S-US - 21. kapitola

Překlad: Yogi_22

Soraya

Pri ceste von zo svojej budovy som si nevšimla zaparkovanú limuzínu pri chodníku, pokým sa okno nezrolovalo dole a moju pozornosť neupútal jeho sexy hlas. „Nechceš zviesť, kráska?“

Ponáhľala som sa ku tmavému autu. „To závisí na tom aký druh jazdy mi ponúkate, Pán Veľký Kretén?“

Prekvapilo ma, že Graham otvoril dvere, zaťahal ma za ruku a vtiahol ma dnu, jedným rýchlym pohybom som bola v jeho lone. Hravosť jeho záťahu ma donútila k úsmevu, hoci bolo ráno a ja som ešte nemala svoju druhú šálku kávy. To bolo vzácnosťou.

Zachichotala som sa, zrejme som znela ako školáčka, ale nemohla som si pomôcť. „Čo tu robíš?“

„Prišiel som svoju ženu vyzdvihnúť do práce.“

„Tvoju ženu? Znieš ako jaskynný muž.“ Čo som potajomky milovala.

Zaboril mi tvár do krku a zhlboka sa nadýchol. Keď vypustil nádych, cítila som ako jeho telo opustilo napätie. „Včera v noci si mi chýbala. Necítila si sa dobre. Už ti je dnes lepšie?“

„Vlastne áno. Myslela som, že si niečo dám, ale dobrý nočný spánok mi urobil oveľa lepšie.“

„Vieš čo ešte by ti urobilo lepšie?“ Jeho pravá ruka bola cez moje lono, čím ma udržiavala prišpendlenú na mieste, zatiaľ čo jeho druhá ruka sa mi začala zakrádať po stehne. Mala som na sebe sukňu, čo mu umožňovalo lepší prístup.

„Nechaj ma hádať, tvoj penis? Tvoj penis mi môže urobiť lepšie?“

„Teraz, keď si to už zmienila, som si istý, že by mohol. Ale vlastne to nie je celkom to, čo som mal na mysli.“

„Nie je?“

Pomaly pokrútil hlavou. „Vlastne som sníval o tom ako prekliato sexy vyzeráš, keď sa urobíš a chcel som mať možnosť pozorne ťa pritom sledovať. Premýšľal som, že by som ťa dnes vyprstoval cestou do práce. Keď som v tebe, som príliš rozptýlený na to, aby som naozaj študoval tvoju tvár.“

„Ty chceš študovať moju tvár...“ Zohla som prst v okolí svojho lona, „zatiaľ čo ma...“

„Čo ťa budem prstovať. Áno.“

Pozrela som sa do Grahamových očí. Myslel to smrteľne vážne. Bez toho, aby som od neho odtrhla pohľad som povedala šoférovi. „71-vá a York, Louis.“

Grahamovi sa rozšírili zreničky, keď stlačil tlačidlo pre ochranu súkromia medzi vodičom a nami s úsmevom, ktorý bol lahodnou kombináciou skazenosti a potešenia. Bol oblečený do práce vo svojom zvyčajnom obleku šitom na mieru, vyzeral každým centimetrom ako výkonný biznismen, ktorým aj bol.

Napriek tomu sa v tejto chvíli sústredil na jediný obchod, ktorým som bola ja. Už len ten vzhľad samotný ma vzrušil. Takže keď ma mal na svojom rozkroku a roztiahol mi nohy, už som bola pre neho vlhká. Nemusel sa príliš tvrdo snažiť, aby dosiahol to čo chcel.

Je pozoruhodné, že vďaka jeho očiam po celý čas zafixovanými na mne, som sa necítila sebavedomejšie. Namiesto toho sa vlastne len zvýšilo to, čo som k nemu cítila s vedomím, že to zo mňa vytiahne len pozorovaním ma.

