S-US - 8. kapitola

Překlad: Yogi_22

Graham

Nepočul som o nej celú sobotu, niežeby som to čakal. Soraya Venedetta má zámerne privádzala do nepríčetnosti. Nikdy predtým som v tejto situácií nebol. Neúnavne som sa naháňal za riskantnými obchodmi, ktoré som len chcel, pokým sa ich nevzdali, keď som sa dostal do bodu a predostrel ponuku, ktorú nebolo možné odmietnuť. Ale naháňať sa za ženou bolo pre mňa niečo nové. Iste, bolo ich pár, kvôli ktorým som ich naháňal na rande, ale na konci noci som si bol vždy istý, že som ich mal v hrsti. Chceli si dopriať vína, večere, lichôtky a obchodné kontakty a určitý životný štýl. Nebolo vôbec ťažké na to prísť.

Až doteraz.

Čím ťa dostanem, Soraya Venedetta?

Čím viac ma tá ženská nasierala, tým viac som ju chcel. O desiatej večer som to už viac nemohol vydržať. Zmenil som sa na deprimovanú pičku.

Graham: Aký bol večierok?

Odpovedala o pár minút neskôr. To ma trošku upokojilo, že nie je okúzlená niekým koho stretla, pretože si neprestala kontrolovať telefón.

Soraya: Som vo vlaku na ceste domov. Už som ti zmienila, že nemám rada klaunov?

Graham: Nezmienila. Ale myslím si, že ide o celkom bežnú fóbiu.

Soraya: Moje malé monštrum v podobe netere nebolo vydesené ani v najmenšom. Čo si dnes večer robil?

Sedel som sám vo svojej obývačke s hromadou dokumentov porozhadzovaných po celom kávovom stolíku a s koňakom v rukách. Dnes to bol štrnásťhodinový pracovný deň. Zakaždým, keď som si pomyslel, že sa s ňou spojím, donútil som zahrabať nos do práce. Moje oči boli vyčerpané pred mojim prianím.

Graham: Až do neskorého večera som pracoval.

Soraya: Poznáš to staré príslovie...len samá práca a žiadna zábava...

Graham: ...robí z Grahama bohatého chlapca.

Soraya: Možno. Ale na čo je dobré bohatstvo, keď nemáš čas si ho užiť.

Hodil som do seba zvyšok svojho pohára. Presne tieto slová som počul toľkokrát, že ich ani nemôžem spočítať. Od mojej babičky.

Graham: Už si premýšľala nad tým, o čo som ťa žiadal?

Soraya: Máš na mysli môj nadchádzajúci kalendár?

Chytráčka. Privádzalo ma do šialenstva vedomie, že bola dnes večer vonku a odmietla sa zaviazať k tomu, že sa nebude vídať s ostatnými ľuďmi. Včera som jej nepovedal, že to bol chyták. V tej dobe som sa ju snažil zatlačiť do rozhodnutia „všetko alebo nič“ v môj prospech. Ale po dvadsiatich štyroch hodinách som si bol istý, že neexistuje sakra spôsob ako by som s touto ženou mohol mať otvorený vzťah. Zvyčajne som to bol ja kto sa vyhýbal záväzkom. Povedal by som, že som práve ochutnal svoju vlastnú medicínu.

Graham: Mám.

Soraya: A čo tak toto? Pôjdeš so mnou na jednu spoločenskú udalosť podľa môjho výberu a ja potom navštívim jednu podľa tvojho výberu. Ak ma aj potom budeš chcieť stále exkluzívne vídať, idem do toho.

Čo si ako myslela? Že strávením času s jej priateľmi by som si uvedomil, že je tak diametrálne odlišná, že by to nemohlo nikdy fungovať? Alebo to bolo naopak? Nesadol by jej môj životný štýl. Je zrejmé, že precenila rozsah toho ako je mi u riti to čo si ľudia na každej strane tábora myslia.

Graham: Je to síce úplne zbytočné, ale ak ti to urobí radosť, urobím to. Kedy môžem očakávať spoločenskú udalosť podľa tvojho výberu?

