SBB - 13. kapitola

Překlad: Ninča, Simča
Kor.: Yanica

Sladký, sladší, hriešny

3. deň

05:56

Felicity

Moje nohy boli v jednom ohni.

"Theo, kam to do čerta ideme?" Vydýchla som, keď som išla po chodníku za ním. Vzala som si fľašu vody z batohu, a zhlboka som sa napila.

Keď ma zobudil pred viac ako hodinou, povedal, že mi musí niečo ukázať. Nevrlo, som súhlasila, keď som sa dostala z postele, tak už vykladal pre mňa turistické oblečenie, spolu so zodpovedajúcimi topánkami.

"Už sme skoro tam," povedal a zastavil sa vedľa mňa, keď som urobila ďalšiu pauzu. "Alebo aspoň by sme tam už mohli byť, keby sme nezastavovali každých niekoľko centimetrov."

"Práve si mal chrípku. Nemal by si práve odpočívať v posteli? V skutočnosti sme mohli byť obaja práve teraz v posteli a nie uprostred dreva."

"Technicky vzaté, je to les." Zasmial sa a ja som sa na neho zamračila. "A čerstvý vzduch je dobrý pre telo."

"Nech je na tomto kopci čokolvek, já z toho šaliem," zamrmlala som, pohybujúc sa okolo neho ako keby som vedela, kde sme išli. "Do riti!"

"Čo?"

Skočila som rýchlo za neho, čo mu umožnilo vidieť kurva veľkého hada, ktorý práve prechádzal pred nami. "Zabi ho!"

"Čo keby som ho jednoducho odložil z cesty?" Siahol po vetve, ale vzala som ho za ruku.

"Čo ak je jedovatý? Mám ťa rada, Theo, naozaj, ale neexistuje žiaden spôsob, akoby som dopekla bola schopná sať z teba jed."

Zasmial sa. "Felicity, on nie je jedovatý."

Zobral konár, ľahko ním zdvihol hada a presunul ho mimo cesty, a já som kontrolovala, či niektorý člen z jeho rodiny nebol nablízko.

"Ďalšia nová vec, ktorú som sa o tebe dozvedel. Bojíš sa hadov."

"Ako ostatní, každý se ich bojí. Bojím sa o ľudí, ktorí nie." Znechutene som sa otriasla, len pri premýšľaní o tom.

"No tak." Podišiel späť na cestu, a ja som sa dostala bližšie k nemu. "Je tu niečo dalšího, čo chceš, aby som zabíjal na prvý pohlad? Možno, že malého zajaca?"

"Ha ha. Nevadí mi, zajac alebo čokoľvek, čo má štyri končatiny. Ale hady, pavúky, a niečo iné z tej prírody... Raz som videla pavúka v mojej kúpeľni, a úprimne som myslela na sťahovanie."

"Tiež mierne nezmyselné."

"Som si istá, že aj ty máš strach z niečoho, a keď zistím, čo to je, ja ťa nikdy nenecham v pokoji žiť."

Pozrel sa na mňa. "Prečo si myslíš, že budeme spolu tak dlho?"

Zrazu som pocítila, akoby mi týmto vyhlásením dal facku cez tvár.

"Sme tu."

"Wow." Zastavila som sa, keď sme prišli na čistinu v hornej časti kopca. V strede bol obrovský, farebný teplovzdušný balón. Vnútri koša stál muž, ktorý na nás čakal.

"Chcel som, aby sme boli vo vzduchu, keď to uvidíme, ale trvalo nám sa sem dostať dlhšie, než som si myslel." Položil mi ruky na ramená a snažila som sa ignorovať túžbu prichádzajúcu od neho. Pomaly ma otočil, dovolil mi vidieť slnko, obrazce nad vrcholkami  stromov. Obloha bola zmes ružovej, červenej a zlatej. Všetko bolo pokojné, a bolo to úžasné.

"Stálo to za skoré vstávanie a boj s hadmi?" Zašepkal.

"Je to tá najkrajšia vec, akú som kedy videla."

"Nemôžem nesúhlasiť." Pozeral na mňa.

"Si tak gýčovitý, pán Darcy."

