S-US - 33. kapitola

Překlad: Yogi_22

Graham

Pár blokov od miesta, kde bývala Soraya som narazil na starý, červený vagón, ktorý bol premenený na reštauráciu. Usmievajúc sa som sa rozhodol dať si tam šálku kávy. Celé ráno som cestoval a potom som sa hodiny prechádzal po pláži čakajúc, či sa Soraya neozve. Na programe bol rozhodne nejaký kofeín, ak som mal mať energiu vydržať ak to pôjde ťažko, keď som ju plánoval konečne dostať späť do svojho náručia.

„Dám si veľkú, čiernu kávu,“ povedal som čašníčke, keď som vkĺzol do boxu. Celé vnútro reštaurácie bolo prerobené, aby fungovalo ako jedáleň, ale zachovalo si veľa z pôvodného interiéru prepravného vozňa. Sedel som na skutočnom vlakovom sedadle, keď mi zazvonil vo vrecku telefón. Pri zbadaní Sorayinho mena na obrazovke sa mi okamžite celé telo prebralo späť k životu. Ťukol som pre otvorenie správy a bol som prekvapený, že to vôbec nebola správa.

Bola to fotka.

Alebo vlastne fotky.

Veľmi nečakané fotky.

Obrázok jej nádherných kôz, obrázok jej sexy nôh a obrázok jej poriadne jebateľného zadku.

Tieto tri obrázky boli veľmi podobné ako pri našej prvej výmene, keď mi v telefóne zanechala fotky, keď vyrazila z mojej kancelárie. Ako som však mohol vidieť, tieto boli odfotené nedávno kvôli líniám od opálenia, ktoré teraz zdobili jej pokožku. Ten prvý krát mala vo výstrihu prostredník, viditeľne na nových fotkách chýbal. Uložil som si fotky do svojho iPhonu a okamžite som odpísal späť.

Graham: Kde si? To sú moje kozičky, nohy aj riťka. Idem si po ne.

Ako som tam sedel v jedálni čakajúc na jej odpoveď, mal som pocit déjà vu. Ten chlapík, ktorý sa dnes prechádzal s kozou mal absolútnu pravdu. Bol som tu, sediac vo vozni pozerajúc si fotky pŕs, nôh a zadku ženy, ktorá ma vytáčala do nepríčetnosti. Znova. V živote neexistovali žiadne náhody. Tá cesta, na ktorú sme sa vydali, akokoľvek sa už stočila do prdele, sa nám mala stať.

Soraya: Som vonku s Deliou. Nebudem späť pár hodín.

Prešiel som si prstami po vlasoch vo frustrácii. Potreboval som ju vidieť. Ak te nebolo možné fyzicky, aspoň som potreboval naisto vedieť, že sme na tom boli obaja rovnako.

Graham: Povedz mi, že mám pravdu. Nemôžem už čakať dlhšie. Nepodvádzala si ma a urobila si to pre mňa a Chloe?

Čakanie na jej odpoveď bolo mučivé.

Soraya: Požiadala som Marca, aby predstieral, že je so mnou. Je to Tigov bratranec. V skutočnosti by som ťa nikdy nepodviedla.

Graham: Mala si to so mnou prebrať.

Soraya: Teraz to už viem. Bolo to hlúpe.

Graham: To bolo a ja sa ťa chystám ohnúť cez koleno a za trest ti neskôr nasekať na zadok.

Soraya: Sľubuješ?

Graham: Chcem ti sľúbiť veľa vecí, srdiečko. Ale dávam prednosť urobiť to osobne. Kedy sa vrátiš?

Soraya: Netuším. Napíšem ti, keď budem naspäť v dome. Kde si?

Graham: Pár blokov odtiaľ, sedím vo vlaku.

Soraya: Vo vlaku?

Graham: Nemaj obavy. Je nepohyblivý. Nikam bez teba nepôjdem.

Soraya: Sľubuješ?

Graham: Nič ma od teba nezadrží, Soraya.

Sedel som vo vlaku čakajúc ďalšie dve hodiny. Soraya mi povedala, že mi napíše, keď bude späť v byte a moja trpezlivosť sa stenšovala. Už som nebol schopný sedieť tam dlhšie, prechádzal som sa, pokým mi telefón nezazvonil znova.

Soraya: Som späť.

Graham: Som na ceste.

Byt Deliinho brata bol na šiestom poschodí, byt 6G. Stisol som tlačidlo na výťahu a trpezlivo čakal. Svetlo nad dverami pomaly osvetľovalo každé číslo, zatiaľ čo sa vlieklo po podlažiach. Tá prekliata vec sa plazila a ešte stále sa nedostala dole. Nemohol som čakať dlhšie.