Neboli sme ešte ani na Brooklynskom moste, než som sa urobila. Nasýtená som spokojne vzdychla, odpočívala hlavou na jeho hrudi. „Toto je oveľa lepšie ako cesta vlakom.“

Zasmial sa. „Dúfam, že odkazuješ na moje služby a nie na spôsob prepravy.“

„Samozrejme.“

Jeho ruky sa omotali okolo mňa, stisol ma skôr než ma pobozkal na vrch hlavy.

„Tieto služby sú ti k dispozícii 24 hodín denne, 7 dní v týždni, Soraya. Stačí len povedať slovo.“

Užívala som si ten pokoj po uvoľnení a to, že som bola zabalená v Grahamovom náručí. Na chvíľu som bola ticho – obaja sme boli. Potom, čo sme prešli Manhattan, som vedela, že nemáme veľa času než dorazíme do mojej kancelárie a ja som sa cítila previnilo, že som sa ho ešte neopýtala na minulý večer.

„Milovala som tú fotku Chloe a teba s boa, ktorú si mi včera večer poslal. Vyzeralo to, že prvá návšteva dopadla dobre.“

„Ona je mimoriadna.“

Odtiahla som si hlavu z jeho hrudníka, aby som ho sledovala hovoriť. Oči sa mu rozžiarili, keď o neho hovoril. „Je chytrá a zábavná. A sarkastická. A krásna.“ Pohladil ma po tvári. „Vlastne sa ti veľmi podobá.“

„Jej matka je chytrá a krásna.“

„Ako v prdeli by bolo, ak by som ti povedal, že keď som šiel včera večer domov, premýšľal som nad tým, že som si prial, aby bola naša?“

„Poriadne v prdeli.“ Odmlčala som sa. „Ale takisto by to bolo aj úprimné a sladké.“

„Nemôžem sa dočkať, kedy sa s ňou zoznámiš.“

To ma vydesilo. „Nie som si istá, či som už na to pripravená.“

Graham prikývol s tým, že tomu rozumie, aj keď som v jeho očiach videla bolesť.

„Ale chcem o nej počuť od teba všetko. Len si proste myslím, že to potrebujeme zobrať pomaly. Fakt neviem o deťoch ani prvé posledné a to sa ešte my dvaja stále snažíme prísť na náš vzťah.“

Stuhlo mu telo. „Ja už som prišiel na náš vzťah.“

„Nemyslela som to...“

„To je v pohode. Chápem to, Soraya.“

---

Drahá Ida,

s priateľom sme spolu niečo málo cez štyri mesiace. Milujem ho a on mi už tiež povedal, že ma miluje. Obávam sa ale, že v ňom nevyvolávam špeciálne pocity, chtíč ani túžbu. Nikdy nie je nervózny z toho, že ma vidí a často som to ja, ktorá podnecuje sexuálnu aktivitu. Pokúsila som sa o tom s ním hovoriť, ale nič to nezmenilo. Som blbá, ak sa potrebujem cítiť žiadaná?

-          Krista, Jersey City

Stále som sa preberala dennou poštou, triedila som stranou tie, o ktorých som si myslela, že majú potenciál.

Drahá Ida,

ja a môj priateľ Brad sme sa k sebe nasťahovali pred šiestimi mesiacmi. Týždeň po tom, čo sme podpísali nájomnú zmluvu, prišiel o prácu...

Drahá Ida,

zdá sa, že môj manžel prišiel o sexuálnu túžbu...

Drahá Ida,

chodím s mužom, ktorý je ohľaduplný a starostlivý. Problém je v tom, že je to lajdák a...

Drahá Ida,

obávam sa, že som si nechala pomedzi prsty prekĺznuť pred niekoľkými rokmi lásku svojho života. Každý koho stretnem bledne v porovnaní...