"Prestanem, keď sa prestaneš takto usmievať." Vzal ma za ruku a viedol ma k balónu a zdvihol ma do koša.

Snažila som sa odtiahnuť ruky preč od neho. Nemohla som myslieť, keď sa ma tak jemne dotýkal. Ale nepustil ma, a keď sa balón začal dvíhať, nemala som už síl s ním bojovať, pretože som bola zaneprázdnená snahou nemyslieť na to, že sme išli stovky stôp nad zemou.

"Je to bezpečné, že áno?" Povedala som ticho, srdce mi búšilo rýchlejšie.

"Nebol by som ťa sem priviedol, keby to nebolo bezpečné."

Hryzúc si do pery, som prikývla a sledovala, ako sa zelený trávnik vzďaľuje ďalej a ďalej zakaždým, keď sa oheň vpúšťal do balóna. Videla som jeleňa ako beží medzi stromami. Iným smerom bol dokonca medveď. Avšak, čoskoro boli v mori zelených stromov nič viac, než malé škvrny.

"Ach môj-" cúvala som do jeho náručia, keď vták letel priamo okolo mojej tváre.

"Bojíš sa tiež vtákov?"

"Nie! Bola som prekvapená."

"Dobre. Môžeš sa tešiť."

"Tak panovačná-"

S mojími rukami na hlave, ma obrátil k výhľadu, aj keď som si myslela, že to bolo dych berúce, nemala som žiadne slovo pre to, ako úžasné to bolo vo vzduchu.

"Ach môj bože!" Zakričala som s úsmevom. A s roztvoreným náručím. To bol ten správny čas povedať, jednu z mojich najobľúbenejších filmových replík. "Ja letím, Jack!"

Položil ruky na môj pás. "Kto je teraz, ten gýčovitý?"

Smejúc sa, som zobrala jeho ruky do svojich.

Bolo to... bolo to niečo, čo som vedela, že by som nikdy nebola schopná len tak zabudnúť, bez ohľadu na to, ako dlho budem žiť.

Theo

Nemohol som zabudnúť na jej úsmev na tvári alebo spôsob, akým jej vánok šľahal medovo-hnedé vlasy v každom smere. Bola taká ohromujúca. Dokonca aj teraz, hodiny neskôr v kúpeľni nad ňou premýšľam, zatiaľ čo ona stojí v sprche, padajúca voda, kvapkajúca nad každou krivkou jej tela. Jej guľaté prsia, ružové bradavky, brucho ... sakra. Oči mala zatvorené, hlavu zaklonenú dozadu. Bola krásna. Skutočnosť, že ona vôbec nevedela o mne, ma ešte viac povzbudila.

Otvárajúc sklenné dvere, sa rýchlo otočila čelom ku mne. "Theo? Ty-"

Nenechal som ju povedať ani slovo, priblížil som svoje perz na jej, môj jazyk som vložil do jej úst, tlačiac ju proti dlaždiciam v sprche. Teplo z vody na chrbte, ako stonala v mojich ústach bolo vzrušujúce. Odpútala sa pomaly, zhlboka sa nadýchola, hruď sa jej dvíhala a klesala. Žiadostivosť naplnila jej hnedé oči.

"Otoč sa a daj ruky hore," povedal som jej drsne.

Zvodne sa usmiala. "Ty si teraz policajt? Nemal by si mi ešte predtým pripomenúť všetky moje práva?"

Odtiahol som ju zo steny, otočil ju a položil obe ruky hore vedľa nej. Stlačil som môj penis proti jej mäkkému zadku, jednou rukou som ju chytil chytil za prsník a druhú som ho zasunul medzi jej stehná.

Snažila sa ich zavrieť, ale keď som ju plesol do stehna, škodoradostne sa chichotala a a otvoril som ju čo najširšie.

"Ty, Felicity, patríš mne," zašepkal som jej do ucha, keď som vkĺzol prstami do jej pulzujúcej kundičky.

"Ruky hore, Felicity. Neskončil som."

Neposlúchla.

"Teraz!" Dožadoval som sa, zvierajúc jej pevne bradavky.

"Ach!" Vydýchla, zdvihla ruky.