Našiel som dvere na schodisko, začal som od prvého a smeroval na šieste. Na treťom podlaží som mal začať spomaľovať, ale namiesto toho som začal brať schody po dvoch. Srdce mi v hrudi tĺklo, napriek tomu som nebol ani trochu zadychčaný. Potreboval som sa k nej dostať. Na začiatku šiestej série schodov som už naplno bežal ten zvyšok cesty. Keď som sa dostal na jej podlažie, trhol som dverami do chodby a pokračoval šprintom chodbou. Žilami mi prúdil andrenalín, keď som dorazil pred byt 6G.

Snažil som sa zhlboka nadýchnuť, upokojiť sa, ale bolo nemožné uvoľniť sa. Hrudník sa mi zdvíhal hore a dole.

Potreboval som ju tak strašne vidieť.

Zaklopal som a čakal.

Keď konečne otvorila, na okamih som zamrzol.

Soraya.

Bože, bola zasrane neuveriteľná.

Stála vo dverách, na sebe mala len krikľavú ružovú podprsenku a nohavičky, končeky vlasov mala nafarbené v rovnakom odtieni ružovej. Nikdy vo svojom živote som takú krásu nevidel. Stál som tam celú minútu, proste som si ju len obzeral. Potom som konečne prehovoril. „Čo znamená krikľavo ružová?“

Pozrela sa mi do očí. „Lásku. Znamená to, že som zamilovaná.“

Zatvoril som oči. Na sekundu som si myslel, že budem priamo tu za pičku a rozplačem sa na prahu. Bol som tak zasrane šťastný, moje emócie potrebovali rozlet.

„Bojím sa vojsť.“

„Prečo?“ Tvár jej na okamih poklesla.

„Pretože je tu toho toľko čo ti chcem urobiť, cítim toho teraz tek veľa, bojím sa, že nebudem jemný.“

Líca jej málinko očerveneli. „Nechcem, aby si bol jemný. Chcem, aby si bol sám sebou. Panovačný, nafúkaný blbec s nečakane sladkou stránkou. Otec, ktorý miluje svoju dcéru bezpodmienečne bez ohľadu na čokoľvek a nikdy ju nenechá za sebou. Dominantný partner v posteli, ktorý to niekedy občas potrebuje drsne. Chcem ťa celého, Graham.“

Vošiel som dnu a zabuchol za sebou dvere. „Oh, dostaneš to všetko, v poriadku. Moje ústa, moje ruky, moje prsty, moje telo, moje péro.“ Vzal som ju do náručia, pobozkal som ju so všetkým čo som mal.

Medzi bozkami sa znova a znova ospravedlňovala. „Je mi ľúto čo som urobila. Myslela som si, že robím správnu vec.“

„Viem, že si si to myslela. Len mi sľúb, že ma už nikdy znova neodstrčíš preč, bejby.“

„Sľubujem.“

Prekvapil som ju tým, že som ju zodvihol a zovrel ju vo svojom náručí. „Vzhľadom na to, že si otvorila v tomto outfite, hádam, že Delia tu nie je.“

„Má rodinu v Hermosa Beach. Zostáva na noc u bratranca.“

„Pripomeň mi, aby som jej poslal ďakovný darček. Možno auto.“

Začal som kráčať chodbou hľadajúc spálňu. Keď som ju položil dole na hranu matraca, uvedomil som si, že mala obviazanú nohu. „Čo sa ti stalo?“

„Zalepila som si tetovanie.“

„To s pierkami?“

Zmenila si ho, to, ktoré som mal vytetované na hrudi ja?

„Áno.“ Naklonila sa k obväzu a pomaly časť odlúpila. Zadržiaval som dych, pokým som si neuvedomil, že si tetovanie nezmenila, ale niečo tam pridala.

Rovnako ako som to urobil ja, nad pierkami bolo napísané meno.

Graham.

Nemal som na to slová, sklonil som sa a pobozkal ju. Keď sme sa obaja odtrhli kvôli nadýchnutiu, očami zamierila späť dole na nohu, aby som ju nasledoval. „Nechceš vidieť zvyšok zmien, ktoré som urobila?“

Prižmúril som oči. „Viac tetovania?“

„Pokračuj, strhni to.“ Zahryzla si do pery a zodvihla súmernú nohu.

Ak som niekedy v mysli pochyboval, že nebola pre mňa dokonalá, vidieť čo urobila vymazalo aj poslednú štipku toho. Pozeral som dole, dusil sa emóciami. „Neviem čo na to povedať. Je to nádherné.“ Rovnakým písmom ako moje meno bolo nad pierkami napísané Chloe, priamo pod mojim menom.