V čase, keď som bola hotová, som si chcela hlavu trieskať o stôl. Už tak som sa cítila ako hovno kvôli tomu s Grahamom a tomu ako som sa zachovala dnes ráno. Čítať si všetky tie problémy so vzťahmi ma prinútilo uvedomiť si, ako veľmi som si nedokázala vážiť veci. Graham šiel celú tú cestu až do Brooklynu, aby ma vyzdvihol, dal všetko bokom, len aby mi povedal, ako veľmi mu chýbam (a to už ani nezmieňujem poskytnutie prekliato efektného ranného orgazmu, zatiaľ čo on si žiadne fyzické potešenie nedoprial), a ja som urobila čo?

Urobila som to, že sa kvôli mne cítil ako hovno.

Dobrá práca, Soraya.

Vec sa mala tak, že som ho chcela viac, než som dokonca kedy vedela, že je možné chcieť inú ľudskú bytosť. A tá myšlienka ma vydesila na smrť. Dokonca ešte viac, keď bolo teraz do toho zapletené dieťa. Oprela som sa na svojej stoličke a snažila sa predstaviť si svoj život bez Grahama. Netrvalo mi dlho uvedomiť si, že som bola v prdeli. Pretože som si už viac taký život predstaviť nevedela. Takisto som si uvedomila, že som bola poriadne na hovno priateľka. Zhlboka som sa nadýchla a siahla po telefóne.

Soraya: Mrzí ma to dnešné ráno. Chcem sa stretnúť s Chloe.

Okamžite začali naskakovať maličké bodky. Napadlo ma, či mal tiež problém sústrediť sa kvôli tomu, ako sme zanechali veci.

Graham: Si si istá?

Soraya: Je predĺžením teba a ja chcem o tebe vedieť všetko.

Telefón mi na pár minút stíchol. Netrpezlivo som čakala na odpoveď.

Graham: Ďakujem ti, Soraya.

Soraya: Nie. To ja ďakujem tebe.

Graham: Za dnešné ráno?

Soraya: Za to, že si mužom, akým si.

Hneď potom som bola relatívne pokojná. Aspoň teda ďalšie dva dni. Až do soboty, kedy sme boli na ceste stretnúť sa na obed s Genevieve a Chloe.

---

„Povedal si Genevieve, že prídem, však?“

„Áno.“

„A nenamietala.“

Graham stisol sánku, ale nepovedal nič. Na druhú stranu, ani nemusel.

„Nechce ma tam,“ vzdychla som si.

„Nezáleží na tom čo chce.“

„Samozrejme, že záleží. Je to Chloeina matka.“

Viezli sme sa na zadných sedadlách Grahamovho auta, premávka bola veľmi mierna a boli sme tam na obed o pol hodiny skôr. Už som mala nervy na hrane a tento nový kúsok informácie – vedomie, že sa Genevieve vyjadrila, že ma tam nechce – z toho mi dunelo v hlave.

„Ak by mala pádny dôvod obávať sa o Chloeino blaho, súhlasil by som, aby sme odložili to predstavenie ťa. Ale nemala a to je pre mňa dôležité.“ Siahol po mojej ruke a stisol ju.

„Čoho sa teda obávala?“

Opäť sa zaťal ten sval na jeho sánke. „To nie je dôležité.“

Aj keď som to chcela vedieť, nechala som to tak. Hlavne preto, lebo sme zastavili na Tretej Avenue a prerušil nás Louis. „Šesťdesiata je uzavretá. Na ulici je nejaký žeriav, takže museli celú vec zatarasiť.

„To je v poriadku. Vypadneme odtiaľto,“ odpovedal Graham.

Potom ako sme vystúpili z auta, pozrel sa na hodinky skôr než natiahol ruku a pomohol mi von. Nepustil ma ani, aby zabuchol dvere. „Chceš ísť do reštaurácie skôr?“

„Vonku je pekne. Prečo sa neprejdeme okolo bloku?“ Myslela som si, že by bolo sedenie a čakanie viac stresujúce než prechádzka počas krásneho dňa.

Uprostred prechádzky sme míňali tanečné štúdio, West Side Steps. „To v tomto je Chloe?“

Genevieve povedala Grahamovi, že Chloe práve začala chodiť na novú sezónu tanečných lekcií neďaleko Serendipity 3.