"Kde som to bol?" Spýtal som sa, šúchajúc jej kundičku dvoma prstami, keď sa jej stehná zovreli tesne okolo mňa. Nechcel som nič viac, než ponorit sa hlboko do nej. "Chcela si práva. No, máš právo na stonanie mojho mena, Felicity. Máš právo prosiť o viac."

"Theo... prosím, potrebujem... potrebujem viac."

"Už si tak mokrá, Felicity." Prsty sa zrýchlili, a ona sa odrážala nad mojimi prstmi, keď sa pritisla tvárou k stene.

"Nie..." povedala fňukajúc, keď som odstránil ruky. Zdvihol som ich k jej perám, a keď sa pohla, aby ich olízala, posunul som ich do mojich úst, ochutnával som ich a ona v zúfalstve lapala po dychu. Trúc sám seba medzi jej polkami zadku, som premáčal svoj penis jej kundičkou, mučiac nás oboch skôr než som zovrel jej stehná a zdvihol ich. Pomaly som vstúpil do jej zadočku.

"Do riti." Zasyčala, keď si hrýzla pery a zovrela ruky v päsť. Stále držiac nohu vo vzduchu, vytiahol som ho trochu skôr, než som vrazil späť do nej. Zachvela sa, a nemohol som si pomôcť, ale olízal som si pery, viac ako nadšený pri pohľade na jej stonanie. Jej zadok zovrel môj penis, ako v nej pulzoval. Znovu som sa vytiahol, vrazil som do nej.

"Áno!" Vykríkla, ako som do nej vrážal. Prosila viac, a ja som umieral dať jej ho bez výhrad.

"Kurva, ty si tak sakramentsky tesná," zasyčal som.

"Th... Th... Theo!" Jej stony sa mi ozývali do ucha.

Nemal som žiadnu kontrolu. To nebolo sladké. Bolo to tvrdé a rýchle, celé jej telo sa otriasalo a to bolo kurva neuveriteľné.

"Áno! Viac! Áno!" Vykríkla.

Púšťajúc jej nohu, som nás oboch pritisol proti múru. Voda teraz tiekla studená ako ľad, ale ani jednoho z nás to nezaujímalo. Obaja sme boli v jednom ohni.

"Chceš, aby sme skončili koncom týždňa?" Zasyčal som zlostne, ťahajúc ju za vlasy a vrazil som do zadku rýchlejšie.

"Theo"

PLESK.

"My sa k tomu ani neblížíme."

PLESK.

"Theo!" urobila sa, prvykrát z mnohých, čo som sa chystal jej pripraviť.

Dostal som sa medzi je stehná a trel jej kundičku.

"Môžeš mi dať viac než to, bejby."

"Theo-já-oh..." Držiac ju za zápästie, som vošiel tromi prstami do nej, udržujúc tempo mojich rúk, k tomu môj penis, šukajúc ju tak dvakrát.

"Komu patríš?" Pohrýzol som ju na ucho.

"Tebe."

Patrila mne! Jej zadok. Jej kundička. Jej prsia. Toto všetko bolo moje, a na to nikdy nesmie zabudnúť.

"Hlasnejšie. Zakrič to."

"Som skurvene tvoja, Theo!" Vykríkla, keď dosiahla ešte raz orgazmus.

Presne tak, pomyslel som si, keď som ešte raz do nej vrazil, rovnako prichádzajúc k orgazmu. Držal som ju na okamih, pobozkal ju na rameno, ako som sa vytiahol. Skĺzla na zem sprchovacieho kúta a položila si hlavu o stenu, zhlboka dýchala.

"Ježiši," zašepkala.

"On nemá s tým nič spoločné," povedal som, keď som vypol vodu.

"Musíš byť celkom na seba hrdý."

"Vyzeráš, akoby si bola dôkladne ošukaná, takže áno, som na seba veľmi hrdý."

To bolo presne to, ako ju zvládnuť. Dnes ráno som bol sladký a večer hrubý. Milenec a alfa samec. Chcel som jej ukázať, že môže mať oboje.

Vzal som si uterák, zaviazol ho okolo pása a vyšiel zo sprchy. "Očisti sa a príjdi do postele, Felicity. Máme ešte ďalšie štyri dni."

