela lietať.

Ten okamih bol múr medzi ňou a mnou.

„Theo?“

„Keď ťa odmietne, pohnem sa a dam sa do práce. Myslím to vážne.“ Nechcel som o tom hovoriť s ním. Nemal som potuchy, čo Felicity povedať, už nie.

Felicity

08:14

„Ty zmizneš na týždeň s miliardárom, a všetko, čo mi povieš, je to, že to bolo fajn?“ Rosemary ma nasledovala za pult. Naozaj som o nej neuvažovala, ako o priateľke, takže som si nebola istá, prečo si myslela, že by som zdieľala s ňou svoje pocity a zážitky. Nikdy som to nerobila.

„Vôbec nič. Rozišli sme sa, skončili sme.“

Si taká chladná. Počula som Theov hlas v zadnej časti mojej mysle. Urgh. Len som sa chcela čo najrýclejšie pohnut ďalej, do bodu, kde by bol len vzdialenou spomienkou.

Nie,nechcem. Urgh, teraz som nemohola ani klamať samu seba.

„Felicity?“ Luskla prstami v blízkosti mojej tváre.

„Čo?“

„Hovorila som ti, že robiť sugar baby nebolo tak zlé,“ naklonila sa a zašepkala.

Stuhla som. „Čo? Kedy, si o tom rozprávala?“

„Neviem, pred mesiacom alebo tak nejako? Prečo sa správaš tak, akoby si bola v šoku? Ty si tá, kto ma chytila do sieti.“ Musela som stratiť rozum, pretože som si nemohla spomenúť, že by sme mali spolu tento rozhovor.

Zamračila sa na mňa, pričom nadvihla svoje obočie. „Koľkých chlapov striedaš?“

„O čom to rozprávaš?“

„Stôl číslo tri.“

Otočila som sa a bol tam Walt a jeho hnedé vlasy stiahnuté do copu. Vo chvíli, keď ma uvidel, usmial sa a divoko mával rukami nad hlavou.

„Som na seba často pyšná, že na teba nežiarlim.“ Podala mi konvicu.

Išla som k stolu, kde Walt sedel. V porovnaní s Theom sa pozeral na mňa tak trochu detinsky. Práve teraz to robím. Porovnám každého s Theom.

„Nepotrebujem kávu, ale môžeš sa prosím na chvíľu sem posadiť?“ Spýtal sa Walt, bol tak vážny, že to bolo trochu divné.

Sadla som si. „Čo sa deje, Walt?“

„Potrebujem tvoju pomoc.“ Zhlboka sa nadýchol. „Violet nesmie už tancovať. Jej koleno je na tom dosť zle. Takže som tu, aby som ťa prosil o tancovanie pre náš gala večer, aj keď Theo mi už povedal, že ani v pekle neexistuje žiadny spôsob, ako by s-“

„Walt, ja-“

„Felicity, ty si úžasná tanečnica. Nadaná. Nikdy ťa už znovu o nič nepoprosím. Viem, že nemám ani právo ťa o to žiadať, ale pre Boha, naozaj to chcem urobit s tebou. Áno, bude to veľa práce. Ale necháš si to ujsť? Keď si tancovala, bolo to ako by si prišla z dna a z hlboka sa nadýchla vzduchu, nie?“

Hovoril tak rýchlo, cítila som nutkanie se práve teraz nadychnut. Bolo by to smiešne, keby ma o to nežiadal. „Walt-“

„Nehovor nie.“ Prerušil ma. „Zavri oči, predstav si, ako si sa cítila, keď sme tancovali, tvoje srdce bušilo ako o preteky, a premýšľaj o tom, že by si tento pocit zažila znovu, a potom opäť každý deň na budúci týždeň.“

„Walt-“

„Áno-“

„Prisahám, že ak ma prerušíš ešte raz, Walter Darcy, nebudem to robiť vôbec,“ vyštekla som a usmiala sa.

„Urobíš to?“

Prikývla a som. „Budem sa snažiť čo najviac. Ale mal by si vedieť, že som tancovala len moderné tance a skončila som pred rokmi, skôr než som naozaj začala súťažiť. Ja od tej doby tancujem len raz alebo dvakrát týždenne v mojom byte.“

„Budeme sa snažiť a prepracovať pohyby, takže to nebude až tak silno pôsobiť baletne. Bude to vyčerpávajúce. V okamihu, keď sa dohodneme na vzájomnej spolupráci, nemôžeš v polovici odísť to nie, ale prisahám, že ak na tom budeš pracovať, nebudeš ľutovať, Felicity.“