„Neviem.“ Spomalili sme, ale od veľkého preskleného okna sa odrážalo svetlo a nikto nemohol nič vidieť. Potom čo sme ho prešli za nami zavolal ženský hlas.

„Graham.“ Otočili sme sa, našli sme tam Genevieve ako drží otvorené dvere do tanečného štúdia.

„Genevieve.“ Prikývol Graham. „Pamätáš si, Sorayu.“

Blysla po mne megawattovým úsmevom. „Pamätám. Aké milé znova ťa vidieť.“

To určite.

„Hodina neskončí ešte ďalších dvadsať minút. Ale môžete sa pozerať cez návštevnú miestnosť. Sklo je len z jednej strany, takže nebude vedieť, že sledujete jej skúšku.“

Graham sa pozrel na mňa a ja som prikývla.

Vo vnútri bola miestnosť plná rodičov. Väčšina z nich sedela a trkotala, ani sa len nepozerali cez sklo do triedy na druhej strane. Graham pristúpil váhavo k oknu.

Miestnosť bola plná štvor a päťročných dievčat v baletných sukienkach. V tej záplave ružovej som hľadala Chloe. Vyčnievala by, aj keby nebola tým najrozkošnejším dievčatkom v miestnosti. Jej outfit bolo neónovo zelený, zatiaľ čo všetky ostatné dievčatá mali pastelové farby.

„Odmieta sa prispôsobiť a nosiť to, čo nosia do triedy ostatné dievčatá. Dúfam, že z toho vyrastie.“

Graham len fascinovane sledoval to malé dievčatko. „Ja dúfam, že nie.“

Genevieve na mňa prižmúrila oči. Mala na sebe krémový nohavicový kostým s námornicky hodvábnou košeľou, bol to tak ženské, drahé a elegantné, ale nič, čo by sa kedykoľvek nedalo nájsť na tucte iných žien v Upper West Side.

„Toto je pre ňu nová trieda. Zvykla sem chodievať v utorky večer, zatiaľ čo ju jej otec...“

Uvedomila si čo povedala a opravila sa. „Zatiaľ čo Liam chodil do posilňovne naproti cez ulicu. Posledná hodina skončila pred pár týždňami a ja som si myslela, že by bolo najlepšie prehodiť to na víkend, aby jej nemusela byť pripomínaná stará rutina.“

Graham prikývol.

Prišla k nám tehotná žena. „Vy ste Chloeina matka, však?“

„Áno.“

Ženine ruky boli založené na vrchole enormného brucha skôr než ich otvorila a jednu podala Genevieve. „Som Annina mama, Catherine. Anna nemohla minulý týždeň po hodine prestať hovoriť o Chloe. Napadlo, že by sme tieto dievčatá mohli dať niekedy dokopy.“

„Iste. Som si istá, že by sa to Chloe páčilo.“

Graham bol prilepený ku sklu, jeho oči sledovali každý Chloein krok, ale otočil sa, aby bol čelom ku Catherine.“

Žena sa usmiala. „Vy musíte byť Chloein otec. Je vašim verným obrázkom, nie?“

Graham zamrzol, pozeral na Genevieve.

Nekomentovala to a predstavila ho. „Catherine, toto je Graham Morgan.“

Žena natiahla ruku a pozrela sa na mňa, pretože teraz som k nej bola tvárou aj ja. „A vy ste opatrovateľka?“

To Grahama vytrhlo zo zasnenia. Ovinul mi majetnícky ruku okolo pásu.

„Toto je Soraya. Moja priateľka.“

Graham si to nevšimol, ale ja som zachytila pohľad Genevieve, ktorý jej žiaril pobavením.

Piča.

Vykĺzli sme preč skôr než skončila hodina, nechceli sme, aby nás tam našla Chloe a povedali sme Genevieve, že sa stretneme v reštaurácii.