Soraya: Vo štvrtok večer. Tig a Delia organizujú v ich tetovacom salóne party. Je to prvé výročie slávnostného otvorenia.

Graham: Piatok večer. The Pink Ribbon galavečer v The Met. Je to každoročná zbierka, ktorú podporujem.

Soraya: Tak gala, hej? Budem si musieť nechať zafarbiť konce podľa svojich fajnových šiat.

Graham: Mám to brať ako rande?

Soraya: Ako dve rande. A áno.

V tú noc som spal lepšie než celý minulý týždeň. Ako zvyčajne som v nedeľu popoludní navštívil starú mamu. Vzal som ju na nákupy a potom mi urobila jedno z mojich obľúbených jedál. To bolo všeobecne každý týždeň jediné doma pripravené jedlo.

V pondelok ráno som vstal skoro a namiesto svojich obvyklých štyroch míľ som si zabehol sedem. Keď som zamieril na vlakovú stanicu, uvedomil som si ako veľmi som sa tešil na stretnutie so Sorayou. Keď prišla jej zastávka a potom odišla, a ona nenastúpila, ohrnul som pery, potom som zavolal sekretárke, aby som jej nadiktoval zoznam úloh skôr než dorazím. Vedel som, že ich nebolo možné všetky splniť, ale aspoň mi to dalo zámienku, aby som si na niekom vybil svoju frustráciu.

V ten deň som bol špeciálne mrzutý.

O piatej som sa znova našiel ako píšem do Ask Ida.

Drahá Ida,

je tu žena, na ktorú sa teším, že ju každý deň uvidím cestou vlakom. Dnes ráno tam ale nebola. Myslím, že by sa mi mohla úmyselne vyhýbať, pretože nie je schopná už dlhšie bojovať proti sexuálnej príťažlivosti a má obavy, že sa tomu poddá a dovolí mi, aby som s ňou mal svoju chvíľku. Ale ako si tým môžem byť istý?

-          Celibátnik z Manhattanu

O dvadsať minút neskôr mi v mailovej schránke vyskočila odpoveď.

Drahá Celibátnik:

vzmuž sa. Zdá sa, že je to v rozpore s tým čomu môžeš veriť, ale svet sa netočí len okolo teba. Možno, že tá žena mala skoro ráno dohodnutého lekára, aby jej doplnil antikoncepčné tabletky. Niečo, čo by možno muž v celibáte ako ty mohol oceniť – to znamená, ak si niekedy dovolíš porušiť prísľub celibátu. Možno by si na chvíľu mal chodiť iným vlakom. Alebo ešte lepšie, vydaj sa ku svojmu vlastnému lekárovi po niektoré testy. A to v nádeji, že ak budeš mať nejakú príležitosť s tou záhadnou ženou z vlaku, určite budeš chcieť byť pripravený.

Môj deň sa hneď premenil na premýšľanie o tom, prečo nebola ráno vo vlaku.

Zasrane skvelé.

Niežeby bolo nemožné myslieť na niečo iné ako robiť sa celú noc v nej.

---

Soraya sa nikdy neukázala vo vlaku ani nasledujúce dva dni. Začínal som mať pocit, že sa mi zámerne vyhýbala až do nášho rande. Vďaka Bohu, že dnes večer bola tá noc, kedy sa konala party v tetovacom salóne. Inak by som totiž stratil svoj prekliaty rozum.

Chystal som sa vybuchnúť viac ako len jedným spôsobom. Moje emócie sa vymkli spod kontroly a už som sa viac necítil na to, aby som to všetko vydržal. Existovala len jediná osoba, ktorej som mohol veriť ohľadom svojho súkromného života. Normálne som starej mame cez týždeň nevolal, ale z nejakého dôvodu som mal pocit, že potrebujem, aby ma dnes dala do laty, skôr než zo seba dnes večer urobím totálneho somára. Odstrčil som hromadu papierov na svojom stole bokom a zodvihol telefón. Zazvonilo to trikrát, než zodvihla.