„Urobím to. Len potrebujem hovoriť so svojím šéfom. Kde sa stretneme?“

„Zavolajú ti, aby si navštívila Darcyho Entertainment kvôli papierovaniu. Potom môžeme začať. Vstal. „Nie, že by som nebol rád, že si súhlasila so spoluprácou a budeš to robiť, ale prečo? Theo povedal, že neexistuje žiadny spôsob a to ani v pekle, aby si to urobila.“

Za normálnych okolností by som mu odsekla. Už som netancovala, ale chcela som. Herectvo, jazdenie na zadnej strane motocykla, pešia turistika, lietanie v teplovzdušnom balóne ... Theo rozšíril môj svet tak rýchlo, v tak krátkom čase o tak veľa, že som chcela viac. Prvýkrát, potrebovala som urobiť viac, než obsluhovať niekoho kávou, odpovedať na telefóny, a upratovať po teenageroch. Je to ako by som žila v pauze, a stlačila tlačidlo prehrávania.

„Felicity?“

„Mal si pravdu. Neuvedomila som si, ako veľmi mi to chýba, kým som to neurobila znova,“ klamala som. Pravda bola príliš trápna.

„Vybavím všetko potrebné. Uvidíme sa na poludnie.“

Zamávala som mu, keď sa ponáhľal von, už vytáčal svoj mobilný telefón. Vedela som, že volá Theovi, a na chvíľu ma napadlo, či by som mu nemala zavolať aj ja, len sa opýtať, čo tým sakra myslel. Ale úprimne som nevedela. Nepremýšľala som, konala som. Možno, pri tom spravím detské krôčiky, keď začnem znovu tancovať, som stará, aby som znovu, bola schopná opustiť svoju minulosť.

„Ty sa už k nám nevrátiš, že nie?“ Manny stál so založenými rukami a díval sa oknom na Walta, ktorý sa dostal do svojho mercedesu.

 „Len by som potrebovala-“

„Ďalší týždeň?“

„Dva...“. Posúvala som čas ďalej, cúvajúc a pripravujúc sa na jeho opätovné kričanie na mňa. Ale nezačal kričať. Len sa na mňa pokojne pozrel a povedal: „Choď, Felicity.“

„Presne takto?“

„Áno, presne takto.“ Podišiel ku mne. „Stále študuješ, ale nikdy sa neobťažuješ ísť do školy. Ty len neustále pracuješ a nikdy neutrácaš žiadne peniaze. Chcel som vedieť, čo sakra hodláš robiť so svojím životom. Či máš nejaké sny. Vyzerá to, že začínaš žiť. Až budeš hotová, pokiaľ to nie je to, čo chceš robiť, môžeš sa vrátiť späť.“

Som si istá, že moje ústa boli otvorené dokorán. Dokonca Rosemary sa na neho pozrela v šoku. Ale on nás ignoroval, berúc prázdne tácky do kuchyne.

„Bola som preč po dobu jedného týždňa alebo jedného roka? Vzhľadom k tomu, že Manny je úplne nový človek,“ povedala som.

„Dostal úlohu v televíznej dráme. On chodí po svojej vysnenej zemi snov práve teraz. Ale nech tak či onak, vieš, že má pravdu. Toto je úžasné. Ani jeden z nás nevedel, že si tancovala. „Vzala odo mňa kanvicu, umiestnila ju na stôl a schmatla môj poznámkový blok, ukazujúc na moju zásteru. „Nezabudni na nás, keď budeš na Broadwayi alebo tam niekde.“

„Neviem o Broadway. Nemám potuchy, ako to vôbec prežijem. Netancovala som osem rokov.“

„Prečo?“

Nemusela som odpovedať, keď mi zazvonil telefón. Theo. Stojac rovnejšie, čelom vzad od Rosemary, som si odkašľala a odpovedala. „Haló?“

„Je to slečna Felicity Harperová?“ Spýtal sa ma niekto.

Moje ramená klesli. „Áno.“

„Som sekretárkou pána Darcyho. Boli sme informovaní, že budete tancovať pre Darcy Entertaiment. Kedy by ste si našli čas a prišli si k nám prezrieť pracovnú zmluvu?“

„Hmm, môžem byť u vás v priebehu hodiny alebo tak nejako?“

„Tak potom sa uvidíme. Vstupný preukaz na vaše meno bude odložené v hale.“

Keď zavesila, pozerala som sa na číslo. Prečo jeho sekretárka volala z jeho osobného telefónu, a prečo mi to tak sakramentsky moc vadí?