„Milujem ťa, Graham. A aj tvoju dcéru. Viem, že je to skoro a potrebujeme spomaliť, ale chcem byť súčasťou jej života. Chcem byť do neho zahrnutá. Mal si pravdu. Len preto ako sa veci vyvinuli s mojim vlastným otcom to neznamená, že to nemôže fungovať. Chcem ju vyzdvihnúť z tanečných lekcií a spáliť s ňou cez víkendy koláče. Chcem ju sledovať vyrastať a učiť sa od jej neuveriteľného otca. Ja ťa nielen milujem, Graham...“ Zachytil som slzu, ktorá jej spadla na líce. „Ja milujem aj Chloe.“

Počuť tie slová bolo ako keby mi niekto sňal z pliec obrovskú váhu. Miluje mňa a aj moju dcéru. To bolo po prvý krát odkedy som bol dieťa, kedy som mal pocit, že mám znova skutočnú rodinu.

„Prišiel som sem s toľkým množstvom potlačovaných emócií, až som bol nervózny, že s tebou nebudem jemný. Ale nejako si ma zmäkčila. Ja ťa takisto milujem, kráska...viac než čokoľvek. Teraz sa už lepšie kontrolujem, hoci stále potrebujem byť v tebe. Povedz mi...“ Začal som si vyzliekať oblečenie. „Chceš, aby som sa s tebou najprv miloval a neskôr ťa tvrdo pretiahol, alebo ťa najskôr tvrdo pretiahol a až potom ti to urobil sladko?“

Neodpovedala hneď. Rýchlo som sa vysporiadal so svojim oblečením a keď som zahákol prsty za boxerky, zastavil som sa a pozrel na ňu kvôli odpovedi. „Tak čo to bude, Soraya?“ Stiahol som si boxerky, odhalil tak plnú pripravenosť na ňu, dal jej na výber.

Oblizla si pery. „Najprv šukačka, potom na sladko.“

„Dobrá voľba.“ Sedela na hrane posteli. Stiahol som jej nohavičky a cítil už vlhkosť medzi nohami, skôr než som ju zdvihol. „Omotaj mi nohy okolo pásu.“

Presunul som nás ku stene, prišpendlil jej chrbát a nestrácal čas nastavovaním si ju pre svojho vtáka.

„Kuuurva.“ Vydal som zastonanie, keď som ju stiahol dole na seba. Bolo úžasné, že to boli menej ako dva týždne, odkedy som bol naposledy v nej. Spôsob akým som po tom túžil, mal som pocit, že sme boli od seba celú večnosť. Snažil som sa ísť na to najprv pomaly, uistiť sa, že jej telo bolo na mňa pripravené, ale keď zastonala a povedala mi, že ma miluje a miluje môjho vtáka vo svojom vnútri, všetky zámery sa vyparili.

Búšil som do nej tvrdo a rýchlo. V jednom okamihu som sa bál, že som jej ublížil, pretože zvuk jej tela opakovane narážal do steny. Ale keď som sa snažil ísť na to jemnejšie, prosila ma, aby som to robil ešte tvrdšie. Neexistovalo nič lepšie ako počuť ženu, ktorú milujete ako hovorí, že miluje vášho vtáka a chce to silnejšie. Obaja sme sa urobili dlho a silno, kričala, keď sme sa uvoľnili spoločne naraz. Bol som si istý, že to museli počuť aj susedia. Do pekla, chcel som, aby to počuli. Chcel som, aby celý zasraný svet vedel, čo mi táto žena robila.

Zamumla som si popod nos. „Zasrane ťa milujem, Soraya Venedetta.“

„Aj ja ťa milujem, Obleček. Myslím, že som sa do teba zamilovala ešte skôr ako som ťa vôbec stretla.“

Uškrnul som sa. „To muselo byť mojim neuveriteľným čarom v smskách.“

„Vlastne si bol do značnej miery kretén. Boli to tie fotky, ktoré si mal v telefóne, kvôli ktorým som si uvedomila čo za nádhernú bytosť si pod tým srdcom z ocele.“

„Mne sa oveľa viac páčili fotky, ktoré si mi poslala dnes ráno než tie predtým než sme sa stretli. Možno by som mal robiť každodenné momentky ako istú kompenzáciu, ktorú mi dlhuješ za ten žiaľ do akého si ma uvrhla.“

„To môžem urobiť. Ty si jednoduchý.“

„Nepovedal som, že je to jediná kompenzácia za to všetko.“

„Nechaj ma hádať, vyberieš si dodatočnú platbu v podobe fajky?“

„To znie ako začiatok.“

Poskočilo jej obočie. „Začiatok? Ako dlho ti budem presne zaviazaná?“

Vzal som ju za tvár. „Povedal by som, že tak šesťdesiat by malo stačiť.“

„Šesťdesiat dní? Myslím, že to môžem zvládnuť.“

„Rokov, Soraya. Očakávam sexy momentky a fajku nasledujúcich šesťdesiat rokov.“

Tvár jej zvážnela. „Nie je nič, čo by som vlastne chcela radšej.“

„Dobre. Pretože by si naozaj nemala na výber. Toto bolo prvý a posledný krát, kedy si ma opustila.“