„Graham? Si v poriadku?“

„Všetko je fajn, babča.“

„Normálne mi totiž vo štvrtky nevoláš.“

„Ja viem.“

„O čo ide? Zdalo sa, že si bol minulú nedeľu mimo. Deje sa niečo zlé?“

„Nič nie je zlé.“

„No, tak čo sa deje?“

Zhlboka som sa nadýchol, dostal som sa k jadru veci. „Som zlý človek?“

„Čo je toto za otázku?“

„Je tu...je tu jedna žena, s ktorou sa vídam. Zdá sa, že mi nedôveruje. A mňa by zaujímalo, či na to existuje pádny dôvod. Možno, že pre ňu nie som dosť dobrý. Možno, že nie som dosť dobrý pre nikoho.“

Nikdy si nedávala servítku pred ústa, babča sa len zasmiala a povedala: „Niekedy máš tendenciu byť zmrd, srdiečko. Ale z toho čo si mi povedal je to súčasť toho, kam smerujú tvoje obchodné jednania. Vysporiadavať sa so ženou je na druhej strane úplne iná hra. A ty hráš na ihrisku s istotou...“

„Veď to je práve to. Hrám...ale toto je niečo celkom iné. Mám z toho iný pocit. Ani len neviem ako to vysvetliť, nedáva to žiaden zmysel, naozaj. V ničom si nie sme podobní. Ona je z Brooklynu...je Talianka, horúca hlava, neriadená strela s viacfarebnými vlasmi. Kričala na mňa pred zamestnancami. Niekedy je až príliš priamočiara. Napriek tomu...sa jej nemôžem nabažiť. Ale môžem povedať, že mi neverí. Neviem ako sa k nej dostať.“

Babča si odfrkla. „Predpokladám, že slovným spojením dostať sa k nej...máš takisto na mysli, že ti nedovolila, aby si ju mal po svojom?“

„Nedovolila mi, aby sa v tejto oblasti stalo vôbec niečo, nie.“

„Ty jednoducho nie si len zvyknutý na ženy, ktoré držia nohy pri sebe. Existujú aj také veci ako dáma so sebaúctou, vieš. Myslím, že sa mi to dievča páči.“

Vzdychol som si do telefónu, keď pokračovala.

„Chvíľu trvá vidieť ľudí takých, akí sú naozaj. Potrebuješ byť sám sebou a mať trpezlivosť a nakoniec uvidí tvoje skutočné ja.“

„Ale čo keď moje skutočné ja pre ňu nie je dosť dobré? Čo keď som jedovatý?“

„A to hovorí kto?“

„Neviem, či som ešte schopný lásky...“

„Už len to, že ti to nie je jedno, Graham, je dobrým znamením. Ak ide o tú správnu osobu, všetci sme toho schopní. Do tej Genevieve si sa zamiloval, však?“

Len pri zmienke jej mena mi skysol žalúdok.

„A pozri kam ma to dostalo.“

„Vieš čo si myslím?“

„Čo?“

„Myslím, že sa tak usilovne snažíš všetko kontrolovať, zámerne si vyberáš nesprávnych ľudí, aby si už viac nebol ranený. A teraz si začal veriť, že nie si schopný ničoho viac. Začínaš veriť svojim vlastným klamstvám.“

„Možno.“

„Myslím, že to dievča...ako sa volá?“

„Soraya...“

„Soraya...hm...pekné.“

Zatvoril som oči a pokrútil hodinkami na zápästí. „To ona je.“

„V každom prípade, myslím, že to dievča je tvojim budíčkom, že nie vždy máme nad vecami kontrolu. Stačí ísť s prúdom. Nechaj nech sa veci dejú samé od seba. Vzdaj sa kontroly. Ale čo je ešte dôležitejšie, pre Boha živého, nebuď kretén.“

Nemohol som si pomôcť a zasmial som sa nahlas. „Budem si to pamätať, babča.“

Uvedomil som si, že Soraya rozhodne nebola prvou ženou v mojom živote, ktorá pomenovala veci také aké boli.