„Bol to pán Darcy?“ Chichotala sa Rosemary. „Myslím si, že to ešte nie je koniec.“

13:49

„Hneď sa vám bude venovať.“ Jeho sekretárka umiestnila predo mnou šálku čaju, a venovala mi zdvorilý úsmev. Bola to brunetka s jasne modrými očami a peknou postavou v tvare presýpacích hodín Mala na sebe čiernu sukňu, ktorá jej obíjmala každú krivku a bielu košeľu. Keď sa zohla ponad stôl, aby usporiadali veci na ňom, videla som vrcholky jej pŕs.

„Scarlett,“ povedal za mnou. Cítila som nutkanie znovu si upraviť moje vlasy a možno aj skontrolovať, či náhodou nemám niečo medzi zubami. „Prosím ťa neprepájaj mi sem približne tridsať minúť žiadne hovory. Nebude to trvať dlho.“

„Potrebujete niečo-“

„Nie.“

Prikývla, kráčajúc k dverám. Tie sa zavreli s malým buchutím, Theo si medzitým  rozopol vršok saká, sadol si za svoj mahagónový stôl.

„Tvoje sekretárka je pekná.“ Do čerta. To ako naozaj, Felicity? To je to najlepšie, čo dokážeš vymyslieť, aby si mu povedala?

„Áno, to je.“ Zdvihol dokument pred sebou. „Ty si so sebou nevzala právnika?“

„Nepoznám žiadneho.“ Chcela som, aby sa na mňa pozrel! Ale namiesto toho hovoril, ako by som už pre neho nebola vôbec dôležitá. Rovnako, akoby som bola vzduch alebo nejaký niktoš.

Ale bola to moja chyba. Urobila som to. Takže teraz by som sa s tým mala vyrovnať, bez ohľadu na to, ako som sa cítila.

„No bolo by najlepšie, keby si získala aj právnu-“

„Nie je to jednoduché? Cvičím, tancujem, a dostanem zaplatené?“ Oprela som sa späť do sedadla.

Konečne, zelené oči sa zamerali na mňa. „Nie. Slečna Harper, to nie je vysokoškolské vystupenie. Budeš tancovať pred publikom zloženým najmenej z päťsto ľudí. Nehovoriac o miliónoch, ktorí sledujú na živo-“

„Snažíš sa ma vydesiť?“

„Snažím sa prísť na to, prečo niekto, kto bol neústupný o potrestaní seba po zvyšok svojho života si teraz myslí, že je schopný tancovať pred miliónmi ľudí.“

Teraz práve je nepriateľský a kretén.

„Nezáleží na tom, aké sú moje dôvody. Tak dlho, ako to môžem robiť. Správne?“

„Môžeš? Kedy si naposledy tancovala? Ty si z formy a netrénovaná. Na vyše k tomu, nepoznáš hudbu. Si dobrá tanečníčka, ale sotva si myslím, že si pripravená prísť odnikiaľ a viesť produkciu.“

„Tak prečo som tu?“ Držela som sa zubami nechtami, aby som na neho nevybehla.

„Pretože môj brat si magicky myslí, že z teba môže urobiť hviezdu za pár týždňov. Nemyslím si, že máme čas experimentovať.“

„Vyzerá to, že ste v neľahlej situácii. Nemal by si sa sa rozhodnúť, aby sme sa mohli obaja pohnúť ďalej?“

Vytiahol dosky, a umiestnil ich predo mnou. „Toto je teraz tvoja strava, a to tvoj program cvičenia a režim pre tento týždeň. Od zajtra sa budeš snažiť vybudovať si svoju pozíciu.“

Zoznam obsahoval zoznam potravín, čom som mohla jesť, všetko sa scvrklo na vajcia, orechy, kuracie mäso, ovocie a zeleninu. Spomenula som si na tento zoznam. Ako som ho nenávidela, keď som bola malá, a dvojnásobne som ho nenávidela teraz.

„Nie víno. Nie syr. Nie chlieb,“ povedal a na chvíľu to vyzeralo, že sa mi vysmieva.

„Vieš, že tým, že si myslíš že to nezvládnem, ti to chcem dokázat ešte viac?“ Posadila som sa na okraj stoličky.

Posadil sa rovnako, pričom sa predklonil. „Hovoríš, to teraz, ale ešte si doteraz nezažila výcvikový tábor. Som si istý , že po prvom dni, budeš ľutovať.“

„Som ráda, že sme sa rozišli, keďže máš tak malú vieru vo mňa.“

Zaťal zuby, prizmúriac oči, hľadiac na mňa. Oprel sa, položiac zmluvu na stôl. „Prečítaj si to viac než raz s niekým, a potom sa vráť ku mne naspäť-“

Vzala som pero zo stola a podpísala ju. „Už sme urobili?“

Prikývol.