Vonku na ulici bol čerstvý vzduch taký dobrý. Konečne som mohla lepšie dýchať. „Tá žena ma nemá rada.“

„Žiarli na teba. Vždy si bola neistá svojim vzhľadom.“

„Ona? Je nádherná.“

Graham sa zastavil na ulici. „Je atraktívna, samozrejme. Ale je obyčajná. Na rozdiel od teba.“ Natiahol ruku a podržal mi tvár v oboch rukách. „Ty si jedinečná.“

Myslel to úplne vážne a spôsob, akým sa na mňa pozeral upokojil znova tie pochybnosti vo mne.

Chloe doslova doskákala do Serendipity 3 o 15 minút neskôr. Neprezliekla sa zo svojho tanečného outfitu a bolo nemožné ju s úsmevom nepozorovať. Po krátkej pauze, kedy Genevieve ukázala k nášmu stolu, doskákala zvyšok cesty k miestu, kde sme sedeli.

Graham sa postavil.

„Chloe,“ kývol a usmial sa.

„Cracker.“ Dala do toho všetku svoju váhu, siahla hore a plesla si rukou vo vzduchu s Grahamom na high five. Bol zaskočený, takmer mu ušla jej ruka. Tá výmena bola komická. High five bolo také...no negrahamovské.

Keď si sadol naspäť, naklonila som sa. „Cracker?“

Zašepkal naspäť. „Ako tie grahamové krekry. Zdá sa, že mám prezývku.“

„Ako sa voláš?“ Chloe vyliezla na stoličku a kľakla si. Sedela priamo naproti mne.

„Volám sa Soraya. Rada ťa spoznávam, Chloe.“

„Soraya?“

„Správne.“

„Milujem tvoje vlasy. Mami, chcem si dať toto spraviť s vlasmi.“

Genevieve zodvihla menu. „To si nemyslím.“

„Ty si Grahamova žena?“

„Nie.“

„Si jeho...“

Genevieve znova prerušila svoju zvedavú dcéru. „Soraya je Grahamova kamarátka, srdiečko. A teraz, prečo si nesadneš poriadne na stoličku?“

Pokrčila plecami. „Ale ja rada sedím na kolenách. Lepšie tak dosiahnem na veci.“

„Sadni si. Ak niečo potrebuješ a nedočiahneš na to, ja ti to podám.“

Chloe trucovala, ale posadila sa na zadok na stoličku.

„Pamätáš si, keď sme sem prišli po tom ako sme ukončili ten Donovanov účet?“

Genevieve sa opýtala Grahama.

„Nie.“ Jeho odpoveď bola rýchla. Bolo jasné, že si to pamätal, ale snažil sa tej téme vyhnúť.

Sklopil zrak na menu, Genevieve sa naširoko usmiala. „To je dosť zlé. Ale som si istá, že si spomínaš na to čo bolo neskôr v ten večer.“

„Cracker, čo si dáš?“

„Ešte neviem, Chloe. A čo si dáš ty?“

Zvraštila celú tvár a podržala si ukazovák na nose v hlbokom zamyslení. „Ľadovú horúcu čokoládu.“

„Beriem to tak, že si tu už predtým bola?“

„Zvykla som sem chodiť s ockom po tanci.“ Chloeina tvár zaváhala. Ďalšiu otázku smerovala na mňa. „Tiež si poznala môjho otca, Soraya?“

„Ummm...“

Graham mi položil ruku pod stolom na koleno a odpovedal za mňa. „Nedostala sa k tomu, aby stretla tvojho otca, Chloe.“

„Vieš čo by si môj oco dal každý týždeň?“

„Čo?“

Nakrčila nos ako keby jej niečo nevoňalo. „Kávu.“

Graham položil dole menu. Dokonca sa do neho ani nepozrel. „Dám si to čo ty, Chloe.“

Usmiala sa tak doširoka, až som jej takmer mohla spočítať malé, biele zúbky. Keď sa objavil čašník kvôli našim objednávkam, tiež som si objednala ľadovú, horúcu čokoládu. Genevieve si objednala jednoducho kávu. Nechala Chloe plechovku s pastelkami a papierom pre detské menu. Okamžite sa pustila do práce.