Felicity

4. deň

09:56

Cítila som sa rozpálene. Moje bradavky boli tvrdé. Môj hrudník sa zdvíhal a klesal s každým krátkym, rýchlym výdychom. Lízajuc svoje pery, som mala oči stále zatvorené, ako som bojovala s nutkaním stonať...

Počkať.

Pocit ďalšej vlny radosti prechádzal cezo mňa, otvorila som oči, už neschopná mlčať. Keď som sa pozrela dole, videla som Theovu hlavu medzi mojimi stehnami, jeho lízajúci jazyk, sal moju kundičku.

"The-o..." zastonala som a zaťahala ho za jeho čierne vlasy.

Nezastavil sa olizovať môj klitoris. Zahryzla som sa do palca a húpala panvou proti jeho jazyku a tvári. Ježiši Kriste, kurva, bolo to... bolo to kurva neuveriteľné.

Ťahajúc ho za vlasy ešte viac, schmatol moje stehná a pritiahol si ma bližšie k ústam a nasal ma.

"Ach, áááno!" Vykríkla som. Bolo to tak dobré, moje oči sa zavierali, moje prsty sa skrútili. Jazykom ma šukal tak, že som to nemohla opísať, a ja som nemohla vydržať dlhšie.

"Theo!" Vykríkal som, keď som sa urobila, a on všeko pil, čo ma len viac rozžhavilo.

"Dobré ráno." Pozdravil a oblizol si pery, keď konečne skoncil.

Žiadostivosť. Túžba. To bolo všetko, čo som cítila. Posediačky, som ho pobozkala, svojím jazykom v jeho ústach, ochutnávka som samu sebe. Keď sa naše pery spojili, pozerala som sa do jeho zelených očí, neodvážiac sa pozrieť inam.

"Aj ja ťa chcem ochutnať, na jazyku," povedala som odvážne.

Usmial sa. "Ja už som hore a čakám na teba."

Tlačiac ho na chrbát, otočila som sa a naozaj, jeho penis stál vysoko a pyšne obrátený na mňa. Ohýbajúc sa zadkom k jeho tvári, som lízala jeho špičku a vsavala z neho zvyšok. Toto bola moja chvíľa, aby som mu takto splatila moje prebudenie, ale mala som iné predstavy... predstavy, ako ho viesť k nepríčetnosti. Znovu ma pojedal, ako som sedela na jeho tvári. Vírila som jazykom okolo jeho penisu, akoby sa jednalo o kornútok zmrzliny určený len pre mňa.

Vedela som, že ani jeden z nás sa nedostane z postele v dohľadnej dobe.

13:00

Dnesne ráno a minulá noc bola... wow. Nebol žiadny iný spôsob, ako to opísať. Pripadala som si ako jeho súkromná pornohviezda. Špinavá. Sexy. Hriešna. Moja myseľ nebola ešte schopná rozmýšľať. Nikdy som nebola s mužom tak, ako som bola s Theom. S ním som sa cítila sexy, akoby som bola nejakým druhom sexuálnej bohyne. Všetky veci, ktoré sme spolu robili, napriek tomu aj teraz, keď sme boli na obede, pritiahol pre mňa stoličku, akoby som bola nejaká slušná pani. A to som ho pred pár hodinami sala a prosila ho, aby ma ošukal na mojich rukách a kolenách.

"Čo chceš na jedenie?" Spýtal sa, keď sa pozrel cez menu.

"Ako to robíš?"

Pozrel sa na mňa. "Ako mám robiť, čo?"

Naklonila som sa viac a povedala: "Ako robíš to, že prejdeš tak jednoducho k šukaniu mňa ako... ako sme to robili dnes ráno k normálnemu odtiahnutiu mojej stoličky a opýtania sa, čo si dám k jedlu?"

"Jednoducho. Baví ma šukat ťa rovnako, ako tráviť čas s tebou."

Nevedela som, ako na to reagovať. Pozrela som sa na menu. Nebola som si istá, či som chcela jesť aj niečo iného, než jeho.

"Narodila si sa v Los Angeles?"