Vezmúc svoju tašku, som sa zdvihla na odchod.

„Felicity-“

„Áno?“ Povzdychla som si naproti nemu.

„Nehovor, „my“, akoby to bolo vzájomné. Rozišla si sa so mnou pre nič iné, len pre skutočnosť, že sa bojíš, aby si bola šťastná z nezmyselného dôvodu. Chcem veriť v teba, ale musím tiež riadiť túto spoločnosť. Nenúť ma to vysvetlovať ešte raz.“

Somár. „Áno, pán Darcy. Budem sa snažiť.“

Keď som vyšla von, už ma čakal Walt s Tori, ktorá sa pri pohľade na mňa usmiala a dala mi pusu.

„Som tak nadšená, že môžeme spolupracovať s tebou,“ povedala.

„Vďaka.“

„Si pripravená? Chcem ťa zoznámiť s tanečníkmi a ukázať ti všetko na nečisto.“

Sledovala som ho, aj keď moja myseľ bola ešte stále v kancelárii s Theom.

Theo

Chcel som, aby to dokázala.

Možno, keď to urobí, pohne sa ďalej. Avšak, keď zlyhá, čo keď skončí ešte horšie? Na vrchole toho, som sa nemohol preniesť cez fakt, že som stavil jednu z našich najväčších noci na nej.

Vedel som, že nasledovala Walta dole do tanečnej sály, ticho som vstúpil do zvukárovej kabíny, s výhľadom na tanečníkov. Stála vpredu a sledovala, ako jeden po druhom, predvádzali tanečné rutiny. Walt zastavil každého tak často, aby jej ukázal, kde boli jej pohyby prepojené s tým, kde hudobníci napovedali pohyb po javisku. Pozerala sa uprene, kývla na každý pohyb.

„Myslíš, že to nedokáže?“ Spýtala sa ma Tori.

„Je to moja práca, rozhodnúť sa.“ Pristihol som sa, že sa usmievam, keď sa na niečo Felicity opýtala, smejúc sa a ukazujúc na miesto na javisku. Nepočul som, čo povedala, ale Walt sa na chvíľu nad tím zamyslel, než kývol a smial sa tiež.

„Ako ostatní tanečníci prijali novinku? Som si istý, že záskokom za Violet nebol vôbec nikto potešený.“

Z toho, čo som sa dopočul o Violet, vždy si sťažovala, že ostatní tanečníci jej davali zabrať, a to jej oprávnene vybudovalo pozíciu ako vedúcej. S Felicity, nemal som pochýb o tom, že tam bude nepriateľstvo.

„To nepoznáš, Walta.“ Hrdo sa usmiala a skoro som chcel zagúľať oči. „Každý vie, že nemá rád ega. On toleroval Violet, kvôli tvojej minulosti a jej skúsenosti. Ale všetci ostatní? Prvý deň si niektoré dievčatá sťažovali, a povedal im, aby odišieli. Som si istá, že sú naštvaní, ale nepovedia to pred ňou, alebo kdekoľvek kde by ich mohol prichytiť. To je ich šanca.“

 „Dobre. Dám na teba a nechám to tak. „

„Čo sa deje medzi vami dvoma?“

„Vôbec nič-“

„Klamár. Vždy si bol chladný a ochotný Theodore Darcy. Bol si ako robot, dokonca aj keď si bol s Violet. Teraz si nepredvídateľný, a tiež si uvoľnený a žijúci-“

„Tori, vo mne nie je nič nové. Ani nič nie je, medzi slečnou Harperovou a mnou. Nepozná svoje vlastné city.“ Zamumlal som potichu poslednú časť.

„A ty?“ Vrhla na mňa pohľad , ktoremu som naozaj nerozumel. „Či tak alebo onak, som rada, že z teba urobila viac človeka.

„Uisti sa, že mi dáš vedieť, ako to bude pokračovať. Walt by mohol byť príliš slepý, aby zistil, či je to naozaj správna voľba.“

Odchádzajúc som si spomenul ako som ju naháňal po rovnakom sále pred niekoľkými týždňami, a ona mi povedala, že mi ublíži. Bol som naštvaný viac než ublížený. Ale prečo? Bola to len žena.

To nebola pravda.

Čím viac som si na ňu zvykol a týždne sme strávili laškovaním, smiechom, šukaním, a všetkým medzi tým, tým viac som ju mal rád.

Dočerta.

Do čerta s ňou.

A do čerta so mnou, že som si s ňou začal. Mal som ju jednoducho nechať ísť, hneď po prvýkrát, ako som ju spoznal.