„Aká je tvoja obľúbená farba, Cracker?“

„Modrá.“ Grahamove oči sa zúžili na končeky mojich vlasov. „Tvoja?“

„Zelená. Chcela som namaľovať svoju izbu na zeleno, ale maminka tvrdí, že to nie je vábna (beckoning) farba pre dievčenskú izbu.“

Genevieve prízvukovala. „Vkusná (becoming). Povedala som, že to nebola vkusná farba pre dievčenskú izbu.“

Chloe pokrčila plecami a vrátila sa naspäť k vyfarbovaniu.

„Takže, Soraya. Čím sa živíš?“ Opýtala sa Genevieve.

„Pracujem pre stĺpčekárku. Ask Ida.“

„Ten stĺpček o vzťahoch?“

„To je on.“

Falošne sa usmiala. „Budem to mať na pamäti, keď budem nabudúce hľadať radu.“

Prikývla som.

„Ako ste sa vy dvaja stretli?“

„Graham napísal pred pár rokmi do stĺpčeka pre rady ohľadom vzťahu.“

„To že urobil?“ Genevieve vyvalila oči.

Aj keď som si užívala jej reakciu, myslela som si, že bude najlepšie s ňou príliš nezametať.

„Len si z teba uťahujem. Stretli sme sa vo vlaku. No...teda tak nejako. Graham za sebou nechal telefón a ja som ho našla.“

„Graham šiel vlakom?“

„V ten deň áno.“

Graham mi stisol koleno.

„Maminka nechodí vlakom. Ocko a ja sme zvykli jazdiť spolu!“ Oznámila Chloe vecne.

A keď už hovoríme o Liamovi, nezdalo sa, že by ju to rozrušilo tak ako som si myslela. Pokračovala vo vyfarbovaní a potom znova vrátila prst na svoj nos. Bolo jasné, že je to póza, v ktorej premýšľa a bolo to mimoriadne rozkošné. „Prídete na moju narodeninovú oslavu?“

Zachytila som Grahamovu povädnutú tvár. Nevedel, kedy má jeho dcéra narodeniny. Bolo tam toho toľko, čo potreboval dohnať.

Odpovedala som sa. „A kedy máš narodeniny?“

„29. mája.“

„A aký druh oslavy budeš mať?“

„Princeznovská oslava. Prídete?“

Oči mi švihli pre pomoc ku Genevieve. „Jej oslava je v našom letnom dome v Hamptons.“

Chloe sa do toho vložila. „Je veľký. Môžete zostať u nás.“

„Vlastne som sa chystala opýtať Grahama, či sa chce k nám pridať, Chloe.“

Úplne jasne dala najavo, že to pozvanie nebolo pre plus jedného.

Graham tomu nevenoval ani hovno. „Soraya a ja by sme sa veľmi radi zúčastnili na tvojej narodeninovej oslave, Chloe. Uvidíme, či sa nám podarí to uskutočniť. Ďakujeme za pozvanie.“

Keď bol čas ísť, videla som na Grahamových očiach, že nebol pripravený opustiť svoju dcéru.

Svoju dcéru.

Stále sa to nezdalo skutočné. Pred reštauráciou ma Chloe rýchlo stisla na rozlúčku a potom sa otočila ku Grahamovi. Sklonil sa na ulici na úroveň jej očí a povedal jej. „Je niečo špeciálne, čo by si chcela na svoje narodeniny, srdiečko?“

Prst išiel na špičku nosa, zatiaľ čo sa pozerala hore na oblohu.

Keď sa pozrela Grahamovi do očí a vyslovila svoju odpoveď, nemohla tušiť tú iróniu osudu.

„Chcem naspäť svojho ocka.“