"Nie. New Yorku,"odpovedala som.

"Aká je tvoja obľúbená farba?"

Zdvihla som naňho pohľad. Nepozeral sa na mňa, prezeral si svoj jedálny lístok, rozvalený v kresle. "Čo robíš?"

Zameral sa na mňa. "Čo tým myslíš?"

"Vieš, čo myslím. Prečo sa ma pýtaš na moju obľúbenú farbu? "

"Pretože naozaj nepoznám odpoveď. Prečo by som sa ťa inak, na to pýtal?"

To bolo to, čo robil. Prišiel čašník. "Čo môžem pre vás priniesť?"

Theo, ako gentleman, čakal na mňa.

"Dám si pečene kuracie mäso a zázvorové pivo, prosím."

"Môžete mi priniesť to isté."

Som si istá, že čašník niečo povedal, ale nemohla som sa sústrediť na neho, keď sa Theo na mňa intenzívne pozeral.

"Čo teraz?"

"Ešte si mi neodpovedala na otázku."

"Je to modrozelená. Šťastný?"

"Obľúbený film?"

"Theo, naozaj sa teraz chceš so mnou hrať hru na dvadsať otázok?"

Sledovala som ako jeho tvár zvážnela. "Samozrejme. Keďže ich mám viac ako dvadsať."

Siahla som po vode. "Toto nebude fungovať. Poznať všetky tieto náhodné veci o mne nebude znamenať, že mňa poznáš."

"Tak prečo sa tak bojíš na ne odpovedať?"

"Dobre. Môj obľúbený film je Polnoc v Paríži, pán Darcy." Šalela som z neho, a nie tak, ako sa mi páčilo.

"Čo cítiš, pri prepnutí z Thea na pána Darcyho? Ja nikdy nemôžem povedať, či je to sexuálna frustrácia alebo zlosť, čo je nemožné, pretože som najmenej obťažujúci chlap, čo poznam."

Povedal to tak hladko, že som si nemohola pomôcť, a začala som sa smiať. "Tvoje ego je obrovské. Tvoj krk ťa musí bolieť od nosenia tak veľkej hlavy, po celý deň."

"Teraz, keď si to spomenula." Dotkol sa krku a obaja sme sa rozosmiali.

Pokrútila som hlavou. "Ja ťa volám pán Darcy, keď... keď mám dobrú náladu a som spokojná, aspoň myslím. Niekedy je to sexuálne, inokedy z mrzutosti. Niekoľkokrát, keď tak myslím na Pýchu a Predsudok-"

"Aha." Zastonal a prevrátil oči. "Si fanúšičkou Austenovej."

"Nebudeš stonať u Jany Austenovej."

"Smiem stonať, keď som videl, že je to jedným z dôvodov pre nerealistické očakávania niektorých žien, ktoré majú na mužov. Skutočnosť, že moje priezvisko je Darcy robí to dvojnásobne horším pre mňa."

Mal pravdu, ale neexistuje žiaden spôsob, aby som sa mu, do pekla, priznala. Zhlboka som sa napila mojej vody.

"Ďalšia otázka?" Spýtal sa s diabolským úškrnom na perách.

"Prosím."

"Ak by si mohla ísť kamkoľvek na svete, kde by to bolo?"

"Na to nemôžem odpovedať, neexistuje jedno miesto. Tie by si si dostal do hlavy, že ma tam v skutočnosti musíš vziať."

"Neboj sa, ja už to v hlave mám. Tým že mi to nepovieš ma len prinútiš ťa vziať na všetky miesta, pokiaľ ho nenájdem."

Bolo to smiešne. Ale vedela som, že naozaj mohol.

"Thajsko. Ak by som mohola ísť kamkoľvek práve teraz, rada by som navštívila túto krajinu. A než sa ma spýtaš prečo, neviem. Videla som ju raz v časopise."

Zobrala som si tyčinku, ešte predtým než sa čašník vrátil s naším jedlom.

"Prečo ako jediná odpovedám na tieto otázky?"

"Pretože som jediný, kto ich môže klásť," odpovedal. "Narodil som sa vo Fresne, v Kalifornii, moja obľúbená farba je biela, obľúbený film Občan Kane, hovorím ti slečna Harper, keď sa namě pozeráš, ako by si ma vyzliekala svojím pohľadom-"

"To nerobim!"

"Po tomto ránu, to môžes naozaj povedať?"

Oh! Urgh, chcela som mu dať facku. Ale namiesto toho som si napchala jedlo do úst.

"Tiež ťa rád vyzývam a provokujem ako slečnu Harper, keď chcem aby si sa smiala, alebo sa usmiala len na mňa, ako že som jediný človek na svete," dodal predtým ako si vložil sústo jedla do úst.

Môj tep sa zrýchlil, a ja som prehltla kus môjho kuracieho mäsa v ústach. Obaja sme boli nejakú dobu potichu, než som našla odvahu znovu prehovoriť. "Nepovedal si mi, kde by si chcel cestovať ty."

"To preto, že môžem ísť kamkoľvek chcem." Pokrčil plecami. "Takže budem spokojný s čímkoľvek, kam budeš chcieť ísť."

Felicity nezamiluj se do toho... nezamiluj sa do neho.

Ale prečo bolo tak ľahké si myslieť jednu vec a cítiť inú?

Deň 5

11:31

"Si nervózna?" Spýtal sa a nasadil si helmu na hlave.

"To záleží na tom, ako dobrý vodič si," odpovedala som, aj keď trochu nervózna som bola.

Zapol mi koženú bundu a tiež mi pomohol nasadiť helmu na hlavu. "Som na motocykloch, čo som mal sedemnásť. Len sa ma pevne drž."

Hodil nohu cez operadlo svojej čiernej Harley a čakal, aby som si nasadla.

"Theo-"

"Dôveruj mi. Naozaj sa ti nič nestane."

Cítila som sa tak – ako vždy, keď sa ma snaží vytlačiť z mojej komfortnej zóny.

Podal mi slnečné okuliare, a ja prehodil nohu cez motorku a rukami som sa obalila okolo jeho pása. "

Si pripravená?" Naštartoval.

"Len choď!" Zavrela som oči.

Držala som sa ho pevne, pocítila som príliš veľký strach z toho, že by som mohla spadnúť z tejto veci, zatiaľ žiaden pocit uvoľnenia. Vietor bičoval priamo do nás, moje vlasy boli jeden veľký neporiadok, poletovali okolo mojej tváre. Keď som sa ho spýtala, kam ideme, povedal, že je to prekvapenie. Bola to jazda, ktorá bola dôležitá.

"Otvor oči, Felicity!" Zakričal.

"Som v poriadku!"

"Felicity! Nebuď mačička!"

"Ako žena s mušličkou, to odmietam."

"Čo?" Vykríkol.

"Povedala som, že ako žena s kundou, to odmietam!" Kričala som na vrchole svojich pľúc.

Zasmial sa. "Nemôžem uveriť, že si to práve zakričala."

Otvárajúc oči, som sa na neho zamračila, aj keď ma nemohol vidieť, ako obrátil hlavu. Až vtedy som si všimla, dokonalú scenériu okolo nás. Stromy lemované po oboch stranách cesty, prechádzajúce v rozostrenie zeleně. Bolo to, ako by sme boli leteli, leteli priamo cez ne. Odvážila som sa ho držať len jednou rukou.

"Stále máš strach?" Zakričal späť.

"Nie." Pokrútila som hlavou, aj keď ma nemohol vidieť. Už som sa nebála, už nie. Mal túto schopnosť, dokázal odohnať všetky moje obavy tak, že sa zdali byť len veľmi malými. Bradu som si oprela o jeho rameno, tešila som sa. Mal pravdu. Nezáležalo na tom, kam ideme. Cesta brala dych.

"Si jediný svojho druhu, Theodore Darcy," zašepkala som viac pre seba, ako pre neho.

"Čo?" Pootočil hlavu.

"Nič. Sústreď sa na cestu!"

"Prisahám, že si hovorila o mne!"

"Ty si paranoidný," klamala som s úsmevom.

Moje srdce ma už nepočúvalo. Bolo to, akoby už nepatrilo mne.

Musela som to mať pod kontrolou.